Ešte aj na ďalší deň som z neho celý hotový. Ten spôsob akým sa so mnou rozprával.. Aj keď ma trochu sklamalo že odišiel tak skoro. V ten večer mi ešte volala Kaila či nechcem ísť von ale mal som úplne iné problémy.. mal som problém s ním. Mám ho plnú hlavu. Cítim sa ako nejaká vlhká trinástka ktorú si práve všimol jej idol. Aj keď to asi nieje najlepšie prirovnanie. Amaki by si ma nevšimol keby som mu nenapísal. Zaborím hlavu do vankúšov a snažím sa upokojiť sa. Asi som vážne divný.



V ten večer po stretnutí som už išiel len domov. Odbalil som poštu a zatváril sa znechutene nad jej obsahom. Všetko sú to len veci ktoré mám zaplatiť. Hodím listy papiera do koša a sadnem si na gauč. Zapnem PC a presnorím obsah mailov. Nič nové tam nebolo. Nikto z mojich subíkov sa neozval- to bolo neobvyklé, asi ich za to potresce. To vlastne znamená že na zajtra nemám žiadny program… Premýšľal som čo s tým. Nerád by som sedel doma počas pracovných dní alebo čas premárnil sedením v kine. Musím niečo vymyslieť. Rád by som dal čoskoro lekciu Ryuovi. Ale nie hneď zajtra..to by nebolo najvhodnejšie vzhľadom k tomu že som ho videl dnes. Premýšľajúc si pustím film a nakoniec ´vypnem´ a sústredím sa len na priebeh filmu.

Nakoniec (celý nešťastný a zmätený) sa rozhodnem zavolať Kaile aby aj s Emou prišla. Občas u mňa prespávali. Nebol v tom žiadny problém lebo som býval sám v jednom byte ktorý mi kúpili rodičia na využívanie počas štúdia- pracovali v zahraničí a ja som odmietal meniť školu- bol som tu už zvyknutý.

Nakoniec som to vypol a išiel do osviežujúcej studenej sprchy. Veď ráno možno budem mať nejaký email a ak nie tak si zajtra zrejme zájdem do posilky. Po sprche som si ľahol spať. Z nejakého neznámeho dôvodu ma dnešok poriadne vyčerpal. Netrvalo dlho a zaspal som.

Asi o pol hodinu mi niekto zvonil. Pustím Kailu aj s Emou dnu. Ako vždy- ich smiech rozveselil aj mňa a tak sa o chvíľu už Amakim nezaoberám. Pozerali sme filmy a jedli popcorn. Potom mi ešte prerozprávali celý svoj deň. Neboli by to oni keby nepobehali po rôznych starých budovách keď mali voľno (vďaka ospravedlnenkám). Zábava však končí keď Ema spomenie blížiace sa skúškové obdobie. To vážne z duše nenávidím. Učenie a učenie, dni bez spánku a drina v škole… aj tak z toho nikdy nebolo nič lepšie než dvojka. Nič sa však nedalo robiť.. Môžem sa iba psychicky pripravovať na najbližšie dva týždne sedenia doma a študovania. Po chvíľke smútenia za voľnými dňami ich odprevadím k dverám, rozlúčim sa s nimi a odchádzajú. Idem ešte do sprchy. Ani som si neuvedomil ako dlho som v nej bol. Keď som z nej vyšiel bolo už po polnoci. Rýchlo som na seba hodil pyžamo a išiel spať. Zajtra bude určite náročný deň

po dvoch týždňoch-------------------------------------------------------------------------------------------------

Dva týždne mi Ryu neposlal mail. Myslel som že ho to odradilo, predsa len mal 18. Avšak po dvoch týždňom nájdem email od neho. Rád by sa stretol. A ak by to bolo možné aj dostal lekciu. Sám pre seba sa usmejem a odpíšem mu kladnú odpoveď. Nemohol som sa dočkať.

Dva týždne skúšok a otravného učenia ubehlo a ja som mal konečne čas napísať Amakimu. Veľmi a potešilo keď mi prikývol na lekciu. Dohodneme sa na pozajtra. Zajtra budem aj tak len doma odpočívať po tom skúšaní.

V daný deň si hodím do tašky si hodím potrebné veci a idem na pracovisko. Budem tam síce už polhodinu dopredu ale rád by som si všetko poriadne pripravil. Chcem aby bola Ryuova prvá lekcia dokonalá.

V dohodnutý termín idem na adresu ktorú mi napísal. Moje nadšenie trochu odpadlo keď som zbadal danú budovu. Vyzerala podozrivo. Na chvíľu zastavím aby som nazbieral odvahu a vkročím do skladu...