Muž zahalený plášťom, opásaný mečom a pištoľou, na dlhých nohách obuté vysoké čižmy. Spod klobúka mu žiarili modré oči, zvyšok tváre ukrytý pod šatkou. Za ruku viedol malého človiečika. Človiečika zahaleného v plášti s kapucňou stiahnutou hlboko do čela. V noci len za mesačného svitu sa títo dvaja potichu prepletali uličkami mesta obohnaného kamennými hradbami. Neboli tu sami. Vo vzdialenosti, tam kde to už ich sluch nemohol zachytiť a ich oči dovidieť ich potichu nasledovali muži, nesúci náklad, veľké drevené debny.

Spoza rohu tmavej uličky vybehol akýsi opilec.

„Stoj, čo tu chceš?“ zreval.

Tajomný muž neodpovedal. Opilec tasil meč, ale na to bol pripravený. Tasil rýchlo a to malé stvorenie zároveň odsotil do bezpečia. Prebodol muža, ktorý ich napadol a ten nestihol vydať ani hláska a ležal na zemi. S mečom v ruke sa šiel pozrieť na útočníka, bolo by veľmi nemilé keby ich tu niekto spoznal. Chlap čo ležal na zemi ešte nebol mŕtvy. Zdvihol meč a bodol modrookého muža do boku. Len ticho sykol a bodol presne do srdca, nebolo pochýb útočník je mŕtvy. Svoje zranenie nedal najavo, opäť vzal za ruku dieťa zahalené v plášti a vydal sa na cestu tmavými uličkami, vedel že sa musí ponáhľať.

Nikým nevidení a nepozorovaní sa konečne dostali pred kamennú budovu. Muž rýchlym a skúseným pohľadom preskúmal celú ulicu, keď nespozoroval nič podozrivé dohodnutým spôsobom zaklopal na drevené dvere natreté nazeleno. Rýchlo sa dostali z ulice do domu.

„Drake,“ privítal muža striebrovlasý pán, dôstojného výzoru „som rád, že si už tu.“

„Báli sme sa o teba,“ do rozhovoru sa pridala kupcova žena, ktorá Drakea objala. „A koho si nám to priviedol?“ Podivila sa, keď zazrela dieťa, ako sa kŕčovito drží Drakea za ruku a snaží sa skryť v jeho plášti.

Drake postavil dieťa pred seba. „Toto je Samantha,“ predstavil dieťa.

Kupcova žena sa milo usmiala: „Ahoj, Samantha, poď máme čokoládové sušienky a čaj.“ Dieťa pozrelo na Drake, až na jeho prikývnutie vzalo kupcovu ženu za ruku a odišli spolu.

Bol najvyšší čas. Ozvalo sa zaklopanie na dvere.

„To prišli moji muži,“ povedal Drake. Otvorili im a muži nesúci náklad vošli do domu.

„Máme to uložiť na zvyčajné mesto?“ Spýtal sa prvý z nich Čierny Pete. Bol po Drakeovi najvyššie postaveným mužom v tejto skupine.

„Áno, tak ako zvyčajne Pete.“ Prisvedčil kupec Ben.

Muži odniesli náklad, boli tam rôzne cennosti, látky, exotické ovocie, všetko čo kupec potreboval, za to dostali peniaze. Potrebovali ich aby sa mohli postarať o svoje rodiny. Boli námorníci, ale všetko to boli chlapi, ktorí pre niečo trpeli, prečo ich spoločnosť odsudzovala. Muži s ťažkým osudom, veľa z nich utieklo z otroctva. Každý z nich sa k Drakeovi pridal dobrovoľne. Verili svojmu kapitánovi.

„Ben, musím ťa požiadať o láskavosť.“ Prehovoril Drake.

Ben sa podivil, tento mladý muž nikdy o nič nežiadal: „O čo ide Drake?“

„Prijmeš Samanthu do svojho domu? Je to dieťa, život psanca, nie je pre ňu.“ Vysvetlil Drake.

„Kto Samantha je?“ Zisťoval Ben.

„Je sirota. Na ich mesto zaútočili lúpežníci a takmer všetkých vyvraždili. Prežilo len malé množstvo ľudí a Samantha bola medzi nimi. Ale dieťa nemá nikoho. Myslel som, máš všetko, chýba ti len dieťa, prijmi ju za svoju.“

„Musím sa pozhovárať s mojou ženou, ale nemyslím, že odmietne pomoc dieťaťu. Ty si pre Martu ako syn, tebe neodmietne.“ Skonštatoval Ben a tým dal Drakeovi nádej, že pre Samanthu našiel domov.

