Jeho chvíľkový udivený výraz stojí za to. V hlave sa mi prebúdzajú sebavedomé myšlienky a na mojej tvári to je určite vidieť. No táto moja chvíľka slávy netrvá dlho.

„To je mi jedno, věnuj se zákazníkům,“ odpovie kolegovi, ktorý sa doteraz bavil s Lenkou, ani neviem na čo a už preskakuje pult ako akčný super-hrdina. Jeho vestička sa pri tom roztvorí tak, že perfektne odhaľuje všetko a ešte viac.  V prvej chvíli mi napadne, že si asi rozbije hubu alebo niekomu skočí na hlavu. Ale už keď letí všimnem si dve voľne barové stoličky po mojej levici, ktoré sú zastrčené pod pult, asi sa tu pred barom toľko nevysedáva, čož je pre neho výhodné, pretože tým pádom mu pri doskoku vôbec nevadia. Rovnako ako ľudia, ktorí sa v šoku uhnú. Neviem, či s tým, že mu to takto vyjde počítal, alebo má iba z pekla šťastie . Je mi to totiž úplne jedno.

Mám sto chutí sa pred neho postaviť a zabrániť tak vo výhľade tým nadržaným dievčatám v kostýmoch mačiek, ktoré po ňom pokukujú, no ovládnem sa. No ovládnem je možno silné slovo, skôr nestihnem nijako zareagovať.

V sekunde je pri mne a s rukou o veľkosti minimálne, ako medveď si ma pritiahne, doslova, na svoju nahú hruď. Práve teraz by som zabíjal, že je tá moja vestička až taká dlhá a hrubá, pretože cez ňu necítim žiaden priamy dotyk. No môj inštinkt mi vraví, že priameho kontaktu tu dnes bude ešte viac než dosť, tak sa s tým zmierim.

„Tak poslyš ovečko, teď půjdeš se mnou, protože si za tu svojí mladickou nerozvážnost poneseš zodpovědnost,“ z jeho hlasu sa zachvejem, som rád, že cez huňatú látku mojich kraťaskov nie je možné vidieť moju začínajúcu erekciu, ale mladickou? Vážne? Veď nemôže byť starší o viac ako štyri roky, tak čo tu trepe akoby som mal desať a on tridsať osem.

Nadýchnem sa, že mu na to niečo poviem, no zabráni mi v tom celkom účinným chvatom. Prehodí si ma cez rameno, akoby som nevážil ani kilo a pritom vážim úctyhodných 82.

„Teď tvůj anál pozná ráj, to je asi ten nejlepší trest, jaký sis kdy mohl přát,“ oznámi mi s drsným pľasnutím po zadku. Náraz jeho ruky čiastočne stlmí hustá huňatá látka, no aj napriek tomu jasne cítim silu a pevnosť jeho dlane doslova po celom tele.

Prečo mám pocit, že toto bude najdlhších desať minút v mojom živote?  

Otočím se s ním, ale cestu mi zastoupí jeho kamarádka. „Kam ho berieš?“ zeptá se a výhružně na mě pohlédne.

„Kam asi? Do nebe,“ odfrknu si.

„Nerieš to,“ překřičí hudbu ovečka, která se k mému údivu vůbec nevzpírá. Naopak cítím z něj, že bojovat rozhodně nehodlá. Tím líp pro něj. Neměl by pražádnou šanci.

Chytnu do volné ruky klíče, které mi Roman s úsměvem hodí. Dívka si mě naposledy přeměří pohledem, kterým mi nejspíš chce slíbit vraždu, pokud její ovečce ublížím a konečně uvolní prostor.

Menší dav před barem na nás valí bulvy, ale automaticky se rozestupuje, takže se vyhnu zbytečnému odrážení lidských těl, jako při ragby.

Dovleču ho k na černo natřeným dveřím, před kterými ho položím na zem, protože pírko zrovna není.

