Stan: Skončila sa mi hodina a ja som stále rozmýšľal nad tým, čo sa tam mohlo stať. Napísal som im domácu na tabuľu, pozbieral si veci a vyšiel na chodbu. Na chodbe som stretol toho chalana, ktorého meno mimochodom ešte stále neviem. Práve vchádzal do triedy. Obaja sme sa zarazili a v jeho tvári sa na sekundu odzrkadlil aj hnev.

Mat: Práve keď som vchádzal do triedy z dverí vychádzal ten chlap, s ktorým bol John v ten večer vonku. Na chvíľu mi napadlo, že keby nebolo jeho tak by sa nič z tohto nestalo, no potom som to vzdal. Potreboval som na Johna zabudnúť a to sa nestane keď budem rozmýšľať nad tým čo by bolo keby.... Ako hovorila moja stará mama KEBY BOLO KEBY BOLI BY SME V NEBI, ALE, ŽE JE ALE NA ZEMI SME STÁLE. Spomienka na starkú ma kúsok ukľudnila a ja som ho obišiel.

John: „Nie....toto nemôže byť koniec,“ zamumlal som si pre seba a vystrelil som z miesta kde som už hodnú chvíľu sedel. Nedovolím mu aby to takto ukončil. Keď to chce ukončiť tak nech sa zachová ako chlap a nech mi to povie priamo do očí. Zbehol som dolu schodmi a namieril som si to na záchody. Neviem prečo som si myslel, že tam bude no nebola to pravda. Vbehol som do zborovne, dvere zrazili Stana na zem, a pozrel som sa na rozvrh jeho triedy. Až teraz som si všimol zvíjajúceho sa Stana. Podišiel som ku nemu a podal som mu ruku. „Prepáč, si v pohode??“

Stan: Chytil som ho za ruku a postavil som sa. „Áno som,“ prešiel som si prstami p mieste kde som sa tresol keď som spadol, no fajne ďalšia bozuľa. Povzdychol som si. Všimol som si v Johnovej tvári zmes smútku a hnevu. „Čo sa stalo?“ John sa na mňa pozrel nechápavým pohľadom. „Medzi tebou a tým chlapcom, ráno som vás videl,“ oboznámil som ho s tým ako sa majú veci.

John: Až teraz mi došlo, že on tam bol ráno tiež. „Oh, Mat je trochu svojský, kúsok sme sa povadili, nič si z toho nerob. A mimochodom nevidel si ho niekde?“ dúfal som, že to bude vedieť...márne.

Stan: „Oh, no vlastne....“, neviem prečo no mal som pocit, že to musím využiť. „....nie nevidel som ho prepáč,“ zatváril som sa smutne. Viem nie je to odo mňa pekné, no ale, čo už. „Inač aký bol váš vzťah? Počul som, že ty s tým Matom spolu niečo máte, je to tak?“ musel som sa ho na to opýtať.

Mat: Sadol som si do poslednej lavice a zložil som si veci. Netrvalo ani chvíľu a už za mnou pribehli nejaký chalani vypytovať sa, že čo sa dialo v riaditeľni, prečo som sa bozkával s profesorom atď. Nechcelo sa mi odpovedať na ich otázky a tak som sa modlil nech už zazvoní. Konečne, zvoní. Pozrel som sa na rozvrh, ktorý visel na stene vedľa mňa. No super ďalšia hodina je s Johnom. Povzdychol som si a pripravil sa na hodinu. Budem ho ignorovať.

John: Jeho otázka ma celkom prekvapila. To sa tu veci šíria až takto rýchlo?? No vlastne po tom, čo sa ráno stalo by som sa ani nemal čudovať. A vlastne preto isté nemá cenu to skrývať. „Áno, ja a Mat spolu..... sme spolu chodili, myslím,“ vlastne ako sa tak nad tým zamýšľam ani ja sám neviem, čo medzi nami bolo. Zazvonilo

Stan: Zazvonilo. To, čo mi povedal ma dosť prekvapilo a neviem prečo som mal pocit ako keby mi dal facku. „Takže ty si gay?“ pozrel som sa na neho ako si berie veci.

John: „Áno som gay a teraz už musím ísť a mám pocit, že aj ty,“ zobral som si veci a odhodlaný pohľadať Mata po tejto hodine som prešiel okolo Stana. Práve som otváral dvere keď ma chytil za zápästie. Stiahol si ma ku sebe a vtisol mi bozk. Bolo to úplne niečo iné ako s Matom. Jeho jazyk si do mojich úst musel cestu vybojovať a aj tak to bol iba slizký predmet v mojej ústnej dutine. Zrazu bozk prestal.

Stan: Nikdy som nemyslel, že to s chlapom bude takéto. Celkom sa mi to páčilo, no možno keby nebojoval tak by to bolo ešte lepšie. A na to je len jediná cesta. „A čo takto ho vymeniť za mňa?“