¨(Piata Kapitola je prepísaná!!!)-tak mrk

                                                                                                    ***********************************

Pochodoval som nepokojne vo svojej internátnej izbe a utápal sa v myšlienkach. Na čo som sa to dal? Preskočilo mi? Ja proste nemôžem žiť obyčajný život vysokoškoláka?! Nie, ja sa musím vždy dostať do nejakej skurvenej sračky! Rukou som si zlostne prechádzal vo vlasoch. Osobná kurva. Takže to je to, čo zo mňa teraz je? Bezmocne som si vzdychol, schmatol školskú tašku a vybral sa smerom k univerzite. Profesor Murphy sa už druhý deň neukázal v škole. Započul som, že mal nejaké problémy, ale vedenie sa to snažilo tajiť. Sedel som v prednáškovej sieni a spolu s ostatnými čakal na príchod profesora. Namiesto neho však vošiel riaditeľ univerzity. Všetci sa začudovane začali obzerať a v sieni nastal ruch. Znervóznel som. 

„Dobrý deň, študenti. S poľutovaním vám musím oznámiť, že profesor Murphy už nebude vyučovať. Predvčerom sa mu stala autonehoda. Neprežil to , ani celá jeho rodina. Poprosím vás o diskrétnosť v tejto veci. Čo sa týka nového profesora, ktorý nastúpi .... “ ďalej som už nedokázal vnímať. Premkol ma zvláštny pocit. „Ber to za vybavenú vec!“ Je možné, že som to zapríčinil ja? Zalial ma studený pot a po zvyšok školy som bol ako námesačný.

….............................................................................................................................................

Prstom som si uvolnil uzol na kravate a potiahol som z cigarety, čím mi životodárny dym vošiel do pľúc. Prešiel som k malému stolíku a zapol video na notebooku. Sledoval som, ako MOJA kurvička fajčí vtáka inému chlapovi. Nepáčilo sa mi to. Ja som mal tie ústa šukať, a nie on. Nechal som video bežať a vyzliekol  si kabát, ktorý som podal Taemu. Pomaly som prešiel ku jednej zo stoličiek a zastal tesne pred ňou. Ešte raz som potiahol a oklepol som ohorok medzi mužove nohy. I keď sa mi jeho „ Hmm,mmm,hm,,mm“ páčilo, chcel som odpovede. Jedným trhnutím som odlepil pásku na jeho ústach. Zvrieskol od bolesti a mňa to zahrialo pri srdci.

„ Prosím, nechajte ma. Nič som neurobil. Sakra, ani neviem čo ste zač!“

Zdrapil som ho za vlasy a otočil jeho hlavu k videu.

„ Pozri sa tam. Vidíš to ? Neskutočne ma to serie. Neskutočne ma serie, že si mal svojho vtáka v jeho ústach. Tie sú totiž moje. A ja sa o veci nedelím!“

Pustil som ho a kývol na Taeho. Ten prešiel k autu a vytiahol odtiaľ dve spútané osoby. Hodil ich k mojím nohám a ja som staršej osobe rozviazal šatku, ktorú mali obe cez oči. Uplakané oči začali behať po okolí. Kľakol som si k nej a prinútil sa ju pozrieť k obrazovke, kde jej manžela fajčil chlap.

„ Pozrite sa pozorne. Toto je váš milovaný manžel.“

Tá s otvorenými ústami sledovala výjav na obrazovke. Jej dcéra naďalej rumádzgala, zatiaľ čo jej matka prestala. Šokovane otočila hlavu na manžela.

„ Tomas...“

Stratila reč a ja som prikázal Taemu, aby odviazal oči aj ich dcére.

„ Presne tak. Toto je váš manžel a otec.“

„ Nechápem,“ povedala jemne Murphyho žena. Zasmial som sa

„ Vysvetlím vám to, zlatko. Váš manžel sa dotkol mojho majetku. Vedeli ste, že chcel šukať moju kurvičku? A to nemám rád. Naozaj nemám!“ 

Postavil som sa a vypol video. Už som viac nezniesol vzdychy toho sráča. Oprel som sa o stôl a sledoval, ako žena toho sráča znechutene pozerá na manžela. Ten krútil hlavou a vravel, že to nie je  pravda. 

