Odtrhol som pohľad od Benjamina s zameral sa na chlapíka, ktorý sa mi napokon prisal na krk.

„Prepáč kámo. Zlý čas, zlé miesto.“ šepol som mu do ucha a následne ho od seba prudko odstrčil.

„Dovolil som ti to?“ zrúkol som naňho hlasom, ktorý prerazil aj duniacu hudbu a tým som na seba strhol pozornosť okolostojacich.

Opálený chlapík na mňa uprel zmetené oči, zjavne prežíval narkotikové halucinácie, alebo zatmenie. Znova ku mne natiahol ruku a tým mi nahral do kariet.

Naučeným chmatom som mu dlaň skrútil do hora až mu zapraskalo zápästie  a on sa s výkrikom zosunul k zemi.

Chvíľu som stál a pozeral sa naňho. Kde, dopekla, sú tí ochrankári keď ich človek potrebuje!? Naozaj nechcem pokračovať a zlomiť mu nos, ale aby to vyzeralo vierohodne...

„Hej!“ okríkol ma nabúchaný svalovec v čiernom tričku s visačkou. SBS.

No konečne.

Okamžite som chlapíka pustil a on si ruku bolestivo masíroval. SBS – kár sa pred neho postavil.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa ma.

Vytiahol som obočie. To sa pýta vážne? Jasné, nič, len som mu skoro zlomil zápästie.

„Áno, obťažoval ma.“ povedal som namiesto toho.

„O to tu predsa ide všetkým.“ povedal a rukou ukázal dookola.

Poobzeral som sa. Získali sme si zopár divákov, ale Benjamina som nevidel. Vzdychol som si.

„Pozrite, ten mladý je zjavne pod vplyvom omamnej látky.“ pokračoval som oficiálnym tónom.

„To, v akom stave sem prišiel nie je moja vec. Ale to, že mi tu vyvolávaš bitky,  áno.“ pristúpil o krok bližšie.

Na toho kreténa čo sa snaží byť dôležitý naozaj nemám čas. Môj cieľ sa niekam stratil a ak odišiel z klubu, zostáva mi iba dúfať, že ho Harry videl.

Pristúpil som aj ja bližšie k SBS – károvi a videl som, ako napol svaly kvôli prípadnému útoku. Stíšil som hlas.

„Viem, že to nie je tvoja vec, ale čo takto keby som zavolal pár kolegov z polície a spravili by sme tu menšiu neočakávanú raziu?“ zdvihol som obočie. „ Tvoj šéf by nebol zrejme rád, že si z obyčajného nedorozumenia  spravil problém pre celý podnik.“

No tak, vypadni už! Nemám čas a ani náladu splniť túto vyhrážku. A tiež by som kolegom dosť dlho vysvetľoval čo tu robím práve takto nahodený.

SBS – kár si ma premeral pohľadom a zrejme zhodnotil, že to myslím vážne, lebo sa zohol k opálenému chalanovi, pomohol mu na nohy, ešte raz sa na mňa škaredo pozrel a spolu sa stratili medzi ľuďmi.

Zopár divákov sa na mňa ešte stále pozeralo, preto som sa len oprel o bar  a ďalej pokojne popíjal, hoci najradšej by som sa obzeral dookola po Benjaminovi. Nepotrebujem aby som vzbudil podozrenie. Počkám aspoň pár minút a potom...

„Teba som tu ešte nevidel.“ ozvalo sa z druhého boku. Obzrel som sa a stál priamo proti svojmu cieľu.

Benjamin sa pohodlne opieral o pult, rukami si podopieral tvár a usmieval sa na mňa.

Obrátil som do seba zvyšok drinku.  „Nechodievam sem.“ povedal som a zahľadel sa na tmavú barovú dosku.

„A čo ťa sem priviedlo dnes?“ pokračoval.

„Náhoda.“

Zasmial sa. „No, rozhodne vieš ako sa uviesť.“ prešiel dva kroky ku mne a podal mi ruku. „Som Ben.“

Povytiahol som obočie a usmial sa. Podanie ruky na mieste ako je toto je veľmi zriedkavým javom, ale stisol som ju.

