Ráno som sa zobudil s pocitom prázdnoty.  Trvalo mi trochu dlhšie kým som si pospomínal na určité udalosti. Budík mi ešte nezvonil , vstal som o hodinu skôr. Takáto vec sa mi stane pár krát do roka. Ihneď som myšlienkami zablúdil k Shirovy. Oplatí sa vôbec ísť do školy? Čakal som peklo. Nebude to príjemné stretnutie. Takže som mu naletel? Toto bol jeho plán? Prehrabol som si vlasy a s pocitom, že už nezaspím som sa pobral do sprchy.

Zhodil som zo seba prádlo a spustil letnú vodu. Nech som robil čokoľvek vŕtal mi v hlave Shiro. Prinajhoršom odídem na inú školu, nebolo by to po prvý krát.

Osprchovaný som sa pobral ku svojej skrini. Schmatol som prvé veci ktoré som zbadal. Ku podivu tričko bolo tmavé a však rifle svetlejšie. Išiel som si prežehliť vlasy. Mal som pocit že dnes je môj účes iný ako zvykne byť, akoby som podvedome svoju tvár schoval ešte viac.

Bál som sa, z celej duše som sa bál a to viac si uvedomoval ako ma dostal.

Ale je to čo cítim, nechuť?

Zobral som si tašku cez plece a do vrecka zastrčil mobil. Rozhodol som sa ísť pešo, mám predsa ešte veľa času. Celú cestu som počúval pesničky a myšlienkami bol niekde v oblakoch.

Uvidel som moju školu. Zastal som a nadýchol sa. Vošiel som dnu a vypol hudbu.

V skrinke som našiel pár listov a všetko mi pripadalo rovnaké, všetci sa správali rovnako, žeby to bol sen? To určite nie.

Sklopil som hlavu a kráčal do triedy. Nemeškal som. Dnes som nemeškal.

Vošiel som a nepočul som nič nezvyčajné. Shiro sedel na svojom mieste a ja rozhodnutý ho plne ignorovať som obišiel jeho lavicu. Cítil som jeho prepaľujúci pohľad na celom svojom tele.

Má v pláne ma strápniť až teraz?

Nič sa nedialo. Zazvonilo na hodinu a ja som si vytiahol učebnice. Otočil sa na mňa takou rýchlosťou až som zacítil jeho vôňu.

Snažil sa ma nejako prilákať no ja som ostal so sklopeným zrakom prilepený k zemi.

Ignorovali sme sa pár hodín. On síce odbiehal no ja som radšej zostal sedieť, aby som nemusel prechádzať vedľa neho. Čím dlhšie som bol sním v jednej triede tým ťažšie mi začínalo byť.

Obliala ma horúčava a sťažka sa mi dýchalo. To nemôže byť pravda. Čo sa to so mnou deje?

Rýchlim krokom som sa postavil z lavice a mal namierene na záchod. Akurát vošla do triedy Katy.

„Haru?“ Pootočila sa mojím smerom no ja som bez mihnutia oka kráčal ďalej.

Vbehol som dnu a a oprel sa o umývadlo. Ihneď som pootočil kohútikom, aby tiekla ľadová voda. Šplechol som vodu na tvár a započul som ako sa otvorili dvere. Zostal som čupieť pri umývadle až kým si známy hlas neodkašlal aby na seba upozornil. Pootočil som pomaly hlavu. Stál tam Shiro a ja som vyzeral beznádejne.

Bola to vážne zvláštna atmosféra, voda z mojej tvári  kvapkala na tričko. Rozhodol som sa vyplodiť niečo zmysluplné: „Uhm, A-ahoj?“

Pomaly sa ku mne priblížil a natlačil ma na umývadlo. Bol tak blízko, až ma zachvátila panika. Čo to robí?

Natisol sa ku mne: „Vážne ma šialene rozčuľuješ.“ Povedal a ústa mal milimeter od tých mojich.

Cítil som jeho dych na mojej tvári. Prečo mám chuť zabudnúť na to čo sa stalo? Zabudnúť na všetko a žiť len tu a teraz? Snažil som sa maskovať červeň a uhýbať jeho pohľadom.

Zavrtel som hlavou. „Prečo?“

Ignoroval moju otázku a ďalej viedol svoj monológ.

„Čo cítiš Haru?“ Prešiel mi prstom po spodnej pere a dodal. „Keď urobím toto.“

„Shiro! Prestaň.“ Skríkol som a odstrčil ho.

Odstúpil som od neho ďalej: „Viem o všetkom! Vždy si sa mi posmieval, o čo ti ide? Zase si pôjdeš za svojou barbie.“ Skríkol som a celý čas mal sklopenú hlavu. Nedokázal som sa na neho pozerať.

„Myslím si že som ti na tej oslave dal dosť na javo, že o teba stojím. Ak ti to ešte nedošlo, možno by som mal pritvrdiť.“ Povedal rázne a znovu sa začal približovať.

Prudko som sa otočil a chytil kľučku. „Máš ju. Neubližuj jej.“ Šepol som.

Pritlačil rukou dvere. „Hovoril som ti že je to len pre oboch prospešný vzťah. Neutekaj mi znovu.“

„M-musím ísť.“

Akoby som poslednú vetu ani nevyslovil, chytil moju tvár do dlane a posledné čo som videl bola jeho približujúca tvár.