V kuchyni už bolo počuť hovor Drakeových mužov. Ako vždy keď priniesli tovar dostali najesť a napiť, tu si mohli na chvíľu odpočinúť. Samantha s Martou sa rýchlo zblížili. Spolu ruka v ruke prišli naspäť k mužom. Ben vstal a šiel za Martou.

„Poď so mnou na chvíľku, drahá.“ Vyzval Martu.

Odišli spolu a keď sa vrátili obaja s úsmevom povedali: „Drake odteraz máme dcéru.“

„Ďakujem,“ potešil sa mladík, „Samantha, toto sú odteraz tvoji noví rodičia.“ Povzbudivo sa usmial na dieťa.

Modrooká blondínka s úsmevom pozrela na Bena a objala Martu.

Drake vstal ale zakolísal sa a na čelo mu vystúpil pot.

„Je čas ísť.“ Zavelil svojim mužom.

Všetci sa okamžite ponáhľali splniť kapitánov rozkaz. Len čo Drake vystúpil z dverí zavrávoral a spadol. Čierny Pete a ostatní muži, ktorí tu dnes boli s ním sa k nemu rýchlo zbehli.

„Kapitán, kapitán,“ volali.

Čierny Pete sa zohol k ležiacemu mladíkov: „Čo sa stalo? Si zranený?“

Drake neodpovedal, strácal vedomie.

Čierny Pete vydal rozkazy: „Vráťte sa na loď. Zistím čo je s kapitánom a prídeme za vami.“

Vedel, že nesmú zostať dlhšie v meste. Čím dlhšie tu zostávajú tým je väčšie riziko, že ich odhalia. Na kapitánovu hlavu je vypísaná vysoká odmena. Pete vzal mladíka na ruky a bez väčšej námahy ho odniesol znovu do domu. Marta, Ben a Samanta s hrôzou pozerali na bledú tvár mladíka. Čierny Pete mu vyzliekol plášť a tým odhalil červenú škvrnu na jeho košeli. Bolo to bodné zranenie od opilca, o ktorom nikto nevedel.

„Kapitán s takýmto zranením, je obdivuhodné, že ste sa až doteraz držali na nohách.“ Povedal obdivne Čierny Pete.

Nikdy ho tento mladý muž neprestane udivovať. Pete prezrel ranu, budeme ju musieť vypáliť železom. Dal nahriať nôž do ohňa v krbe. Medzitým sa Drake prebral.

„Hlupák, čo tu robíš?“ Spýtal sa Drake.

„Ty si hlupák, myslíš, že by sme ťa tu nechali len tak? Prečo si nepovedal, že si zranený?“ Pete už vedel, že nemá zmysel mu dohovárať. „Ben, ja ho podržím a ty prilož ten nôž na tú ranu, inak nezastavíme krvácanie, a hrozí že dostane infekciu. Martha prineste niečo do čoho zahryzne.“ Čierny Pete sa staral o svojho kapitána s príkladnou hrubosťou.

Martha sa na to nemohla pozerať: „ Pete, je zranený, prečo si na neho tak tvrdý?“

„Pani Marta prepáčte, ale s ním to inak nejde. Keby mohol tak sa teraz postaví a odkráča aj s tou ranou na tú jeho loď.“ Zdvorilo prehovoril Pete.

Marta priniesla o čo ju žiadal, pripravila vodu obväzy a hojivý balzam na rany.

„Tak poďme na to, tu máš kusni.“ Zavelil Pete.

Drake zahryzol a snažil sa ani nemuknúť, počas toho keď mu Ben prikladal rozžeravené železo na ranu. Ale počas tohto aktu mladíka premohli mdloby. Ošetrili mu ranu.

Čierny Pete ho vzal na ruky: „Ďakujem už sa o neho postarám.“

„Nebolo by lepšie, aby zostal tu?“ opáčil Ben.

„Pán Ben, neudržali by ste ho tu dlhšie ako by sa prebral z mdlôb, a je veľké riziko, že ho u vás nájdu. A to by neohrozilo len jeho život ale aj váš.“ Vysvetlil Pete Benovi a so zamdletým kapitánom v náruči sa vydal na cestu temným mestom k ich lodi.

