Znechutený do jedla som odložil skoro celý obed.

"Čo sa deje Haru?" Opýtala sa so záujmom Lily.

Nevedel som čo také jej povedať no určite som ju nechcel vystrašiť.

"Skrátka, ho nemám rád." Podotkol som.

"Prepáč, tak tam nemusíme ísť." Navrhla.

"Ale musíme." Nahodil som falošný úsmev ktorý ju upokojil a v zapätí som dodal:

"Prídem ťa vydvihnúť, máš to blízko k fontáne pri autobusovej stanici? "

"To je akurát." Usmiala sa.

Zodvihol som sa z deky rozhodnutý ísť domov. "Vydvihnem ťa tam o pól ôsmej. Ahoj." Mávol som rukou a poberal sa domov.

Aby toho náhodou nebolo málo, narazil som znovu na Shira, ktorý sa cumľal s tou blondínov ,ktorej meno absolútne netuším.

Dúfajúc že si ma nevšimne som pridal do kroku. A ako sa hovorí, náhoda je blbec a Shiro tiež, čiže si ma samozrejme všimol a vyprevádzal ma s ironickou poznámkou, ako sa teší na večer.

 Nemal som chuť ani náladu mu niečo hovoriť. Prezul som sa a odišiel úplne z areálu školy.

Nastúpil som na prvý autobus a celú cestu domov som premýšľal nad tým čo sa chystá Shiro urobiť. Snažil som upokojiť samého seba a nahováral si, že spoznám nových ľudí , predsa už dávno som nebol na nejakej párty.

Zabralo to aspoň na chvíľu a zostal som pokojný. Vošiel som do prázdneho domu. Žijem iba s mamou a som jedináčik a ako to už býva, moja mamina nebýva kvôli robote skoro vôbec doma.

Ako teenegerovy mi to samozrejme neprekážalo, zvykol som si na samotu. Zvalil som sa vyčerpaný na kožený gauč a zapol si hudobný kanál.

Spieval som si text pesničiek ktorých autori by ma zabili, keby počujú ako komolím ich text nahovárajúci si, že ho vyslovujem správne.

Vytiahol som si mobil a pozeral nové správy. Písala mi Katy, ako je jej ľúto že nemohla prísť, pretože sa necítila dobre. Upokojil som ju a zároveň jej povedal najnovšie dianie v škole a o párty.  Ani jej sa to nepovzdávalo. Poprezeral som novinky na facebooku a mal v upozorneniach pozvánku.

Zamračil som sa. Vážne? Pozvánka? On má dokonca udalosť na facebooku? Neveril som vlastným očiam, vlastne veril , ale nechcel som tomu veriť. Čo vlastne oslavuje?

Prečítal som si informácie a ostal zarazený , on ide mať narodeniny, 19 rokov? Prečo ma pozval na svoje narodeniny? V hlave mi práve explodovalo vrece plné otázok.

Zablokoval som mobil a položil ho na stolík. Nejdem sa viac mučiť uvažovaním nad tým čo sa deje, alebo bude diať.

Skrátka sa pôjdem zabaviť.

Zavrel som oči a ani neviem ako, zaspal som. Zobudil som sa na pesničku ktorú nemám rád.

Chvíľu som nechápal čo sa deje.

Doparoma, ja som zaspal. Schmatol som mobil modliaci sa aby nebolo veľa hodín.

Odľahlo mi, spal som len tri hodiny. Bolo pár minút po šiestej. Najvyšší čas sa chystať.

Postavil som sa nechcene z gauča a kráčal do sprchy. Zhodil som zo seba všetko oblečenie a vliezol do sprchového kúta.

Pustil som si na seba letnú vodu a pokúšal sa prebrať.  Dostatočne voňavý som zhodnotil že je čas sa usušiť.  Obliekol som si nové, čisté spodné prádlo a kráčal iba v boxerkách ku skrini s oblečením. Na nohy som ako vždy natiahol úzke tmavé rifle. Nebudeme si klamať , mám v nich dobrý zadok.

Prišla dilema. Čo si dám na vrch? Vyhádzal som pár tričiek a nakoniec sa rozhodol pre červeno-čiernu košeľu.  Vlasy mi medzitým stihli vyschnúť. Padali mi do tváre a málo kto videl že mám žiarivo modré oči , schovávali sa totiž to pod vlasmi  a ani dneskajšok nebol výnimkou.  

