Po jeho nevhodnej poznámke o záchodových činnostiach sčervenám. Sadnem si pred neho a ozrejmím mu, že so sexom ani nepočítam (aj keď v neho dúfam).

Počúvam jeho rady a typy a pripadá mi to vtipné. Vážne? Ide mi o niekoho ako je on a on mi ukazuje úplný opak toho, čo oceňuje? To že to neskutočne skvelo funguje zisťujem postupne. Ani si neuvedomím a sledujem jeho prst ne pere. Som presne tam kde ma chcel mať.

“Teď ti předvedu nevinnou praxi,” prenesie sediac oproti mne, na mojej strane stola. Ten jeho rýchli a predsa ladný presun ma šokuje.

Skenuje ma pohľadom. Od hlavy až po brucho (dúfam že si nevšimol moju erekciu, to by bol riadny trapas) a naspäť. Sledujem jeho oči, ktoré si ma premeriavajú s jasným záujmom. Stačí len sekunda a moje telo sa rozklepe od vzrušenia a intenzity pocitov, ktoré to vo mne vyvolalo. Vzrušenie, túžba, radosť a potom ten jeden, ktorý mám od kedy ho do mňa prvýkrát zasunul… láska.

Opakujem jeho pohyby hlavou len preto aby som z toho čo najviac zachytil. Nevnímam okolitý svet. Táto jeho názorná ukážka je viac ako intenzívna. Chcem ho! Chcem cítiť jeho dotyky, jeho mohutne telo. Chcem počuť jeho vzdychy. Chcem ho proste celého.

Pokúsim sa nenapadne vystrčiť bradu. Chcem aby ma pobozkal… nie, ja to potrebujem. Keď sa k sebe nakloníme a jeho ruka sa dotkne mojej, mam pocit, že asi umriem. Jeho blízkosť, teplo, vôňa… všetko mi je to tak povedomé a moje telo na to patrične reaguje.

Nakloní sa ku mne ešte bližšie a ja to už neviem vydržať. Chcem to. Ak sa mi podarí ho pobozkať, tak dostať ho do postele už nebude až tak ťažké. A potom… no dajme tomu, že čo sa stalo raz sa môže stať dvakrát a čo sa stalo dvakrát… to sa určite stane ešte tretíkrát (a takto donekonečna).

Jeho jemne dotyky na mojej ruke sú tak nežne akoby sa ma ani nedotýkal a pritom tak sexi. Ten pocit vznikajúci z jeho pokožky na mojej sa ani nedá opísať. Chcem aby sa ma dotýkal o mnoho viac.

Pobozkaj ma! Pobozkaj ho! To je jedine, čo je moja hlava schopná vyprodukovať.

Moja túžba po ňom ma prekoná a ja sa natiahnem pre bozk.

“No… rovnou jsem ti ukázal i kouzlo nevinného doteku,” postaví sa a ja skončím s nosom tesne nad jeho opasok. Jeho vôňa je tak opojná.

“Až veľmi… efektívne, toto by som nezvládol, asi mi to budeš musieť ukázať ešte raz,” pokúsim sa, no môj pokus je ocenený iba prenesením stoličky na svoje miesto a zasadnutím za stôl s výrazom alá ľadová socha.

Premeriavame sa pohľadom hodnú chvíľu.

„Mal by som to zopakovať? Vieš aby si vedel, že, čo som sa naučil,” opýtam sa a venujem mu jeden zo svojich sladkých úsmevov.

Potrebujem aby súhlasil. Chcem ho zasa cítiť. Je pre mňa ako droga a ja už som s abstinenčnými príznakmi na hrane. Čím viac sa ku mne priblíži tým viac ho potrebujem.

„Není třeba, musíš si to stejně vyzkoušet sám,” odbije ma a opätuje mi úsmev, pri ktorom si všimnem jeho dokonalý chrup.

„Strojček?” vyslovíme svoju úvahu nahlas a moju tvár zaleje červeň.

„Prosím?” zmenil svoj pohľad z ironického úsmevu na nechápavý.

„Len mi napadlo, či si nosil strojček,” prebehne ma pohľadom a napije sa kávy.

„Ne, nepotřeboval jsem ho,” jeho odpoveď ma šokovala hneď z dvoch dôvodov. Prvý bol, že mi vôbec odpovedal a druhý… môže sa niekto takto dokonalý už narodiť ? Očividne mu moja žiarlivosť dopne a so sarkastickým úsmevom sa ma pokúsi povzbudiť (nepýtajte sa prečo, ten chlap je menej predvídateľný ako globálne otepľovanie).

