Tak a môžeme ísť na to.

Prišiel som k ostatným, ktorý sa medzitým tiež mimo trenok a šiltoviek povyzliekali. Dohodli sme sa na harmonograme celého dňa a potom sme sa vybrali po dvoch k jednému zo slonov a mláďat.

Otočil som sa na Ethana, ktorý sa kochal krajinou. Taktiež sa už vyzliekol a dal mi tak možnosť prezrieť si jeho ľahko opálené, vyšportované telo. Na sekundu som sa stratil vo svojich vnútorných myšlienkach, než si toho všimol a prišiel ku mne.

Povytiahol som obočie. „Predpokladám, že Naja je naša.“

Prikývol a bez ďalších slov sa vybral priamo k nej. Zastal trochu opodiaľ a znovu počkal, až si preňho prišla. Odložil som foťák a robil to, čo on.

Naja na mňa po chvíli uprela oči a ja som sa odvážil prísť až k nej a pohladkať ju. Jej pokožka bola nasiaknutá vodou, ale stále rovnako drsná.

Znovu sa mi po tvári rozlial úsmev. Bolo mi jasné, že je to jeden z tých – usmieva sa jak slniečko na hnoji, ale bolo mi to jedno.

Phillip mi podával hrubú špongiu, trochu mi pripomínala drôtenku a vysvetľoval, ako mám pri jej umývaní postupovať.

Začali sme ju drhnúť každý z jednej strany. Nemyslel som si, že to bude taká makačka, ale bola. Phillip mi povedal, aby som sa nebál pritlačiť, že je to pre ňu ako masáž, tak som sa tým riadil, až sa mi po pár minútach začali triasť svaly. Z tohto bude svalovica jak sviňa....

Pozrel som popod Najin chobot na Phillipa. Usmieval sa, bol celý vo svojom živle. Niečo Naji šepkal do veľkých uší, až sa napriahla chobotom a vyprskla naňho vodu. Smial sa a potriasol hlavou, až mu z vlasov odlietali veľké kvapky.

Musel som od neho odtrhnúť oči, lebo Naja sa rozhodla, že sa zvalí na bok a tým nám umožní vydrhnúť jej aj brucho.

Na kúpanie som sa vždy tešil. Hoci ma potom riadne boleli ruky, tak to milujem. Mám pocit, že nás to s ašimi slonmi ešte viac spája.

Ethan postupoval podľa pokynov a skutočne sa snažil, to musím uznať. Naja všade striekala vodou a my sme boli kompletne premočení. Rozprával som Naje o všetkom čo sme v rezervácii robili a čo sa robiť chystáme. Viem, že mi nerozumie, ale rád jej o všetkom rozprávam.

Došúchal som jej bok pri hlave a chcel prejsť ďalej, keď si Naja zmyslela, že je čas aj na bruško. Zvalila sa na bok a skoro Ethana priľahla. Našťastie stihol uhnúť a ja som sa na tom musel smiať.

Trvalo nám veľmi dlho než sme ju celú vydrhli zo všetkých strán. V pokoji si to užívala, hoci stále dávala pozor kde sú dvojčatá. Tie sa šantili vo vode, kúsok od nás.

Slnko už vystúpilo úplne hore a celou silou nám pražilo na chrbát. V tom sa Naja zdvihla a spolu s ňou aj ostatné slony. Vydali sa smerom do lesa nasledované mláďatami.

„Ethan, teraz si dáme pauzu. Slony sa idú schladiť a my by sme mali tiež. Počkáme tak dve hodinky a keď sa nevrátia, pôjdeme naspäť. Zatiaľ sa najeme a trocha si oddýchneme,“ oznámil som mu.

Sám som sa otočil a vydal sa smerom ku stromom a ich tieňu. Vytiahol som si z batoha suché tričko a obliekol sa.

Fascinovalo ma, ako všetky slony Naju poslúchali. Ocitnúť sa priamo v strede skupiny...nie, uprostred slonej rodiny – to ich vystihuje lepšie, bola skúsenosť na nezaplatenie.

