Ovalil ma jeho alkolohový dych. Prečo ma dofrasa otravuje teraz, pri mojich dokonalých baliacich technikách? No dobre, ten barman si ma absolútne nevšimol pretože som to robil potajomky, ale aj tak. Mal som dokonalý plán a zábavu celý večer, okukovať barmana. Dosť zúfale. Možno som predsa len mal ísť tancovať.

Vymanil som sa z jeho nemotorného zovretia a rýchlim pohľadom si ho premeral. Svoje vlasy nemal pohodené ako obvykle, jeden bok mal zastrčený za uchom a druhý mu voľne padal do tváre. Mal čierne sako z pod ktorého vykúkalo biele tričko. Čierna mu vážne pristane. Rýchlo som sa spamätal a vyprskol: „Čo chceš?“

„Kde mám darček?“ Opýtal sa so smiechom.

„Ten kto ti žiadny nemá, môže odísť? Celkom by ma to potešilo.“  Zahlásil som.

Ostal stáť ako socha a asi prvý krát v živote na ňom vidím takúto mimiku, nieže by som jeho mimiky poznal, to nie, len teraz mi pripadal taký iný, snáď prvý krát v živote bol vážny.

„Haru, som rád že si prišiel, naozaj.“

Nadvihol som obočie. Naklonil hlavu do boku a dodal:

 „Shiro? Haha, kde si? Nikde ťa tu nevidím.“ Bol to vážne trápny vtip na poukázanie toho , že ho nespoznávam, ale on sa mu zasmial. Možno až tak trápny nebol. Pristúpil bližšie a objednal drinky.

„Vieš, možno sme nezačali správnou nohou a keďže nemáš darček, musíš si so mnou aspoň pripiť.“ Žmurkol na mňa a podal mi pohár.

Vystrel ruku a dodal: „Na nový začiatok.“

Štrngol som si sním a zostal bez slova, vážne som tomu nechcel uveriť. Toto nemôže byť pravda, alebo je snáď nejaký zvláštny druh, ktorý keď  je opitý býva k ľudom milý ?

Vypili sme to na jeden raz. Vedel som , že už mi stačí. Rozprávať sa so Shirom ako keby sme kamaráti, je asi najvyššie štádium opitosti, pretože toto bolo vážne nereálne, aspoň som si to doteraz myslel.

„Haru?“ Oslovil ma podpierajúc si ruku pod bradou. Pozeral sa na mňa s úsmevom. Mal som už viac známosti na to, aby som vedel kedy niekto vydáva signáli. Žeby som to vážne prehnal s alkoholom?

Ten jeho prepaľujúci pohľad. Začal som cítiť návaly tepla.

„Áno, Shiro?“ Nadvihol som hlavu. Snažiac sa tváriť normálne.

„Fajčíš?“

Vypúlil som oči, pretože ma ako prvé nenapadli cigarety. Určite si všimol ako som znervóznel. Toto vôbec nie je dobré.

Zasmial sa a dodal: „Cigarety, Haru.“

S nervóznym smiechom som dodal: „Jasné že cigarety, čo iné.“

Pozrel som sa na neho. Stále sa dofrasa usmieval.

„Pôjdeš si so mnou zapáliť, von?“ Opýtal sa.

Potreboval som ísť na vzduch a upokojiť sa. Súhlasil som.

Kráčali sme spolu von. Odstrčil každého kto nám stál v ceste. Mal som výhľad na jeho chrbát a chuť sa naň zvaliť. Bol ako môj osobný SBS. Vážne úchvatný , až kým moje želanie sa nesplnilo. On zrazu zastal  a ja narazil plnou silou do neho. Auu. Takto som si to nepredstavoval.

Čakal som tvrdý dopad na zem, ktorý sa nekonal. Chytil ma. Keď som pootvoril oči potvrdilo sa mi to, držal ma v náruči. Ihneď sme sa oddialil.

„Si poriadku?“

„Isteže.“ Dodal som cítiac, ako mi stúpla do líc červeň.

Konečne sme boli vonku. Zabuchol dvere a ostali sme sami na velikánskej terase.

„Končene pokoj.“ Vydýchol si Shiro a podával mi cigaretu zo svojej krabičky.

Nemotorne som si ju vložil do úst a čakal na zapaľovač. Nepodal mi ho. Zapálil mi cigaretu a mňa čo raz viac , dostávalo všetko čo robil. Každý pohyb, každé slovo, či každý nádych. Zrazu som mal pocit že sme si bližší ako kedykoľvek predtým.

Opretý hlavou o múr som sa pozrel na oblohu. Čakalo ma to, čo som tak miloval. Hviezdy. Tento večer bolo nebo plné hviezd. Aj nebo mi pripadalo bližšie, ako kedykoľvek predtým.

„Haru? Nad čím rozmýšľaš.“ Prerušil ma Shiro.

„Ani neviem.“ Povedal som vydychujúc dym.

Odtrhol som zrak od oblohy a pozrel sa na Shira. Znovu ma prepaľoval, tým zvláštnym pohľadom.

„Ako to že taký pekný chalan , nemá dievča?“

Začal som sa dusiť cigaretou. On ma nazval pekným? Pristúpil bližšie a ja pohotovo , odstúpil.

