Opatrne som sa vymanil zo stisku svojho jednorazového milenca a vybral sa do obývačky po svoje veci. Prvé pravidlo: jedna noc, nič viac. Obliekol som si svoje svetlomodré rifle a bielu košeľu, našiel kľúče a odišiel. Kľúče som mu hodil do schránky pred bránou, nastúpil do auta a vybral sa do práce. „Dobré ráno pán učiteľ,“ zdravil sa mi každý kto okolo mňa prešiel. Všetkým som iba prikývol a vošiel som do kabinetu. „Ťažká noc?“ opýtal sa ma Tony.

„Bol to divoch,“ pousmial som sa, netajil som sa svojou orientáciou, každý to vedel.

Prvý deň v novej škole. Mám pocit, že zasa niekomu rozbijem hubu. Schmatol som tašku, vyšiel z domu a vybral sa do školy. Moji rodičia ma opustili ako 12 ročného. No našťastie mi posielajú peniaze na všetko čo potrebujem. Cestou do školy som ignoroval každé jedno dievča čo na mňa žmurkalo. Vošiel som do triedy a zamieril ku zadnej lavici. Hodil som tašku na zem a zahľadel sa von oknom. Bol tam taký malý, tlstý vtáčik a spokojne si štebotal. Keď odletel trochu mi prišlo smutno. Zasa na mňa doľahla chvíľa keď som ľutoval, že nemám krídla. Sadol som si na stoličku a hľadel do prázdna. „To je moje miesto,“ ozvalo sa spoza mňa. Pomaly som sa otočil a zbadal som nagelované dilino stojace za mnou. „Nevidím tu nikde tvoje meno,“ odvrkol som a otočil som sa naspäť. „Mne meno netreba, ja mám päste,“ vypľul zo seba a tie dva  prívesky, čo tam s ním stali, vydali čudný piskľavý, krochkavý zvuk, pravdepodobne smiech. Postavil som sa zo stoličky, zložil som si sako, časť školskej uniformy a vyhrnul rukávy. To nagelované pako si popukalo hánky a rozbehlo sa na mňa. Ja som sa s ľahkosťou jeho útoku vyhol a kopol ho kolenom do brucha. Prívesky sa napriahli že ma udrú no ja som im chytil ruky a stočil za chrbát. Obaja kričali od bolesti, a keď som ich pustil, spadli na zem. Medzi tým sa na mňa znova rozbehlo to pako a snažilo sa ma dostať zozadu. No ja som sa zohol a v prevej chvíli som mu vrazil päsťou zospodu do sánky. Ako som povedal, dneska som niekomu rozbil hubu.

V triede kde som mal mať prvú hodinu sa niečo dialo. Otvoril som dvere práve vtedy keď jeden chalan rozbil hubu tomu druhému. Pri nohách sa mu zvíjali ďalší dvaja a ich spolužiaci ich v tom iba povzbudzovali. „Ehm....Do riaditeľne prosím,“ milo som sa usmial.

Profesor prišiel akurát na veľké finále grande. A je to tu hneď prvý deň a pohovor v riaditeľni, ďakujem ty nagelovaný imbecil. Pomalým tempom som vyšiel okolo profesora na chodbu a za mnou tý traja. Prívesky si držali zápästia a geláč ústa. Pousmial som sa, tak mu treba nemal byť hustý.

Zaviedol som všetkých troch do riaditeľne. Tam povedal každý svoju verziu a nakoniec skončili všetci po škole. Keď sme sa vrátili do triedy, naznačil som im aby si sadli na svoje miesta. Ten nový si sadol na miesto kvôli, ktorému sa strhla bitka a tý traja na opačný koniec triedy. Až vtedy som si všimol aký je  ten nový sexi. Ten by stál za hriech. Pousmial som sa nad svojou myšlienkou a otočil som sa ku tabuli. Začal som im písať poznámky a vysvetľovať učivo. Počas celej hodiny som sledoval toho nového. Úprimne ma zaujal, zmlátil hlavných bitkárov školy a ani sa nezapotil.

Všimol som si ako ma po celý čas profesor sleduje. Trochu som sa začervenal a ani som nevedel prečo. Ľudia sa na mňa dívajú neustále. Keď konečne zazvonili stretli sa nám naše pohľady. Zasa sa mi nahrnula krv do hlavy, nevedel som čo mám robiť tak som sa pozrel von oknom. Na strome sedel vtáčik podobný tomu predtým, pohľad na neho ma upokojil. Zvyšok dňa som ho už nevidel. Poobede som vošiel do triedy pre po školákov a sadol som si. Zasa som sedel vzadu pri okne. Bol som tam prvý takže tam bol kľud a to mi vyhovovalo. Za chvíľu sa dnu dotrepali aj tý traja. Keď ma zbadalo hneď stíchli. Zasmial som sa nad ich strachom zo mňa a znovu som sa pozrel von oknom. Zbadal som tam nášho profesora z prvej hodiny. V ruke mal klasifikačný a jediná trieda kde bolo potreba klasifikačný bola tá kde sme práve boli. Zasa sa nám stretli pohľady a ja som sa zasa začervenal.

Ponáhľal som sa do triedy po školákov keď som zbadal ako sa na mňa z ona díva ten nový študent. Usmial som sa na neho a on sa prudko otočil. Pobavilo ma to. Keď som vošiel do triedy všetci pokojne sedeli. Tý traja sa o niečom rozprávali a on ticho hľadel z okna. „Takže mi sa už poznáme,“ položil som klasifikačný na stôl a usmial som sa na tých troch v prvej lavici. „A vy...nepredstavíte sa nám?“ opýtal som sa.

„Mat Johnson som prestupný,“ odpovedal som na jeho otázku. Z jeho hlasu mi brnelo celé telo, nevedel som čo sa to so mnou deje ešte nikdy som nemal taký pocit. Bol taký hrejivý a príjemný. Mal som pocit, že je tam 40 stupňov.

„Oh Mat rád ťa poznávam.“