Sedel som za stolom vo vypočúvacej miestnosti a dívali sa na mňa dva pári očí.

„Takže aby som to zhrnul, odišiel si z policajnej budovy z vlastnej vôle a teda , si ty porušil podmienky ochrany. Je to tak?“ opýtal sa jeden z mne neznámych policajtov.

„Áno.“prikývol som.

„Uvedomuješ si akému nebezpečenstvu si vystavil nie len seba ale aj prípad či ľudí ktorí na ňom pracujú?“pýtal sa ďalej.

„Už áno.“ odpovedal som čo najmenším počtom slov.

„Detektív Seary má právo odmietnuť ťa ďalej chrániť.“informoval ma.

„Ja viem a už sa to nikdy nestane, sľubujem.“odriekal som z celého srdca. Nemám v pláne aby sa niečo takéto opakovalo. Než už mám ten súd za sebou.

„V poriadku, to je všetko.“odvetil jeden z nich a ustúpil mi z cesty aby som vyšiel von. Nestihol som sa však ani postaviť a vo dverách stál Ryan.

„Môžete nás nechať o samote?“ spýtal sa ich zdvorilo a oni nenamietali. Pomohol som kde so mohol. Naozaj bolo hlúpe odísť, ale nejakým malinkým kúskom hlboko seba cítim, že sme si to obaja zaslúžili. Karma je občas riadna sila. Obaja policajti sa vybrali so spísanou správou preč. Keby len nebol hlúpy informoval by ma o všetkom ale on sa somnou nevie normálne rozprávať. Má jediné šťastie, že je Carter taký dobrí priateľ. Nechápem prečo mi tají aj takúto dôležitú vec. Mohli ho vyhodiť, hlupáka!

Zavrel dvere a položil mi na stôl zabalený obed s nechladeným ľadovým čajom.

„Posiela ťa Carter, že je to tak.“ Zamrmlal som na svojom mieste. Kedy by bol len on schopný urobiť niečo milé sám od seba a k tomu niekomu ako mne.

„Nesťažuj si a jedz. Inak to odnesiem preč.“ Odtiahol mi ho, že ho vezme.

„Dobre! Prepáč. Ďakujem.“ zastavil a položil ho späť predo mňa. Ešte šťastie, že sa ovládam a nejem to aj z obalom. Otvoril som si obed a našiel kurací rezeň a ryžu. JO! Mysli som urobil radostný tanec. Na malí moment ma napadlo čo ak je to otrávené? Čo ak mi to postrčil blondín? No bol som tak hladný, že by som to zjedol asi aj tak. Ak neumriem budem to riešiť.

„Mohol by si sa pri tom prestať tváriť tak šťastne.“ mrmlal. Čo má zase proti?

„Som hladný.“ oboril som sa na neho.

„To už som počul viac krát.“ snažil sa mať posledné slovo a ja mu to neberiem. Nebudem sa sním hádať. Nemá to cenu.

„Môžeš ešte na chvíľu položiť ruky na stôl, prosím.“požiadal ma. POŽIADAL MA! Mám obavy, že v tom nemyslí nič dobré. Robil som to o čo ma požiadal. Položil som si ruky na stôl k sebe. Prešiel ku mne a než som reagoval pripútal ma k železu, ktoré tam bolo pripevnené aby mohli bezpečne vypočúvať aj nebezpečných kriminálnikov. Otvorenými ústami som najprv sledoval svoje ruky a potom jeho.

„Čo-Čo to má byť?!“koktal som.

„Ušiel si a takto si zabezpečím aby si už nikam neodišiel a ja môžem pokojne pracovať.“ vysvetlil mi svoje jednanie. Taká BLBOSŤ!

„Čože!?“ vykríkol som na neho. „Uvolni mi okamžite ruky!“ hneval som sa. Mlčky tam stál a pozoroval ma bez výrazu.

„Nie. Tu a takto ti nikto neublíži. To by ti musel najprv odrezať ruky. Prídem po práci.“ odvetil a chcel odísť.

