Nevedel som , popravde ani som nemal najmenšie tušenie čo má Shiro v pláne. Vytiahol telefón zo svojho vrecka a zavolal na nejaké číslo. Mlčky som sedel na pohovke a sledoval jeho kamenný no odhodlaný výraz.

„Otec? Potrebujem tvoju pomoc.“ Po jeho oslovení, som zostal ešte viac sedieť ako prikovaný. Povedal práve otec? Pýtal som sa samého seba.

„Na slobode behá chlap, ktorý ma napadol, čo by mi až tak nevadilo keby neublíži..“ Nadýchol sa a pokračoval: „osobe blízkej mne až tak, že bol v kóme.“

Chvíľu počúval, pritakával a napokon skríkol: „Doteraz sme nevedeli kto to bol! Dobre, urobím to. Vďaka.“

Zrušil hovor a pristúpil opatrnými krokmi ku mne. „Haru? Miky, potrebujeme aby svedčil, on ho predsa vidiel, nie?“

Prikývol som a zamyslel sa. Miky ktorého som už nechcel vidieť, Miky ktorý mi zlomil srdce, urobí to vôbec?

Chytil mi hlavu a pohladil ma za líce.

„A ja Haru, ja sa budem musieť stretnúť stým bastaradom a narafičiť to na neho, zatiaľ čo otec bude s kolegom v aute.“

Konečne som sa schopil a opýtal sa ho na jeho otca. „Tvoj otec? Je?“

„Policajt.“ Skočil mi do reči.

„Aha.“ Vypúlil som oči.

„Drahý, všetko bude v poriadku, áno?“ Povedal a dal mi bozk na zmraštené čelo.

„Ideme najskôr za Mikym, pôjdem s tebou.“ Chytil ma za ruku a zavolal nejaký odvoz.

Za malú chvílku sme už sedeli v aute. Celý čas mi silno stískal ruku, čo mi dodávalo pocit bezpečia.

Vystúpili sme a Shiro ihneď zazvonil. Ja som stál za ním a čakal.

Otvoril dvere a keď zbadal Shira chcel ich ihneď aj zabuchnúť.

„Počkaj , nejdem ti ublížiť. Potrebujeme tvoju pomoc.“ Skríkol Shiro.

„Pomoc?“ Opýtal sa zachrípnuto Miky. Rozhodol som sa nestáť ako kamenný stĺp a dodal:

„Miky, ten chlap ktorého si videl, ten ktorý ma dostal do kómy, si jediný kto by mohol svedčiť.“

„Chystáme sa ho dostať do basy.“ Podotkol Shiro.

Zrak mu padol na mňa a potom na Shira. „Samozrejme, to čo urobil je, neodpustiteľné.“

„Haru.“ Šepol a pristúpil bližšie. „To čo som urobil ja, je tiež neodpustiteľné.“

Jeho oči sa zaleskli, vedel som že to ľutuje z celého srdca, vedel som že ma miluje z celého srdca, možno až priveľmi keď sa dopustil takej chyby, ale, každý robí chyby.

„Ja už som ti ale odpustil, neboj sa.“ Upokojil som ho.

Otočil sa na Shira. „Za týždeň odchádzam z tohto mesta , tento krát už navždy. Shiro, dávaj na neho pozor.“

„Samozrejme že budem.“ Zamumlal Shiro a chytil ma pevne za ruku.

„Dobre, tak keď dostaneš predvolanie, alebo za tebou prídu policajti, vieš kvôli čomu. Potrebujeme skrátka svedka.“

Prikývol a pobrali sme sa preč. Venoval som mu malé zamávanie.

Shiro ma náhle chytil za bradu a pobozkal.

„Som rád že neprotestoval.“

„On nie je zlý.“ Pripomenul som mu.

„Haru, ty si taký dobrák.“

Zavolal odvoz a povedal. „Pôjdeš ku mne a budeš čakať. Zvyšok nechaj na mňa.“

„Shiro! Nie!“

„Haru! Nemôžeš len tak byť vedľa mňa. Prosím neprotestuj. Bude tam môj otec.“

Auto prišlo  a Shiro po dokončení vety otvoril dvere. Opatrne som ho objal a nastúpil do auta.