Na brehu na nich čakali dvaja muži s člnom, ostatní sa už nalodili na loď a netrpezlivo čakali príchod ostatných členov posádky a kapitána. Pete položil Drakea do člna, muži sa opreli do vesiel a vyplávali. Na mori sa chlapi cítili bezpeční, ale za týchto okolností, všade sa rozprestierala tma, obloha, more boli temné a tiché, cestou sa neodvažovali ani rozprávať. V tichosti sa dostali na svoju loď, Temný tesák. Loď mala štíhle tmavé telo, nad ktorým v jemnom vánku plápolali biele plachty. Len čo Pete, za pomoci mužov dostal kapitána na palubu, zbehli sa všetci členovia posádky, ich starostlivé pohľady vypovedali o ich strachu o kapitánov život. Vďačili mu za veľa.

Na Čierneho Peta sa zosypali otázky: „Ako mu je? Žije?“

Pete odpovedal: „Prežije to.“

A odniesol Drakea do kajuty. Vyšiel a mužom vydal rozkazy k odplávaniu, a určil kurz, ktorého sa majú držať.

Prišlo ráno a s ním sa mladý kapitán prebudil vo svojej kajute. Úľavne vydýchol, ale keď chcel vstať z postele len bolestne zaskučal. Tento zvuk prebral Kima, mladého člena posádky, ktorý vystriedal Peta na stráži pri zranenom kapitánovi.

Kim vyhŕkol: „Kapitán, kapitán! Zostaňte ležať, ste zranený.“

Drake sa pousmial na Kima a pre tentokrát sa rozhodol, že mu nebude pridávať ďalšie starosti a zostal ležať. Kim bežal oznámiť, že kapitán sa prebral, a zbehol za kuchárom, po raňajky. Kapitán zostal ležať ešte dva dni, ale bol príliš nepokojný, nevedel to zniesť a prebytok energie ho nútil nadávať na svoje zranenie. A tak na tretí deň napriek protestom členov posádky vstal, a ujal sa velenia Temného tesáka.

Konečne dosiahli breh ostrova. Tajného ostrova, kde žili rodiny posádky Temného tesáka. Ženy, deti, starci a pár bojaschopných mužov prišli privítať posádku, prevziať peniaze, potraviny, lieky a ostatné veci, ktoré so sebou Drakeova posádka priniesla. V ten deň a noc sa oslavovalo. Zakladali sa ohne, pilo sa a tancovalo. Nejedna žena sa snažila zaujať pozornosť mladého kapitána, ale on bol voči všetkým odťažitý, nikoho si nepúšťal k sebe, hovorilo sa, že v jeho srdci je miesto len pre jednu lásku, jeho loď. Ľudia, o ktorých sa staral o ňom vedeli naozaj len málo. Rozprávali si o ňom legendy, príbehy, ktoré sa šírili aj v iných krajinách. Tak bol Drake považovaný na jednej strane za odvážneho, silného mladého kapitána a na druhej za obávaného zločinca a piráta. Niekoľko pokojných týždňov strávili muži na ostrove so svojimi rodinami. Drake nemal nikoho, na ostrove nemal postavený dom, býval na svojej lodi.

V jedno slnečné ráno na palube Temného tesáka pristál holub. Priniesol správu od „priateľa“. Ako priatelia sa označovali ľudia, ktorí pomáhali pirátom, s ktorými obchodovali, alebo ľudia, ktorí boli členmi rodín či priatelia mužov z Drakeovej posádky.

V správe stálo: „Drahý priateľ, mesačné pobrežie, ponáhľaj sa.“

Po prečítaní tejto správy Drake zvolal posádku: „Potrebujú nás na mesačnom pobreží, rýchlo si zariaďte čo potrebujete, pripravte zásoby, o pol hodinu vyplávame.“

Ako mladík povedal tak sa aj stalo. Plavba k miestu, ktoré správa označovala ako mesačné pobrežie trvala dva dni. Bolo to Anglické pobrežie, a správa odkazovala na stretnutie v hostinci u Pútnika. Kapitán, Čierny Pete a Sam, šli na miesto stretnutia. Boli obozretní, aby ich nikto nespoznal.

V hostinci ich čakal Steve a jeden starý muž. Toho muža nepoznali. Bol starý, mal nažltlú pleť, malé prefíkané sivé oči, šedivé vlasy. Zahalený bol v dlhom plášti. Trojica námorníkov-pirátov prišla k stolu, posadili sa a objednali si pivo.

Kramer, ten starý muž, ich žiadal o pomoc: „Prosím, tunajší pán, odviedol moju dcéru, drží ju vo veži, lebo si ho odmietla vziať.“

Drake pozrel na Steva, videl, že je nervózny. „O čo tu skutočne ide?“ premýšľal ale nič na sebe nedal poznať.