„A ty? Máš taky rovné zuby.”

Jazykom si podvedome prejdem po hornom, pravom mierne vyrotovanom druhom rezáku (to je zub hneď vedľa prvých dvoch predných rezákov). Vyrotoval sa vďaka tomu, že som ignoroval nosenie nočného strojčeka potom čo mi dali dole ten normálny. Našťastie to nie je spredu vidieť. Cítim to iba keď si prejdem jazykom z vnútornej strany po zuboch.

„Ja som nemal také šťastie. Nosil som ho dva roky.”

Po tomto rozhovore sme tam strávili ešte skoro dve hodiny. Vravel mi veľa veci a niektoré boli aj vážne užitočné. Názorne ukážky sa zredukovali iba na dve. Pri oboch som mal pocit, že mu erekciou vypichnem oko a on pritom vyzeral, že ma z toho dobrý deň pričom bol stále nevzrušený.

Pri odchode som sa rozlúčil s Terkou, ktorá ma objala akoby sme boli starý kamaráti. Pričom mi nezabudla zašepkať, že vie, že som klamal.

„Si dnes večer v práci?” opýtal som sa menej sebavedomo ako som chcel. Neviem prečo ale začína mi pripadať viac ako človek a to ma vyvádza z miery. Doteraz to bol bezcitný sexi chlap, do ktorého som sa zamiloval a tak som sa k nemu správal všelijako, no keď začína prejavovať (aj keď minimum) city tak sa bojím, že mu ich mojimi urážkami zraním. Dokonca sa ma sem - tam aj opýtal na môj názor.

„Jsem, proč? Víš, že spát s tebou nebudu. Jen jednou a dost,” spražil ma svojim typickým ľadovým pohľadom a pritom ani netušil o čo mi ide.

„Áno o sexe medzi nami dvoma, to neznamená, že sa tu nenájde aj iný pekný chlap,” žmurkol som na neho a vybral sa na zastávku.

„Jsem rád, že se někde mezi pilinami skrývá i mozek,,” podrypne ma no ja to múdro ignorujem.

Kedy sa to takto zvrtlo? Od kedy ja uháňam chlapov? Ty vždy uháňali mňa! Ach… nemá zmysel si klamať. Zvrtlo sa to hneď keď sa na mňa pozrel v Midnighte.

Domov dorazím okolo druhej (skočil som ešte na nákup). Lenka je doma a má sa celkom blízko k Romanovmu bicepsu.

„Pekný deň sa praje,” preruším ich cukríkovanie. Nechápem to. Ten chlap snáď nemá vlastný byt? Navyše, pripadal mi presne ako ten typ na jednu noc a nie na trvalý vzťah.

„Oh Štefan, aké bolo rande?” zasmeje sa Lenka začo ju ocením vražedným pohľadom.

„Rande? Jaký rande? Jen si se sešel s Radkem, ne?” nechápe Roman.

„Veď aj stretli… nechal ma hodinu mrznúť na zastávke. A nebolo to rande,” vysvetlím s vajíčkami v ruke. Roman sa zasmeje a daruje Lenke jednu mľaskavú ranu po zadku, začo ho ona obdaruje piskľavým chichotom.

Vyložím celý nákup a vyberiem sa do kúpeľne. Vykonám potrebnú hygienu a ľahnem si do postele.

Zobudí ma Lenkyn krik na, ktorý vyletím z postele iba v trenírkach.

„Čo sa deje?“ vybehnem na Lenku a pritom sa cítim ako v Kobre 11.

„Mravce! Máme tu mravce Štefan!” ziape ako zmyslov zbavená. Lenka ma totiž fóbiu z hmyzu. Raz v škole do triedy vletela včela a Lenka dostala záchvat, ktorý zastavila až profesorka biológie uvedením do protišokovej polohy (bola to sranda).

Prejdem k miestu v kuchyni kde Lenka z linky ukazuje na zem. Vážne sme tu máme mravce… až dva. Znudene si povzdychnem a prišliapnem ich bosou nohou.

„Štefan! Prečo si ich zabil?!” prejaví sa jej ďalšia vlastnosť. Lenka neznáša ubližovania zvieratám. Či už je to hmyz alebo nie.

„Kuš babo! Ziapala si a tak som zakročil.” Presmerujem som svoj pohľad na hodinky na mikrovlnke. Štvrť na šesť. Akurátny čas. „Obliekaj sa, ideme do midnightu,” jej rozzúrený vyraz nahradí radosť. Živo si viem predstaviť ako jej pred očami prebehla Romanova tvár. Závidím jej.