„Brian.“

„Pozoroval si ma. Predtým.“ kývol hlavou na miesto kde ešte pred chvíľou ležal ten opálený chalan.

„Hej,“ prikývol som, „páčilo sa mi ako tancuješ.“

Čo to trepem!? No tak, Brian, rozmýšľaj! Povedz niečo vtipné, niečo šarmantné...

„A chceš sa pridať?“ spýtal sa ma a spravil krok smerom k parketu.

Uf, tak to bude trochu problém. Tancoval som naposledy...dofrasa, ani si nemôžem spomenúť! Ale ak ho teraz odmietnem s najväčšou pravdepodobnosťou ma kopne do zadku namiesto toho, aby mi ho otrčil, tak som sa vydal za ním.

To, čo hralo, sa pre mňa len ťažko dalo nazvať hudbou, necítil som z toho žiadny rytmus. Benjaminovi to ale šlo, hýbal sa plynulo, zjavne mal nacvičené kroky.  A mne, keď som sa nechcel strápniť, ostávalo jediné – modliť sa, nech sa mi v krvi rozprúdi ten vypitý alkohol a pomôže mi. Ale márne. Benjamin sa z chuti smial na mojich tanečných kreáciách. Ani sa to nesnažil skrývať. Ono sa ale ťažko triafa do rytmu, keď žiadny necítim! Dožral ma.

Pravou rukou som ho schmatol za pás, pritiahol si ho na hruď, stehnom som mu rozrazil nohy a natlačil mu ho na rozkrok. Na chvíľu sa zasekol, ale potom mi dal ruky okolo krku a v takejto prepletenej polohe sme sa natriasali ako on určoval.

Cítil som, že som sa zmýlil. Cez tenké krémové nohavice a ľahkú hnedú košeľu sa mu dali jasne cítiť obrysy svalov. Teda nie je vychudnutý, ale vyšportovaný.

Sledoval som líniu jeho krku až po okraj košele, ktorá letmo odhaľovala kúsok kľúčnej kosti. Mal bledú pokožku. Pesnička sa zmenila a my sme zrýchlili tempo. Pod mojimi rukami sa mu svaly začali zreteľnejšie pohybovať .

Áno, Ben bol mladý a pružný. Jemne som sa k nemu naklonil a privoňal si. Ešte aj voňal sviežo.

Zrejme si to všimol lebo ku mne zdvihol tvár a veľavravne sa na mňa pozrel. Zdali sa mi predtým jeho oči fádne? To rozhodne nie. Takto zblízka som videl, ako sa jeho svetlo hnedé dúhovky vpíjajú do zlatej farby, ktorá mu ich obkresľovala. Nikdy som fascinujúcejšie oči nevidel.

Naklonil som sa k jeho tvári úplne uchvátený tým pohľadom, ale on to zrejme inak pochopil, lebo sa zasmial a jemne sa odtiahol.

Presne v tej chvíli som si spomenul kde som, čo tu robím a s kým tu tancujem. Zastal som a pustil ho.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa keď som tak z ničoho nič prestal.

„Nie je to môj štýl.“ chytil som ho za ruku a viedol preč z parketu a ďalej od ľudí. Zamieril som k čiernej stene neďaleko núdzového východu. Išiel so mnou bez námietok a keďže som nechcel, aby sa cítil zatlačený, o stenu som sa  chrbtom oprel ja a jeho som pritiahol k sebe.

Keď odtiaľto vypadnem tieto handry budem musieť spáliť. Kto vie koľko bielych fľakov je na tej čiernej za svetla vidieť.

Oprel sa mi dlaňami o hruď a pomaly nimi skĺzol až dolu na moje brušné svaly. Cez to tesné tričko čo som mal na sebe mohol všetko perfektne cítiť, no a z výrazu v jeho tvári sa mu to páčilo.

Prstami sa presunul vyššie a po krku prešiel až k mojej tvári. Prebehol mi prstami vlasy, ukazovákom prešiel po mojich perách a zadíval sa mi do očí.

„Brian.“ povedal. „Koľko máš rokov?“

Teda, to sú problémy...