Vodič vedel kam má ísť. Celý čas som nebol schopný kľudne uvažovať ale vedel som že všetko bude v poriadku. Je silný.

Vystúpil som predtým velikánskym domom a netušil čo robiť. Pravdepodobne sa správať ako doma?

Dvere mi otvorila akási upravená žena.

„Ty budeš Haru.“ Povedala spevavým hlasom a doširoka sa usmiala.

„Áno, teší ma.“ Podal som jej ruku. „Ja som Shirova mama, ale môžeš mi hovoriť aj Elizabet.“

Pozeral som sa na ňu šokovaným výrazom a opatrne sa vyzul.

Toto som vážne nečakal, spoznal som jeho mamu. Bola vážne milá, ale vie kto som? Akoby počula moje myšlienky začala rozprávať sama od seba.

„Shiro mi o tebe veľa rozprával, som šťastná, takého šťastného som ho nikdy nevidela a zároveň takého na dne, keď si bol, veď vieš.“  Šepla.

Moje oči sa rozžiarili. On má važne úžasnú tolerantnú mamu. Čakal som nejakú namyslenú paničku, toto bolo milé prekvapenie.

„Dáš si čaj? Občerstvenie? Určite si nervózny.“ Objala ma. „Shiro mi povedal že ťa nemám velmi trápiť , určite si nebol pripravený na mňa.“ Zasmiala sa. „Máš ísť do jeho izby a urobiť si pohodlie.“

„Ďakujem, nič si nedám, áno som nervózny, ale verím že to dobre dopadne. Rád pôjdem a počkám ho tam. Ďakujem vám za všetko.“ Povedal som.

„To ja ti ďakujem, fandím vám, tebe, si prvý čo toto dokázal so Shirom.“ Žmurkla na mňa.

Usmial sa a nemal ďaleko od toho aby som sa rozplakal. Pomaly som kráčal po schodoch a otvoril Shirovu izbu.

Ľahol som si na jeho posteľ a zaboril hlavu do jeho periny. Všade som cítil Shira. Silno som stláčal perinu a modlil sa nech je už vedľa mňa.

 

Zo Shirovho pohľadu.

Môj milovaný Haru, už sedel v aute. Uvedomil som si, že som mu zabudol povedať, že spozná moju matku. Viem si predstaviť ten jeho šokovaný výraz. Zasmial som sa a vytiahol mobil z vrecka.

Pohľadal som číslo toho úbožiaka, ktorý mi neustále vypisoval. Zavolal som mu. Cítil som nechutne zvierajúci pocit, akoby ma škrtil had. Bolesť z minulosti, ktorá vás takto zničí, asi nikdy nezmizne úplne.

Zodvihol telefón.

„Ale, ale, chýbam ti Shi?“ Nechutne sa zasmial.

„Musíme sa stretnúť.“ Podotkol som.

„Na tento deň som čakal. Zostaň tam kde si.“ Povedal a zložil telefón.

Vetu ktorú povedal ma vystrašila na smrť, on mňa nebodaj vidí? Nie, to by vedel o Haruovy, má v mojom mobile sledovacie zariadenie? Doparoma, ten psychopat!

Okamžite som napísal otcovi kde som a čakal. Toto vôbec nebolo podľa plánov.

Za malú chvíľku som počul to klopanie topánok. Bol to on.

Absolútne som netušil čo budem robiť.

„Shi.“ Schytil ma za zápästie a začal ťahať k autu.

„Pusť ma!“ Skríkol som.

„Ty si volal.“ Dodal a hodil ma do auta.

„Chcem sa porozprávať.“ Hovoril som mu a snažil sa vymaniť z jeho zovretia.

„Sladké rečičky si nechaj na potom.“ Povedal rázne a stiahol si nohavice.

„Nie!“ Skríkol som a kopol ho do hlavy.