Prisľúbili Kramerovi pomoc, po jeho odchode sa Drake spýtal Steva: „ O čo tu v skutočnosti ide? Si neobyčajne nervózny.“

A tak Steve spustil: „To dievča, je moja snúbenka. Volá sa Maria a tunajší pán Axel ju drží vo veži. Ak nebude jeho, vraj nebude ničia.“

Drake poplácal Steva po chrbte: „Neboj sa dostaneme ju späť.“

Záchranná misia. Drake zorganizoval svoju posádku. Steva nevzal aj keď sa ho snažil prehovoriť. Drake a Kim sa zakrádali nocou. Dostali sa až do veže, kde držali Mariu. Všetko šlo podľa plánu, to ale netušili, že ich Kramer zradil. Keď sa dostali do miestnosti, kde bola držaná dievčina, cestu von im zastali vojaci. Vojenský kapitán, muž vysoký, štíhly, jeho vypracovanú postavu halila belasá uniforma, so zúrivosťou hľadel na mužov, ktorí prišli zachrániť dievča.

Drake vydal Kimovi rozkaz: „Za mňa, chráň Mariu!“

A tasil. Musel odrážať troch protivníkov, z ktorých vojenský kapitán Richard bol najzúrivejší bojovník. Zúrivosť pohľadu modrých očí Drakea sa zrážala s tou, ktorá sršala z tých zelených Richardových. Boj bol zúrivý, vojakov bolo mnoho. Každého vojaka, ktorého zranil či zabil, okamžite nahradil ďalší. Drake začínal cítiť únav ale nebol ochotný sa vzdať. Jeho muži útočili na vojakov zozadu, ale boli zatláčaní, podliehali. Boli doráňaní, niektorí mŕtvi. Až keď Richard chytil Kima a hrozil, že ho na mieste zabije, vydal rozkaz aby sa vzdali, sám odložil meč. Zajali celú posádku Temného tesáka. Drake aj keď bol zajatý, spútaný a zranený nehodlal sa nikomu klaňať, pred nikým ponižovať, nikoho prosiť. A toto fascinovalo zelenookého kapitána.

Posádka Temného tesáka potrebovala ošetriť rany. Richard na nich dozeral a doktor Monroo ich ošetroval. Už zostávalo ošetriť zranenia len Kimovi, Čiernemu Petemu a Drakeovi. Doktor Petovi zošil ranu na boku a previazal ďalšiu na ruke, ostatné len vyčistil. A chcel ísť ošetriť Drakea, ale ten nekompromisne stál, v tvári tvrdý výraz a v očiach výhražný pohľad.

Prehovoril Pete: „Toto bude problém. Kapitán nechajte si ošetriť rany.“

„Mlč.“ tvrdý pohľad sa obrátil na Peta.

Richard sa približoval k Drakeovi, ten si to všimol a ustúpil. „Vykonávam len rozkazy. A rozkaz znel, že vaše rany majú byť ošetrené.“

Drake na neho posmešne pozrel, v tom pohľade bol jasný vzdor. Richard sa priblížil ešte viac a natiahol ruku aby Drakea donútil k poslušnosti násilím. Ten sa však vyhol, ale strata krvi a ďalšia námaha spôsobili, že sa nestihol vyhnúť Petemu, ktorý ho zachytil. Keby mohol pohľad vraždiť, všetci v miestnosti by po pohľade týchto modrých očí popadali ako muchy. Nič také sa však nestalo. Pete držal zmietajúceho sa kapitána, a Richard mu s radosťou pomáhal, to pevné telo zmietajúce sa mu pod rukami ho vzrušovalo.

„Je to len pre vaše dobro.“ Povedal Pete kapitánovi predtým, než sa ohnal päsťou a priviedol ho do bezvedomia.

A jeho postoj dal jasne najavo, že nechce aby sa Richard dotýkal mladíka a že ho nejaké putá nezastavia. Tie totiž už na jeho rukách neboli. Mužov z lode Temný tesák tu držala len vernosť k ich kapitánovi. Vražedné pohľady upierajúce sa na Richarda ho donútili odstúpiť, a zároveň varovali doktora, že ak sa ich kapitánovi niečo stane, alebo ak urobí zlý pohyb bude to ľutovať. Lekár zobliekol mladíkovi plášť a košeľu a Richard sa kochal tým pohľadom na to mladé telo, na ktorom sa rysovali svaly. Všimol si početných jaziev, ktoré pretínali jeho kožu. A krv stekala po hrudníku. Richard sledoval cestičku, ktorú tvorila cez hrudník, po vypracovanom brušku, kde farbila cestičku z jemných chĺpkov a vpíjala sa do nohavíc. Richard zaľutoval, že predstavenie pokračovať nebude. Rád by sa pokochal jeho telom, je dokonalé. Doktor vydezinfikoval a zašil ranu na hrudi, ošetril poranený bok a obviazal ruku.