Úprimne, bol som docela rád, keď mi Phillip oznámil, že si dáme oddych, lebo ruky sa mi triasli vyčerpaním. Ale na druhej strane mi bolo ľúto, že slony odchádzajú. Ťažko povedať, či sa mi ešte pošťastí niečo podobné zažiť.

Skoro všetci si povyťahovali z tašiek náhradné oblečenie a po tom, čo Abeni preskúmal trávu, aby nás nemilo neprekvapil nejaký had, si posadali. Zvalil som sa do trávy vedľa Phillipa len v boxerkách a sledoval vzďaľujúce sa chrbty slonej rodiny.

„Myslíte si, že sa ešte vrátia?“ spýtal som sa ho, nespúšťajúc z nich oči.

„Ako kedy, ak tej vody nemali dosť, tak sa ešte vrátia, ale často sa to nestáva,“ povedal som a začal jesť. Prea nám toho nabalila dosť aby nám to vystačilo až do večera, ale pochybujem, že prídeme až tak neskoro.

„Tak čo na toto všetko hovoríš?“ otočil som sa k nemu. „Páčila sa ti táto skúsenosť? Vyzeral si, že áno.“

Zasmial som sa. „To je trochu zbytočná otázka, nemyslíš? Ale povedz mi Phillip,“ natiahol som si ruky nad hlavou a bolestne sykol, „ako to, do pekla, robíš? Idú mi odpadnúť ruky.“

Zasmial som sa. „To sú roky praxe. Ak by si tu bol oveľa dlhšie,“ odmlčal som sa. Chcel som aby to bola pravda, „tak by si si na to zvykol a už by ti to tak neprišlo, ale máš pravdu, ruky z toho bolia kráľovsky.“

Po tejto vete akosi divne stíchol a iba mi podal jedlo. Občas som po ňom hodil očkom, ale zjavne nemal záujem ďalej so mnou niečo rozoberať.

Ako povedal, počkali sme niečo vyše dvoch hodín, ale po slonoch ani chýru. A tak sme sa poobliekali, vydali na pochod lesom a späť do rezervácie.

Ani v aute sa so mnou Phillip nerozprával a ja som nemal ani šajnu prečo – nič som mu nepovedal, ani nespravil. Jedine, že by mi čítal myšlienky a zistil, ako som si ho predstavoval nahého a spoteného.

Po tom, čo sme dorazili do rezervácie sa mi ospravedlnil a vydal sa rovno dozadu k zvieratám. Trochu ma jeho správanie štvalo. A to sme boli na takej dobrej ceste!

Čo si to nahováram? Nech sú moje pocity akékoľvek, za týždeň to skončí.

Celú cestu naspäť som bol zamĺknutý. Nemal som náladu na žiaden rozhovor, nech už by sa týkal čohokoľvek a tak som len sedel a čakal, kým dorazíme do rezervácie.

Ako najrýchlejšie sa dalo som sa s ospravedlnením zdekoval a vybral sa na svoje obľúbené miesto, kde pozerám východ slnka. Bolo niečo po sedmej večer a obloha sa začala pekne sfarbovať.

Sedel som na lavičke pohrúžený do vlastných myšlienok, že som si ani nevšimol Ethana, ktorý išiel ku mne.

Išiel som sa osprchovať a prezliecť do čistých vecí. Potreboval som sa dať riadne do poriadku, preto som si zobral aj nožničky a holiaci strojček.

Pekne dohladka oholený a voňavý som sa vybral na večeru. Nadšene som vošiel do jedálne. Dnes bol jeden z najúžasnejších dní v mojom živote a chcel som sa za to Phillipovi aj ostatným poďakovať.

Moje nadšenie však opadlo v momente, keď som sa pozrel na doktorovu prázdnu stoličku.

„Kde je Phillip?“ otočil som sa na Roba, ale ten mi venoval len myknutie ramien. Tak dík. Otočil som sa na päte a vybral sa smerom k výbehom a klietkam. Určite sa zabudol pri zvieratách a ani si neuvedomil, že už je čas večere.

Preliezol som celý chodník až na koniec klietok. Ďalej sa nachádzala len otvorená rezervácia pre slony. Nebol nikde.