„Počkaj! To nemôžeš, Ryan!“ snažil som sa ho zastaviť. Vrhol som sa k nemu a priškrtil si ruky o želiezka keď ma zastavili v rozbehu. Zúrivo som nimi pomykal.

„Pre teba, detektív Seary.“ opravil ma. Čo?!

„Detektív!“ zakričal som než zavrel dvere. „Hej!“ skúsil som ešte na zatvorené dvere. Nemalo to zmysel. Surovo ma pripútal k stolu ako zločinca! A ja som sa chcel ospravedlniť, no to určite! Sadol som si naštvane na stoličku a rozhodol sa sústrediť na svoje jedlo. Počas najdlhšej doby čo som jedol sa mi podarilo podať heroický výkon a najedol sa spútaný. Ja toho idiota vážne zabijem! A že detektív! Nie. Hovädo je to!

Moja zlosť pominula po dvoch hodinách. Vedel som to pretože jediné čo mi tu robilo spoločnosť boli asi hodiny. Privádzali ma do úplného šialenstva. V tichosti vypočúvacej miestnosti boli počuť len ony. Tik- tak, tik-tak, jednoducho neznesiteľné. Ako mučenie kvapkami vody. Nikdy som to nezažil ale čo nebolo môže byť. Položil som si hlavu na stôl a spal . Vybuchoval melódiu do stola aby som sa nejako zabavil. Pretože v samote som dokázal myslieť len na ten hlas. Nedokázal som sa zbaviť toho pocitu čo mi nasadil do hlavy a to, že je všade okolo mňa. Možno je potom celkom dobre, že mi Ryan robí takéto veci vďaka ním dokážem myslieť iba na neho a nie na to, že sa ma niekto pokúša zničiť. Možno by som mohol túto chvíľu o samote využiť a ujasniť si, či ho mám rád ako rád alebo nie. Jeho charakter je hrozný, nie je ku mne vôbec úprimný a nehovorí čo si skutočne myslí. V medzi kvalitné možnosti by som zapísal jeho postavu tá rozhodne JE jeho najlepším kladom a potom je tu hlas. V tedy keď ma hypnotizoval bol priam božský. Čím menej kladných chvíľok má tým sa mi zdajú byť vzácnejšie. Vyložil som si nohy na stôl ako to len šlo. Začalo ma bolieť celé telo. Nemôžem si pomôcť a zo všetkých záverov, ktoré urobím si vždy vyvodím jednu a tú istú vec priťahuje ma aj keď ja osobne to nepotrebujem.

„Môžeme ísť?“ vbehol do miestnosti a ja som skoro spadol zo stoličky. Ešte šťastie, že ma pripútal. Rýchlo som si zložil nohy zo stola.

„Áno.“ postavil som sa a čakal kedy ma konečne uvoľní. Keď mi želiezka zkĺzli z ruky tak som takmer vyletel.

„Bavil si sa dobre?“ spýtal sa ironicky.

„HA-ha. Najlepšie za celý môj doterajší život.“ odpovedal som rovnako ironicky.

„Tak to som veľmi rád.“ odvetil a zavrel za mnou dvere do vypočúvačky. Vonku už bola tma a na okrsku bolo len minimum ľudí. Obliekol si bundu a vybral si kľúče aby mohol okamžite odomknúť a naštartovať auto. Otvoril mi dvere na ulicu a ja som si uvedomil problém, ktorý nastal. Bál som sa vyjsť. Čo ak tam naozaj niekde je? Zaspätkoval som.

„Môžem si ešte rýchlo odskočiť?“ požiadal som ho. Hlasno sa nadýchol.

„Nepočká to?“spýtal sa otrávene. Držal dvere a začal byť nervózny. Ja nemôžem.

„Počká.“ odvetil som pravdivo a zúfalí s toho, že mu nechcem klamať a ani ho nahnevať.

„NO, tak poď“ zakýval dverami a rukou mi ukázal smer. Cúvol som. Takmer sa mi zdalo akoby práve vchádzal dnu a ja viem, že to nieje možné, no aj napriek tomu ma to desí.

