Po chvíľke neprestajného opúšťania sa a čupenia na zemi som sa postavil. Čo len so mnou bude? Ako mám po tomto ísť do školy a vidieť ho. Využil ma. Využil a odhodil.

„Nemôžem ti dať to čo chceš.“

Ako mi toto mohol povedať po tom čo sa medzi nami stalo, ako?

Chytil som si tvár do dlaní. Budem silný, nenechám sa zničiť , aj keď neviem či už nie je neskoro.

Pošúchal som si spuchnuté oči a premiestnil sa do svojej izby. Pozrel som sa na rozhádzané periny. Ani nie pred hodinou sme sa tu milovali. Izba bola nasiaknutá jeho vôňou. Otvoril som do korán okno dúfajúc že prichádzajúcim čerstvým vzduchom, odídu starosti a bolesť.

Zaboril som sa do perín. Prečo ja? Túto otázku som poznal už naspamäť ale nikdy som na ňu nedostal odpoveď. Myslel som si že niekto, ako on ma bude milovať?

 Nie som predsa prsnatá blondína.

Buchol som päsťami do postele.

Snažil som sa upokojiť. Napadlo ma zavolať Katy.

Odblokoval som mobil a vytočil jej číslo, mobil nevyzváňal dlho, ihneď mi zodvihla.

„Haru, zlatko, čo sa deje?“ Opýtala sa.

„Katy, ublížil mi.“

„Dofrasa! Prečo si , prečo si mu veril, ja ho zaijem. Prisahám bohu, zabijem toho nafúkanca.“

„Katy, mýliš sa v ňom. Nie je taký, nie je. Musí byť.“

„Haru ty si úplne zaslepený? Povieš mi že ti ublížil a ešte si ho zastávaš?“

Hlboko som vydýchol. „Možno som zaslepený, možno som zamilovaný, možno mi ublížil, áno, ale viem čo hovorím. To čo robí, má nejaký dôvod. Viem že má dôvod, viem že vie milovať. Ja to citím.“

Chvíľku zostalo ticho.

„Haru čo chceš robiť?“

„Nič, nemôžeme byť spolu, má iný život a ja sa stým musím zmieriť, len keby som ho vôbec nepustil do svojho života, bolo by to lepšie. Prečo vôbec prišiel keď nemohol zostať?“

„Haru, je mi to veľmi ľúto. Zajtra, budem pri tebe.“

„Ďakujem, ale nechcem ísť do školy.“

„Ideš si kvôli nemu robiť problémy? Budem pri tebe.“

„Môžeme to skúsiť, ale nezaručujem že tam zostanem do konca.“

„Dobre, buď silný.“

„Pa, Katy.“ Zložil som telefón.

Čo len budem robiť? Moje myšlienky boli neutíšiteľné a okamih kedy som sa netrápil nastal až keď som zaspal.

Ráno ma zobudil hučiaci budík. Vypol som ho a ihneď vstal z postele.

Natiahol som si na seba čisté veci a vôbec sa neupravoval. Doprial som si zase čiernu. Dokonale vystihovala moju náladu.

Moje vlasy sa zdali byť príliš dlhé. Padali do mojich oči, čoraz viacej. Umyl som si v rýchlosti zuby a následne opláchol tvár. Presprejoval som čierne tričko a bol pripravený vyraziť.

Obul som si číny a schmatol batoh.

Odblokoval som mobil a pozrel sa na čas. Bolo 7:10. Najvyšší čas sa poberať do školy.

Opustil som prach domu a vyrazil na zastávku. Katy ma mala čakať pred školou.

„Už som v buse.“ Naťukal som do smsky ihneď ako som nastúpil.

„Čakám ťa fešák.;-)“ Usmial som sa. Konečne som mal na tvári ako taký úsmev. Snažil som sa nemyslieť na Shira no vedel som, že ako náhle ho uvidím, moja snaha sa zrúti, ako domček z karát.