Trvalo nám trištvrte hodiny kým sme sa vychystali a ďalšiu pól hodinku kým sme sa dostali do baru. Gorila nás pustí dnu bez prehľadávania (očividne si nás už pamätá). Očami zablúdim k baru. Je tam a má na sebe tu debilnú škrabošku.

Lenka nečaká ani sekundu a už sedí na bare (doslova) a flirtuje s tým svojim Romanom. Ja sa ležérnym krokom dopravím k baru a posadím sa pred Radka, ktorý vyzerá, že toho má veľa na práci a tak si ma ani nevšimne.

„Dobrý deň, pán profesor,” očividne ho prekvapím až mu skoro vypadne šejker.

„Pane bože, co tu chceš?”

„Tak v prvom rade Martini a učiteľský dozor,” žmurknem na neho a obdarujem úsmevom nižšiu blondínu, ktorá ma vzrušene skenuje.

„Co chceš?” hodí na mňa nechápavý pohľad a rozleje oranžovú tekutinu do pohárov.

„Martini a dozor!” zakričím dosť nahlas.

„Slyším tě, jen mi vysvětli, proč dozor?!” povzdychne si a utrie si ruky do zástery. Mal ju vždy ?

„No chcem vyskúšať tvoje rady a tak potrebujem aby si mi vravel, čo robím zle a čo dobre,” usmejem sa mu do tváre a ignorujem jeho náhlu blízkosť.

„Mám snad vedle vás sedět a psát si hodnocení?!”

„Nie, sem-tam nás sleduj a keď sa niečo poserie tak sa ťa opýtam, že čím to bolo.” Otočí sa ku mne chrbtom a vezme zopár ingrediencií, ktoré potrebuje na prípravu Martini.

„Nemám čas tě sledovat celý večer. Pokud nevidíš, tak já pracuju.”

„Tak nás nesleduj, ja ti to dosť živo opíšem,” žmurknem na neho a sledujem prípravu môjho nápoja. Fakt mu to ide od ruky.

„Tak fajn… koho sis vybral?” prenesie zatiaľ, čo predo mňa položí pohár.

„No to je tiež problém, potrebujem radu. Predpokladám, že tu poznáš väčšinu ľudí,” ozrejmím a odpijem si z Martini. Nič nepovie, iba si ma na chvíľu premeria a potom hodnú chvíľu hľadí do priestoru.

„Tak fajn… Tamto je Tomi,” nakloní sa ku mne a ukáže prstom do rohu. Moje srdce vynechá úder. Využijem všetku svoju silu aby som neslintal a pozriem sa smerom kde ukazuje. „Ma rád malé pevne zadky, na tvoje skúsenosti akurát,” zasmeje sa a odtiahne sa odo mňa. Pohľadom skenujem chlapa okolo 30. Má blond vlasy sčesané dozadu. Na svoj vek maskulatúru úchvatnú a na sebe perfektne padnúci oblek. Ak by som bol na starých alebo bohatých beriem, no takto nie.

Otočím sa smerom na Radka a zapichnem do neho vražedný pohľad.

„Učím sa viac než rýchlo, takže mi ukáž chlapa, ktorý je ľadový ako psi nos a vyzerá ako sám Zeus,” osopím sa na neho a vyklopím do seba obsah pohára. Chvíľu si ma šokovane prezerá a potom sa s šibalským úsmevom pozrie kamsi za mňa.

„Jak si přeješ. Za tebou v rohu sedí Johny. Je mu kolem třiceti a svoje úlovky si odtud odvádí tak jednou za měsíc. Chce ho dost lidí, ale on je odmítá jako dotečný hmyz. Má rád muže, šuká ale i ženy. Je mu to u zadku. A navíc miluje drsný sex,” pri posledných slovách nasucho prehltnem. Milujem drsný sex! Otočím sa a pohľadom zavadím o chlapa, o ktorom mi vravel. Je obrovský. Určite ma cez dva metre. Ramena široké tak, že sa nevopchá cez dvere (preháňam, ale ďaleko od toho nemá), no pas úzky. Silne stehná a prísna tvar. Na sebe čierne tielko, ktoré dokonalo odhaľuje jeho potetovane bicepsy a zároveň perfektne obopína jeho obrovský vypracovaný hrudník rovnako ako jeho sixpack (možno aj 12-pack). Ma holú hlavu a pri oku celkom zreteľnú jazvu, ktorú môžem vidieť aj odtiaľto.

„Pobil sa s medveďom?”