„JA-ja nemôžem.“ vyjachtal som. Pretrel si dlaňou tvár.

„Poďme.“schmatol ma za zápästie a pretiahol cez dvere. Otočil som sa k dverám a tie sa pomali zavreli ako ráno. Strážil som svoje okolie ako sa len dalo. Než som sa nadal sedel som v naštartovanom aute niekde na semafore z mesta. Ohľadom toho čo sa stalo pred dverami mlčal, vlastne mlčal celú cestu. Neviem či naschvál alebo len nad niečim uvažoval.

Vystúpili sme z auta a ja som zamieril k bránke.

„Poď si vziať nejaké oblečenie.“ vyzval ma. Otočil som sa k nemu a on stál pred otvoreným kufrom zjavne nevediac čo má s toho vybrať. Postavil som sa vedľa neho a zistil, že má vo svojom kufri polovicu mojich vecí z

internátnej izby.

„Odkiaľ máš moje veci?“ spýtal som sa.

„Poobede doniesli do kancelárie veci, ktoré by si mohol potrebovať.“vysvetlil a ukazoval mi na 4 plné krabice. Nadvihol som veká a kontroloval kde je čo. Vzal som si dve krabice v jednej boli tričká v druhej boli do pol nohavice a nejaké spodné prádlo. V ďalších dvoch boli zmiešaniny vecí ako zimná bunda, ktorú som ešte nepotreboval alebo knihy. Jediné čo som si vybral zo štvrtej krabice bolo PSP aby som sa znova nemusel nudiť. Ryan nado mnou kýval hlavou ale nič nehovoril. Zabuchol kufor a išli sme dnu. Odniesol som si krabice a bál sa mu ich niekde položiť kým mi nepovie kam. Stál som tam a on sa vyzul.

„Čo stojíš, nepotreboval si ísť na vecko?“pýtal sa ma ako malého dieťaťa.

„Kam teda môžem položiť moje veci?“skúsil som nesmelo.

„Daj si ich kde chceš aj tak už je ťa celý dom.“starý Ryan bol späť a všetci sme si mohli vydýchnuť, že sme boli chvíľu v pohode. Položil som ich za roh do chodby k jeho pracovni.

„Môžem sa hneď aj umyť?“pichal som do osieho hniezda kým nevyletia všetky osi von.

„Nebudem ti zakazovať osobnú hygienu, Christián.“ strácal sa vo svojej izbe a ja som od neho počul prvý krát moje meno.“Christián“ opakoval som si v hlave jeho hlasom. Tak zvučné.“Christián.“ vybral som si čisté oblečenie hygienické potreby a zamieril do kúpeľne. Bola takmer oproti jeho izbe takže som odvrátil tvár aby som nevidel ani milimeter z jeho zakázaného územia. Môžem len dúfať, že tam neschováva mŕtve ženy. To by bol gól. Zavrel som za sebou dvere. Mal obdĺžnikovú, zeleno- modrú mozaikovú kúpeľňu. Za sklenenými dverami mal aj sprchu aj vaňu. Veľmi moderné a užitočné. Vecko a umývadlo mal zvlášť. Vykonal som čo som musel a zbavil sa pár vrstiev prachu a bordelu čo sa už na mňa nachytalo. Perfektná očista tela. Hneď som sa cítil ľahšie na duši.

Obliekol som si tričko a voľné nohavice. Zbalil všetky moje veci a odišiel až keď po mne nezostala ani známka po použití jeho zariadenia. Otvoril som dvere a zistil, že sa opiera vedľa o múr. Trochu ma to zarazilo a napadlo čo chystá. Pozrel som sa len kútikom oka. Díval sa na mňa. Cukol som sebou a čakal či zaútočí. Nič sa nedialo.

Otočil som sa, že sa možno iba zamyslel.

„Rozmýšľal som a nad problémom a došiel som k jednoduchému riešeniu.“povedal. Otočil som sa a dal mu jasne najavo, že neviem čo sa mi snaží povedať.