„A koľko ty?“ odpovedal som protiotázkou. „Vyzeráš mlado, nechcem aby ma zatkli za obťažovanie mladistvého.“

Zasmial sa. „Mám dvadsať.“

Hvizdol som. „Oproti mne mladé mäsko.“ pomaly som si oblizol pery.

„Mám radšej skúsenejších mužov.“ povedal a pohľad neodtŕhal od mojich úst. Naklonil sa ku mne.

Fajn, ten sa s tým nepára. Pritisol som svoje pery k jeho a jemne do nich ťukol jazykom, aby ich otvoril. Spolupracoval perfektne, ihneď ma vpustil dnu a omotal svoj jazyk okolo toho môjho.

Mladý sa naozaj vedel bozkávať, to treba nechať. Dokázal mi rozbrniť nervy natoľko, že zostali v pozore a vnímali všetko na maximum.

Keď som vyčerpal kyslík v pľúcach odtrhol som sa od neho. Vlhké pery sa mu leskli z vášnivého bozku. Usmial sa. „Vždy si ten hore, však?“

Prikývol som.

„Iste, hodí sa to...k tebe.“

Neviem, čo chcel povedať, ale rozmyslel si to.

Chytil som ho za zátylok a znovu si ho pritiahol k sebe. Mysli! Zatiaľ šlo všetko skoro perfektne. Ale ako pokračovať aby to nebola len rychlovka na záchodoch?

Z premýšľania ma vytrhla jeho ruka pomaly skĺzajúca pozdĺž môjho tela. Nasmeroval si to priamo k zipsu na nohaviciach, rozopol mi ho a hneď aj gombík. Mal šikovné prsty, o čom som sa aj ihneď presvedčil.

Prebojoval sa mi do trenok, šteklivo mi pohladil penis končekmi prstov a následne ho hneď vzal do dlane. Zatvoril som oči a užíval si ten luxus, ktorý sa mi dostával. Viem, že by som nemal, ale...bolo to už tak dávno.

Môj penis pomaly naberal na celej svojej dĺžke a ja som cítil, ako Benjamin zadržal dych. V duchu som sa uchechtol. Áno, som si plne vedomý toho, že Boh na mne nešetril.

Oprel som si hlavu dozadu, Ben mi vydychoval horúci vzduch na krk a mne naskočili zimomriavky. Palcom mi obkrúžil špičku, stiahol predkožku a potom šiel pomaly, pomaličky hore a dolu.

Dostával som sa do varu. Bolo to naozaj veľmi príjemné a on má jemné ruky. Ruky, ktoré zjavne veľmi dobre vedeli, čo robia.

Len veľmi neochotne som dovolil svojim myšlienkovým pochodom vrátiť sa mi späť do hlavy, ale myšlienka, že som tu hlavne kvôli Markovi mi pomohla vytriezvieť úplne, aj napriek Benovmu spracovávaniu rukou.

Otvoril som oči a stretol sa s tými jeho krásnymi. To ma celú dobu pozoroval?

„Chcem sa s tebou stretnúť niekde inde. Poď na rande.“ povedal som.

Tentokrát to bol on, ktorému vyletelo obočie.

„Čakal som, že povieš niečo iné.“

„Čo také? Že ťa chcem niekde oprieť a robiť ti to stále dookola a dookola až z vyčerpania upadneš do bezvedomia?“

Cuklo mu kútikmi úst. „Áno, také čosi.“ pripustil. „S týmto,“ pevnejšie stisol môj penis, „je to docela reálne.“

„To nie je môj štýl.“ povedal som veľmi dobre si  uvedomujúc jeho ruku stále venujúcu sa môjmu veľkému kamarátovi v nohaviciach.

Zasmial sa a zaboril svoj noc do môjho krku. „V tomto klube nie je veľa vecí tvoj štýl, však? Tak čo tu robíš?“

„Poď na rande.“ zopakoval som.

Jemne pokrútil hlavou. „To...nejde. Niekoho mám.“

Spozornel som a zároveň mu svojimi prstami zovrel zápästie ruky čo mal strčenú v mojich trenkách.

