Zobudil som sa na hlasne vyzváňajúci budík, ktorý už zvonil po piaty krát. Pošmátral som rukou po stolíku a nemotorným pohybom ho vypol. Pozrel som sa na hodiny a keď som uvidel čas nebolo mi všetko jedno. Mal som dvadsať minút než mi pôjde autobus do školy. Vyskočil som z postele a smeroval rovno do kúpeľne. Nenávidím vstávanie a ešte viac nenávidím prehováranie samého seba aby som vstal. Kto by aj chcel vstávať , keby ho čaká škola plná primitívnych ľudí. Ja určite nie a však mám tam najlepšiu kamarátku Katy.

Pozrel som sa do zrkadla a uvidel strapaté vlasy, ktoré sa vôbec nepodobali na môj obľúbený účes. Zapol som žehličku a pokúšal sa napraviť ranné nedostatky. Žehlil som si svoje polodlhé čierne vlasy končiace pri brade, ako vždy , aby smerovali spolu s ofinou do tváre. Mal som rád tento účes, vďaka nemu som nevidel tie prepaľujúce pohľady ľudí. Dalo by sa to nazvať schovávanie sa pred svetom? Možno áno.

 Netrvalo to dlho keďže túto činnosť vykonávam každodenne.

Schmatol som prvé boxerky a následne si obliekol úzke čierne rifle, ktoré som ešte stiahol vybíjaným opaskom. Privoňal som si k bielemu tričku s povzbudzujúcim nápisom . Nesmrdelo, čo ma viedlo k rozhodnutiu, aby som si ho obliekol.

Hotový vyzerajúc ako človek, teda vyzerajúc ako mám rád ja a pre zvyšok spoločnosti „ten divný“ som bežal pre ruksak a notes do ktorého kreslievam, aby som to v škole prežil. V kuchyni ma čakala nachystaná desiata s  lístkom od mami, ktorá už bola v robote. Pobalil som si posledné veci , v rýchlosti som zobral svetrík do ruky a obutý zamkol dvere. Zastávku som mal blízko no bežajúc som uvidel autobus , ako už stojí na zastávke. Zrýchlil som a na poslednú chvíľu len tak, tak naskočil dnu.

Lapajúci po dychu som si sadol na najbližšie voľné miesto. Cesta trvala len desať minút.  Zapol som si svoje obľúbené pesničky.

Vystúpil som a ešte stále som nechával hrať pesničky ktoré mi zlepšili náladu, pred bránou školy som ich však vypol a smeroval k svojej skrinke sa prezuť. Ako náhle som ju otvoril čakalo ma tam pár ľúbostných listov.

Ach, ako ja nerád ubližujem tým dievčatám. Nech som sa akokoľvek snažil, nedokázal som žiadnu milovať, nech som robil čokoľvek vždy ma to ťahalo k rovnakému pohlaviu.

Skrátka, mám záujem o mužov. Na základnej škole som kvôli tomu zažíval peklo no na strednej sa to pokúšam tajiť a hlavne, nepúšťať si hocikoho k telu.

Vošiel som do triedy a so sklopenou hlavou kráčal k zadnej lavici. Po ceste som započul pár štipľavých poznámok od môjho úhlavného nepriateľa.

„Ale, ale Haru, lámač ženských sŕdc nás poctil svojou prítomnosťou.“ Zarehotal sa Shiro. Bože, ako ho ja nenávidím. Typický  namyslený populárny pako, čo stále vŕta do mojej osoby.  Je síce vyšší ,ale štýlovo vyzerajúci je ako ja, a však jeho vlasy boli sfarbené do plavej, miestami tmavej blond.  Musím uznať že sa o seba staral a keby nechodí s nejakou blondínou, typoval by som ho na gaya. 

„Aj tebe dobré ráno.“ Povedal som ironicky a viac mu nevenoval pozornosť.

Usadil som sa do zadnej lavici a začal čmárať do notesu.  Hodina vďaka tomu vždy ubehla rýchlo.

Takto to bolo ďalších pár hodín až kým nenasledoval obed.

Konečne sa pôjdem prevetrať na moje obľúbené miesto, strechu. Katy som celý deň nevidel a musím uznať tá malá otrava mi celkom chýbala. Kráčal som smerom na strechu no zastavilo ma akési dievča.

„Uhm, Ahoj. Nenajeme sa spolu?“ Opýtala sa s lícami sfarbenými do červena.

Bola menšia odo mňa s hnedými vlasmi končiacimi nikde pri pupku. Vyzerala byť ako milý človek no o to viac som si uvedomoval jej krehkosť.

„No,  neviem či som dobrý spoločník.“ Zasmial som sa na odľahčenie napätej situácie.

„Určite si, často vidím Katy pri tebe smiať sa. Ja som Lily a ty Haru, áno viem.“ Dodala s nebadateľným úsmevom.

„Lily, pekné meno.  Snáď teda budem dobrý spoločník.“ Usmial som sa a pokračoval na moje miesto, tento krát som už nekráčal sám. Nasledovala moje kroky.

Otvoril som dvere na strechu a ostal ohúrený, ako vždy. Omámený príjemným jarným vánkom som sa zhlboka nadýchol.

„Milujem to tu.“  Vydýchol som.

„Áno je to tu kúzelné.“ Šepla Lily.

Vystrel som deku na ktorú sme sa usadili a začali jesť svoj obed. Rozprávali sme sa o všeličom možnom, smiali sa jeden druhému. Mal som rád takéto chvíle. Chvíle kedy sú ľudia okolo mňa šťastný, no ako schválne tento okamih prerušil Shiro.

„To je sladké, ideš ďalšej zlomiť srdce?“

Zagúľal som očami. „A ty ideš zase ľudom kaziť deň?“ Vrátil som mu hnusnú poznámku aj s úrokmi.

„Ale, kdeže prišiel som Vás pozvať na moju párty.“

„Nie dík.“  Reagoval som ihneď. Naklonil sa ku mne chrbtom od Lily.

„Chceš aby sa tejto kráske niečo stalo?“ Zavrnel do môjho ucha.

Nechápal som o čo mu ide , no nezmohol som sa na nič. Keď si ten idiot niečo zmyslí, očividne musí byť po jeho.

Lily sa na mňa s úsmevom pozerala a dodala: „Poďme , zabavíme sa.“

Keby len vedela čo mi pred chvíľkou povedal, neusmievala by sa. Povzdychol som si zazerajúc na Shira, ktorý sa pokojne usmieval.

„Tak o ôsmej u mňa , hrdličky.“ Povedal smerujúci k svojej upištanej priateľke.

Pri pohľade nich  som si uvedomil že sa očividne našli.