„Docela se proneseš,“ uchechtnu se. Je teda fakt, že třeba na mrtvý tah zvedám 215 kilo, ale to je zatím moje maximum. Ovšem přehodit si přes rameno zhruba 80 kilo živé váhy už je trošku těžší, tam nejde ani tak o váhu, jako o tvar a těžiště. Ale hodím si na rameno i kámoše, co má lehce přes sto kilo a dokážu s ním ujít kus, samozřejmě daleko menší než tady s ovečkou, která na mě valí svá modrá kukadla a zjevně se nemíní hnout z místa.

Ušklíbnu se a protáhnu pravačku pod jeho rukou, zápěstím polaskám odhalenou pokožku boků, až se celý zachvěje, ačkoliv jsem se ho v podstatě ani nedotkl.

Vsunu klíč do zámku spíš z paměti a jedním otočením odemknu vchod do skladu alkoholu a někdy i vášně.

Záměrně ho tělem přišpendlím ke dveřím, cítím jak mě špička jeho nosu šimrá někde nad ohryzkem a zrychleným dechem mi ovívá krk.

Překvapí mě, že ani nic neřekne jen se celý rozklepe. Doufám, že spíš vzrušením, než strachy.

Rozrazím dveře, kterými málem propadne nebýt mé pohotové reakce. Vydá ze sebe jakýsi pisklavý zvuk, když ho oběma rukama čapnu za zadek a přitáhnu k sobě. Natlačím ho do tmavé malé místnosti.

Nohou za námi zabouchnu dveře a rovnou ho sunu před sebou až k protější zdi. Nějak se nebrání. Tma kolem nás mi znemožňuje výhled na jeho určitě rudý obličej.

Už to tu znám, nejsem tu poprvé. Přilípnu ho na zeď a kolenem mu roztáhnu nohy od sebe.

Dlaní zapátrám po vypínači a rozsvítím. Místnost ozáří tlumené zlatavé světlo, které už by potřebovalo vyměnit, protože svítí čím dál méně a často se stává, že noví brigádnící zde ztvrdnou klidně na hodinu, jelikož nemůžou v tom pološeru najít lahev whisky (nebo čehokoliv jiného).

Pohlédnu do zářivě modrých očí, které korunují rozpaky zardělému obličeji.

Pousměji se a přesně ve chvíli, kdy se nadechuje, že mi zase poví nějaké své drzé moudro mu, zacpu ústa jazykem. Zajedu volnou pravačkou do jemných blonďatých vlásků a přinutím ho víc zaklonit hlavu. Z hrdla mu vyjde jakýsi chrčivý zvuk, prsty mi zaryje do boků a přitáhne blíž k sobě.

„Kam ho berieš?“ počujem Lenkin výhražný tón.

„Kam asi? Do nebe,“ podotkne môj únosca. Ako poznám Lenku, nenechá sa odbiť takýmto chabým argumentom a tak sa do toho pustím ja.

„Nerieš to,“ prekričím hudbu, ktorá, neviem prečo, pridala na decibeloch. Začujem cinkanie kľúčov. V takomto hluku? Tak to nechcem vidieť ten zväzok kľúčov.

Ako dlho nás mieni Lenka ešte zdržiavať? Mám ju rád, ale isté partie môjho tela žiadajú po pozornosti medveďa......alebo vlka?

Pohneme sa a moje telo sa začína chvieť vzrušením a očakávaním. Sledujem ľudí ako na nás civia, no mám výhľad presne na opačnú stranu ako zvyčajne a tak vidím iba čo sa deje za nami. Poviem vám, za nami ostáva pekný, vyplašený koridor. Chcel by som vidieť ako mu odskakujú z cesty.

„Docela se proneseš,“ prenesie hneď ako ma zloží. Moja čeština je na tom dobre no tejto, určite primitívnej, vete jednoducho nerozumiem.

Neviem, čo je za mnou, celý čas som mal výhľad iba na jeho široký chrbát, no keď sa natiahne popod moju ruku s kľúčmi a následne aj zápästím mi prejde po mojej odhalenej koži, až ma z chladu kovových kľúčov strasie, dôjde mi, že za mnou budú asi dvere. Bingo! Definitívne sa uistím keď počujem odomknutie zámky.

