Až v autobuse si uvedomím čo všetko sa stalo. T-to že som vážne spravil?! Ako je to možné? Mala to byť len nevinná zábava ale úplne som sa do toho ponoril.. Tie pocity… asi ma to zaujalo o dosť viac než som mal pôvodne v pláne.

Sám pre seba sa usmievam v teraz už prázdnej miestnosti. Ten jeho výraz… a jeho oddanosť a vôbec už len guráž že sem prišiel a necúvol na poslednú chvíľu. Môže to s ním ešte byť poriadne zaujímavé. Vezmem si svoje veci a vypadnem k autu. Ako vždy premávka je prepchaná, čo my prekvapuje vzhľadom na to že je to okrajová časť mesta.

Zástavka sa nachádza neďaleko môjho bytu a tak niesom nútený dlho kráčať. Možno na to nevyzerám ale cvičenie a športy veľmi nevyhľadávam.. ale ani jedlo a tak som podvýživený. Samozrejme nijak extrémne, postavu si strážim.. ale som rád keď sa po mne obzrie nejaký ten svalovec. Tá predstava že ma niekto zviera v pevnom teplom objatí.. Hmm… pokušenie samo o sebe. A to ma znova vedie k dnešnému zážitku s osobou na ktorej bolo vidno svaly ešte aj cez tričko.. Tie rukávy boli tak napnuté že som to nemohol nechať bez povšimnutia.. a to brucho..

Mal by som na neho radšej prestať myslieť! Ešte to by mi tak chýbalo aby mi niekto pomotal hlavu.. hlavne teraz keď som si ujasnil že o žiadny vzťah (a tým pádom ani ďalšie sklamanie) netúžim. Radšej si idem zapnúť nejaké seriály, tie mi vyženú akékoľvek myšlienky z hlavy… Môžem si ešte dať aj pivo a bude to úplne ideálny relaxačný večer.



Je Piatok večer.. ideály deň na tréning aikida. Dnes by mala byť jedna hodina normálna a jedna so zbraňami. Tréning sa však začína až o hodinku a pol.. to je skvelý čas na rozcvičku v posilke. Po ceste sa zastavím doma a vezmem si nejaké veci na prezlečenie. Potom idem do doja ktoré sa nachádza pri parku rovno vedľa futbalového ihriska. Je to celkom malá budova s neveľa miestnosťami. Len 3 cvičebne z toho je jedna na basketball. Zbytok budovy sú len skromné prezliekárne a sprchy. Ale aj napriek skromnosti doja to tu milujem. Špecifická vôňa dreva ktorá mi pripomína že je čas cvičením sa odreagovať a zanechať aspoň na pár hodín všetky svoje problémy.

Začnem asi činkami, v poslednej dobe som si ich dosť obľúbil a taktiež sa k nim človek ťažšie dostane keď je tu viac ľudí. Avšak teraz som tu len ja a správkyňa a tak si môžem naplno užívať všetky služby posilovne. Niesom tu však dlho sám. Príde Andej.. otravný chalan mladší ono mňa hádam o osem rokov avšak vyšší odo mňa.. jeho výška je však jediné jeho plus. Postavu má nesúmernú a svalov na nej tiež moc nieje. Do tváre sa mu moc dlho pozerať nedá má ju rôzne pokrútenú. On sa venuje karate a chodí na rôzne zápasy… A karate je narozdiel od aikida trochu menej šetrné.. Andrej ma ako vždy začne baliť svojimi nemiestnymi poznámkami. Keď ma (po necelých 10 minútach) už takmer doháňa k šialenstvu vezmem si fľašu a idem radšej do cvičebne. Začnem si cvičiť techniku a čoskoro prichádzajú aj iný ľudia V rôznom veku od 15 do 42.. nieje to tu nejak extra vekovo obmedzené a a nikto tu vek ani nerieši. Všetci sa sem ideme odreagovať po dlhom dni a zacvičiť si. Dá sa povedať že sú tu veľmi priateľské vzťahy. Je nás tu cez 25 ale aj tak sa všetci poznáme po mene.. niektorý tu majú rovnakú prácu, sú tu aj niekoľký hasiči z rovnakého zboru. Po chvíli príde tréner a môžeme začať…

Nepozerám ani hodinu a už sa mi zatvárajú oči. Možno je to tým pivom, na alkohol som nikdy nemal veľkú výdrž. Snažím sa nezatvárať oči ale nakoniec aj tak zaspím tvrdým spánkom.

Po dvoch hodinách som už bol poriadne spotený, ako aj všetci ostatný. Ale pri srdci som cítil príjemné teplo. Poďakovali sme sa za tréning a potom sme už išli každý svojim smerom. Pri východe z cvičebne ma prekvapila jedna osoba, mne nie moc milá. Andrej. Neviem čo doo mňa chce ale každopádne ma prenasleduje až do spŕch. Naschvál si s tým sprchovaním dávam na čas aby som videl či sa prišiel osprchovať alebo ten buzík prišiel kvôli mne. Keďže v šatni som už nepočul žiadne zvuky a on stále stál pod sprchou usúdil som že je tu kvôli mne. A dosť ma to sere. „Čo chceš?“- spýtam sa ho nie zrovna príjemne. „Len ťa sledujem… je to dobrý výhľad.“- uškrnul sa tým jeho nechutným spôsobom. Nevie rpečo ale vážne ma to naštvalo a tak som vypol sprchu a moja päsť sa zrazila s jeho tvárou. Netiekla mu krv ani nič podobné.. len ho to trochu odhodilo. Vyšiel som zo spŕch a rýchlo sa obliekol. Chcel som odísť alle pri dverách som cítil niekoho ruku na svojej hrudi a cítil som divný zápach. Začala sa mi motať hlava.. ten parchant ma omámil. Nenávidím stalkerov...