Vystúpil som z autobusu a uvidel Katy, ako mi máva.

Objala ma a dodala: „Tie kruhy pod očami sa ti vážne nehodia, mal si ich nechať doma.“

Začali sme sa smiať. Vážne ju zbožňujem.

Kráčali sme sa prezuť a ihneď smerovali do triedy. Snažil som sa uhýbať akým koľvek pohľadom až kým jedno dievča neskočilo predo mňa.

„Ahoj, chcela by som ti dať toto.“ Zodvihol som svoj zrak zo zeme. Ďalší dopis. Nevedel som, ako ju jemne odmietnuť no Katy zasiahla skôr.

„Pozri viem že je Haru fešák, ale obávam sa, že je už zabraný. Vidíš mňa? Vidíš však? Tak si to šetri pre iného, on je moje zlatíčko.“ Žmurkla na ňu.

Dievča urazené na celý svet bez slov odkráčalo.

„Katy si vážne krutá.“ Zasmial som sa.

„Niekto ich odháňať musí. Pokračovali sme v ceste. 

Vošiel som do triedy a smeroval do zadnej lavice. Uvidel som Shira a ihneď otočil hlavu. 

Cítil som ako sa na mňa pozerá. Moje srdce sa rozbúchalo.

Ako mám toto zvládnuť?

Katy ma chytila kolo pásu a pokračovala v ceste so mnou. 

Prisahal by som, že ju prebodával pohľadom.

Sadla si ku mne a celý čas ma zabávala. Až keď do triedy vošiel profesor , odvrátil od mňa zrak.

Hodil mi lístok. Moje srdce sa opäť rozbúchalo. Nechápal som čo po tom všetkom chce. S rozklepanými rukami som otvoril papierik.

„Haru, prosím, po hodine príď na strechu. Prosím, musíme sa porozprávať.“

Moje myšlienky nabrali úplne iný smer.

Takže ho to mrzí?

Nervózne som vyčkával kým nezazvoní.

„Zvládnem to.“ Šepol som nervóznej Katy.

„Ak nie, tak ho zabijem Haru.“ Dodala.

Ihneď ako zazvonilo obidvaja sme vstali a smerovali na strechu. Shiro vybehol ako šíp a ja nasledoval jeho kroky. Bol som rozhodnutý si vypočuť jeho verziu. Nemohol som to nehať tak, ani vo sne by ma nenapadlo, že sa mi ozve.

Shiro kráčal rýchlo, akoby to chce mať čo najskôr za sebou.

Všimol som si nejakého chlapa ktorý smeroval smerom k nemu no ako náhle ma zbadal, zastal.

Nevenoval som mu pozornosť a vybehol posledné schody.

Otvoril som dvere a Shiro sa na mňa ihneď zvalil.

„Haru, Haru,“ Stále opakoval a neprestajne ma objímal.

„Mrzí ma to, mrzí, nedokážem byť bez teba.“

Pokračoval s roztraseným hlasom.

Po mojom líci sa skotúľala slza.

Rozleteli sa dvere.

„Čo si myslíte že tu robíte?“ Vrieskal rozzúrený profesor. „Už aj, vypadnite!“

Vystrašený sme odišli a kráčali po schodoch.

„Takto to nejde, porozprávame sa potom.“

Shiro bezvládne prikývol. Okolo nás prešla jeho blondína a vyprskla na neho: „Lepšiu ako ja nenájdeš!“

A v tom mi to docvaklo. On sa s ňou rozišiel?

Pozrel som sa na neho so šokovaným výrazom a on jemne prikývol, akoby mi chce potvrdiť moje myšlienky.

Kráčal do triedy a ja som išiel do skrinky pre notes, ktorý som si zabudol zobrať.

„Za chvíľku sa vrátim idem si pre notes.“ Povedal som s úsmevom.

Neposlušné pramienky vlasov som si dal za uši a s úsmevom vykračoval ku skrinke.

Oslovil ma akýsi chlap.

