Pod africkým slnkom - Kapitola 7
Svojim telom mi krásne vychádzal v ústrety. Bozkával som ho po hebkej, bronzovej koži. Dlaňami som šiel nižšie, putoval som po jeho bokoch, nechtami prešiel po obrysoch rebier, ktoré mu vystúpili, keď prudko vydýchol. Jeho hnedé bradavky sa týčili do výšky a chveli sa rovnako, ako ich majiteľ. Dlaňami som po nich prešiel a jeho ruky si pritiahli moju hlavu ešte bližšie.
Nosom som sa ošuchol o jeho bledé chĺpky na hrudi. Znovu ku mne vyslal vzdych a mne sa penila krv v žilách.
Odtiahol som sa od neho, aj keď sa mu to veľmi nepáčilo. Rozopol som mu šedé nohavice a bez ďalších okolkov ho celého vyzliekol.
Úplne som sa oddával rozkoši, ktorú mi poskytoval a nevedel som sa toho nabažiť. Preto, keď sa odo mňa odtiahol hoci len na moment, som zaprotestoval a chcel ho stiahnuť naspäť.
Až keď som sa ocitol celkom nahý a zbadal ho, ako sa nado mnou týči, pochopil som, že sa už zastaviť nedokážem. Chcem ho.
Posadil som sa bozkávajúc ho kam som dočiahol a smeroval som k tomu jedinému miestu, ktoré bolo predo mnou ešte skryté. Nie však nadlho.
Oblizol som si pery a s vervou sa vrhol na jeho nohavice, ktoré boli rozopnuté - len ich stiahnuť.
Nočný vzduch ma pošteklil na holej koži, keď mi Phillip stiahol nohavice a odhalil môj penis. Z toho, ako si mlsne oblizol pery som stvrdol ešte viac. Najskôr sa ma dotkol končekmi prstov, iba jemne, prešiel po celej mojej dĺžke. Vydýchol som a cítil, ako mi vzadu po chrbte stiekla kvapka potu presne vo chvíli, keď mi oblizol žaluď a následne si ma celého vzal do úst.
Neotáľal som ani sekundu a okamžite som ho okúsil. Chcel som z neho ochutnať čo najviac.
Bol šikovný, síce ma nepoňal do úst celého ale len do polovičky, jazyk mal jemný a neskutočne mrštný. Obkrúžil najskôr špičku, potom postupoval špirálovito dolu, napokon ma tvrdo vsal a mne sa neskutočne triasli stehná od pocitu, že sa čoskoro urobím. Ale niečo mi to nedovoľovalo, niečo potlačovalo moju potrebu vyvrcholiť. Neviem čo to bolo, ale bol som rád.
Vnoril som mu ruku do jemných, hnedých vlasov a vypustil slastne vzduch z pľúc. Je tak šikovný a jemný....telo sa mi naplo pri myšlienke, koľkokrát to už asi robil.
Zasa sa vo mne ozvala tá nelogická žiarlivosť. No tento krát podporená ohňom, ktorý mi spaľoval vnútro.
Chytil som ho za sánku a tým ho prinútil prestať a pozrieť sa na mňa. Tie vzrušené, nevinne vyzerajúce oči ma privádzali do šialenstva. Tak veľmi som ho chcel.
Zdrapil som mu obe predlaktia a nie práve jemne som ho hodil späť na deku. Ruky som si oprel k jeho hlave a telom ho zaľahol.
Naklonil som sa k jeho uchu a trochu podráždene a zároveň vzrušene zhrubnutým hlasom som sa ho spýtal: „Úžasný pocit. Dlho si to trénoval?“
Úplne som sa ponoril do pocitu, že mu robím dobre. Bol som ochotný urobiť čokoľvek aby som ho uspokojil. Odtiahol ma od seba a nie práve jemne so mnou pleskol o deku. No bolo mi to jedno, bol som vzrušený a miesto toho aby som panikáril, že ma chce ovládať, prišlo mi to veľmi vzrušujúce.
Z hlavy sa mi vyparili všetky myšlienky na čokoľvek iné, preto mi dosť dlho trvalo, než sa mi jeho otázka dostala do hlavy.
„Čo si to povedal?“ neveriacky som sa ho spýtal. Pozrel som sa do jeho očí a hľadal v nich nejaký náznak, že to bol len žart, ale nenašiel som ho tam. Zamračil som sa a pokúsil sa dostať z jeho zovretia.