Richard, ktorý mal z tohto pohľadu značne tesno v nohaviciach sa spolu s doktorom rýchlo vzdialil z cely, a začal snovať plán ako by mladého Drakea dostal ku sebe. Niekoľko dní ho nevidel. Miestny pán Axel sa rozhodol pirátov odsúdiť a popraviť. Príkaz k ošetreniu rán bol vydaný len preto, aby sa dožili svojej popravy. To Richard nemohol dovoliť. A tak v noci pred popravou odomkol celu a vyviedol pirátov von. Vedel, že ich musí niekde ukryť, zistil, že pokým boli vo väzení bol ich navštíviť istý kupec Ben Stravovsky. Skontaktoval sa s ním, zosnovali plán a kupec ponúkol svoj dom ako úkryt pre pirátov. Zaviedol ich k Benovi. Tu Drakea začali objímať dve ženy, Martha a Samanta. Drake sa usmial a ten úsmev dostal Richarda do kolien. Martha odviedla chlapov do miestnosti, kde sa zdržiavali aj keď priniesli náklad pre jej manžela.

Samanta s Drakeom osameli a malá mu rozprávala ako sa má, že Ben a Martha sú úžasní rodičia, nič jej tu nechýba a: „Drake, ďakujem, že si mi dal domov.“

V tom prišli Ben, Čierny Pete a Richard.

„Samantha, prosím pomôž Marthe v kuchyni.“ Poslal Ben dievča preč a muž si sadli k Drakeovi.

Mladý kapitán nedôverčivo pozoroval Richarda.

Ale teraz bolo dôležité prebrať ďalší postup, Drake chcel získať späť svoju loď a posádku dostať do bezpečia: „Poďme hneď, získame loď a odplávame.“

„Nie,“ zastavil ho Richard a pozrel sa do tých modrých očí „musíte pár dní zostať tu, Axel odchádza o 3 dni z panstva, tak zhromažďuje vojsko. Teraz sú posilnené stráže. Ale o tri dni tu zostane len pár vojakov a získanie vašej lode bude bezpečnejšie.“

Mladý kapitán len nerád, ale Čierny Pete a Ben ho presvedčili a tak súhlasil.

Tieto dni boli pre Drakea ako mučenie. Vliekli sa, nesmel vychádzať z domu. Jednotlivé miestnosti neustále premeriaval dlhými krokmi. Cítil sa ako divoká šelma v klietke. A navyše sa okolo neho stále pohyboval ten zelenooký vojak.

Čierny Pete videl ako sa Richard pozerá na kapitána a keď sa o tom rozprával s Benom začula ich Martha: „Pete, Richardovi sa náš Drake páči.“

Pete poznamenal: „Je mi ho ľúto, náš kapitán nejaví záujem o tieto druhy vzťahov.“

„Pete, ale je stále sám. A myslím, že ani Drakeovi nie je Richard úplne ľahostajný, len cez tú svoju povahu, zadubenosť a nenávisť si to nepripustí. Mali by sme mu pomôcť.“ Zhodnotila situácia kupcova žena.

„Martha,“ okríkol ju Ben, „do toho nám nič nie je.“

„Ale je,“ ohradila sa Martha „je ako náš syn, zaslúži si byť šťastný, nemôže stále utekať, je zranený.“

„Pani Martha, myslím, že sa mýlite, kapitánove zranenia sú už vyliečené.“ Zasiahol do rozhovoru Pete.

„Nevravím o jeho tele, jeho duša a srdce sú zranené a Richard by ich mohol vyliečiť, je to dobrý chlapec.“ Vysvetlila Petemu Martha a milo sa usmiala. „Idem pripraviť večeru.“ S tým sa rozlúčila a nechala zarazených mužov sedieť samých.

Po večeri Martha prehovorila k svoju manželovi: „Už sa na to nemôžem pozerať, Drake sa správa ako zviera v klietke. Celý čas len premeriava celý dom, všetkým sa vyhýba. Čo keby sme ho dostali do jednej miestnosti s Richardom a zabránili mu utiecť.“

„Máš pravdu. Nie je zvyknutý byť zavretý, myslí len na tú svoju loď. Je ako vlk, keď ho spútaš trpí. A náš chlapec teraz trpí, chce svoju slobodu, som si istý, keby nebolo Peteho, Kima, Sama a ostatných chlapcov z jeho posádky už tu dávno nie je. Ale zavrieť ho do jednej miestnosti s Richardom? Si sa zbláznila? Veď ho zabije.“ Prehovoril Ben.

