Nechápal som, čo sa so mnou stalo. Ešte nikdy som nemal také silné nutkanie niekoho pobozkať a to ani pri sexe. Na chvíľu som úplne stratil hlavu. Musel som sa ísť vyvetrať na čerstvý vzduch. Vyšiel som na balkón a nasal čerstvý vzduch do pľúc. Stále tam bol...nemohol som ho vyhnať z hlavy musel som sa odreagovať.

„Kam zmizol?“ opýtal sa ma ošetrovateľ. Ešte stále som bol v šoku tak som len pokrčil ramená. Povzdychol si a vrátil sa naspäť do miestnosti odkiaľ vyšiel. Pomaly som sa postavil z postele a vybral som sa domov. Mal som v pláne že pôjdem autobusom, ale v tejto chvíli je lepšie keď sa prejdem a usporiadam si myšlienky. Nechápal som nič. Nechápal som, čo sa práve stalo, nechápal som, čo sa so mnou deje. Za normálnych okolností by som mu vrazil. No teraz nie, nezmohol som sa na nič iba tupo čakať, čo príde. Celú cestu som sa snažil prísť na to, čo so mnou je ale márne. Doma som si dal sprchu, naučil sa a hodil som sa do postele hoci bolo iba pol piatej.

Okolo štvrtej som dorazil do môjho obľúbeného “gay baru“. Pred dverami dnu som sa pousmial a zabudol na všetko, čo sa dneska stalo. Prvé, čo ma ovalilo keď som vošiel dnu bola vôňa vonnej sviečky...teda vonných sviečok. Ich množstvo odpovedalo názvu tohto baru. Nechcel som zbytočne otáľať a tak som prišiel do štvrti pre nezáväzný a rýchli sex. Keď som tam vošiel boli tam už asi traja. Opatrne som sa pred nich predbehol a prešiel za záclonu. Výhoda VIP permanentiek. „Máme dnes niečo nové?“ opýtal som sa recepčného. „Oh, pán Brown,“ zazubil sa na mňa. „Jasné, mladý, ešte študent, sexi a drsný. Niečo pre vás,“ žmurkol na mňa a podal mi papierik s číslom miestnosti. Väčšinou som chodil do sekcie domov, robili sme to u neho doma, no teraz som si potreboval rýchlo uľaviť. Zobral som si papierik, žmurkol na recepčného a vybral sa do miestnosti číslo 28. Keď som otvoril dvere skoro som skolaboval. Čakal tam Mat. „Ahoj kocúrik,“ slastne si oblízal pery.  Chvíľu som o svojom vnútri bojoval s pocitmi no potom som sa nato vykašľal. Vošiel som dnu, zabuchol dvere a podišiel ku posteli. Mat sa mi nahrnul ku rozkroku a rozopol gombík. Pomaly rozopol aj zips a stiahol mi rifle. Chvíľu s údivom sledoval môj stvrdnutý penis a potom mi stiahol aj trenírky. Už už si ho vkladal do úst keď v tom: „Dobre ráno spachtoš,“ strhol som sa a Mat bol rázom preč. Zažmurkal som očami až som si uvedomil, že som zaspal na stoličke na balkóne. Na jednej strane som bol sklamaný a na tej druhej sa mi uľavilo.

********

Ráno som sa zobudil na nepríjemný zvuk, ktorý nechcel prestať. Inštinktívne som tresol rukou po budíku no nič sa nestalo. Keď som si uvedomil, že mi zvoní telefón vyskočil som z postele. „Haló,“ zdvihol som mobil v kuchyni. „Dobrý deň, máme pre vás skvelú ponuku....“, ozvalo sa na druhej strane. Telefón som ihneď zložil a hodil na gauč v obývačke.

Pozrel som sa na hodinky na mikrovlnke a zistil som, že je ešte len po siedmej. Naštval som sa nato, že ma zobudili tak skoro a vrátil som sa do postele. No o spánku som mohol už iba snívať. Asi pätnásť minút som len tak ležal na posteli a potom som vstal. Rozhodol som sa, že ten čas využijem nejako efektívne a vybral som sa behať. Obliekol som si tepláky, sveter, ktorú som si zazipsoval iba do polky, a obul som si športové tenisky. Vybehol som z domu a behal som kam ma nohy niesli. Keď som si uvedomil, že už vlastne ani neviem kde som trochu som sa zarazil. Porozhliadol som sa po okolí no nikde nikoho nebolo. Rozhodol som sa, že sa ešte prebehnem po meste a ak na niekoho narazím tak sa ho opýtam na cestu späť. No lenže, čo osud nechcel hneď za zatáčkou som čelom narazil do niečijej hrude. Náraz bol taký silný, že som spadol na zadok. „Pardon...“, začal som no keď som zistil, kto to je hneď som sa zarazil.

Zrazu do mňa niečo silne nerazilo. Skoro som to neustál no vďaka kontajneru, ktorý bol za mnou som nabral stabilitu. Pozrel som sa na osobu, čo do mňa narazila a hneď som mal pred očami včerajší sen. Na zemi sedel Mat. Netušil som, čo tu robí. „Čo tu robíš?“ vyhŕkol som na neho bez jediného zaváhania.

„Zbieram jahody,“ odbil som ho ironicky. Bolo jasne viditeľné, že som behal.

„No tak to si na zlom mieste, “ podpichol som ho. Zatriasol som hlavou, aby som z nej vytriasol zvyšky zo včerajšieho sna. Mat sa pomaly zviechal zo zeme a ja som sa na neho pobavene prizeral.

„Bol som si zabehať,“ pripustil som. Nemal som náladu vtipkovať. A už vôbec nie s ním. „A čo tu robíte vy?“ opýtal som sa so zrakom zabodnutým do zeme, aby som náhodou neprepadol jeho hypnotickému pohľadu.

„Ja tu bývam,“ ukázal som palcom na dom za mnou. „A navyše práve sa chystám do práce. A, čo ty, ty nejdeš dnes do školy?“ ešte stále som nechápal jeho prítomnosť. Načo by si išiel zabehať do tak vzdialenej časti mesta. Pochybujem, že tu žil.

„No...ja som sa tak trochu.....stratil,“ vypľul som zo seba. Do tváre sa mi nahrnula krv. Cítil som jeho oči na mne a to ma ničilo. Nevedel som, čo je to za pocit, čo mám.

„Ah bože, vy deti,“ vzdychol som si. „Poď vezmem ťa domov,“ ukázal som na auto stojace na kraji chodníka.

„Nie, to netreba ja sa domov nejako dostanem,“ obraňoval som sa. Za každú cenu som sa chcel vyhnúť ceste s ním v jednom aute. No to sa mi nepodarilo. Stiahol ma za ruku do auta a už smeišli.