Zamračil som sa, ale na pol ceste späť ma napadlo ešte jedno miesto. A mal som pravdu.

Sedel na lavičke, s nohami skrčenými pod bradou a hľadel na západ slnka.

„Zasa zasnívaný?“ spýtal som sa ho v momente, keď sa na mňa obrátil.

„Čože?“ spýtal som sa. „Ah, poslednou dobou sa mi to stáva často. Zabudol som ti povedať, že zajtra pôjdeme vypúšťať leopardicu s mladými. Chceš ísť? A taktiež..“ trochu som sa zarazil, keď mi do nosa udrela vôňa kolínskej.

„Neviem síce dôvod tvojho vystrojenia, ale...“ vyzeráš dobre, dokončil som v mysli. „To som odbočil. Chcel by si si dnes pripiť na to naše tykanie, aj keď s pár dňovým oneskorením?“

Hľadel som mu priamo do modrých očí. Teraz, keď bol upravený a oholený, vyzeral ešte mladšie a príťažlivejšie. Aj keď, i jeho divoká stránka sa mi páčila. A možno keď sa dnes opijem, tak na všetko zabudnem.

Počúval som jeho nesúvislé rozprávanie. Je nervózny? Nahnevaný? Smutný? Nechápem...

Prisadol som si k nemu tak blízko, až na mňa prekvapene pozrel. „To hovoríš len tak? Zajtra ideme do buše vypustiť leopardicu!“ tleskol som si rukami po stehnách, aby sa to pekne ozvalo. „To je super správa! Teším sa, že je v poriadku. Ako to bude prebiehať?“

„Pôjdeme hneď ráno. Najprv im dám uspávacie lieky aby boli pokojné a tá cesta ich nerozrušovala. Ako náhle prídeme na určené miesto, prenesieme ich do tieňu stromov a v aute počkáme kým sa preberú a odídu. Potom sa vrátime,“ opísal som mu priebeh.

„Už teraz sa teším,“ natiahol som si ruky nad hlavu a položil ich na lavičku tak, že sa moja ľavá ruka letmo dotýkala jeho ramien. „Zažijeme dva dni plné vzrušenia, čo?“ venoval som mu iskriaci pohľad. Pozrel na mňa veľkými zelenými očami.

Vzrušenie... to mám aj momentálne.

Cítil som ako sa ma jeho ruka dotýka. Bol som nervózny a chĺpky na rukách mi stáli ako v pozore. Bohužiaľ neboli jediné, ktoré dostali povel postaviť sa.

Pritiahol som si nohy k sebe aby som to zamaskoval a radšej sa ho spýtal: „Dáš si ten pohárik? Ale varujem ťa, je to veľmi silné, mne stačí jeden a som ko.“

Spokojne som sa usmial.

Som typom človeka, ktorý je ochotný vyskúšať všetko, čo ho úprimne zaujme. Toto bolo po prvý krát, čo sa u mňa ozvala sexuálna túžba k druhému mužovi. Netvrdím, že som si nikdy neobzrel žiadneho chlapa, nie. Viem oceniť krásu. Ale vždy to ostalo len pri pozeraní sa, nemal som záujem rozvíjať to ďalej. Ale Phillip...nemám páru, prečo sa moje telo rozhodlo, že túži práve po ňom. Pre tie oči? Alebo pre tú komplikovanú povahu, čo ma nútila, aby som o ňom premýšľal? Naozaj neviem, ani nemám v pláne to riešiť.

Postavil som sa. „Dobre, poďme si pripiť, veď už je načase,“ usmial som sa naňho vediac, že bude mať problém zamaskovať svoju erekciu. Keď mu toto spôsobí jeden môj dotyk, čo by robil, keby som si ho zobral do parády?

Šiel som pomaly chodníkom za ním, stále ho sledujúc a na tvári sa mi usadil mierny úškľabok.

„Povedz, Phillip, ako je to dlho, čo si si užil kvalitný sex?“

„Asi päť rokov, a-l...“ bez rozmyslu a pochopenia otázky som mu automaticky odpovedal, až potom som si uvedomil na čo sa pýtal a zasekol som sa uprostred slova. Okamžite som očervenel ako rajčina a zostal som mu stáť chrbtom.