„Vyzleč sa.“navrhol. Hm! Díval som sa na neho a on to myslel vážne. „Vyzleč sa“ zopakoval o niečo naliehavejšie.

„Prečo?“ zapišťal som.

„Čiže odmietaš poslúchnuť?“ vyhrážal sa mi.

„Ale prečo?“ domáhal som sa odpovede. Nad jeho myšlienkovými pochodmi sa mi zastavuje rozum.

„Urob to a nebreptaj.“zahromžil. Ak má zase namysli nejaký trest…. Vyzliekol som si tričko a sledoval či to stačí.

„Aj nohavice.“ ukázal na ne prstom. Prešliapol som na mieste a dúfal, že je to niečo normálne. Vyzliekol som si nohavice. Uvidel, že mám pod tým ešte jednu vrstvu. „Všetko.“ objasnil konkrétnejšie.

„To budem holý!“ vyhŕkol som. Nadvihol obočie v znení nevyslovenej vety: Pome! Trpko som prehltol a stiahol si aj posledný kus oblečenia čo mi zostal. Odvrátil som od neho pohľad aby som sa mu nemusel pozrieť do očí. Už toto mi prišlo dosť. Nervózne som tam stál a bolo mi chladno. Zakrýval som si svoje miesta. To je všetko je spokojný? Môžem sa už obliecť? Potrestal ma a teraz sme všetci spokojný.. ohol som sa po spodné prádlo a on mi ho vzal z ruky.

„Nepovedal som aby si sa obliekol.“ karhal ma.

„Ale..“

„Ale, čo?“spýtal sa ma aby ma umlčal. Uchopil ma za lakeť a potiahol k dverám do jeho izby.

„Tam nemôžem!“ začal som sa brániť.

„Iba bez toho aby som ti to nedovolil.“objasnil. Zostal som stáť v strede jeho izby. Keď už som tu bol všetky predmety na mňa kričali aby som sa na ne pozrel. Posteľ z tmavého dreva, komoda z tmavého dreva. Šatník vo vedľajšej miestnosti. Na čele bola látková tapeta zo striebornou farbou. Ostatné steny boli sfarbené do modra. Kvôli bledej plávajúcej podlahe tak vynikli všetky farby. Jeho izba a vlastne aj zvyšok domu, čo som doteraz videl boli perfektne urobené. Otočil ma k sebe a zatlačil ma na posteľ. Čo má v pláne? Vydesene som na neho hľadel.

„O akom riešení sa tu bavíme?“vyslovil som nahlas. Unikol som do prostriedku jeho postele.

„Keď sa krava na žere už potom neje.“hovoril. Čože? Aká krava?

„Ak narážaš na to, ja nie som krava.“protestoval som.

„Ale si teeneger. Keď dostaneš čo chceš zbavím sa ťa. Je to tak?“otočil na mňa otázku a ja som hu najprv musel v mysli z pracovať.

„Nie som si istý na čo narážaš.“ odvetil som.

„Keď dostaneš to čo tak hrozne chceš, dáš mi pokoj?“ skúsil svoju otázku formulovať inak. Pozrel som sa v akej som situácii a bolo mi jasné kam mieril.

„Myslíš sex.“skúšal som nájsť pointu tohto rozhovoru. Odopol si košeľu a dal si ju dole z pliec.

„Presne. Stále okolo toho melieš a mne to začína liezť na nervy.“vysvetlil pokojne. Položil si košeľu na kraj postele. Prešiel ku komode a nakrémoval si ruky. Toto nie je dobré. Vyschlo mi v krku. Vrátil sa späť a kolenom sa zaprel o postel aby sa ku mne natiahol. Zakopal som nohami a ušiel.

„Pozri, Ryan“snažil som sa ho pokojne zastaviť. „Toto nieje nutné.“ vystieral som k sebe ruky aby sa mi nedostal do priestoru.

„Chceš to alebo nie?“ opýtal sa tvrdo. To bola vážne zákerná otázka. Hm.. Odvrátil som pohľad od jeho hrude a snažil si to objasniť.

