Celý čas ma Miky držal silným stiskom za ruku a ťahal ma k nemu domov.

„V-vaši nie su doma?“ Opýtal som sa šokovane.

Nič nepovedal iba zabuchol dvere a zamkol. Poobzeral som sa po jeho dome a všetko bolo úplne inak prestavané, jediné topánky v miestnosti boli jeho a moje.

„Miky? Od kedy žiješ sám?“

Začínal som si čo raz viacej uvedomovať, že Katy mala pravdu. Už dávno som nebol jeho. Nespoznával som ho.

Znovu ma silno schytil. Pritlačil ma o stenu a svojím kolenom sa obtrel o môj rozkrok. Začal ma náruživo bozkávať a vyzliekať. Čím viacej som sa odťahoval tým viacej on začínal byť násilný. Pritlačil ma prudkým švihom k zemi a v zapätí mi stiahol nohavice.

„Miky-Miky! Prestaň.“ Skríkol som. Bol ako nepríčetný.

„Už mám toho po krk Haru! Nemôžeš mi odísť. Nemôžem žiť bez teba!“  Vyprskol a v tom počul som zacinkanie opasku.

Za malú chvíľu som ucítil bolesť. Vrazil do mňa svoje prirodzenie bez akejkoľvek nežnosti.

Vyhŕkli mi slzy, zatiaľ čo on nenásilne prirazil. Z posledných síl som sa pootočil a vylepil mu facku.

Zostali sme nehybne klačať na zemy. Pozeral sa na mojú tvár, akoby si konečne uvedomil čo urobil. V rýchlosti som si vytiahol nohavice schmatol do ruky topánky a o odomkol dvere.

So slzami som sa pootočil a dodal: „Síce neviem, čo sa za ten rok všetko stalo, no už ťa nechcem vidieť.“ Začal plakať a ja som utiekol preč.

Utekal som do najbližšieho parku a akoby počasie súcitilo so mnou, začalo pršať a nebo plakalo so mnou.

Bežal som po úzkej cestičke a zrazu sa stalo niečo nevysvetliteľné , bolo to ako keď zažijete deja vu.

Toto sa už niekedy stalo. Tu som raz už stál a trápil sa.

 Začali sa mi vynárať v hlave momenty z nejakej oslavy. Bozkával som sa s  chalanom. Po chvíľke som mal plnú hlavu momentov z toho dňa a uvidel Shirovu tvár.

Tá terasa. Náš prvý bozk. Začal som pociťovať návaly emócii. Nejaká baba nám to prekazila, jeho dievča. Utiekol som preč a plakal.

Rozbúchalo sa mi srdce. Takže predsa mi nebol cudzí. Chcel som vedieť viac. Zavrel som oči, bol som už celý premočený a voda z vlasov mi kvapkala no v tejto chvíľi ma to netrápilo. Snažil som sa rozpamätať na iné dni no v tom ma oslovil nejaký hlas.

„Haru? Si v poriadku?“ Ten hlas bol jeho. Vedel som to.

Otočil som sa a uvidel ho stáť celého zmoknutého. Jeho plavé vlasy boli premočené a zdali sa byť o dosť tmavšie a jeho oči? Tie boli plné smútku.

Pristúpil som k nemu bližšie a bez slov ho pozoroval.

Rozbúchalo sa mi srdce.

Aj keď môj mozog bol popletený , moje telo na neho reagovalo. Cítil som niečo, neopísateľné. Pristúpil som ešte o kúsok bližšie a zadíval sa na jeho tvár, ktorú pokrývali kvapky zmiešané so slzami. Jeho červené oči ma utvrdili o tom že plakal. Šokovane sa na mňa pozeral no necúval. Pozoroval ma, dalo by sa povedať že si to užíval, tú blízkosť a nebol jediný.

Opatrne som sa priblížil rukou k jeho tvári a chytil ho za líce. Nespúšťal som z neho oči. Čo raz viacej som ho začínal spoznávať. Jeho oči, jeho oči ktoré ma tak uchvátili. Spomínam si, spomínam si na to ako som sa v nich vždy topil. Teraz to však vyzeralo, že sa topíme obaja, topíme v pocitoch.