Cítil som, ako sa jeho telo naplo, ale vo mne vrela krv.
„Na kom si si to cvičil? Na tom predo mnou?“ rukou som skĺzol medzi jeho nohy a vbehol priamo medzi jeho polky.
„Koľkým si dovolil, aby ťa takto držali?“ oblizol som mu ucho. „Aby ťa takto videli?“
„Pusti ma!“ rozkázal som mu a snažil sa to povedať čo najpokojnejšie. Nepustil ma, len sa usmial a ešte viac mi zovrel zápästia.
„Okamžite ma pusti!“ skríkol som nahnevane a snažil sa ho od seba odstrčiť.
Chvíľu sa mi to nedarilo ale hnev, ktorý sa vo mne vzbúril mi dodal silu potrebnú na oslobodenie zo zovretia. Podarilo sa mi uvoľniť jednu ruku a okamžite som to využil a udrel ho do tváre. Jeho zovretie povolilo a ja som ho od seba odstrčil až sa prekopŕcol dozadu. Cúval som preč, čo najďalej z jeho dosahu.
„Ty hajzel jeden, to si o mne myslíš? Prečo ma ponižuješ?“ chrstol som mu do tváre. Chvíľu som lapal dych a potom som potichu dodal: „Vypadni!“
Bol som tak nahnevaný ako už dlho nie. Horká chuť poníženia sa vo mne rozširovala ako jed, no ani to nestačilo, aby vo mne zabila vzrušenie, ktoré Ethan vyvolal.
Rozvalil som sa na mäkkej deke a prstom si zotrel pramienok krvi, ktorý sa mi po jeho údere spustil z nosa. Prezrel som si ho vo svetle zapadajúceho slnka.
Štíhla línia jeho opáleného tela posiata zlatými, kučeravými chĺpkami. Pásik ťahajúci sa po bruchu a končiaci v jeho rozkroku, ktorý mi, aj napriek jeho výbuchu okato prezrádzal, aký je Phillip stále vzrušený.
Postavil som sa a vyzliekol si nohavice, ktoré som aj tak mal až na členkoch. Videl som, ako sa mu rozšírili oči keď som k nemu pristúpil.
„Ja nikam nejdem,“ prehovoril som zhrubnutým hlasom. Zdvihol som ruky a položil mu ich na ramená. „A ako to vyzerá, ani ty nie,“ prešiel som končekmi prstov po línii jeho paží, jemne po rebrách, až mu naskočila husia koža a pravou rukou som skĺzol medzi jeho zlaté chĺpky a chytil mu penis do ruky.
„Povedz, prečo ma tak hrozne rozpaľuješ?“ šepol som, ale nedal mu čas na odpoveď. Ľavou rukou som si ho pritiahol za zátylok k svojim perám a všetky ďalšie, zbytočné protesty som utopil v bozkoch.
Hoci som bol vytočený, jeho skenujúci pohľad ma nenechal dlho premýšľať o hneve. Opäť sa vo mne rozhorela túžba po jeho dotykoch a on, akoby mi čítal myšlienky sa vyzliekol odhaliac sa v celej svojej kráse.
Hlava sa mi zatočila a penis ešte viac stvrdol. Prezeral som si ho a hltal každý kúsok na ktorom mi spočinuli oči - jeho pevné svaly na stehnách, štíhle, vypracované telo, až som očami zastal na tom jedinom mieste, ktoré moje oči doslova priťahovalo.
Myseľ som mal úplne zatemnenú, preto som si až neskoro uvedomil jeho ruky, ktoré mi mapovali telo až skončili v rozkroku.
„A ty ma prečo hneváš?“ bránil som sa, len čo som sa trochu spamätal. Môj protest však zanikol v jeho bozkoch, spolu s mojim hnevom.
Zakvačil som sa mu okolo krku a stiahol ho so sebou na deku. Roztiahol som nohy aby som ho pustil k sebe čo najtesnejšie, otrel sa oňho a hlasno vzdychol.
Začínal som zbožňovať jeho poddajnosť, ktorá šla ruka v ruke so vzpurnosťou. Ale jedno sa mu musí nechať – keď sa mi poddá, je neodolateľný.
Bol tvrdý ako kameň, stačilo pár rýchlych, šikovných ťahov a v dlani som pocítil vlhký dôkaz jeho orgazmu. Nemienil som mu však dať čas vydýchnuť si, zamieril som medzi jeho polky a pomocou jeho ejakulátu si zvlhčil cestu do jeho vnútra.