Celým telom sa na mňa natlačí a ja sa pod tým tlakom zvalím na dvere. Váha jeho tela, aj keď nie úplná, je pre mňa niečo ako afrodiziakum. Môj dych sa zrýchli a ja mu funím na krk. Rozklepaný ako ratlík od vzrušenia nasávam jeho vôňu. Práve som sa rozhodol, že ju budem fetovať navždy. Je tak opojná, taká dravá, taká živočíšna… proste vôňa presne pre mňa. No on má iné plány. Rozrazí dvere, ktoré boli pre mňa do teraz jedinou tak veľmi potrebnou oporou, a ja voľným pádom letím priestorom. Našťastie ma jeho pohotové ruky… nie, skôr ruky šmátralky zachránia.  Ráta sa ako záchrana, keď vás niekto proste chytí za zadok a pritahne k sebe? Alebo je to iba úchyl, ktorý sa chopil príležitosti? To je jedno, vtedy to bolo na mieste.

S rukami na mojom zadku a celým telom na zvyšku môjho tela, ma natlačí do malej tmavej miestnosti. Ten pocit je tak nečakaný a intenzívny až sa mi z hrdla vyderie otrasne piskľavý tón, ktorý som ešte v živote nepočul. Ešteže zavrel dvere a v miestnosti zavládla úplná tma, pretože takto červenú tvár ešte určite nevidel. Nemám čas byť nad sebou pohoršený dlho, pretože som narazený na chladnú stenu a jeho koleno sa mi skúsene derie medzi moje stehná.

Zrazu sa v miestnosti rozsvieti svetlo, ktoré je tak slabé, že ma vôbec nebodá v očiach. Sledujem, rozpálené zelené plamene v jeho očiach, ako skúmajú moju tvár a už zasa sa musím červenať. Akurát keď sa nadýchnem, že mu do tváre chrstnem nejaký vtipný komentár, mi jeho jazyk  zapchá ústa. Jednou rukou mi vojde do vlasov, ktoré mám dnes pre zmenu iba v polocope a zatiahne ma, čím ma prinúti zakloniť viac hlavu. Z môjho hrdla sa vyderie ďalší neznámy zvuk a ja už na konci s dychom zatlačím svoje prsty do jeho bokov a pritiahnem si ho čo najviac na moje telo.

Pravdou je, že som jemný masochista. Milujem údery po zadku, nepohrdnem ťahaním za vlasy, správne využité vulgárne slová tiež nie sú úplne od veci, no ak bude takto nečinne pokračovať tak sa dostane do kategórie -PSYCHICKO-FYZICKÉ TÝRANIE- a to ja nezvládam. Rozhodnem sa prebrať iniciatívu.

Zhodím z neho vestičku a aj napriek miernej bolesti, vytrhnem hlavu z jeho zovretia. Skloním sa k jednej karamelovej bradavke, no nevenujem sa jej dlho a prechádzam na druhú. Chcem mu iba ukázať, čo chcem aby robil on mne, no s väčším nasadením.

Keď sa dosť povenujem  jeho bradavkám, vrátim sa naspäť k jeho ústam. Zmocním sa jeho ústnej dutiny svojím jazykom a rukami mu zídem cez svalnatý hrudník, brucho až k lemu nohavíc. Keď ucítim, že nemá opasok poteším sa, no nie na dlho. Nemá nohavice na zips ale na gombíky. Chvíľu s nimi bojujem no po úspešnom boji sa mi podarí spustiť mu nohavice z bedier až pekne na zem. Medzitým, on preberie iniciatívu v našich ústach a ja uznám, že ak bude ešte chvíľu takto pokračovať tak moje nohy doslúžia. Rozpojím naše pery a zanechávajúc vlhkú cestičku perami sa presuniem do kľaku pred jeho panvu. Až teraz si všimnem nenápadné tetovanie na jeho bedre. V slabom svetle žiarovky len ťažko rozoznám čo to je, no podobá sa to na škorpióna. Tetovaniu sa nevenujem dlho a hneď mu sťahujem boxerky, pod ktorými sa už ako kameň tvrdá, týči najväčšia pýcha akú som kedy videl. Chvíľu na neho iba zarazene pozerám a potom s hravým úsmevom na perách prenesiem k jeho majiteľovi: „Takže do neba? Nemyslel si skôr do nemocnice?“

„Když budeš poslouchat, tak se nemocnici vyhneš,” odvetí a už drží moju hlavu v ruke. Trocha ma rýchlosť jeho pohybov prekvapí a tak som v šoku aj keď sa mi už penisom snaží dostať do úst. Neviem, prečo, orálny sex milujem, no pri pohľade na toho obra sa mi akosi zviera žalúdok.