„Har..?“ Nestihol dopovedať moje meno a v tom , pritiahol som jeho hlavu k sebe a pobozkal ho.

Chytil moju tvár do dlaní a zostal nalepený na mojich perách. Pritlačil sa ešte bližšie a začal ma bozkávať.

Znovu mi vyhŕkli slzy, no tento krát od šťastia. Pochopil som, ako veľa pre mňa tento človek znamená. Naše pery boli premoknuté z dažďu a o to viac vášnivejšie sa stali naše bozky, bozkávali sme sa neprestajne, akoby sa jeden druhému snažíme vysať vodu z pier.  Chytil ma za zadok a nadvihol na ruky. Zatočil ma vo vzduchu, ako v nejakom romantickom filme a ja som sa začal smiať.

Usmial sa a položil ma na zem.

„Haru, vrátila sa ti pamäť?“  Opýtal sa s nádejou v očiach.

„Nie tak celkom, ale spomenul som si na oslavu.“ Usmial som sa.

Znovu ma zobral do náručia.

„Som tak šťastný, chcem aby si, si spomenul na tie krásne veci. Chcel som ti všetko vysvetliť, ale ten Miky.“ Zaťal ruky do pästí.

„Pssst. Shiro, povedz mi všetko.“

Prikývol. „Dobre, ale poďme do tepla, môžem ťa pozvať ku mne?“

„Rád pôjdem.“ Povedal som s úsmevom.

Kráčali sme ruka v ruke a za pár minút boli pri jeho velikánskom dome. Áno, zostal som ním znovu udivený, ako prvý krát.

Nikoho nemal doma.

Zaviedol ma do kúpeľne.

„V kľude sa osprchuj, donesiem ti suché veci.“

Zhodil som zo seba kôpku mokrého oblečenia a vliezol do sprchového kúta.

Pozeral som sa na všelijaké farebné tlačítka. Nedalo mi to a začal som ich stláčať. Začala tiecť úplne horúca voda a ja som skríkol. Do kúpelne ihneď vletel Shiro.

„Čo sa deje?“ 

„Horúca!“

Rýchlo ju vypol a začal sa smiať. Ihneď však zvážnel a pozeral sa na moje telo. Cítil som , ako mi do líc stúpa červeň a jediné na čo som sa zmohol je si kryť prirodzenie.

Priblížil sa bližšie a dal mi jemný bozk na líce.

„Tak ja ťa nechám.“ Žmurkol a zavrel dvere.

Vydýchol som si. Vlastne, nieže by som sa hanbil, dobre, som hanblivý, ale pri ňom je to o dosť intenzívnejšie.

Dosprchoval som sa a usušení si obliekol nachystané veci. Obliekol som sa do čierneho trička , ktoré bolo o dva čísla väčšie, ale bolo čierne, usmial som sa nad myšlienkou, že ma dokonale dobré pozná. Natiahol som na seba pohodlné tepláky a vyšiel von z kúpeľne. Všade bolo veľa zatvorených dverí, až na jediné, pootvorené.

Rozbehol som sa k nim.

„Shiro?“

Nikto sa neozýval. Opatrne som pootvoril dvere a uvidel veľkú posteľ. Táto izba vyzerala, ako chalanská, ale kde je Shiro?

Urobil som ďalší krok a vtom: „Bu!“

Zajačal som ako žena a on sa začal znovu rehotať. „Shiro!“ Skríkol som a udrel ho do brucha. Nakoniec sme sa rehotali obidvaja.

„Vyzeráš v tom tričku rozkošne.“ Podotkol.

„Ďakujem mám rád čierne, ale to očividne vieš.“ Usmial som sa.

„Bodaj by nie, každý deň si v čiernom.“ Znovu sme sa začali smiať.

„Ty nejdeš do sprchy?“ Opýtal som sa.

„Bol som. V druhej.“ Dodal.

„Aha, jasné, mohlo ma napadnúť že tu nemáte jednu kúpeľňu.“

Usmial sa a priblížil sa k mojej tvári.

