Vianočné trhy. Niektorý v tom vidia pohodu Vianoc a posedenie s kamošmi pri punči a iný iba kopu ľudí pobiehajúcich okolo stánkov v nádeji že nájdu nejaký vhodný vianočný darček. Ja ako vždy sedím v kaviarni na námestí a z neveľkej diaľky sledujem priebeh celých trhov. V kaviarni som sám a tak si okrem dobrej jazzovej hudby užívam šálku teplého ovocného čaju. Sám sa na trhy chystám ísť pozrieť až o hodinku, keď bude tma a zažne sa stromček. Vyžaruje zvláštnu upokojujúcu atmosféru..možno aj magickú. Ako malý som si vždy predstavoval že pri tom stromčeku sa stretnem so svojou životnou láskou. Samozrejme, teraz v svojich 18tich, keď premýšľam realistickejšie si uvedomujem že je to absurdné. Nikto so zdravým rozumom by len tak z ničoho nič neprišiel k nejakému študentovi stojacemu pri stromčeku a nepovedal by „milujem ťa“. Možno v niektorých amerických filmoch to tak funguje ale v tých je všetko prehnané. Keby sa zaoberali skôr realitou boli by plné záberov na ulepené stoly a špaky na ulici. Smeti pohádzané kade tade a predavačov ktorý sa snažia predať aj obyčajné malé náušnice za 10 eur. Zvláštne aký dokážu byť ľudia počas Vianoc hlúpy. Mnohý si vezmú neudržateľnú pôžičku len aby mohli rozmaznať svoje detičky ktoré aj tak budú nahnevané pretože nedostali darčekov omnoho viac. Toto je tiež jeden z dôvodov prečo nenávidím deti..a Vianoce. Iný z dôvodov je ten že ich aj tak každý rok trávim sám. A nebolo to inak ani v detstve. Matka bola zaujatá len navrhovaním šiat a otec keďže vlastní obrovskú firmu bol stále v zahraničí. Nehovorím že by sa na mňa zabudlo. Darčekov som vážne dostal neúrekom. Avšak neprišli mi také vzácne. Radšej by som bol keby matka aspoň pri štedrej večeri netelefonovala s kamarátkami ktorý odtieň použiť na ktoré sako alebo by darčeky odbalovaľa so mnou. Po večery zvyčajne odišla do svojej pracovne a mňa nechala samého hrať sa s novými autíčkami pod svetlom vianočných svetiel. Niekto sa ma raz spýtal či som trávil Vianoce s kamarátmi. Ak nerátam Kailu žiadnych som nemal. A s ňou som sa v minulosti tiež nestretával najčastejšie. V zime som nemohol chodiť von pretože by som prechladol alebo dostal horúčky. Spoločnosť mi teda na Vianoce nerobil ani snehuliak. A o guľovačke ktorá vyzerala dosť zábavne ani nehovorím. Pozerával som sa von z okna a sledoval deti zo susedstva ako sa ohadzujú snehom a celé vyštípané mrazom robia anjeliky do snehu. Niekedy som mohol vidieť ako sa z kopca púšťajú na sánkach alebo aj bez nich- ľahli si na brucho a odrazili sa nohami. Pripomínali mi tučniakov. Aspoň pohľad na nich ma v tej dobe trochu zahrial pri srdci.

Dopijem čaj, zaplatím a idem von. Pomalým krokom sa o chvíľku dostavím k vianočnému stromčeku. Je vážne obrovský.. neviem si predstaviť ako ho zdobia. Určite potrebujú mnoho ozdôb aby zaplnili každú mohutnú vetvu… Z premýšľania ma vytrhol známy hlas. „Ahoj“- bol to Amaki. A v ruke mal..dva punče. „Dobrý večer, čo tu robíte?“

„Mohol by som sa spýtať to isté“

„Eh..vlastne hej, prepáčte..“

„v poriadku, dnes mi nevykaj.. sú Vianoce a k tomu tu niesom pracovne.“

Samozrejme že tu nieje pracovne, bolo by zvláštne keby niekoho bičoval na preplnenom námestí.

„Priniesol som ti punč, všimol som si ťa pred pár minútami.“

„Ďakujem.“- myslel som že tu s niekým je ale zjavne nie. Jeho gesto ma dosť potešilo.

„Vieš, Ryu.. od toho dňa čo si prišiel ku mne do skladu na teba dosť myslím. Vlastne nielen dosť. Stále. Nedokážem ťa vyhnať z hlavy.“

nemôžem uveriť tomu čo počujem. Veď sa takmer ani nepoznáme.

„Asi ťa milujem.“

Zjavne mu nerobí problém vyznať mi lásku pred mnohými ľuďmi aj keď som chlap. Zčervená mi tvár.. a nieje to kvôli chladu.

„Č-čože?“- spýtam sa takmer nečuteľne. Neverím tomu čo povedal.

„Milujem ťa.. a rád by som s tebou strávil dnešok. Sú predsa Vianoce.“

Nezmohol som sa na nič iné len na prikývnutie. Keď som sa spamätal z šoku už sme sedeli v jeho aute a išli… k nemu..domov? Býva v menšom ale útulnom dome, všade je čisto, nikde ani náznak po jeho práci. Má priestrannú obývačku s veľkým vianočným stromčekom. Nneboli pod ním nijaké darčeky ale to asi preto že oslavuje sám. Nemal som možnosť okolie podrobnejšie prezkúmať- prerušil ma z obhliadania sa jeho bozk. Jeho pery sú mäkké a plné, a jeho bozk horúci… Spadne zo ma kabát a Amaki so mnou namieri na gauč. Čoskoro je jeho ruka pod mojim tričkom. Hrá sa mi s bradavkami, na mojom dychu je počuť vzrušenie..





A v tom ma zo sna prebudil budík.