„Otevři hubu a kuř, nemám na tebe celý večer,” precedí cez zuby a ja mám pocit, že to malo znieť drsnejšie ako to v skutočnosti znelo. Po chvíli si spomeniem, prečo tak veľmi milujem pocit penisu v ústach a dobrovoľne a možno až veľmi nažhavene otvorím ústa.

„Hodnej kluk,“ Vrazí mi ho tam celého naraz a na moje počudovanie sa tam aj zmestí, no pocit žaluďa na mojich mandliach nie je práve príjemný.

„Kousneš mě a zabiju tě,“ ohradí sa na mňa. Zopár krát ma napne a, keď to znie, že to už vážne nevydržím prestane. Začne sa iba jemne hýbať, no ja potrebujem viac, potrebujem si zvyknúť na jeho veľkosť inak môj dáviaci reflex nikdy nevycvičím a tak ho chytím za zadok a prirazím si ho až hlboko do hrdla. Pozriem sa hore a môj určite uslzený  výraz plný uspokojenia sa stretne s tým jeho prekvapeným. Možno je na to skoro vravieť niečo také… ale jeho penis proste milujem už teraz.

Mám rád drsný sex, samozrejme nepohrdnem ani citlivým a láskyplným no dnes chcem výhradne ten drsný. A on mi to očividne rád splní. Užívam si pocit jeho veľkého prirodzenia v mojich ústach, no nie veľmi dlho. Po chvíli ma totiž za obe ramená vytiahne do stoja a obzrie si ma. Využijem túto príležitosť a tiež si obzriem jeho tvár. Škrabošku má stále na sebe no aj cez ňu vidím ten pohľad. Ten pohľad, keď práve niekto príde o svoje zábrany. Toto bude ešte kurva dobrý sex.

„Jen tak na okraj, právě si mě v puse měl tak deset minut, a to ještě ani zdaleka nekončíme,” naráža na moje podripovanie pri bare. No vážne, kto to pochopil tak ako to myslel on? Mal by sa začať vyjadrovať jasnejšie!

Odtlačí nejakú bedňu hlbšie do regálu a mňa hneď za ňou.

„To trocha bolí,“ zamumlem si ale iba skôr pre seba ako pre neho. Som natlačený hornou polovicou tela v poličke a chladný kov ma reže do odhaleného brucha. Táto poloha nie je práve dvakrát pohodlná no som rád aj za to málo opory, čo dostanem.

Podarí sa mi otočiť na neho hlavu a uchechtnúť sa: „Ty sa s tým nesereš, čo?“

„Varoval jsem tě, a teď drž, neboj, bude se ti to líbit. Stejně jsi masochista,” takže už to vie. Moja dierka sa pri týchto slovách stiahla očakávaním. Nie je to môj prvý sex a tak viem, že sa mám uvoľniť, no zakaždým keď si spomeniem, čo má ten chlap medzi nohami… no akosi si moje telo robí, čo chce.

Akurát sa nadýchnem, že mu poviem nech túto informáciu dobre využije, no nestihnem to a už mám kraťasy aj so slipami dole. Neznášam slipy. Sú pre deti v škôlke, no pod túto hlúposť sa nič iné vziať nedalo.

Periferne zaregistrujem ako sa natiahne do jednej z vyšších políc. Neviem, čo odtiaľ vytiahne, no keď zaregistrujem chladnú tekutinu ako mi steká medzi polkami, uvedomím si, že to bol lubrikačný gél. Dúfam, že má aj ochranu, nemienim z neho ochorieť.