„Áno, ale..?“

„Čo zas?“ vyštekol. Skamenel som.

„Nie je to nutné.“dokončil som šomrajúc. Pevne stisol zuby.

„Ľahnúť.“ ukázal na posteľ. Cítim sa vážne vydesene. Sadol som si na kraj postele. Naozaj to spraví? Otočil som sa na neho a on sa vrátil po krém na ruky. Poslúchol som a ľahol si. Asi my vyskočí od strachu srdce z hrude. Zavrel som oči a znehybnel. Predstavoval som si ako si ma berie a zrazu to prišlo. Hanbím sa priznať si, že ma začína vzrušovať aj takýto skok do posteľovej scény. Pevne som si zahryzol do pery. Nech už niečo robí inak asi ujdem. Otvoril som oči aby som videl kde to viazne. Držal v ruke mobil a prstom posúval v rýchlosti stránky. Všimol si môj pohľad.

„Keď už to mám urobiť, tak aspoň poriadne.“odvetil k telefónu. Vypol ho a položil si ho na košeľu. Prešiel ku mne kolenačky. „Nadvihni panvu.“prikázal mi mierne. Neviem či tušil aký som vydesený. Mám pocit, že sa nevzruším a pohorím. Natiahol sa cezo mňa a zobral si jeden z vankúšov, podložil ho podomňa.“Z technického hľadiska perfektne zvládnuté ale bez chémie.„preletelo mi mysľou. Začali sme sa dotýkať stehnami.

„Ja nemôžem!“ posadil som sa prudko. „Som tak vydesený, že sa mi pravdepodobne ani nepostaví a ty. Ty to ani v skutočnosti nechceš. Urobíš to iba preto aby som ti dal pokoj, ale tak to nefunguje. Čím viac mi dáš podmetov tým viac to budem chcieť.“vychrlil som zo seba v strachu.

„Ak je to naozaj tak prečo ti už stojí?“ spýtal sa monotónne. Pozrel som sa po prvý raz dole a zahanbene si ho zakryl. Kedy sa to vôbec stalo? Odtiahol mi ruky a zdvihol mi ich nad hlavu.

„Nechaj ich hore.“prikázal mi. Poslúchol som. Asi nemám veľa na výber. Zavrel som oči a snažil sa vnímať jeho prítomnosť len cez dotyky. Začal som sa sústrediť na to kam sa chystá, čo urobí a ako to urobí. Zacítil som jeho ruku medzi mojimi polkami. “A tak som prišiel o panictvo.“zahučal protivný hlások v mojej hlave.

Nadýchol som sa Ryan/detektív zatlačil. Bol prudký a mňa jeho snaha vážne bolela, čím viac sa snažil tým viac to nešlo.

„Detektív!“ vykríkol som keď sa to už nedalo vydržať. „To bolí.“ posťažoval som si.

„Ty si to chcel a zrazu si to už hetero?“obrátil to proti mne. Položil som si hlavu naspäť na posteľ.

„Nie, nie som. Bolí to pretože si príliš krutý. Nemôžeš byť jemnejší?“ skúsil som sa ho to opýtať aj keď som nedúfal, že by mohol. Jeho povaha je prudká a sex s ním bude asi tiež prudký.

„Chceš aby som bol jemnejší?“ zopakoval po mne otázku a ja som prikývol. „Tak sa zvrtni.“ odtiahol sa.

„Ako?“pozrel som sa k nem.

„Otoč sa.“rozkázal hrubšie. Vybral z bod mňa vankúš a otočil ma za nohy. Tvárou som dopadol na matrac. Vybral som si spod seba ruky. Chytil ma za boky a zdvihol ma za ne. „Kolená.“povedal. A ja som sa na ne zachytil. Rukami som sa nadvihol a on mi tvár zatlačil naspäť. Videl som ako sa aj on zdvihol na kolená. Vošiel medzi moje nohy. „Daj ich viac od seba.“ jeho nohami mi roztvoril trochu tie moje. Na druhý pokus išiel proti mne pomenšie a nemôžem uveriť tomu, že sa to deje, ale aj jemnejšie. Hral sa somnou jedným prstom. Zhlboka som sa nadychoval a vydychoval. Cítil som v hrudi to vzrušenie a nechal som ho rozkvitnúť.