Telo sa mi napínalo od toho, ako som sa musel držať na uzde a na čelo mi vystúpil pot, Phillip sa podo mnou hmýril a vzdychal v rytme prírazov mojich prstov, ktorými som si ho pripravoval.
Nebozkával som ho, nehladil, iba som sledoval všetky jeho reakcie na to, čo som prstami v jeho tele robil. V momente, keď mi ale zaryl nechty do ramien a na jeho opäť tvrdom penise sa zjavili prvé kvapky prichádzajúceho orgazmu, padlo celé moje sebaovládanie.
Pevne som ho chytil za bedrá a na jeden dlhý príraz som doňho prenikol v celej mojej dĺžke.
Ethanove veľké, šikovné ruky, ktoré presne vedeli kde majú pohladiť a kde pritlačiť, ma privádzali k úplnému blahu. Netrvalo dlho a vyvrcholil som. Nemal som však čas si vydýchnuť a vstrebať ten úžasný pocit, pretože jeho ruka, ktorá sa dala opäť do pohybu, si začala raziť cestu do mňa.
Prvotnú bolesť a šok z jeho prieniku vystriedala slasť.
To je skvelé... hlbšie... „Ah...“ vzdychol som, keď narazil na moju prostatu. Od toho nového, intenzívneho pocitu som sa prehol v páse a takmer som sa opäť urobil.
Pootvorenými očami som sa na neho pozrel, chcel som mu vidieť do tváre. Túžil som vedieť či je rovnako vzrušený. Na sekundu som zostal prekvapený jeho výrazom hladnej šelmy, než som v sebe naplno pocítil jeho mužnosť.
Prsty sa s týmto nedali ani z milióntiny porovnávať. Bolesť, ktorá ten prienik sprevádzala nebola ani zďaleka taká silná, aby uhasila moje vzrušenie. Ten tlak a plnosť, ktorú som v sebe pocítil, mi poodhalil novú rozkoš, ktorú mi jeho veľký a tvrdý penis dopriaval.
Silno ma držal za boky a prirážal na celú svoju dĺžku, až som domček naplnil svojimi hlasnými vzdychmi. Pozrel som sa rýchlo na jeho tvár. Oči sa nám stretli a ja som k nemu natiahol ruky aby som si ho pritiahol k sebe. Chcem z neho cítiť čo najviac.
„Ethan... viac...“ vzdychal som mu do ucha.
Bolo to tak živočíšne a plné vášne, jeho prírazy sa čoraz viac skracovali a zrýchľovali.
Domčekom sa rozľahol môj hlasný vzdych, ktorý sprevádzal orgazmus. Bolo to tak intenzívne, že som sa ešte chvíľu potom nedokázal ani pohnúť, iba som vstrebával ten pocit. Ako to doznievalo, uvedomil som si, že je Ethan stále vo mne. Pootvoril som oči a stretol sa s jeho prižmúreným pohľadom. Naposledy prudko prirazil už ochabujúcim penisom, než zo mňa vystúpil a ja som cítil, ako zo mňa vyteká jeho vyvrcholenie.
Potom sa zvalil vedľa mňa a pri teple, ktoré sálalo z jeho tela som upadol do hlbokého spánku.
Cez viečka mi do mozgu prenikalo odporne jasné svetlo. Unavene som pootvoril oči a zažmúril do žltého, slnečného svetla, ktoré napĺňalo miestnosť.
S povzdychom som oči znovu zatvoril a prešiel si rukou po tvári. Neviem, čo všetko som včera pil, ale teraz som sa cítil, akoby to bola prinajmenšom nejaká kyselina, ktorá mi celé vnútro rozožrala.
Potrebujem vodu.
Prevalil som sa na chrbát a telom narazil na niečo horúce a veľké. Posadil som sa a so zamračeným pohľadom sa pozrel na prekážku, čo som mal za sebou.
Pohľad mi spočinul na Phillipovej spiacej tvári, do ktorej mu padali hnedé pramene vlasov. Zafungovalo to ako spúšťač.
V mysli sa mi vynorili všetky spomienky na včerajší večer. Dofrasa, čo som to ale včera vypil, že som si pripadal tak divne?
Znovu som sa naňho pozrel. Vybavili sa mi jeho vzrušené vzdychy napĺňajúce ten malý priestor aj jeho červeňou podfarbená tvár, ohlasujúca orgazmus.