Zasa sa nadýchnem, že sa ho to opýtam, no zasa nestihnem. Dopraje môjmu análu ďalší poriadnu dávku stredne hustej tekutiny voniacej po jahodách a vzápätí sa mi rovno derie penisom do zadku bez akejkoľvek prípravy. Ten sa s tým vážne neserie. Našťastie má ochranu, ktorú si stihol nasadiť bohvie kedy, očividne je rovnako zkusený ako rýchly.

Cítim jeho veľký  teplý žaluď na mojom otvore a aj napriek tomu, že sa snažím, tak sa neviem uvoľniť.

„Uvolni se, sakra!“ rozkáže mi a tlačí sa ďalej dnu.

„Ja viem ale.....keď ono to nejde,“ precedím cez zuby a rozdýchavam začínajúcu bolesť. Žaluďom je už dnu a neprestáva tlačiť.

„Že seš panic si měl říct rovnou! Zbytečná práce s tebou,“ napomenie ma, no mne to pripadá akoby ma urážal.

„Ja nie som panic. Ty si mal povedať, že si veľký jak slon,“ vrátim mu poznámku a zakusnem sa do vlastnej ruky. Cítim ďalšiu dávku gélu. Stále sa do mňa tlačí a nevyzerá, že chce prestať. Jediné, čo mi napadne je začať sa spracovávať aby som sa kúsok uvoľnil.  No ten chlap je zasa krok predo mnou. Aj keď ja som si chcel začať honiť, jeho ruky pod mojou vestičkou na mojich bradavkách boli tiež viac než dostačujúce.

„Áááh,“ zavzdychám keď mi nechtom zatlačí na bradavku. Stačí chvíľa a ja sám pocítim ako moje zovretie povolí a jeho penis sa dnu derie oveľa rýchlejšie a bezbolestnejšie. Ešte chvíľu tam vzdychám ako šľapka z jeho dotykov a zrazu cítim jeho miešok na mojom zadku. On je už celý dnu? A prečo mám pocit, že sa mi táto drsná plnosť, aku mi venuje, páči viac ako by mala?

Jeho nehybne vyčíňanie ma ubíja a preto, keď mi pustí penis, cely nažhavený sám prirazím na obra za mnou. Jeho žaluď sa ocitne tak hlboko v mojich útrobách až mám pocit  že mi vyjde cez pupok, to vo mne vyvolá nepríjemnú bolesť a z mojich úst sa vyberie ďalší z mnoha zvukov, ktoré nespoznávam. Mal by mať na toho obra zbrojný pas, s týmto by dokázal aj zabíjať.

Jeho veľkosť je pre mňa ako bič a med zároveň. Je tak hrubý a veľký, že mam pocit, že ma roztrhne, no zároveň ma tak neskutočne perfektne vypĺňa, že jednoducho musím prirážať na ten jeho klenot, neustále dookola.

Som jediný, komu pripadá, že sme pre seba stvorený? Zapadáme do seba ako puzzle.

Ani som si nevšimol kedy ma vytiahol z regálu, no moje ruky zareagovali pohotovo a získali naspäť moju stratenú oporu. Jeho dlaň zvieruajúca a vytrhávajúca moje vlasy bola jeden z sadistických podnetov, ktoré pre mňa ako čiastočného masochista boli to najerotickejšie, čo v tej chvíli mohlo nastať.

Priráža do mňa s intenzitou rozbehnutého býka na steroidoch a ja potrebujem stále viac, prirážam zadkom v rovnakých intervaloch ako on, len aby boli prirazí čo najhlbšie a najtvrdšie. Keď pustí moje vlasy nespokojne sa zamračím no nasledujúce údery po zadku ma vrátia do stavu neskutočnej extázy.

„Přestaň mi pomáhat!“ rozkaze mi a ja síce nerád, no počúvnem. Keď ucítim ako zmení polohu aby bol nižšie, plne si uvedomím náš skoro až komicky výškový rozdiel.