„Toto si si predstavoval, že robím?“ spýtal sa ma.

„Áno.“vydýchol som keď na mňa stupňoval. Otočil vo mne prsty a ohol ich. Dosiahol TEN bod. V neočakávaní, že sa to stane som hlasno vydýchol.

Zaboril do mňa hlbšie prst a potom ho úplne vybral. Pridal aj druhý prst a zamieril späť. Srdce mi vynechalo úder a začal ma privádzať do nepríčetnosti. Nedobíjal ma, práve naopak. Opakovane ma dráždil na mojom citlivom bode. Prstami ho trel a ja som nedokázal ani prosiť aby to nerobil. Snažil som sa mu zvrtnúť ale on sa do mňa oprel bokmi aby sa mi to nepodarilo. Zacítil som, že ani on nezostal chladný. Tlačil ma na stehne a mňa to potešilo. Využil som jeho tlak a obtieral sa o neho. Neprotestoval. Zovrel som jeho prsty. Toto bolo oveľa lepšie ako “hrať sa“ sám. Vzdychal som a zovrel plachtu. Nemôžem to vydržať. Celé telo sa mi naplo v slastnej bolesti a vtedy Ryan prestal. Orgazmus upadol a on ma opustil. Odtiahol sa odo mňa. Nohy sa mi triasli a ja som sa zvliekol na posteľ. Zrýchlene som dýchal a videl ako sa postavil. Nedokončí to? Nevezme si ma? Pár dlhých ťahov a …

„Ak chceš dokonči sa.“ odpovedal mi na otázku, ktorú som nevyslovil. Plánoval ma dostať na hranu a tam opustiť. Nechcel aby som s ním zažil orgazmus ale sklamanie. Bol to perfektný ťah. Zavrel za sebou dvere. Nebudem sa ľutovať. Nadýchol som sa jeho vône z navliečok a opatrne sa dotýkal mojej erekcie. Zostala citlivá. Miesto, ktoré tak chladne opustil šalelo po jeho dotyku. Prudko som si ho v ruke zovrel a prijal svoj smutný osud. Zatvoril som svoju mokrú dlaň. Až teraz na mňa doľahol ten pocit, ktorý vyvolal. Pochopil som, že on velí a ja chcem aby to urobil ešte raz. Potrebujem aby ma zničil. Rozkázal mi to, zahanbil ma. Chcem to. Chcem aby ma zničil svojimi pohybmi a je mi jedno ako podradne sa budem cítiť. Zatajil som dych aby som potlačil slzy. Silu, nesmiem mu dať vidieť ako mi ublížil. Vstal som z postele. Táto hra ešte neskončila. Prinútil ma podradiť sa mu tak prečo by som mu nemal dopriať ešte jednu šancu? Vošiel som do kúpelne bez klopania. Sprchoval sa a ako som tušil naozaj bol vzrušený. Nahý vyzeral ešte lepšie ako s oblečením. Otvoril som sklenené dvere do sprchy. Nemôžem nič stratiť.

„Prečo si prišiel?“ opláchol si vlasy od šampónu a zmáčal ma spŕškou kvapiek. Nemáš ani tušenia.

„Pomôcť ti.“natiahol som k nemu ruku a stisol mu v ruke upadajúci penis. Reagoval prirodzenou reakciou. Otočil sa ku mne prekvapenou tvárou.

„Ak tu ruku nestiahneš späť tak ti ju zlomím.“ vyhrážal sa. Mohol. Pokúsil sa ma zničiť a ja ho stiahnem zo sebou. Pevnejšie som stiahol dlaň a on mi varovne zovrel zápästie. Usmial som sa.