„Hej ty, kto si?“

Poobzeral som sa všade na vôkol a uistil sa či vážne hovorí na mňa.

 Uvedomil som si že to bol ten chlap, ktorého som videl predtým, než som išiel na strechu.

„Haru. Vy?“

Neodpovedal na otázku iba zaťal ruky do pästí.

Vyzeral že ho niečo poriadne rozúrilo.

„Poznáš sa so Shirom veľmi dobre?!“

„Uhm, poznám.“ Šokovane som odpovedal.

„Poď von musíš niečo vedieť.“

Ani neviem prečo, možno zo zvedavosti som toho chlapa poslúchol a vyšiel von.

Zašiel za budovu, čo mi prišlo divné. Ako náhle som zašiel za roh, ucítil som nehoráznu bolesť.

Potvoril som oči a uvidel toho chlapa. Škrtil ma.

Snažil som sa vydať súvislú vetu.

„P-p-ustite.“ Hodil ma o zem a ja som začal kašlať.

Pozrel som sa klačajúc na zemi, na toho šialenca a on spustil na mňa monológ.

„Takže to kvôli tebe ku mne už neuteká? Dofrasa aj s deckom!“ Dodal a kopol ma.

„Shiro je môj! Rozumieš?“ Vylepil mi facku.

Chytil som sa za brucho a pozeral sa do zeme. Nezmohol som sa ani slovo, iba hypnotizoval kvapkajúcu krv z môjho nosa ktorá sa vpíjala do zelenej trávi.

Dlho mi teda dobra nálada nevydržala.

Počul som ako niekto kričí moje meno zatiaľ čo ten chlap utiekol. Mal som rozmazané pred očami. Neviem či to bolo z toho že som plakal, alebo som skrátka utrpel ťažký úraz.

Moje telo pomaly dopadlo na trávu a ja som uvidel známu tvár ktorá sa ku mne nakláňala.

Toto som vážne nečakal. Keď sa môj zrak zaostril , uvidel som môjho bývalého, ktorý ma kamsi niesol.

„Čo? Čo to robíš?“ Zamumlal som.

„Haru kto to bol?“

„Pusť ma.“ Šepol som.

Opatrne ma položil na zem a ja som zostal v sede. Sadol si ku mne.

„Dobre, ale povedz mi kto to bol. Musíš ísť na ošetrovňu.“

Poobzeral som sa a uvidel, že sedíme pred školou. Aspoň, že tak. Vedel som že už meškám na hodinu no bol som príliš omámený na to, aby som sa dokázal vrátiť. 

Ďalší šok pre mňa bol Miky.

Miky, s ktorým sme sa rozišli pred rokom, alebo skôr ktorý sa odsťahoval pred rokom, aniž by sa so mnou rozlúčil a teraz, tu je a rozpráva na mňa.

Som v nebi?

Nie určite nie som. Keby áno , chcem tu Shira.

„Miky, dofrasa, čo tu robíš?“ Opýtal som sa šokovane.

Uvidel som v diaľke Shira, ktorý opatrne zastal a sledoval nás. Chvalabohu poviem mu ihneď čo sa stalo, aj keď mal by som mu to hovoriť? Možno by som sa po tomto sním radšej nemal vídať. Moje myšlienky prerušil Miky.

„Vrátil som sa pre teba Haru, milujem ťa!“ Povedal a náruživo ma pobozkal.

Zostal som šokovane sedieť.

„M-Miky!.“ Zamumlal som pomedzi bozk a odtiahol sa.

„Preobha!“ Skríkol som a obzrel sa  na miesto kde pred chvíľou stál Shiro. Doparoma. Toto je vážne zlé. Musím mu to ihneď vysvetliť.

Postavil som sa ubolený a zároveň vystrašený zo zeme.

„Haru! Pozor.“. ...Bolo posledné čo som počul. Moje nohy sa podlomili a ja som zrazu uvidel tmu.

Odpadol som.