Usmial som sa. Takže bol môj.
Poobzeral som sa po chatke a našiel svoje nohavice ležať neďaleko. Keď som si ich natiahol, ozvala sa nutne ranná potreba. Otočil som sa na stále spiaceho Phillipa a vyšiel von.
V dedine bolo stále ticho, iba kde – tu som videl staršie ženy ako pripravujú jedlo. Zašiel som teda za chatku a chvíľu tam spočinul, pretože vymočiť sa s tvrdou rannou erekciou je vážne trochu obtiažne.
Niet divu, že mám takú erekciu po včerajšom večeri.
Keď som si uľavil, šiel som za jednou staršou ženou. Po nejakých tých posunkoch pochopila, že by som sa rád napil čistej vody, lebo v pohároch stojacich na zemi som našiel len samý voňavý alkohol. Zrejme sa bude v oslave pokračovať aj dnes.
Zobral som si mech s vodou a strčila mi do ruky aj veľký posúch. S úsmevom som poďakoval a zamieril späť do chatky. Bol som hladný ako čert a myslím, že Phillip na tom bude rovnako.
Jemný náraz, otriasol mojím telom a to ma prebralo z môjho spánku. Hlasno som zívol a natiahol sa ako mačka. Okamžite mojím chrbtom vystrelila ostrá bolesť, ktorá sa šírila z mojich bokov, ktoré som mal v jednom ohni.
Sakra...chytil som sa za zadok, ale hneď som tú ruku aj stiahol. Aj najmenší dotyk ma bolel ako čert.
Druhou som zašmátral vedľa seba, ale na nič som nenarazil. Obzrel som sa teda po domčeku a pri dverách zbadal Ethanov chrbát.
Prečo je tam?
„Eth...“ začal som, ale nestihol som to dokončiť, pretože vyšiel von. Pocítil som obavy z toho, či si to vôbec pamätá pri tom čo všetko vypil. Mám mu to vôbec pripomínať, ak si nebude pamätať, alebo bude lepšie ak sa budem tváriť, že sa nič nestalo a uľahčím mu tak odchod?
Prešla po mne vlna bolesti, ktorá však nijako nesúvisela s boľavým telom. Tá pochádzala z iného miesta.
Blbosť!
Nad čím to vôbec premýšľam? Obaja sme sa prebrali nahý, muselo mu docvaknúť čo sa v noci stalo. Musím sa k tomu postaviť ako muž.
So zaťatými zubami som sa posadil, vytiahol si z batoha servítky a poutieral sa. Pohľadal som v rohu okuliare a nasadil si ich, nech lepšie vidím. Posediačky som sa obliekol, no s nohavicami som mal trocha problém.
Šiel som potichu, aby som ho nezobudil, ale on nielen že bol hore, ale našiel som ho v akejsi skrútenej polohe s nohavicami na pol žrde.
S úsmevom som sa oprel o stenu a spýtal sa ho: „Potrebuješ pomôcť?“
Od dverí sa ozval Ethanov hlas a len čo sa mi podarilo na neho pozrieť, zbadal som jeho vysmiatu tvár. Okamžite som si spomenul na včerajšok, oblialo ma teplo a hoci ma celé telo bolelo, môj penis sa prebúdzal k životu.
„Nie, to zvládam... nejako,“ vyhováral som sa, len aby nezbadal môj nabudený penis.
Vidiac ako sa trápi odložil som celé raňajky na neďaleký malý stolík a prešiel som k nemu. Ignorujúc jeho červeň v tvári, zrýchlený dych či jeho rannú erekciu som mu pomohol obliecť sa.
Nesmiem sa unáhliť, je mi jasné, že to naše včerajšie ródeo sa nezaobišlo bez nejakých vedľajších následkov na jeho tele.
„Mám tu raňajky, si hladný?“ prešiel som k stolíku, aby som sa ho už nedotýkal. Jeho telesné teplo ani mňa nenechávalo chladným, ale nechcel som mu ublížiť.
„Vďaka,“ poďakoval som sa a len čo sa otočil, sklopil som oči.
Takže na to nič nepovie? Berie to voľajako pokojne. Asi to pripisuje tomu alkoholu a afrodiziaku. Nebudem to teda spomínať.
Opäť mnou prešla ostrá bolesť, no aj napriek tomu som sa horko-ťažko postavil a opatrnými krokmi prešiel ku stolu s jedlom.