„Jeho otec je prý kápo mafiánu, asi už si o téhle sortě lidí něco slyšel, ne? Takže takj,” smeje sa mi Radek. Po tejto informácií mam sto chuti utiecť domov, no to mu nemienim darovať. Nasucho prehltnem (znova) a s pohárom whisky, ktorú mi Radek prezieravo nalial sa vyberiem k jeho stolu.

Odignorujem dievča, ktoré s plačom odišlo od jeho stola.

„Ahoj, otravná spoločnosť?” pokúsim sa o priateľsky začiatok rozhovoru. Zdvihne ku mne čierne oči a bez ostychu si ma prezrie od hlavy až k päte.

„Hej,” odpovie a preklopí do seba zlatavú tekutinu z jeho pohára. Ma tak hrubý a zároveň maznavý hlas. Nečakám na pozvanie a rovno si prisadnem. Snažím sa nevšímať si jeho pohŕdavý pohľad a pohodlne sa opriem.

„Ja som Štefan,” usmejem sa na neho a odpijem si z pohára. Chvíľu si ma zasa premeriava a potom z neho vypadne.

„Johny.” Naznačí rukou štrngnutie pohármi (ma ich na stole asi 7 a z toho iba dva plné) a ja to zopakujem. Položím pohár na stôl a palcom si nenápadne utriem spodnú peru, pričom mu stále pozerám do očí. Zaberie, všimnem si ako jeho pohľad hypnotizuje moje pery a tak ich trocha pootvorím. Rukou zídem cez odhalený krk, po kľúčnej kosti až ku golieru bielej košele a akoby omylom jeden gombík rozopnem. Chytá sa ako hladný pes na kus steaku. Pri tomto prirovnaní mi pohľad nevedomky zaletí k baru. Nevšíma si nás ani kúsok.

„Čo sa stalo tomu dievčaťu?” pokúsim sa zahrať akoby som ho vôbec nebalil. Reakcia sa dostaví okamžite, chytí jeden z dvoch plných pohárov a vypije ho na ex.

„Dal som jej košom, čož mi pripomína…” Trocha sa nadvihne aby sa mohol dostať rukou do vrecka a vytiahnuť odtiaľ kľúče.

„Dlhy vzťah?” Nevravel mi Radek, niečo čo sa s vzťahom vylučuje?

„Asi tak dve minúty,” odvrkne a ďalej sa trápi so zvesovaním jedného kľúčiku. Neriešim prečo ho dáva dole, no hneď sa chopím príležitosti. Presuniem sa po širokej sedačke v tvare polkruhu až k nemu.

„Môžem?” darujem mu svoj sladký úsmev. Tentokrát si odpustí pohľad a rovno mi tie kľúče dá. Netrvá ani desať sekúnd a kľúč je dole. Teraz prichádza na rad nevinný dotyk. Nechám kľúč nenapadne spadnúť na zem priamo medzi jeho nohy. S ospravedlnením sa po neho zohnem pričom sa opriem rukou o jeho stehno. Cítim ako sa v ňom všetky svaly stiahnu. Reagoval by takto aj Radek? Kdeže, on by ma chytil a hodil tri metre ďaleko za narušenie osobného priestoru.

„Nech sa páči,” podám mu kľúč a chcem sa vrátiť na svoje miesto, keď ma chytí za zápästie.

„Ale som dosť drsný,” prenesie tajomne. Určite nie tak ako on, pomyslím si keďže ihneď pochopím, čo tým myslel a tak sa na neho otočím s pobaveným výrazom.

„Ja rád drsné,” ani sa nenazdám a už som tiahnutí smerom k čiernemu Porsche. Nemilosrdne ma hodí na sedadlo spolujazdca a zabuchnú dvere. Nasadene na miesto šoféra a namiesto toho aby štartoval sa prisaje na moje pery. Jazykom dobíja moje ústa lepšie ako kráľovská armáda nové územie. Pri srdci ma zahreje predstava, že sa ma takto dotýka Radek. Len kvôli tejto predstave tak ochotne spolupracujem.

Zopár sekúnd a som tvrdý sťa kameň, predsa je to nejaký ten piatok keď som mal naposledy sex (s Radkom). Vdychujeme jeho živočíšnu dravú vôňu (ktorá

ani zďaleka nie je taká sexi ako jeho) a obmotám mu ruky okolo krku. Moje nutkanie ma

premôže a tak zamierim rukou na jeho hlavu, že ho zatiahnem za vlasy, no oni

tam nie sú. Síce moja predstavivosť funguje na plne obrátky ale vlasy na plešatej hlave nevyčaruje, a tak sa mi Radkov obraz pomaly vytráca.