Znova začne prudko prirátať. Cítim jeho gule ako sa pri každom príraze oneskorene odlepila od môjho spoteného zadku a znovu sa vrátia naspäť. Všetko okolo mňa mi pripadá ako neskutočne vzrušujúce. Jeho zaťaté ruky v mojich ramenách, jeho vzdychy, ktoré cez, zrazu neskutočne hlasnú hudbu, ledva počujem, chladný kov regálu zarezávajú sa do mojich rúk… proste všetko.

Cítim ako sa mi po tvári kotúľajú slzy, ktoré sa miešajú so slinami, ktoré pri striedavom, vzdychaní, kričaní a chrčaní, nezvládam prehĺtať.

Ešte zopár neskutočne prudkých prírazov a môj penis bez jediného dotyku vzdá boj s okolitým svetom a vypustí všetko čo sa v mojom miešku nachádza. Nevnímam svoje výkriky absolútnej slasti ani jeho nechty zarite v mojich ramenách, práve si užívam svoju chvíľku slávy. Cítim ako jeho stisk zosilnie na takú mieru až ma to začína bolieť a vyvodiť si z toho, že sa blíži aj jeho vrchol. Zrazu pocítim neskutočnú túžbu po tom cítiť jeho horúce semeno rozlievať sa v mojom zadku, no guma obkolesujúca jeho pýchu mi v tom efektívne zabráni.

Akonáhle opustí moje vnútro a prepustí moje ramena zo zovretia, moje ruky dajú jasne najavo, že už dávno to nie sú ony, kto je mojou oporou a ja sa zrútim, cely tak ako som do regálu. Neviem, čo za mnou robí mam dosť práve s tým rozdýchať asi najintenzívnejší sex v mojom živote.

Skoro úradnej do spánku, keď ma preberie balík servítok, ktorý pristál neďaleko mňa.

„Taky se utři, ať nemáš naděláno v kaťatech,“ nemám síl odpovedať na takto blbý komentár a tak sa mlčky snažím dostať z regálu. Poviem Vám, že s trasúcim a vysielaným telom sa z takto úzkeho priestoru dostáva ťažšie ako doň.

„Hlavně mi tu nepadni za vlast, sice by to byla krásná smrt, ale do basy se mi fakt nechce,“ vypotí zo seba ďalšiu trápnu hlášku a ja pri snahe o vtipný komentár zo seba vídam niečo medzi zaskučaním zdochynajúceho psa a zaručaním jeleňa v ruji. Nesnažím sa zistiť, čo som chcel povedať a už vôbec nie prečo zo mňa vyšlo to, čo vyšlo.

Zrazu sa objavím v drtivom zovretí.

„Díky,“ prenesie a hneď sa mi zakusne do krku.

„Áááu…...čo si upír alebo čo ?“ okríknem ho v medziach toho, čo mi môj momentálny stav dovoľuje.

„Ne, to máš na památku, abys hned nezapomněl na svých dvacet minut v ráji. Cestu ven znáš, tak si užij zbytek večera, a klíče pak nech na baru. Hlavně zamkni, jasný?! Jinak si tě najdu a udělám z tebe pět malých do školky!“ s ľahkým úderom po tvári sa otočí na odchod. Ja sa hrdinský pohnem aby som si obliekol to čo mi chyba, no v tom sa môj zadok prihlási k slovu.

„To asi fakt len tak nezabudnem…“ zamrmlem si pre seba a s bolestivou grimasou si oblečiem, slipy aj s kraťasmi. Úplne zabudnem na balík servítok a na jeho určenie rovnako ako na to s kým som do baru prišiel a urýchlene opustím priestory skladu, predpokladám. Po ceste smerom von strčíme kľúče do ruky prvému človeku, ktorého stretnem s prosbou aby ich odniesol na bar, že sa ponáhľam a bar opustím.

Cestou v MHD stojím, môj zadok nie je schopný inej polohy. Snažím sa nevšímať si pohoršene pohľady toho mala ľudí, čo sa v nej v tuto neskorú hodinu nachádza a s bradou hore vyčkávam na svoju zastávku. Po necelých 15 minútach cesty sa konečne dostanem na zastávku skoro hneď pred našim bytom… našim?

Našim! Ja som tam zabudol Lenku!