„Som v poriadku.“ Uistil som ho klamstvom. Ak si nedám pozor vážne sa prezradím.

„Len, nie som zvyknutý, že si milý. Prečo nemám dievča? Hm neviem, čakám na tú pravú.“ Povedal som.

„Alebo pravého.“ Podotkol.

To nemôže byť pravda. Od koho by to vedel? Bolo jasné že z tohto sa viac nevymotám. Vedel ma dokonale prečítať. Nemal som voči nemu najmenšiu šancu. Rozmýšľal som čo odpoviem , no nedal mi možnosť niečo povedať.

„Haru môžeš mi veriť. Sme na tej istej lodi.“

Vypúlil som oči. „Akej lodi?“ Hral som nechápavého. Pár krokmi sa dostal ku mne. Naklonil sa k môjmu uchu a šepol: „Som gay.“

Ani neviem prečo , začal som sa rehotať.

„Shiro, ty si dnes vtipný.“ Smial som sa. „ Celý večer si ako vymenený a ešte mi povieš toto? Keď viem, celá škola vie, že máš dievča. Vyzerám snáď  ako idiot?“

Schytil ma do náručia. On sa nesmial. Myslel to vážne. Jeho pohľad bol smrteľne vážny.

„To nie je vtip! Aby si vedel, chodím s ňou kvôli popularite. Nikto nemôže vedieť ,že som gay.“  Zamračil sa. „Chceš dôkaz?“

Nestihol som ani odpovedať.  Srdce som mal nikde v krku, pretože bilo ako splašené. Prvý krát ho vidím z takej blízky. Bol tak nádherný a jeho oči, jeho tmavé oči ma hltali kúsok po kúsku.

Začal sa ku mne približovať.

 Naše pery sa dotkli. Ucítil som niečo čo ešte nikdy predtým. Prešla mnou vlna neznámych pocitov. Chcel som ho odstrčiť, tak veľmi som chcel, ale telo ma neposlúchalo. Začal som mu bozk oplácať a jeho jazyk si vybojoval cestu do mojich úst. Netrvalo mu to dlho a ja som úplne povolil.

 Zmenil sa na dravú šelmu ktorá práve chytila svoju koriť a poviem vám, cítil som sa tak. Naše bozky neboli sladké, ako z nejakého filmu, práve naopak, bolo cítiť množstvo alkoholu a nikotínového dymu, čo bolo ešte viac sexy.

Oprel ma o stenu a prilepil sa celým telom o to moje. Vedel som že príde trápny moment ak ucíti môjho kamaráta, no zostal som zarazený, nebol som jediný ktorému stál. Obtrel sa o mňa svojím rozkrokom ,  čo ma presvedčilo o pravde. Vedel som, že nech má akýkoľvek herecký talent, to dole ma klamať nemôže.

Užíval som si mäkkosť našich pier, ktoré do seba zapadli ako dva kúsky puzzle. Moje telo horelo , každý kúsok ktorého sa dotkol horel. Rukou začal pomaly skĺzať po mojom bruchu. Hlboko som sa nadýchol a so zatajeným dychom, čakal na jeho dotyk, ktorý neprišiel. Necítil som ho.

Po chvíľke som si uvedomil, že sa už nebozkávame. Sklamaný som pomaly otvoril oči. Stál predo mnou , s mierne šokovaným výrazom.

Vyzeral byť  poriadne zamyslený.

„Tu máš dôkaz, vidíš.“ Zamumlal.

Pomaly sa mi vracala krv do mozgu a začínal som si uvedomovať čo sa práve stalo.

Už sme zostali šokovaný obaja. Chcel som niečo povedať, ale čo také by som mu mal povedať? Možno to nechcel.  Možno nemal v pláne, aby to zašlo ďalej, tak čo mal potom v pláne?

Rozleteli sa dvere na terase.

„Shiro!!! Zlatíčko! Všade som ťa hľadala.“ Čerešnička na torte prichádza. Pomyslím si.

Shiro mi venoval posledný pohľad, pred tým, pred tým než sa začali vášnivo bozkávať , ako keby som tam ani nebol a predchádzajúca chvíľa sa nikdy nestala.

V tom momente mi vyhŕkli slzy a začal som utekať preč.

Predieral som sa cez všetkých ľudí a vybehol na ulicu. Utekal som, utekal.... ani neviem kam, no vedel som, že sa musím dostať čo najďalej. Najďalej od jeho domu.

Lapajúci po dychu som si sadol na prvú lavičku v parku, ktorý bol o takejto hodine prázdny.

Volala mi Katy , ktorej som ledva som zodvihol telefón.

Ihneď začala panikáriť a spustila na mňa spŕšku slov.

„Haru...Haru, musím ťa varovať. Dozvedela som sa, že Shiro má v pláne ti ublížiť. Chce všetkým dokázať že si gay! Haru! V žiadnom prípade mu nedovoľ.... Haru? Že si....“ Ostalo ticho.

Zrušil som ju a vypol si telefón.

Začalo pršať, hviezdy zmizli.

Už som nebol jediný kto plakal. Nebo plakalo so mnou a moje slzy viac nebolo vidieť, splynuli s dažďom...