Moje meno vyslovil príjemne a zároveň dráždivo. Zdá sa mi akoby sa so mnou zahrával už len rozhovorom. Netvári sa však že by to robil naschvál. Toto všetko sa mi skôr zdá byť a ňom prirodzené. Srší z neho autorita a prísnosť, ktorá ma však priťahuje. Zahryzol som si do pery aby som nad ním nepremýšľal a sústredil sa na rozhovor.

„Keďže pravdepodobne sa teraz budeme stretávať častejšie a ja mám byť tvoj pán, rád by som o tebe vedel niekoľko vecí. Aj ohľadom osobného života.“- to som si síce mohol odpustiť ale moja povaha a zvedavosť mi to nedovolí. „A samozrejme sa musíme na istých veciach dohodnúť. Aby nedošlo… k nedorozumeniam.“- nerád by som aby sa niečo zvrtlo. Okrem toho že by som ho ako klienta (a teda zdroj príjmu) stratil, taktiež by som prišiel o novú hračku. To by som nerád.

„D-dobre.“- nič rozumnejšie zo mňa nevypadlo. „Tak čo potrebujete vedieť?“



„Aký si starý? Máš už s DS nejaké skúsenosti? Ak áno aké? Čo študuješ...a aby som nezabudol na jednu z dôležitých vecí taktiež koľko si ochotný zaplatiť?“- sledujem ho a čakám na odpoveď. Vo chvíli keď mi chcel odpovedať prišla obsluha s lístkom. „Ďakujem.“- usmejem sa na mladé dievča v zásterke a pozriem na lístok. Dievča odíde. „Tak..počúvam.“- poviem prehliadajúc si lístok.

Keď sa usmial vyzeral úžasne. Nikdy by som nemyslel že niekto ako on- chlap, čo vyzeral zaujato len svojou prácou- má taký dokonalý úsmev. „A-áno..takže...hmm… už asi dva mesiace mám osemnásť, hádam to nieje problém. A skúsenosť nemám zatiaľ žiadnu. Bol to vlastne len taký výstrel do ticha. Celé dni sa nudím a myslel som že by nebolo zlé ak skúsim niečo nové… a toto znelo lákavo. Čo sa ceny týka tak to je len na Vás. Prispôsobím sa. S peniazmi nemám žiadny problém...“

Takže je z bohatej rodiny a nevie čo so sebou. Presne ako som si myslel. „300 eur. Ak sa ti to zdá veľa tak mi ver že mám aj ľudí ktorý platia viac.“- za normálnych okolností by som mu dal platiť aj 500. Je však mladý a mňa napadá niekoľko...vlastne veľa vecí ktoré by som na ňom rád skúsil.

Prekvapene naňho zažmurkám. „Myslel som že to bude viac. S troma stovkami nemám vážne žiadny problém.“- poviem nadšene. „Len by som mal jednu otázku. Keďže som v tomto nováčik a jediné informácie ku ktorým som sa dopracoval sú tie z internetu, mohli by ste mi povedať ako to vlastne celé funguje? Nejak podrobnejšie…?“- spýtam sa nesmelo.

V duchu sa zasmejem. Internet..hmm… to toho teda vie určite veľa. „Čo všetko si sa dozvedel?“