„ Nozaj, Tomas? Sme tu! Tu! Tvoju dcéru a mňa uniesli! A ty mi tu klameš do očí? Si odporný a nechutný!“ Jej hlas sa začal vytrácať. Už ma prešla chuť sa s nimi zabávať. Kývol som na Taeho. Chytil obidve ženy a zaviedol ich naspať do auta.

„ Myslím, že si so svojou rodinou skončil.“ 

Usmial som sa. Zbožňoval som ich výraz na tvári. Beznádej? Tak by sa to dalo nazvať. Tešilo ma to.

„ Vo fajčení je dobrý,“ počul som jemný hlas povedať. Otočil som hlavu na toho parchanta.

„ Zopakuj to!“ 

Zlosť sa vo mne začala hromadiť.

„ Hovorím, že vo fajčení je dobrý!“  Povedal už nahlas. Ten bastard vedel, že z toho už nevyjde živý. 

„ Dobrá informácia do budúcna.“ 

Kývol som na Taeho a ten zobral toho sráča do auta k jeho rodine. Mal som chuť z neho vymlátiť dušu a rozrezať. Pozerať sa ako v agónií zomiera od bolesti, zatiaľ čo mu črevá vypadávajú von z tela. Zaslúžil by si to.To by ale nebolo dobré . Polícia by okolo toho dlho čmuchala. Prišiel ku mne Tae.

„ Pane, chlapi sú pripravení a na miestach.“ 

Prikývol som a obliekol si kabát.

Začal som kráčať k svojmu autu.

„ Žiadne piercingy, ostrihané vlasy, stratili ste nervy pri vypočúvaní. Nespoznávam vás, pane.“

Zastavil som sa pri otváraní dverí.

„ Už to chcelo zmenu.“

„ Pre vás alebo pre niečo iné.“ 

Myklo mi jedným kútikom. Tae vedel vždy trafiť do čierneho. Potom som ale zvážnel.

„ Toto stretnutie zostane medzi nami.“

„ Akoby sa stalo, pane.“

Naštartoval som auto a vyrazil preč. O ostatok sa Tae už postará.

….............................................................................................................................................

Prezrel som všetky správy na internete. 'Tragická nehoda, pri ktorej zomreli traja ľudia'. Zaklapol som notebook, hodil ho vedľa seba na postel a zložil si hlavu do dlaní. Profesor bol naozaj mŕtvy. A celá jeho rodina tiež. Snažil som sa zhlboka dýchať. Zazvonil mi mobil. Pozrel som sa na číslo, neznáme, zodvihol som.

„ Dnes o desiatej buď v práci u ZENNa,“ povedal neznámy hlas a zložil.

Stláčal som mobil v ruke. Za posledné dni som bol psychicky vyčerpaný. Do pol deviatej, keď som musel vypadnúť, som mal veľa času. Zvalil som sa na postel a rukou si prekryl oči. V podstate som si objednal niekoho smrť. S touto myšlienkou som zaspal.

Zobudil som sa, keď už vonku bola tma. Doriti! Rýchlo som schmatol mobil a skontroloval čas. 10:32. V panike som vyskočil z postele a začal na seba hádzať oblečenie. Meškám!  Schmatol som zo stolíka kľúče a telefón a vybehol z bytu. Bežal som ako o život, aby som sa do ZENNu dostal, čo najskôr. Nastúpil som na najbližší autobus a  modlil sa, aby z toho nebol veľký problém. Lapajúc po dychu, po dlhom hladaní, som vošiel vchodom pre zamestnancov, ktorý mi SBS ukázal.  Zmätene som sa okolo seba obzeral. Bolo tu veľa dverí. Počul som dunivú hudbu a vydal sa po dlhej chodbe za ňou. Hudba bola postupom času hlasnejšia a ja som sa ocitol pri dverách, za ktorými sa nachádal bar. Svetlá ma na chvíľu oslepili, a tak som nevidel postavu, ktorá sa predomňa postavila.

„Čo tu ,doriti, robíš?! Toto je miesto pre zamestnancov!“ 

Zobral ma za ruku a začal ma ťahať preč. Vyšklbol som sa mu.

„ Som Ben. Dnes som sem mal prísť,“ kričal som cez hluk.