Pripravený vyraziť som na seba obliekol čiernu mikinu. Zase mám pocit že som to s tou čiernou prehnal. Zasmial som sa a kráčal na určené miesto.

Z diaľky som zbadal akurát prichádzajúcu Lily a však vôbec sa nepodobala na to dievčatko ktoré som videl v škole. Bola výrazne namaľovaná a oblečená v šatoch ktoré rysovali jej postavu.

Nie, ani teraz so mnou žiaľ nehlo, ale ostal som ohúrený. Dúfal som že toto neberie ako rande a že medzi nami je  čisto kamarátsky vzťah.

„Nespoznávam ťa. Vyzeráš dobre.“ Zasmial som sa.

„Ani ma nepoznáš, ďakujem.“ Oplatila mi úsmev a vyplazila jazyk.

„Môžeme?“ Zdvorilo som sa opýtal. „Môžeme.“ Podotkla.

Cesta netrvala dlho no cítil som sa čo raz viac nervózne. Najväčšia nervozita vyvrcholila keď Lily zahlásila že sme na mieste.

Pootočil som hlavu smerom ktorým zodvihla ruku. Vypúlil som oči, toto nebol zďaleka malý dom. Očakával som hocičo , ale až tak? Hudba hrala a ľudia boli všade- možne rozmiestnený.

Kým nevidím jeho, všetko je v poriadku.

„Poďme si po drink.“ Navrhla Lily.

Zamyslený vidiac všetkých tých opitých ľudí, som skonštatoval že to bude dobrý nápad.

Dnu nás nečakala kuchyňa , ale bar spolu s barmanmi ktorý nalievali drinky. Moje oči zostali vypúlené dvojnásobne.

Ľudia tancovali, zabávali sa, bozkávali na všetkých možných rohoch a ja? Sadol som si k baru.

Toto vážne nezvládnem triezvy. Cítil som sa ako dáky päťdesiatnik čo už nebol dvadsať rokov na párty.

„Čo to bude?“ Opýtal sa dobre vyzerajúci barman. Aspoň niekomu sa podarilo na chvíľu moje oči odlepiť od zeme.

„Niečo silné.“ Povedal som so smiechom.

„Chápem.“ Zasmial sa a vytiahol neotvorenú fľašu, ako špeciálne pre mňa.

Zmiešal rôznofarebné drinky a následne podal ozdobený pohár.

„Ďakujem.“ Zdôraznil som a privoňal si k alkoholu. Moja tvár zostala zmraštená. Presne toto som potreboval.

„Ja si dám to isté.“ Vyhŕkla Lily.

„Brzdi žieňa.“

„Nepodceňuj ma.“ Žmurkla na mňa a štrngla svojím pohárom o ten môj. „Na zdravie.“

Napili sme sa naraz a poviem vám, keby tam nebolo tak veľa ľudí asi by som sa rozplakal. Niečo tak silné som ešte nezažil, najtrápnejšie na tom bolo, že Lily vyzerala úplne v pohode. Teraz sa už vážne cítim ako päťdesiatnik. Za tým nasledoval už len džús s vodkou, ktorý som pocuckával.

„Nejdeš tancovať?“ Opýtala sa.

„Necítim sa na to, ale prosím, zabávaj sa bezo mňa.“ Navrhol som jej.

„Chápem, za pokus to stálo.“ Povedala a s úsmevom sa stratila v dave. Bol som rád že bola taká chápavá.

Netrvalo dlho a alkohol mi udrel do hlavy. Bol som odviazanejší a očami skĺzal po tom barmanovi.

Nemal som odvahu začať sním konverzáciu, tak jediné čo som robil ,bolo objednávanie rôznych drinkov. Zakaždým sa zohol pre nejakú fľašu a mne sa naskytol kúzelný pohľad. Ak by ma niekto videl, pomyslel by si, že mi za chvíľu vybehnú sliny.

Motalo sa okolo mňa pár dievčat, ktoré som zakaždým odignoroval až kým, sa mi niečo ťažšie nezvalilo na ramená. „Haru, čo si tu tak sám?“ Ten hlas patrí určite...pootočil som hlavu, Shirovy.