„Toto si nemal ty chuligán! Čo si o sebe myslíš! Malý nevychovaný darebák!“

Chytil ma pod krkom a silno stlačil môj rozkrok. „Kedy si začal byť taký hlúpy? Myslíš si že to decko ti dá viac? Ak sa nevrátiš ku mne, bude to horšie.“ Začal mi dávať dole gate a ja som ho kopol ešte silnejšie. „Auuu!“ Zvrieskol od bolesti a v jeho očiach sa objavila krvilačnosť. Všetko mohlo dopadnút katastrofálne, nebyť môjho rýchleho otca. Ktorý v rýchlosti otvoril dvere.

„Prepáčte za vyrušenie, ale vyjdite z auta a dajte si ruky za hlavu.“

Nebolo mi dva krát do smiechu, ale aj napriek tomu, som mu venoval môj posledný ironický úsmev a dodal. „Papa.“

„Ty! TY!“ nezmohol sa na nič pretože ho môj otec schytil za hlavu a hodil o zem.

Videl som na ňom, že je poriadne nahnevaný, pretože toto nebol len obyčajný prípad, ublížil jeho synovi. Takže toto bola skôr zlosť otca , ako policajta. Kopol ho do tváre a nasadil mu putá.

„Zatýkam Vás za sexuálne obťažovanie a ublíženie na zdravý.“ Povedal a nasadil mu putá.

Druhý kolega ho iba drasticky odviedol do auta. Otec sa ku mne nahol a vytiahol ma z toho prašivého auta.

„Prepáč synček že to tak dlho trvalo.“ Objal ma a potom dodal.

„Už nedovolím nikomu aby sa vás dotkol. Je mi to ľúto.“

Usmial som sa. „ďakujem ti otec.“

„Doma ťa čaká Haru, bež za ním. Prídem večer.“ Usmial sa a nastúpil do policajného auta.

V tomto momente mi zo srdca padol najväčší kameň zo srdca.

Začal som bežať domov. Ihneď som prudko priam až skoro vyvalil dvere a zakričal.

„Všetko vyšlo!“

Mamina ihneď pribehla a objala ma.

„Mami všetko ti poviem, ale najskôr.“ Nedohovoril som pretože som ho zbadal na schodoch. Moje srdce začalo byť ako splašené, mal som pocit že som sa druhý krát zamiloval. Vedel som že toto je začiatok niečoho nového. Rozbehol som sa za ním.

Chytil som ho do náručia a zatočil sním.

„Milujem ťa.“

„Aj ja ťa milujem Shiro.“ Povedal môj uplakánek.

A tak som sa zamiloval do svojho tajomného spolužiaka, ktorý mi zmenil celý život. Od tohto prelomového dňa sa  začal naplno náš vzťah, predtým plný prekážok.

S Haruoveho pohľadu:

Počul som ako zakričal tú užasnú správu.

Bežal som ihneď na schody a videl jeho radosť zo života, akoby práve vyhral v lotérii, ale myslím si, že sme vyhrali obaja niečo vzácnejšie. Lásku.

Pribehol ku mne a zatočil ma v pevnom objatí. Vyhŕkli mi slzy.

Všetko dopadlo dobre. Kto by to bol povedal, že sa zamilujem do môjho najväčšieho úhlávného nepriateľa.

A tak sa náš vzťah posilnil na maximum a stali sme sa nerozlučiteľnými. Už nič na svete nebolo silnejšie aby nás to rozdelilo. Prepadli sme jeden druhému a ocitli sa v sladkom opojení lásky.

Sme spolu do dnes a práve nás čaká ďalší prelomový okamih v našom živote. Kúpili sme si vlastný byt a poviem vám prišiel som na to, že zariaďovanie bytu je vážne drina, hlavne keď prídete na to že váš partner nemá absolútne vkus.

„Heeeej, Haru! Ty nemáš vkus.“

Začal som sa smiať, čo Shira ešte viac podpichlo k tomu aby ma vášnivými bozkami umlčal. A veru, to mu išlo vážne skvele.

 

Koniec.