„To... to n-nie je práve otázka na ktorú by si sa mal pýtať, nie? Radšej to dnes necháme tak,“ súkal som zo seba zahanbene a než stihol prísť ku mne, tak som pridal do kroku.

Chytil som ho za ruku skôr, než sa mi stihol vzdialiť. So smiechom som mu ruku prehodil okolo ramien a pevne ho zvierajúc som sa vydal smerom k hlavnému domu.

„Ale no tak, neošívaj sa, zabúdaš, že si starší než ja? Nemôžem si pomôcť, som hrozne zvedavý. Ale spravil si mi chuť,“ pozrel som do jeho červenej tváre a na výraz, ktorý sa mu po tejto vete na nej usadil. Vyprskol som smiechom. „Chuť na pohárik Phillip, nad čím hneď premýšľaš?“

Ha? To nemyslíš vážne, však?

Alkohol.

Áno, na čo to myslím, na čo iné by tak aj mohol mať chuť. Snáď na mňa, nie? To určite, ani vo sne neprichádza do úvahy. Avšak neodstrčil som jeho ruku, chcel som ten elektrizujúci pocit prežívať čo najdlhšie. O toho dole sa budem musieť, chtiac-nechtiac, postarať neskôr.

Pozrel sa na mňa s otázkou v očiach, ale len som pokrútil hlavou a pokračovali sme v ceste.

Vyšli sme až hore do mojej izby. Do kancelárie radšej nie, tam môže ktokoľvek prísť a túto chvíľu si chcem ukoristiť sám pre seba.

Odomkol som a vošiel dnu. Bez toho aby som sa pozrel na jeho reakcie podišiel som ku skrinke a vytiahol odtiaľ mampoer – domácky robenú silnú ovocnú brandy. Nalial som ju do dvoch pohárov a jeden mu podal.

„Na zdravie a na to naše tykanie,“ priťukli sme si a ja som si plným dúškom odpil. Alkohol ma v hrdle ihneď začal páliť.

Príjemná ovocná chuť sa bila so silnými percentami, ktoré v sebe nápoj ukrýval. Mamopoer som pil len raz v živote, ale chutil mi.

Poobzeral som sa po jeho izbe. Bola zariadená rovnako stroho ako tá moja. Rozdiel bol iba v tom, že v mojej izbe bolo kreslo jedno a tu dve. Phillip sa usadil do toho vzdialenejšieho, načo som reagoval s úsmevom, vyzul sa a usadil som sa do tureckého sedu doprostred jeho postele.

„Takže, Phillip,“ pozdvihol som znovu pohárik a odpil si. Sedel ako na tŕní, nervozita z neho sršala. Nervozita a ešte niečo, čo som presne pomenovať nevedel. „Ako je to vlastne s tou tvojou minulosťou?“ prešiel som rovno k veci. „Počas tých pár dní čo ma Prea prenasledovala na každom kroku som sa dozvedel zopár zaujímavých vecí, ale ako pri každej informácii získanej z druhej ruky neviem, či všetkému veriť. Takže teraz, keď sme, no...“ chvíľu som uvažoval aké najvhodnejšie slovo použiť, „priatelia,“ dodal som napokon, „som sa rozhodol spýtať priamo teba.“

„Čo všetko ti povedala?“ spýtal som sa ho a odpil si. Dal som si dole okuliare, aby som si ich v prípade, že sebou švihnem ako naposledy keď som sa opil, nerozbil. Pár krát som potom mrkol viečkami, aby som na neho lepšie zaostril.

Pokrčil som ramenami. „Niečo v tom zmysle, že ťa sem nepriviedla len láska ku slonom, ale aj nešťastne vydarené zasnúbenie,“ pozrel som naňho ponad pohárik. Uprel na mňa mierne roztržitý pohľad – bez okuliarov mi nič nebránilo kochať sa priamo zeleňou jeho očí.

„Takže toto ti povedali? Je to síce osobné, ale keď už sme tí priatelia,“ trochu ťažko som vypľul to slovo, „tak je to jedno. Veď čo tam potom, čo bolo to bolo,“ začal som plátať piate cez deviate a pritom sa smial.