Toto uvedomenie ma trápi iba chvíľu a skutočnosť že nenapadne náprsnú vrecko mojej vestičky ukrýva iba mesačnú kartu na MHD a kľúč od bytu to u dosť napomôže.

Chôdzou káčera s roztrhaným análnom (čože nie je tak úplne ďaleko od pravdy) sa dopravím až do nášho bytu. Všetky tie kusy latky zo seba zhodím hneď na chodbe a rovno si to mierim do kúpeľne. Napúšťam si plnú vaňu horúcej vody, ktorá dopraje mojim zamoreným svalom potrebnú úľavu. Poriadne si vytrhnem zadok a aj zvyšok tela a iba v uteráku sa prenesiem do svojej izby, kde sa zaborený v perinách presadnem do ríše snov.

Lenka ma ďalšie ráno poriadne zjazdila, že som ju tam nechal samú, no postava v trenírkach, ktorá po pól hodinovej hádke vyšla z jej izby, ma uistila v tom, že ju to v skutočnosti vôbec netrápi tak ako sa tvári. Postavu muža, ktorý výde z jej izby som zvládol jasne identifikovať. Bol to ten barman, s ktorým flirtovala cely večer, ktorý sme tam spolu strávili.

Zvyšok času pred začiatkom semestru sme poctivo venovali spoznávaním kras mesta. Doobeda a poobede pamiatky a pekne miesta a po večeroch bary a diskotéky. Je pravda, že ma balilo zopár výstavných kúskov, no mne v pamäti akosi utkvel tajný barman z toho baru, v ktorom sme od vtedy boli iba zopárkrat, no osoba, kvôli ktorej som tam šiel tam nikdy nebola išiel som tam aj napriek tomu, že som vedel, čo mi hrozí za nebezpečenstvo, keď som naposledy nepočúvol jeho rozkazy. Chuť naňho bola silnejšia ako strach. Zato Lenka si vždy domov dotiahla toho jej opeľovača a riadne sa s ním v posteli vyšantila. Pravdou je, že som jej tieto nočné návštevy jej útrob závidel, no nahlas to vysloviť nemienim. S hlavou plnou tajomného barmana som nebol schopný prinútiť svoj zadok otvoriť brány iným sexy nápadníkom.

Celkom ma to trápi, pretože jedine, čo si z neho pamätám je jeho obrovský penis a tetovanie.

Je síce pravda, že som ani nemal veľa príležitosti nato si ho obzerať a navyše mal stále tu škrabošku, no moja posadnutosť neznámym šukačom ovčích zadkov (ako som ho neskôr nazval) ma štve.

Dva týždne zbehli ako voda a ja práve stojím pred párom očí farby smaragdov, ktoré mi prídu neskutočne povedomé, no ja si neviem vybaviť odkiaľ. Kde som ich len videl?

Pozorne si prezriem obra predo mnou a v hlave sa mi vynorí obraz toho barmana. Je to vôbec možné? 

Zaprášime hlavou aby som túto myšlienku vyhnal z hlavy. Dosť často sa mi do mojej hlavy vkradie a to ani nehovorím o tých snoch čo o ňom mávam. Zrazil som sa s týmto obrovským chlapíkom na chodbe našej školy. Klasická zrážka ako z filmu, ja z jednej strany rohu a on z druhej. Bolo to ako naraziť do skaly…...do kurva peknej skaly.

Civí na mňa ako na panenku Máriu a mne je to dosť nepríjemne už len preto, že koho mi pripomína.

Čo by tu ten asi tak robil? A navyše ak by to bol on tak už by som bol narazený na skrinkách s jeho rukou zvieruajúcou moje hrdlo a druhá by mi asi tiež uštedril zopár úderov, keďže som sa naposledy dosť vykašlal na ten jeho príkaz a kľúče som strčil do ruky náhodnému okoloidúcemu. Pochybujem, žeby to nechal len tak. Jeho slova o tom ako zo mňa urobí päť malých do škôlky si dosť jasné pamätám……napokon rovnako ako všetko predtým.

„Nieže ti tie oči vypadnú,” venujem mu sarkastickú poznámku a spolu s Lenkou ho aj s jeho kamarátom obídeme.