Chytil moje ruky a dal mi ich nad hlavu. Celého si ma ovládal. So zavretými očami som znovu ucítil jeho mäkké pery. Stalo sa to čoho som tak obával a zároveň som po tom túžil. Po chvíľke už moje ruky boli obmotané okolo neho.  Celého ma oprel o dvere a najvzrušujúce na tom bolo že tam hocikto mohol prísť. Schytil som ho za krk a pritiahol ho k umývadlu. Stratil som nad sebou kontrolu.  Vyložil ma hore a ja som okolo neho obmotal nohy. Neprestávali sme sa bozkávať. Spôsoboval mi niečo euforické. Jemne ma uhryzol do pery a ja som zastonal.

„No vidíš že to chceš rovnako ako ja.“ Zavdychal mi do ucha a obtrel sa o môj vzrušený rozkrok. Bol som omámený jeho slovami. Začal mi rukami prechádzať po chrbte.

„Shiro.“ Vdýchol som a vtom zazvonilo na hodinu.

Pozrel sa na mňa lačným pohľadom. „Prečo sú prestávky tak krátke?“

Zobral ma do náručia a položil na zem. Vybehol som prvý a rýchlo kráčal do triedy.

Katy zo mňa nemohla spustiť oči. Pribehla ku mne a pošepkala mi.

„Všetko v poriadku? Myslela som že ...vysvetlíš mi prečo obaja vyzeráte akoby ste?“ Zakoktávala sa.

„Pšššššt!“ Upozornil som ju. Nikto iný si také veci nevšímal iba moja kamarátka musí byť ako radar na nadržanosť.

„Katy.“ Pokračoval som: „nie je to tak , ako to vyzerá. Neriešme to teraz.“ Navrhol som keďže Shiro už sedel na svojom mieste.

Celú hodinu som sa snažil upokojiť no márne, aby toho nebolo dosť priletela ku mne  papierová gulička, samozrejme od adresáta menom Shiro, ktorý sa doširoka usmieval.

Rozbalil som ho. Stálo tam: Dnes po hodine na streche, budem ťa čakať.

Zmuchlal som papierik a bol pripravený čakať na zvonenie.

Keď zazvonilo na koniec školy. Pobral som sa ihneď na strechu. Bol som tam prvý. Stál som a pozeral na nebo až kým som na sebe neucítil jeho ruky. Vedel som že to je on. Otočil som sa a zaboril hlavu do jeho hrudi .

„Som rád že si prišiel Haru.“

„Milujem to tu.“ Zašeptal som. Choval sa ku mne vážne krásne, až sa mu pomaly celá moja bytosť začala odovzdávať.

„Prečo sme tu?“ začal som vyzvedať.

„Pretože ťa chcem viac spoznať.“ Pohotovo odpovedal.

Nadvihol som hlavu.

„Choval som sa, ako kretén pretože som si nechcel...“ Nechal vetu vyznieť  zadívaní do mojich očí.

Naklonil sa k mojím perám a ukradol si jemný bozk.

„Povedz mi niečo o sebe. Čo máš rád, aký máš život?“ Opýtal sa.

Zamyslím sa. „ Mám rád kreslenie a hudbu. Žijem iba s mamou, aj keď nebýva skoro vôbec doma. Otca nemám. Čo ty?“

„Rád ťa bozkávam.“ Dodá a mne sa do líc znovu nahrnie červeň.

Zasmeje sa a znovu ma pobozká.

„A ešte?“ 

„Ešte?“ Privonia k mojim vlasom a vydýchne: „ťa rád provokujem.“ Zastoná a koleno mi strčí medzi nohy. Jazykom prejde po mojom krku a mne nabehne na tele husia koža.

„Ach.“  V tom najlepšom mi zavibroval mobil vytiahnem ho a prečítam si upomienku.

 „Preboha, dnes musím dokončiť obraz do súťaže. Neskôr?“  Vyhŕknem a  letmo ho pobozkám.

Pribehol ku mne. „Počkaj.“  Vyzeral byť sklamaný.

„Vieš čo, príď za dve hodiny ku mne.“ Navrhnem a ihneď sa uvedomím že toto som ešte nikdy žiadnemu nepovedal. Tvárim sa neutrálne aj keď hlava mi išla explodovať.

Nadšene súhlasil a vypýtal si moje telefónne číslo, pretože nevedel kde bývam. Posledný krát som mu zamával a poberal som sa domov.

Nech som sa na to pozeral z akéhokoľvek hľadiska, chcel som to tak no ešte nikdy som nikoho k sebe nepozval.

Doma som zložil veci a bežal k plátnu. Mal som rozrobeného nahého muža. Ako asi vyzerá Shiro? Pri tej myšlienke som si zahryzol do pery a snažil sa plne sústrediť na obraz.

Napísalo mi neznáme číslo, Takže toto je jeho číslo? Uložim si ho , v rýchlosti mu napíšem adresu a pokračujem v maľovaní.

Dve hodiny ubehli strašne rýchlo a ja som dokončoval posledné ťahy. Bol som nadmieru spokojný.

Zazvonil zvonec. Tento zvuk nezvyknem počuť často. Preglgol som hrču slín a kráčal ku dverám....