„Hej bol som zasnúbený, bol. Ale, ako všetko dobré aj to sa raz muselo skončiť, rovnako ako toto,“ plácal som a ďalej sa nezmyselne smial.

Vstal som, prešiel k nemu a zobral mu pohárik z ruky. Skôr, než stihol povedať niečo na protest som vypil jeho obsah. „Myslím, že takto to bude lepšie.“

Obzrel som sa za seba a pritiahol si druhé kreslo bližšie k nemu. „Čo si to hovoril? Nerozumel som ti skoro ani slovo.“

To bolo moje, zaprotestoval som v duchu.

„Nič, len to, že som okrem veteriny, úplne k ničomu. Neurobil som ju šťastnú, nemohol som. Nedokázal som jej dať to, po čom najviac túžila - dieťa. Ja to nedokážem, nie preto, že by som nechcel, ale preto, že som neplodný. Tak ako som si ju mohol udržať?“

Povytiahol som obočie a naklonil sa bližšie, až mi do nosa udrela jeho vôňa – niečo ako zmes vody, piesku a slnka.

To, čo mi teraz povedal... nevedel som, že to bolo takto, podľa mňa to nevedela ani Prea. Možno ani nikto iný odtiaľto.

„Phillip,“ rukou som mu pozdvihol bradu a tým ho donútil pozrieť na mňa. „Myslieť si, že si k ničomu, je absolútna hlúposť. Veď sa pozri, čo si tu vybudoval, čo si dokázal! Mnohým ľuďom a dokonca aj zvieratám si rozdal mnoho šťastia. A ja som jedným z nich. Dnešný deň bol nezabudnuteľný, ani ti neviem opísať, aký som bol šťastný. A to vďaka tebe.“

Šťastný. Kvôli mne?

Hľadel som mu do modrých očí a vpíjal sa do nich. Zhlboka som dýchal a oblizol si pery. A potom, úplne bez rozmýšľania som sa po ňom vrhol a pobozkal ho. Chytil som mu tvár do dlaní a preťahoval tú chvíľu ako sa len dalo. Až po chvíli som si uvedomil svoj čin a s obavami sa odtiahol.

„Prepáč... ja neviem čo to do mňa vošlo... asi to pitie...“ súkal som zo seba ospravedlnenie.

„Vyhovárať sa na alkohol Phillip? To sa hodí skôr k puberťákom,“ povedal som trochu zaskočený jeho náhlym útokom. Nečakal som od neho toľkú iniciatívu, ale nebránil som sa, vôbec nie.

Chytil som ho za zátylok a trochu tvrdšie som si jeho hlavu pritiahol k sebe. Zastal som pár milimetrov od jeho pier a vydýchol: „Phillip,“ tesne pred tým, než som jeho ústa zobral útokom a vôbec som sa nedržal späť.

Bez akejkoľvek nežnej predohry som vošiel jazykom hlboko do jeho úst, až trochu cúvol a narazil nohami na okraj kresla, ale moje ruky, ktorými som ho omotal, ho udržali aby nespadol.

Jeho pozitívna odozva ma na chvíľu zaskočila, ale potom som sa poddal jeho útoku, ktorý som sám vyvolal. Áno... Otvoril som ústa a dovolil mu ich plieniť.

Bolo to niečo nové, vzrušujúce, iné ako doposiaľ. Vždy som to bol ja, ktorý som viedol a teraz sa ním nechávam strhnúť. Omotal som si ruky okolo jeho krku a zakvačil sa do neho.

Keď ma na moment pustil, vydýchol som a prižmúril oči.

Trochu ma prekvapilo, aký dokázal byť poddajný. To mi krv ešte viac rozprúdilo a vďaka tomu som tie dva vypité poháriky pocítil v hlave. Aspoň tomu som pripisoval náhlu závrať, ktorá mnou prešla.

Chytil som ho za zápästie. „Poď.“ Môj hlas bol mierne zhrubnutý vzrušením. Vykročil som k posteli a Phillip ma nasledoval bez odporu, čo ma rajcovalo ešte viac.

