Začiatok Júna. Ryu sa z plných pľúc nadýchol čerstvého vzduchu. Zbožňoval tento mesiac. Začínalo sa oteplovať a všetko naokolo poukazovalo na čoskoro prichádzajúce prázdniny. Rozkvitnuté kvety v parku aj jemný vietor vo vlasoch. Nemohol sa dočkať ako si sem bude môcť zájsť cez prázdniny keď sa nebude musieť každú chvílku pozerať na hodinky či nemešká do školy. Chodieval sem vždy ráno keď tu ešte nikto nebol. Po obede tu bývalo plno detí a večer zamilovaných párov... Nič pre Ryua. Z myšlienok (a relaxu) ho vytrhlo zvonenie telefónu.



"Príjem."- povedal nezaujato lebo už dopredu vedel kto mu volá.

"Kde si? Čakám na teba celú večnosť."- ozval sa energický ženský hlas. Kaila. Jeho najlepšia kamarátka. Poznal ju už od detstva a preto vedel že jej ´večnosť´znamená približne tri minúty.

"Som v parku. Za nejakých 5 minút som pri tebe."

"Fajn."- vyslovila s priedstieraným urazením. "Ale pohni sa.."- s týmito slovami mu to zložila.

Ryu sa s neochotou zdvihol z lavičky a pohľadom sa lúčil so svojím obľúbeným miestom. Vyšiel z parku a zamieril si to k miestu kde sa s Kailou stretáva pravidelne. Pri kníhkupectve. Po chvíľke kráčania videl asi 100 metrov od neho vysokú štíhlu postavu s dlhými nohami. Prišiel k nej a Kaila sa mu s radosťou hodila okolo krku. Boli síce len kamaráti ale kvôli jej správaniu ich veľa ľudí považovalo za pár. Keby Kaila nemala dievča a on nebol homosexuál možno by tejto úvahe venoval viac času. Predsa len- nie každý má tú možnosť každý deň sa stretávať s modelkou. Chytila ho za ruku a ťahala na autobusovú zastávku. "Ráno mi volala Ema. Odpadá nám šiesta hodina. Taktiež po štvrtej ideme von keďže ani profesorom sa nechce premarhať tak krásny deň v škole..."- ešte niečo mi hovorila ohľadom školského dňa a o Eme- jej priateľke. Nejak extra som jej však nevenoval pozornosť, bol som myšlienkami úplne inde.

"...hej! Počúvaš ma vôbec? Na niečo som sa ťa pýtala..."

"Čo? Aha...jasné."- odvetil som neprítomne. S predstieranou silou ma udrela po hlave.

"Jasné nieje odpoveď. Práve som ti tu navrhla že ťa zachránim z posledných dvoch hodín a ty mi ani nevieš povedať kde sa zašijeme.."- trochu posmutnela. Záškoláctvo bola jedna z vecí na ktoré si potrpela. Školu mala rada, ale len do tej chvíle kým sa nemusela začať učiť.

"Ehm...neviem nejak dnes nemám náladu nikam ísť."- výnimočne to nebola len výhovorka ako sa vyhnúť asistencii na jej rande s Emou. Prišiel autobus, nasadli sme a Kaila si ma poriadne prezrela. "Dobre, uznávam že si nejaký bledý a myšlienkami úplne inde. A keďže mám dnes super náladu tak ti aj tak zoženiem ospravedlnenku. Aj keď budeš len mrhať svojim životom doma."- zatvárila sa ako štedrý vládca.

"Ó ďakujem."- uškrnul som sa. Prekrútila očami a radšej ma ťahala von z busu.

"Zmeškáme hodinu.."- sťažovala sa.

Prekrútim očami a neochotne pridám na tempe.

Do triedy sme prišli akurát včas na zvonenie. Došuchtal som sa k svojej lavici vzadu a a zvalil som sa na miesto. Vytiahol som knihu a začal očami hltať strany. Niekto by povedal že tretiak na strednej si má užívať život, no ja som klasický knihomoľ. Presnejšie som sa ním musel stať aby som mal aspoň nejakú náhradu namiesto socializácie. Na rozdiel od mojich vrstevníkov mňa nebavilo rozprávať sa so všetkými naokolo, chlastať, túlať sa po rôznych baroch a ani mať každú chvílu vzťah. Alebo skôr mať akýkoľvek vzťah. Nejak ma pri myšlienke že by som mal niekomu obetovať svoj drahocenný čas striaslo. Tak či tak, aj napriek môjmu negatívnemu postoju k vzťahom ma ľudia považovali za kľudnú osobu. Chyba. Som len znudený životom. Možno sa to však čoskoro zmení.



Sedel som doma za počítačom a kontroloval si emaily. Množstvo mojich klientov mi písalo a mne sa vôbec nechcelo do odpovedí. Lenže prachy sú prachy a prachy riadia svet. A ak nerátam túto nudnú časť s emailmi tak ma moja práca baví. Vlastne sa v nej vyžívam. Pracujem ako mužská domina. Jeden by čakal že moje služby bude vyhľadávať množstvo mladých, submisívnych žien. Bolo to však presne opačne. Najčastejšie som bol vyhľadávaný staršími, prachatými majiteľmi veľkých firiem, ktorý aj napriek tomu že majú doma rodinu a manželky niesu so svojím životom (hlavne sexuálnym) spokojný a nejak sa našli v BDSM smere... Bohužiaľ aj keď zbožňujem menšiu formu násilia môj zápal pre prácu začal v poslednej dobe ochabovať. Všetko sa mi zdá rovnaké. Bič, obojok, nadávky... Všetci chcú to isté ale ja by som rád povedzme experimentoval. A neopovrhoval by som ani nejakým mladým zajačikom. Predsa len je rozdiel medzi niečím čo je plné energie a dakým lojnatým prascom ktorého uspokojíte len pre prachy... Tým uspokojením nemyslím že by som s nimi spal alebo niečo. To by som v živote žiadnemu subíkovi nedovolil. Aj tak si to viac užívajú keď sa tvárite že ste svätý a pomaly už aj pohľad na vás je trestný.

Z prenikavého svetla počítača ma už začali bolieť oči. Pretrel som si koreň nosu. Zaklapol som notebook, obliekol sa, zamkol som byt a naštartoval auto. Tak zas do práce. Klient už čakal...