„Do toho. Zlom mi ruku.“pobádal som ho. Neurobí to. Nemôže. Vyhrážal svojimi očami a ja som zas pocítil nutkanie podrobiť sa. Zaťal som zuby a vytrval. „Niečo za niečo?“ navrhol som mu. Pozoroval moju tvár. Zasmial sa. Silno mi stlačil kosti na zápästí a ja som nemal inú šancu než ho uvoľniť. Prehral som. Obišiel ma, vzal si uterák. Najprv si utrel tvár a vyšúchal vlasy.

„Načo čakáš?“ spýtal sa. Možno som nakoniec neprehral. Vyšiel som vlhký von. Postavil sa predo mňa a rozkročil trochu nohy. „Pusť sa do toho.“ hovoril ku mne bez akejkoľvek emócie. Žeby mal predsa nejaké nutkanie. Nečakal som a kľakol si na kolená. Chcem vidieť jeho slabú stránku.

Dotkol som sa ho len jemne. Dýchal vyrovnane a ja som zazmätkoval, asi by som sa mal snažiť vísť z kaše do ktorej som sa dostal. Mal by som si to rozmyslieť. „Nepoužívaj zuby.“poučil ma. NIE! Musím sa posnažiť. Položil som ruky na jeho koreň a pridržal ho. “Ako lízatko, ako lízatko.“ opakoval som si. Vzal som ho do úst. Bol teplý. Obkrúžil som ho jazykom a on sa začal naspäť prebúdzať. Muselo to riadne bolieť, nechať ho dôjsť až do takého stavu. Nechápem prečo si nepomohol. Ústami som prešiel po celej dĺžke a vsal špičku. Toto som pár krát zopakoval až kým som si nebol istý, že je na limite. Reakcie jeho penisu ma povzbudzovali. Pevnejšie som zovrel okolo neho ústa a pokúsil sa čo najlepšie zapojiť jazyk ako sa v takejto možnosti dalo. Švihol som k nemu očami. Pozeral sa a ja som začal cítiť, že aj vo mne sa prebúdza vzrušenie. Na silu som ho vsal. Cítil som trochu jeho neutrálnej chuti na jazyku. Blížil sa. Posunul som si ruky nižšie tak aby som mohol zvýšiť tempo. Nikdy pred tým som to nerobil a tak ma trochu začínala bolieť tvár.“Musím na Ryana vidieť keď dosiahne vrchol.“ Zdvihol som k nemu oči. Jeho telo sa naplo. Zadržal dych. Mal zatvorené oči a len takmer neviditeľne pootvorené ústa. To bola jeho slabá stránka. Takmer okamžite opustil moje ústa a ja som pod jeho pohľadom poslušne prehltol to jediné čo mi dal. Mlčky sa zvrtol k umývadlu. Umyli si jediné miesto kde som zanechal svoj dotyk a znova bezcitne odišiel. Zodvihol som sa a vypláchol si ústa. Otočil som sa chrbtom k zrkadlu, nedokázal som sa na seba ani pozrieť. Zrazu som sa potreboval presvedčiť o tom, že som to urobil kvôli dvom veciam. Po prvé preto že som ho chcel cítiť, chcel som aby si ma znovu podriadil ako v posteli a po druhé preto aby som mu ublížil. Chcel som aby si to pamätal tak ako ja jeho. Obetoval som zvyšok toho čo vo mne zostalo za jeho reakciu na moje dráždenia a túto jedinú vec nebudem ľutovať. Ta tvár a to, že som ho dokázal priviesť až k orgazmu mi stačila na to aby som sa cítil v našom boji ako víťaz. Ublížil mi, to áno, ale teraz ho už vôbec nemienim nechať odstrčiť ma. Chcem aby mi dal šancu. Prinútim ho ukázať mi viac jeho slabých stránok.

Keď som vyšiel z kúpelne už mal zavreté dvere do izby. Obliekol som sa a rozhodol sa ísť spať. Zaspával som s pocitmi okolo Ryana.