Zastal som pred posteľou, otočil sa k nemu a bez okolkov som mu cez hlavu pretiahol modré tričko. Nedoprial som si ani chvíľu kochania sa, rovno som mu rukami prešiel po hladkej pokožke a jazykom ochutnal tú lákavú vôňu, keď som na jeho pokožke nechal vlhkú cestičku od jeho ušného lalôčika dolu, po štíhlej línii krku. Ticho vzdychol, ale stačilo to na to, aby moje sebaovládanie s plačom odišlo. Za ramená som ho donútil ľahnúť.

Bez premýšľania, alebo protestu som spolupracoval. Neskrýval som vzrušenie a jeho dotyky som si plne užíval.

Bolo to tak dávno, čo sa ma niekto dotýkal takýmto spôsobom. Myslel som, že som už zabudol aké to je cítiť teplo a dotyky druhého človeka, ale moje telo si ich predsa len pamätalo.

Čo však bolo pre mňa nové, bol ten pocit byť vedený. Mohol som sa nechať unášať slasťou a užívať si každý moment, každý pohyb jeho jazyka na mojom tele.

Zaboril som mu ruky do vlasou a stískal ich.

„Ethan...“ pošepkal som do ticha v ktorom bolo jasne počuť naše zrýchlené dýchanie a natiahol som k nemu poležiačky ruky.

Venoval som mu dosť oplzlý úsmev – nemohol som si pomôcť. Bol tak sexi, ležiac, krásne, opálené telo vynímajúce sa na bielych obliečkach a vystierajúc túžobne ku mne ruky.

Začal som si rozopínať košeľu, ale keď sa netrpezlivo zahmýril, kašľal som na to a proste si ju trhnutím vyzliekol, nevenujúc pozornosť odlietajúcim gombíkom.

Stiahol si ma k sebe a objatím uväznil v hlbokom bozku. Prstami som šteklivo prešiel po jeho boku a zamieril dolu. Jeho šortky boli iba veľmi slabým súperom pre moje netrpezlivé ruky.

Hlasno som vzdychol keď mi prišiel po erekcii.

Opäť som si ukradol jeho ústa a zašmátral som rukami k jeho nohaviciam. Rozopol ich a vkĺzol dnu.

Nikdy som si nepredstavil, že ma môže vzrušiť dotýkanie sa iného penisu, ale bol som totálne tvrdý. Ani som netušil, že je vo mne skrytá toľká vášeň. Ten alkohol a roky abstinencie vo mne museli zapnúť nejaký spúšťač. Ani s bývalou som nezažil toľko vzrušenia.

Dostával som sa do varu. Jeho prsty, ktoré mi oplácali dotyky na mojom penise zapríčinili, že som začínal strácať aj posledné stopy sebaovládania. Pohyby rukou som zrýchlil, zatiaľ čo ústami som sa presunul nižšie, inštinktívne som postupoval k prsiam. O chvíľu mi doplo, že by som na jeho hrudníku márne hľadal nejaké prsia. Za to jeho tmavé bradavky sa týčili do výšky a chveli sa rovnako, ako ich majiteľ. Sklonil som sa a obkrúžil jednu jazykom, potom som ju stisol medzi zubami a začal sať.

Pokračoval som v hladení jeho tvrdej pýchy, no mal som čo robiť aby som dokázal byť aspoň ako - tak sústredený. Jeho dotyky a ústa mi zahmlievali myseľ, až mnou napokon prešla elektrizujúca vlna, po ktorej som sa zachvel a so slastným vzdychnutím vyvrcholil. Celé telo sa mi uvoľnilo..

Phillip sa trochu zachvel a mne až po dlhšej chvíli došlo, že jeho ruka v mojich nohaviciach ochabla. Pod očkom som naňho pozrel a okamžite ustal vo všetkom, čo som robil.

Len som naňho ostal pozerať, napoly ležiac, stále vzrušený a s rukou v jeho rozkroku. A on?

On spal!

No vážne, mal zatvorené oči, líca ešte stále podfarbené červeňou, na tvári usadený trochu spokojný výraz a pokojne oddychoval. To..to si zo mňa robí srandu!?