„Urobím všetko preto, aby sme boli šťastný.“ Šepol z ničoho nič. Znovu som sa červenal. Prišlo mi to na mne trápne tak som sa radšej zahľadel do zeme.

„Toto sa mi tak páči, keď si v rozpakoch.“ Vyplazil jazyk a pokračoval vážnym tónom: „Haru, dovoľ mi ti všetko porozprávať.“

Prikývol som  a sadol si na malý kožený gauč, akurát pre dvoch. Zabúchal som na voľné miesto vedľa mňa, aby som mu naznačil nech si prisadne. Tak sa aj stalo.

Nadýchol sa a začal mi pomaly všetko rozprávať. Bol úprimný. Povedal mi o tom, ako ma chcel zosmiešniť, ako chodil s dievčaťom kvôli popularite, rozprával mi naše začiatky, jeho plány ktoré sa zmenili v lásku. Rozprával mi každý jeho pocit a ja som si začal na všetko spomínať.

Čím viacej hovoril, tým viacej mi začali do seba zapadať momenty v mojej hlave. Spomenul som si na naše prvé milovanie. Pri ktorom nemusel zachádzať do detailov, pretože na to som nereagoval len ja, ale aj kamarát tam dole. Všetko mi ukazoval. Zobral ma na tú terasu.

Cítil som čo raz viac lásky. Konečne, som začínal všetkému rozumieť.

Nakoniec rozprával o tom, ako mi chcel všetko vysvetliť no prerušil nás profesor. Spomenul som si, ako sme kráčali po schodoch a tá blondína na Shira niečo vykríkla.

„Rozišiel si sa s ňou?“ Opýtal som sa.

Jeho oči sa rožiarili. „Áno, kvôli tebe a potom sme išili do triedy a mali sa porozprávať neskôr, išiel si pre notes..“ Ako povedal túto vetu, hlavou mi blysol nejaký chlapík. „Zbil ma! Presne!“

„Čože Haru?“

„Shiro! Spomenul som si.“ Vykríkol som.

Shiro zo mňa nespúšťal oči. „Zbil ma nejaký dospelý chlapík, ktorý tvrdil, že si jeho a potom pribehol Miky, ktorý sa vrátil po roku za mnou. Presne!“ Začal som všetko rozprávať a Shiro vypleštil oči.

„Preboha. Ten bastard! Toto mu nedarujem.“  Dodal Shiro.

„Miky mi vlepil nečakane bozk a ty si to videl. Chcel som ti ihneď povedať čo sa stalo a už som sa zobudil v nemocnici.“

„Shiro, spomínam si!“ Usmial som sa a hodil sa mu do náručia.

Pritúlil sa ku mne a po jeho líci sa skotúľala slza.

„Neplač.“ Šepol som.

„Neplačem , niečo mi spadlo do oka.“ Zasmiali sme sa. Pozrel som sa na neho a cítil sa tak pokojne. Zrazu som mal chuť do života a uvedomil si ako ma chcel Miky oklamať a získať späť zatiaľ čo ja som miloval Shira.

Nechápal som tomu kto bol ten chlap, no konečne som mu to mohol všetko vysvetliť.

„Bože, musel si to mať ťažké.“ Dodal som. Keby skončím s tým nesprávnym, nie, takto to malo byť.

Opýtal som sa na toho chlapa a on mi všetko vysvetlil. Porozprával mi bolestivé veci o jeho minulosti a ja som si uvedomil aký je to silný človek.

Keď dohovoril nadýchol sa a zadíval sa mi do očí. „Haru, už nikomu nedovolím, ničomu, aby nám zničil toto čo je medzi nami.“ Pobozkal ma.

Toto musí byť vážne osudová láska, taká ktorú nájdete len raz za život. Pomyslel som si a pobozkal aj ja jeho.

„Dostanem ho za mreže a my budeme šťastne žiť, spolu.“

Prikývol som a on sa zrazu postavil z postele.

„Mám plán.“

Dodal a vytiahol mobil z vrecka...