Ráno som stával rovnako ako včera. Zobudil ma po cvičení, osprchoval sa a odišli sme z domu. Nič sa nezmenilo aspoň som si ešte nevšimol nejakú veľkú zmenu.

„Dobré ráno obom.“ nastúpil Carter a doniesol kávy a mne čaj. Poďakoval som a pomali si odchlípkaval počas cesty. Carter sa snažil s Ryanom nadviazať viackrát rozhovor ale vo všetkých prípadoch stroskotal.

„Nejaký zmĺkli dneska. Ušlo mi niečo?“ spýtal sa oboch a v tedy sme reagovali obaja na raz: „Nie.“ jedným jediným slovom sme sa zhodli.

„Hm..naozaj zaujímavé, teraz by som sa to ešte viac chcel dozvedieť.“ odvetil pobavene.

„Nie je čo.“ schladil ho Ryan. Mlčal som. Nieje dobrý nápad zasahovať. Z osobného hľadiska to bolo normálne ale z pracovného to asi prípustná dvakrát nebolo. Chcel by som teraz vedieť prečo s tým súhlasil keď vedel, že to nieje vhodné. Pozoroval som jeho tvár v odraze. Nedalo sa z nej nič vyčítať ale moja ďalšia úloha je naučiť sa vidieť všetko čo predo mnou tají. Prišli sme k okrsku a ja som takmer tých pár metrov prebehol. Ryan sa pohyboval po budove ako ryba vo vode bolo len veľmi ťažké stíhať jeho stopy. Došli sme až do jeho kancelárie a on si odložil veci na stôl. Sadol som si k jeho stolu a sledoval kopu spisov čo sa mu tam za včerajšok nahromadila. „Detektívovia Seary a Carter?“ prišiel k stolu o niečo starší policajt ako ja.

„Áno.“ zdvihol na neho Ryan zrak.

„Šéf sa po vás zháňa.“ odvetil a stými slovami aj odišiel. Obaja detektívovia ho vyprevadili očami z dverí.

„Čo asi chce?“ otočil sa na Ryana, Carter.

„To asi musíme zistiť.“ vzdychol. Bol na odchode keď si na niečo spomenul. Otočil sa na mňa a vrátil sa k stolu. Potiahol ma so stoličkou k jeho stoličke.

„Ruky.“ prikázal.

„Už nie.“ zaprosil som. „Ja sľubujem, že tu počkám.“skúšal som ho prehovoriť.

„RU-KY“ vyslovil dôrazne a ja som ich vystrel pred seba. Spútal mi pravú ruku a pripútal k zamknutému šuplíku. Toto je tak nefér! Zmorene som sa na neho mračil keď si spokojne odchádzal s vysmiatym Carterom za šéfom. Keď prechádzali ostatný detektívovia okolo jeho stola a videli, že ma pripútal, bolo im veselo. Zase ma ponížil. Skrýval som za stolom ale bolo to marné. Po desiatich minútach, kedy som sa stal stredobodom nie len pre oddelenie detektívov ale aj iných som rozmýšľal, že mu ten sprostý šuplík odtrhnem.

„Seary, bojíš sa, že ti ho niekto ukradne?“ zasmial sa niekto keď sa objavil vo dverách. „Strážiš si ho ako klisnu.“pokúšal ho ďalej jeden zo starších. Nevšímal si ho. Pokojne prešiel k stolu a sadol si zaň. Odtiahol som sa aby sme neboli k sebe tak blízko. Nešlo to, aj tak som cítil všetko dokonca aj jeho telesné teplo. Prehltol som nasucho. Odolával som všetkému pokušeniu ktoré sami naskytovalo.

„Dáš mi dole putá.“ poprosil som potichu.

„Nie.“ odvetil. Nikdy nemal dobrú náladu ale teraz to bolo extra.

„Stalo sa niečo?“skúsil som to z neho vypáčiť. Mlčal a pracoval s papiermi na stole.

„Stanovili dátum na nácvik pred súdom.“ odpovedal mi na otázku Carter. Súd a kedy?