„Ty máš priateľa?“

Neprikývol, ale ani nenamietal. Začal som mu ruku vyťahovať von.

„Potom nechápem, čo tu so mnou robíš.“ povedal som ľadovým tónom.

„To nie je...“ začal a natlačil sa na mňa tak, aby som cítil jeho vydúvajúci sa rozkrok. Dával mi jasne najavo, že sa mu páčim a o čo mu ide. Ale mal smolu, ja to potrebujem dostať do trochu hlbšej fázy.

„Nepovedal som, že je to môj priateľ, iba že niekoho mám.“

Zadíval som sa do jeho mladej tváre a do jeho vzrušením rozžiarených očí. Áno, viem si predstaviť sex s týmto chlapcom. A som si istý, že by som si to užil. A aj si užijem. Ale ešte nie teraz.

„Poznáš to bistro na severnom konci Liberty Avenue?“ spýtal som sa ho.

Prikývol.

„Budem tam na teba čakať zajtra o siedmej.“ sklonil som sa a naposledy som si jeho pery privlastnil v majetníckom a vášnivom bozku. Keď som ho pustil omámene otvoril oči.

Usmial som sa naňho. „Budem tam. Príď, Ben.“

S tým som sa upravil, otočil a odišiel. Som si istý, že príde. Na sto percent.

 

„Tak ako?“ vyskočil na mňa Harry hneď pred klubom.

Trhol som so sebou. „Čo tu robíš?“ sykol som, schmatol ho za rameno a ťahal k autu.

„Bol si tam neskutočne dlho. Sú skoro dve.  Bol som zvedavý.“

„Zajtra s ním mám rande.“ povedal som.

Od prekvapenia otvoril ústa. „To fakticky?“

Prikývol som. „Určite príde.“

„No a dozvedel si sa niečo?“

„Že má rád starších mužov.“

Harry sa zasmial. „To pre teba nie je veľmi lichotivé, keď vezmeme do úvahy, že si ho zbalil.“

Vyslúžil si za to odomňa úder päsťou do ramena. „Nie sme náhodou rovnako starý?“

„Hovoril ešte niečo?“

„Iba toľko, že niekoho má.“

Harry sa na mňa prudko otočil. „Vážne? A koho?“

Prevrátil som očami. „Harryson, ja neviem. Nespovedal som ho, ale dohováral si rande. Dúfam, že sa zajtra dozviem niečo viac.“

Pobúchal ma po ramene. „Poď, vypadnime skôr, než tu natrafíme na nejakých kolegov.“

 

***

 

Odparkoval som svoje auto na vyznačenom policajnom parkovisku, vypol motor a ako v mrákotách sa vybral na stanicu.

Včera...vlastne už dnes som sa dostal do postele asi o piatej ráno. Teraz je pol ôsmej a ja som totálne ko.

Harry chcel včera všetko počuť stále dookola. Znovu a znovu rozoberal všetko, čo ten chalan povedal a ja som sa nestačil diviť, ako mu na takú skorú rannú hodinu môžu kolieska v hlave tak kmitať. Nakoniec som ho musel trochu tvrdšie vyhodiť, lebo som zaspával po sediačky.

Len čo som vošiel na stanicu zamieril som do kuchynky a nalial si z tej čiernej brečky optimisticky nazývanej „káva“, ktorá je tu vždy pripravená a riadne som sa napil. Chutila hnusne, ale mala v sebe kofeín, tak mi to bolo jedno.

Prišiel som k svojmu stolu a hodil sa na stoličku. Všetky zložky čo som mal na stole som už poznal naspamäť a silu opäť v nich listovať a čítať tie isté veti som ešte nemal.

Všetko to boli aktivity Dragonu a gangov o ktorých sme vedeli, že sa im už podrobili. A ostatných  gangov, ktoré sa im už mohli podrobiť. Mená ich bossov, firiem, bielych koní....

„Torrs!“

Strhol som sa na svoje meno. Zablúdil som pohľadom po miestnosti a zbadal svojho kapitána ako na mňa zazerá od dverí svojej kancelárie.

„Ku mne!“ povedal a zaliezol dnu.

Vzdychol som si a pozbieral sa. Vošiel som a zatvoril dvere.