„Ale drahý, ver intuícií starej ženy.“ Prehovárala manžela.

„Martha, vieš, že ťa milujem a nedokážem ti nič odoprieť, ak si myslíš, že to bude najlepšie, potom máš moje požehnanie.“ Vzdal sa prehovárania manželky Ben.

A tak na druhý deň Martha zašla za Petem a presvedčila ho o svojom pláne. „Ja idem pripraviť Richarda, ty to zariaď s Drakeom.“

„Pani Martha, isto je to dobrý nápad? Ja bojím sa o kapitána. Viete ako sa vyhýba každému dotyku.“ Strachoval sa Pete.

„Ja viem Pete, ale aj on si zaslúži lepší život, ver starej žene.“ A žmurkla na Peta.

Martha prehovorila Richarda a ešte ho varovala: „Ak ublížiš môjmu chlapcovi, neželaj si ma.“

Richard vo svojej uniforme netrpezlivo čakal na Drakeov príchod. Zazrel ho v momente keď ho do dverí postrčil Sam a Čierny Pete za ním zavrel dvere. To spôsobilo, že mladíkov vpád do miestnosti nebol práve elegantný. Ale napriek tomu Richardovi vyrazil dych. Oblečené mal svoje typické čierne nohavice, ktoré obopínali jeho boky, rovnako čierna košeľa, rozopnutá tak, že odhaľovala časť z vypracovanej hrude, vysoké čižmy po kolená, meč, rovnako ako klobúk nemal.

Prekvapene sa obzrel: „Čo to do čerta má znamenať?“ Pýtal sa ale nikto mu neodpovedal.

„Ehm,“ odkašľal si Richard, keď konečne našiel hlas.

Drake sa na neho podozrievavo zadíval, jedno obočie mu vyletelo hore: „Tááááááááák,“ pretiahol „o čo tu ide?“

Pomaly, obozretne sa k nemu približoval Richard, videl ako sa Drakeove svaly napínali, aj jeho tvár prezrádzala napätie a zmätok. Richard chápal, že nerozumie situácií, je pripravený na boj, ale keď on ho chce, sakra a tak veľmi.

„To uvidíš.“ Pošepol mu do ucha a pokúsil sa ho pohladiť po tvári.

V tej chvíli Drake uskočil pružne ako puma, aby sa dostal z dosahu. Prudko dýchal, nevedel čo bude nasledovať, situáciu stále nechápal.

„O čo im všetkým ide?“ Myšlienky mu lietali hlavou ako splašené, srdce mu divoko bilo v hrudi, cítil sa ohrozený a zároveň ho niečo k tomu vojakovi priťahovalo. Lákal ho, bol zvedavý aké by to bolo dotknúť sa ho. Toto nikdy necítil, vždy sa snažil kontaktu vyhnúť. A nie je sa čomu čudovať. Jeho minulosť mu to nedovoľovala.

Richardov pohľad znežnel: „Drake, neboj sa, nechcem ti ublížiť.“ Presviedčal ho.

„Pff, ja sa ťa nebojím.“ A znovu sa v jeho očiach blýskal ten vzdor, čo Richarda vzrušilo ešte viac.

„Aké by to bolo nechať sa mu ovládnuť? Tomuto neskrotnému stvoreniu. Je nádherný.“ Tieto myšlienky vírili hlavou vojaka.

„Neutekaj,“ nedal sa zastaviť tvrdosťou, ktorá vyznievala z Drakeovho hlasu.

Všimol si, že je ako plaché zviera. Pomaly sa k nemu približoval. Zdvihol ruku. Videl ako rýchlo sa dvíha Drakeov hrudník, videl ako bojuje s tým aby zostal stáť, aby nedal najavo, že má strach. Pohladil jeho ruku od ramena až k prstom. V Drakeovom pohľade sa zračilo prekvapenie, očakával bolesť, ale toto bolo jemné, ba až príjemné, ale to nebol ochotný priznať. Zahľadel sa do zelených očí, videl v nich nehu, prosbu.

Mladý Drake sa trhane nadýchol: „Dosť!“

Richard sa zarazil. Drake ho od seba odstrčil.