Chlap sa rýchlo pozrel na hodinky a potom na mňa.

„ Mal si tu byť pred hodinou! Pche, dnes to ešte nechám tak. Na budúce nech sa to neopakuje! Poď za mnou, “ pokynul mi hlavou a obišiel ma. Nasledoval som ho do jedných z dverí. Z jednej zelenej skrinky vytiahol bielo-čierne tričko s logom podniku, čierne nohavice a malú zásteru.

„ Prezleč sa a príď za bar. Ukážem ti, čo a ako. Mimochodom, som Ron.“

Zobral som si od neho oblečenie a počkal pokiaľ odišiel. S nesmiernou námahou som sa navliekol do úzkych nohavíc. Tričko bolo ako moja druhá koža, zvýrazňovalo každý jeden sval. Zamieril som rovno za bar a hľadal Rona. Hudba bola ohlušujúca. Keď som ho našiel, vysvetlil mi všetky detaily. Roznášal som nápoje a  vyberal objednávky, robil kasu. Po troch hodinách pretláčania sa spotenými telami, som mal dosť. Práve som dával beniaze do pokladne, keď ma Ron poklepal po ramene.

„ Šéf ťa chce vidieť.“

Nechápavo som sa na neho pozrel. Ron prekrútil očami a ukázal prston na schody, ktorými som už neraz šiel. Na sucho som pregĺgol. Rozviazal som si zásteru a začal sa pretláčať už menej zaplneným klubom. Vyšiel som po schodoch a prešiel cez prvé dvere a následne cez chodbu. Zastal som pred veľkými dverami a silno zabuchal. Ozvalo sa 'ďalej' a vošiel som dnu. Derek stál za stolom a telefonoval, pričom sledoval obrazovku, na ktorej boli obrazy CCTV kamier. Rukou mi pokynul, aby som si sadol. Hodil po mne krabičku a ja som ju chytil. 'Otvor to' naznačil ústami, otvoril som ju. Zrak sa mi uprel na strieborný kríž s čiernymi aplikáciami, ktorý vysel na hrubšej retiazke. Prešiel som po hladkom povrchu. Pozrel som na Dereka, ktorý dotelefonoval.

„ Nasaď si to!“ 

Prikázal mi chladným hlasom a ja som počúvol. Stále som nič nehovoril.

„ Nos to stále, neskladaj to. Teraz patríš mne.“

Chytil som chladný kov a zvieral ho v ruke.

„ Zabil si ho ty?“ vyšlo zo mňa skor, než som to stihol zastaviť. Táto otázka ma trápila celý čas. I keď odpoveď som zrejme vedel. Nastalo dlhšie ticho.

„ Áno.“

„ Ale prečo aj jeho rodinu?“

Znova ticho.

„ Keď odpratávam, robím to poriadne,“ bolo jedíné, čo povedal. 

„Odprat... ach, bože!  To som nechc...“ nestihol som dopovedať, keď sa ku mne Derek prudko naklonil a vydýchol na mňa dym z cigarety. Rozkašľal som sa, zatiaľčo sa on postavil  oprel sa o stôl predomnou.

„ Už o tom nechcem počuť. Mal by si mi ďakovať.“

„ Ale...“ povedal som rýchlo.

„Drž hubu! Nesnaž sa ma nasrať. Očakávam od teba, že mi splatíš moju láskavosť,“ vydýchol obláčik dymu. Pozrel som sa na neho so spýtavým pohľadom. Uchechtol sa a znovu potiahol, vydýchol.

„Chcem kompenzáciu, Ben“ 

Zbledol som a pozrel sa do zeme. Ruky sa mi začali triasť od nervoziy. Cítil som, ako ma prepaľuje pohľadom. Vedel som, čo chce. Donútil som sa pohnúť zo stoličky a pomaly som si kľakol pred neho. Nešikovne som sa mu snažil rozponúť opasok. Čím skôr to spravíš, tým skôr to budeš mať za tebou.

„Pozeraj sa mi do očí!“ So sebazaprením som zdvihol zrak na jeho tvár. Niečo v jeho pohľade ma donútilo zabudnúť na môj odpor. Moja myseľ bola prázdna a jediné, čo som videl boli oči plné vzrušenia.