„Dobré ráno šéfe.“ pozdravil som.

„Ako to vyzeráte? Nedal som vám nočnú aby ste sa dali trochu dokopy a vy sa tu zjavíte a vyzeráte ešte horšie než včera.“

„Niečo na mňa asi lezie.“ zaklamal som.

„Iste, na vás aj na Harryho, však? Volal, že dnes nepríde. Myslíte si, že by som tu ako jediný mal kanceláriu keby som bol úplne sprostý?“ vyštartoval po mne, ale ani mi nedal možnosť odpovedať a pokračoval.

„Vy a Vico si nedáte pokoj ani v súkromí však? Robíte na prípade Dragon po nociach, že?“ preskenovával ma pohľadom.

Len som sklopil zrak. Nemá význam mu klamať, všetci na oddelení o tom vedeli. Kapitán si vzdychol a zrazu vyzeral starší aspoň o desať rokov.

„Pozrite, Brian, ja viem, že to, čo sa stalo Markovi vás aj s Harrysonom žerie, ale dávajte si pozor, aby ste tomu úplne neprepadli. Je to...“

„My predsa ničomu neprepadáme šéfe.“ prerušil som ho. Nemal som silu to teraz počúvať. „A nie sme ani zďaleka jediný, ktorý pracujú na prípade aj v súkromí. Aj ostatný...“

„Hej, aj ostatný si berú prácu domov, ale nikto z nich v tom nevidí osobnú pomstu.“ vrátil mi to. „Stále si myslím, že by ste s Harrym na tom prípade nemali robiť...“

„Šéfe...“

„Ale!“ zdvihol ruku aby ma prerušil. „Dlžím to nie len vám, ale dlžil som to aj Markovi. Preto vám ho nezoberiem. Zatiaľ!“ zdôraznil. „Ale budete pracovať aj na niečom inom. Nočnú za vás dostal nováčik Noysl a zavolali ho k prípadu. Choďte za ním a pomôžte mu, je to jeho prvý prípad.“

„Ah, šéfe, to mám mať na krku zelenáča? Od Markovej smrti som s nikým nespolupracoval...“

„Veď práve Torrs! Je načase sa trochu odosobniť a posunúť sa ďalej!“

„Ale...“ začal som, ale kapitán sa na mňa neveriacky pozrel.

„Torrs to bol rozkaz, nie téma k debate.“ povedal. „A zatvorte za sebou dvere.“ dodal.

„Áno pane.“

Vyšiel som z jeho kancelárie ako zmoknuté kura. Potrebujem sa sústrediť na Dragon! A na Bena! Zdá sa, že ani neviem ako a nadchol som sa pre ten Harrysonov plán viac, než som si myslel.

„Hej, kde je Noysl?“ spýtal som sa kolegu a pustil sa smerom kade ukázal.

Našiel som chalana rozvaleného na stoličke, s hlavou zaklonenou dozadu, prikrytou novinovou dvojstranou a chrápajúceho. Zatriasol som ním. Strhol sa, noviny mu spadli z tváre a on na mňa uprel krvavé zelené oči.

„Tuším som zaspal.“ zachraptil.

Páni, to je dedukcia!

„Som Torrs, šéf ma poslal. Vraj si na nočnej vychytal prípad a mám ti pomôcť.“

Noysl si ma premeral, dosť okato, pohľadom zbehol odhora dolu a zasa späť, až mi naskočila nepríjemná husia koža.

„Mmmm...“ prikývol a konečne sa zdvihol. „Som Jack.“ podal mi ruku.

Toto gesto mi pripomenulo niekoho iného na úplne odlišnom mieste. Podvedome som sa usmial a ruku mu stisol.

„Brian.“





Průměrné hodnocení: 4,96
Počet hodnocení: 66
Vaše hodnocení: Zatím žádné :)

Pro hodnocení se přihlašte.

renara
renara

Na lodi Armiger mi bola udelená funkcia kormidelníka, za ktorú som veľmi vďačná, mám naozaj rada posádku a sľubujem jej …

Pro přidávání a čtení komentářů se přihlašte. Děkujeme.