Richard videl, že takto to nepôjde: „Drake posaď sa.“ Vyzval ho a sám si sadol na pohovku. Potom čo sa posadil aj stále napätý Drake prehovoril: „Ja ti nechcem ublížiť, prečo stále utekáš?“

„Do toho ťa nič.“ Krátka, chladná odpoveď zaznela z Drakeových úst.

„Získam tvoju loď ale niečo by som si zaslúžil.“ Prešiel Richard na inú taktiku.

Modré oči sa zasekli v tých zelených: „Moja loď? Čo za ňu chceš?“

„Teba.“ Chcel odpovedať Richard ale včas sa zarazil a povedal: „Chvíľu pokojne seď, ukážem ti čo chcem.“

Drake sedel napätý bez pohnutia, v hlave mal zmätok, kvôli prítomnosti toho vojaka nedokázal jasne uvažovať. A teraz k nemu pristúpil od chrbta a oči mu previazal čiernou hodvábnou šatkou. Drake sa trhol a chcel sa šatky zbaviť.

„Ššššš, nechaj ma ukázať ti čo chcem.“ Pošepkal mu do ucha a uško mu hneď oblizol. Pre Drakea to bol nepoznaný pocit, a nečakane príjemný. Starší vojak ho nežne hladil po krku, rukách, ramenách. A Drake bol stále napätý, všetko to bolo pre neho nové.

„Uvoľni sa, dýchaj.“ Šeptal ďalej Richard.

Mladý kapitán si ani neuvedomil, že zadržiava dych. Ďalej sa nechával hladiť. Richard si všimol, že už nie je tak napätý, zistil, že mu neubližuje a že jeho dotyky na jeho tele sú príjemné. Richard sa pre seba usmial. Pomaly sa približoval k jeho ústam, prešiel po nich prstom, Drake znova stuhol, Richard to vycítil ale pokračoval. Chcel ho ochutnať. Priblížil sa k jeho perám svojimi a spojil ich v krátkom bozku. Na to Drake nereagoval, nevedel ako.

V Drakeovej mysli: „Ešte raz to skúsi a pohryziem ho nebude sa tu so mnou hrať.“ A keď sa Richard sklonil k druhému bozku, Drake ho pohrýzol do pery.

„Sakra,“ vypadlo cez boľavé pery Richardovi a zároveň si všimol ako sa mladík pred ním stiahol, čakal trest. Chytil ho za ruky hladil ich. Keď začal hladiť kapitánove čierne vlasy ten div nezačal priasť slasťou. V duchu sa uchechtol: „Heh, tak takto na teba.“ Ďalej sa nežne prehraboval v jeho vlasoch, a keď sa tentokrát sklonil pre bozk Drake mu nesmelo odpovedal. Učil sa rýchlo a stával sa stále vášnivejším. Už sa nebál, bol vzrušený, tak ako nikdy doteraz. Celé telo mu horelo. Richard to zaregistroval a videl, že chce prebrať iniciatívu. Nechal ho viesť. Mladý odvážny kapitán si strhol šatku z očí a jeho modré oči sa zahľadeli do rozvášnených zelených. V modrých očiach horela túžba a ruky ich majiteľa sa začali skusmo dotýkať Richardovho tela. Drake sa stával odvážnejším. Začal vyzliekať Richardovu uniformu a dravo sa vrhal na jeho pery, tá chuť a Richardova vôňa mu opantávala zmysly. V nohaviciach ho nepríjemne tlačilo. Toľko pocitov, toľko vnemov, tá starostlivosť a pozornosť čo sa mu dostávala od Richarda mu úplne zatemnili myseľ. Stratil svoju plachosť a zostal už len dravec. Spomenul si ako sa mu páčilo keď mu Richard oblizol ucho. Tak sa dal do experimentovania začal u jeho uší. Prechádzal po nich jazykom dokonca zapojil zúbky. Z Richardovho hrdla sa vydral vzdych plný vášne a vzrušenia. Drake ani nepostrehol kedy ho zbavil košele, a hladil ho po svaloch na hrudníku, na chrbte, brušku. Drake sa začal venovať Richardovmu krku, akosi inštinktívne postupoval z krku cez kľúčnu kosť, zanechával na jeho tele značky po svojich zuboch. Doslova si Richarda značkoval ako svoje teritórium a ten neprotestoval. Rukou zavadil o jeho bradavku. Ďalší vzdych, povzbudený reakciou vojakovho tela ich začal rozmaznávať a hladiť, zaťahal za ne.