„Najskôr som bol iba na stránkach ktoré preberali BDSM všeobecne, neskôr som začal chodiť na stránky kde si takýto ľudia dohadujú stretnutia alebo vymieňajú skúsenosti. Na jednej z nich som narazil na Váš email na ktorý som Vás kontaktoval. Myslím že som mal šťastie lebo na môj izerát odpovedal dominantný Pán ktorý napriek tomu že sme neboli blízo seba a nemohli sme sa stretnúť bol ochotný zodpovedať všetky moje zvedavé otázky...dokonca ma láskavo zasvätil.“- usmejem sa. „Do niektorých vecí… formou virtuálneho výcviku. Priznám sa že niektoré jeho požiadavky boli pre mňa najmä z počiatku nesmierne ponižujúce a zahanbujúce. Zopár krát som dokonca zapochyboval či je toto pre mňa správna cesta pretože ako mnoho iných ľudí som bol vychovávaný, respektíve vedený k tomu že vzťah dvoch ľudí má byť vyrovnaný, obaja sú si vo vzťahu rovnocenný. Nikdy mi však vzťah ako taký nevyhovoval. Raz som mal babu… bola veľmi milá, pekná, múdra.. dalo by sa povedať že bola dokonalá ale niečo mi tam chýbalo. Neskôr som zistil že ma to ťahá k chlapom. Avšak stále niečo chýbalo. Keď som narazil na toto napadlo ma že by práve DS mohol byť chýbajúci kúsok skladačky.“- s miernou červeňou na lícach sa odvážim pozrieť do jeho prenikavých zelených očí. Za normálych okolností by som sa s tým nikom u nepriznal. Niečo na ňom my však vravelo že môžem hovoriť kľudne, s ľahkosťou… A nebolo to len tým že bude môj Pán.

Napäto počúvam celý jeho príbeh. Vyzerá to že s ním bude zábava. Prišla obsluha a objednali sme si. „Takže v podstate skúsenosť máš. Aj keď len virtuálnu. Čo všetko si s ním prebral? Potrebujem to počuť aby som vedel pri čom mám s tebou počítať. Taktiež nieje v mojom záujme robiť s tebou veci ktoré ti niesu príjemné alebo proti ktorým máš zábrany. Každý má rád niečo iné a každý má taktiež nejaké veci ktoré robí nerád. Rád by som vedel ako je to u teba aby som to mohol porovnať s vlastnými záujmami. Myslím že to tak bude najlepšie pre nás oboch.“- stále si udržiavam svoj profesionálny výraz.

„Čo som s ním preberal? V podstate zrejme všetko. Jediná vec čo mi naozaj nevyhovuje je pissing… a krvavé praktiky. „- pri tých slovách cítim ako sa moja červeň ešte stupňuje. Uhnem pohľadom a dúfam že si toho nevšíma. Premýšľam či sa viac hanbím za to čo mi je nepríjemné alebo za moju neochotu podriadiť sa v tomto tomu príťažlivému človeku predo mnou. Cítim jeho pohľad a počujem jeho hlboký nádych. Tuším že v jeho očiach- ak by som sa teraz do nich pozrel- je skrytá otázka...a teraz niesom dosť silný dať na ňu odpoveď.

Sediac oproti nemu si vychutnávam jeho strnulosť… nervozitu… jeho hanblivosť. Som rád že ho dostávam do rozpakov. Páči sa mi pohľad na jeho sklopené oči. Dáva mi pocit malého víťazstva. Premýšľam či ten pocit v ňom prehlbovať. Zhlboka sa nadýchnem, spôsobom ktorý má vyjadriť moju nespokojnosť s jeho odpoveďou… vidím, cítim ako sa jeho postava pomaličky zmenšuje.. a červeň stúpa… je rozkošný. Mám chuť sa s ním hneď tu pohrať, ale ešte nenadišiel ten pravý čas. V duchu si chystám kopec otázok, teším sa jeho zmätku a rozporuplným pocitom, ktoré mu čítam v tvári. Sledujem prameň jeho vlasov, ktorý mu padá do tváre a zakrýva jeho sklopené viečko. Akoby nechtiac pohnem nohou a pokopnem ho. Zabralo .. prudko zdvihol hlavu a ja som zachytil jeho modrý pohľad. Pokorný, vystrašený, bojazlivý, citlivý a plachý. „Musím už ísť“- vypadlo zo mňa tvrdo. Napíšem ti.. nechávam ho v krásnej neistote a v duchu sa teším na všetky otázky, ktoré mu nabudúce dám. Bude to krásne týranie. Milujem nesmelých – je krásne pomaličky ich rozpytvávať a vidieť ako sa v nich postupne všetko rúca. Rád ich pomaličky rozkladám zvnútra … najskôr mysľou a potom…