Ja som debil, prečo som to urobil. Vyčítal som si to celou cestou. Zaparkoval som na parkovisku pres školou a ostal sedieť v aute. Prvú hodinu som mal voľnú a tak som si zavrel oči, že si oddýchnem.

Zmeškal som prvú hodinu. Behal som do školy keď som si všimol že v profesorovom aute niekto je. Podišiel som bližšie a všimol som si, že to je on. Opatrne som mu zaťukal na okno aby som ho zobudil. Druhú hodinu sme mali mať s ním. Profesor sa iba pomrvil a otočil sa chrbtom ku dverám. Povzdychol som si a otvoril dvere. Zatriasol som s ním až tak, že skoro vypadol z auta.

Prebral som sa nato, že mnou niekto prudko trasie. Skoro som vypadol z auta. „Ktorý imbec...“ zarazil som sa. Nado mnou stál Mat. Pozviechal som sa a pozrel na hodinky. Do riti pol deviatej. „Ďakujem,“ usmial som sa na Mata a zabuchol dvere.

„Niet začo,“ zasa sa mi nahrnula krv do tváre. Prečo, prečo práve on. Pred očami sa mi zjavila auta z dnešného rána. Otočil som sa na päte a vybral sa do školy.

Pozeral som sa na jeho vzďaľujúci chrbát.  Mal som chuť rozbehnúť sa za ním a pokračovať tam kde sme ráno prestali. No nemohol som si to dovoliť. Škola, prekliata škola. Stále som cítil riaditeľa ako ma prepaľuje pohľadom. Zo študentmi nikdy. Prebleskli mi jeho slová mysľou. Tresol som rukou do kapoty auta a rozbehol sa do školy.

V triede som si sadol na svoje miesto vzadu a vyložil som si nohy. Zasa ten vták. Bol taká slobodný. „Vezmi ma zo sebou,“ zamumlal som si popod nos. Sledoval som ho a on sa mi pozrel priamo do očí. Dívali sme sa navzájom jeden druhému do očí a ja som sa cítil taký kľudný, ako keby sa nič z toho, čo sa stalo nestalo.

„Prepáčte, že meškám,“ vtrhol som do triedy. Podišiel som ku katedre a zložil som si veci. Na tabuľu som napísal názov dnešnej lekcie a začal som vysvetľovať. Mat ma počas celej hodiny úspešne ignoroval a mňa to začínalo štvať.

Nemohol som sa na neho ani pozrieť. Stále keď som sa na neho pozrel videl som to, čo sa dnes v tom aute stalo. Nevedel som prečo ale už len z tej spomienky som cítil ako sa mi stavia penis do pozoru. Čo so mnou spravil ten muž? Chcem byť zasa  normálny. Koniec hodiny, chvála bohu. Profesor odišiel a ja som si konečne vydýchol. V tom do triedy vletel telocvikár. „Žiaci dnes bude na telesnej namiesto mňa profesor Brown,“ mal som pocit, že sa mi zastavilo srdce. Obľúbená hodina a je úplne v riti.

Keď som sa v zborovni dozvedel, že mám zastupovať v Matovej triede telesnú nevedel som či sa mám tešiť alebo byť nasraní. Hodil som sa do kresla a rozmýšľal ako sa z toho vymotám no žiadna iná cesta nebola. Musel som s ním byť na telocviku a vidieť ho iba v kraťasoch a tielku. Z tej predstavy sa mi postavil penis a mne sa nahrnula, prvýkrát v živote, krv do tváre.

Až do telocviku som ho našťastie nevidel no teraz nastala hodina D. Zobral som si svoje veci na telocvik a prezliekol som sa. Zo šatne som vyšiel v kraťasoch a tielku. Postavil som sa do zástupu chalanov, ktorý čakali, čo sa bude robiť.

„Dobrý deň, ako už určite viete dnes vám zastupujem telocvik,“ zo zástupu sa ozývalo chichúňanie. „Tak a teraz sa poďakujte tým, čo sa smiali. 15 kolečiek, vonku,“ pousmial som sa nad vlastnou škodoradosťou. Zo zástupu sa začalo ozývať šomranie. „20, ešte má niekto niečo?“ ihneď všetci stíchli a vybehli vonku na ihrisko. V tej horúčave všetci až na Mata postupne zhadzovali tielka. No tak daj si ho dole. Čakal som kým Mat zhodí svoje tielko.

Je to sadista, nepochybne. 20 kolečiek v takejto horúčave je vražda. Keď som si všimol ako sa na mňa díva uvedomil som si, že ako jediný mam na sebe ešte tielko. Chýbalo mi ešte 12 kolečiek a bol som odhodlaný nechať si ho. Po 15 kolečku som to vzdal a zhodil som ho zo seba aj ja.

Mal som pocit, že sa urobím tam na tom mieste. Matovo telo bolo dokonalé. Jeho prsia, jeho brucho, ruky aj nohy to všetko dávalo dokopy boha. Keď som sa pozviechal uvedomil som si, že mi stojí penis. Hodil som im loptu a zakričal: „Futbal od teraz až do konca, musím ísť niečo súrne vybaviť.“

Nechápal som prečo nám odpusti zvyšné kolečká a už vôbec nie kam išiel ale bolo mi to jedno. Konečne som sa uvoľnil a začal vnímať aj niečo iné než jeho pohľad.