A Richard mu pošepol: „Skús to jazykom.“

Drake sa dal vykonať jeho prosbu a počúval slastné Richardove steny. Vojak si pritiahol jeho hlavu k ďalšiemu bozku a Drake mu vyhovel. Bolo načase posunúť sa ďalej, boli vzrušení do krajnosti. Ale Drake tlmil svoje steny, nechcel prejaviť svoje vzrušenie. Až keď sa mu Richard začal znovu jednou rukou prehrabovať v tých jemných vlasoch a druhou mu zašiel medzi nohy. Pohladil jeho mužstvo a Drake zavzdychal a hneď si zahryzol do pery. Richard pokračoval v láskaní jeho mužstva a Drake už nebol schopný tlmiť svoje steny. O chvíľu lepkavá, biela tekutina skončia v Richardovej dlani, ten ju slastne zlízaval zo svojich prstov. Richard sa potešene usmial, tak dnes ešte nekončíme. Pritiahol si Drakea k sebe, zbavil nohavíc Drakea aj seba, hladil ho po chrbte, a dal si záležať aby Drake sledoval ruku, na ktorej ešte stále boli známky po jeho uspokojení. Richard si s ňou zašiel medzi nohy. Drake ho pozorne sledoval. Richard hladil svoju dierku, Drake už bol znova vzrušený a Richard potešený jeho reakciou pokračoval. Vnikol dnu jedným prstom, vďaka spermatu to šlo ľahko, pridal druhý i tretí. Táto príprava už stačila, bol nedočkavý. Pozrel na Drakea pohľadom zastretým vášňou. V Drakeovom pohľade bola rovnako vášeň a zároveň neistota.

Richard mu to potvrdil, prikývol: „Áno, chcem ťa.“

Tieto slová stačili, Richard sa dostal do polohy kedy kľačal na kolenách a podopieral sa rukami. Drake ho chytil za boky a prirazil. Slastný vzdych sa vydral z hrdiel oboch kapitánov. Prirážal, miestnosťou sa rozliehali slastné vzdychy. Richard naviedol Drakeovu ruku na svoje mužstvo, ten ho začal spracovávať v tempe svojich prírazov.

O chvíľu sa Richard prehol v chrbte, svaly sa mu napli: „Drake“ vykríkol a vyvrcholil, podlomili sa mu ruky ale Drake ho držal za boky, ešte pár prírazov a s hlasným výkrikom prežil svoj orgazmus. Úplne vyčerpaný sa zvalil vedľa Richarda, ten sa k nemu privinul. O chvíľu modrooký mladík nedokázal premôcť únavu a spánok.

Richard sa spokojne a zároveň smutne usmial. „Som jeho aj keď on mi nikdy patriť nebude.“

Pochopil, že kapitána Temného tesáka neskrotí, nemôže ho nikam zavrieť, či priviazať na reťaz. Je živelný, je divoký a taký musí zostať. S týmito myšlienkami zaspal a tisol sa k Drakeovmu boku.

Drake sa zobudil, na boku ho príjemne hrialo teplo Richardovho tela. Ten už bol hore a pozoroval ho. Drake sa zmätene a zahanbene na neho pozrel a odvrátil tvár. Červenal sa.

Richard sa potichu zasmial: „No tak už som ťa videl, nemusíš sa hanbiť.“

A pobozkal ho na tvár. Drake sa usmial a pohladil Richarda po líci. Rád by zostal v posteli s ním ale jeho loď, jeho Temný tesák, ešte stále nebol v jeho rukách. Vstal a rýchlo sa obliekol, dnes bol deň, kedy oslobodia jeho loď. Obliekol sa aj Richard a nechápal ako môže mať Drake hneď toľko energie. Prišli práve na raňajky. Drake sa správal ako obyčajne odťažito, iba v pohľade, ktorým sa pozeral na Richarda sa niečo zmenilo. To si všimla Martha a usmiala sa.

„Tak môj chlapec konečne našiel lásku.“ Pomyslela si potešená Martha.

Večer sa vojenský kapitán Richard Donovan vydal pre loď. Vydali mu ju bez problémov, veď mal rozkazy od samotného kniežaťa Axela. Doviedol na loď pirátov prezlečených vo vojenských uniformách. Nastal čas sa rozlúčiť. Drake chcel odviesť Richarda so sebou ale ten nechcel ísť. Každý mal svoj život. Každého život bol iný.

Drake objal Richarda, pobozkal ho a prisľúbil: „Vrátim sa, pošlem ti správu nájdeš ju u Bena.“

Richard sa smutne pozeral za Temným tesákom a modlil sa aby sa jeho pirátovi nič nestalo.