Sledoval som ho, ako ku mne pomaly ide. Podal som mu mech so studenou vodou a on sa hltavo napil. Už z rána tu bol riadny hic a po včerajšej vydanej energii by sa nám hodili aj výdatné raňajky, ale posúch bude musieť stačiť.
Sedel som na zemi a potichu prežvachoval suché cesto. Phillip nepovedal ani slovo, dokonca sa na mňa počas nášho jedenia ani nepozrel.
Musel som sa v duchu pobavene usmiať. Je v rozpakoch? To hádam nie, však sme obaja dospelý chlapi. Chlapi čo sa spolu vyspali...a bolo to hrozne sexi.
Odložil som svoju polovicu raňajok a založil si ruky za hlavou, stále ho pozorujúc.
„Hodila by sa sprcha, čo povieš?“ pokýval hlavou, ale stále nič nepovedal. Postavil som sa a prešiel tesne k nemu.
„Čo by si povedal na nejaké studené jazero? Je tu niečo také?“ naklonil som hlavu. „Rád by som ti umyl chrbát,“ povedal som, pripadajúc si totálne klišé, ale zabralo to, konečne ku mne Phillip zdvihol pohľad a ja som sa stretol s jeho širokými, zelenými očami.
Zhlboka som dýchal, cítil som to teplo, ktoré z neho sálalo a odmietal sa na neho pozrieť.
„Tu ale nemáme kde,“ pošepol som a on sa ešte viac naklonil ku mne. To už som sa ale neudržal a pozrel mu vyplašene do očí. Bol tak blízko, že som mohol jasne vidieť lesk v jeho očiach, jeho dlhé mihalnice, pootvorené ústa, ktoré ma lákali. Stačilo sa troška pohnúť v pred.
Aj som sa pohol, ale preč od neho. Moje srdce to nezvládalo.
„Musíš počkať až kým neprídeme do rezervácie,“ povedal som mu a radšej si to nasmeroval k východu.
Sklamane som sa narovnal.
„A keď budeme v rezervácii, dovolíš mi umyť ti ten chrbát?“ spýtal som sa hlasnejšie a tým ho zastavil. „Alebo sa chceš tváriť, že sa nič nestalo?“ pokračoval som.
Zakuckal som sa jedlom a do očí mi vystúpili slzy. Len čo som si poriadne odkašľal, neveriacky som sa na neho pozrel.
On to chce rozvádzať? Ja som myslel, že to bude chcieť ututlať. Alebo prinajmenšom to nebude spomínať.
„Ty... ty na to nechceš zabudnúť?“ opatrne, no priamo som sa ho spýtal.
Zdvihol som obočie. „Prečo by som to robil?“
„Pretože si bol opitý a mal si v sebe afrodiziakum,“ mrmlal som potichu a vyhýbal sa pri tom jeho pohľadu.
Neviem, či som to mal počuť, alebo nie. Ale ja som počul.
Prešiel som si rukou po zátylku.
„Viem, že som toho veľa vypil. Nevedel som, že v tom poslednom pohári bolo afrodiziakum, ale po tom, ako som sa cítil mi to doplo. To však neznamená, že keď som sa s tebou miloval, môže za to afrodiziakum, to sa mýliš.“
Prešiel som k nemu a zozadu ho pohladil po ramenách.
„Absolútne neľutujem, čo sa medzi nami stalo a už vôbec na to nechcem zabudnúť,“ sklonil som sa k jeho vlasom a vtisol mu do nich pusu. „Naopak, rád by som si to zopakoval kedykoľvek budeš chcieť.“
Cítil som, ako mi pod jeho dotykmi vstávajú chĺpky. Cítil som jeho horúci dych v mojich vlasoch.
Otočil som sa a povedal mu priamo do očí: „Ja na to však zabudnúť chcem.“
Tá veta medzi nás postavila múr, no ja som to musel povedať. Pre dobro nás oboch.
Pozeral som na jeho šokovanú tvár a sám som sa na svojej snažil udržať rozhodný výraz, no stálo ma to veľa síl.
„Nechápem,“ vydýchol som. „Prečo? Tebe sa to snáď nepáčilo?“
Vyhýbal som sa jeho pohľadu a kmital očami z jednej strany na druhú. No napokon som nabral odvahu a jedným nepravdivým slovom ukončil tú krásnu vidinu nášho vzťahu.
„Nie.“
Autoři
renara
Na lodi Armiger mi bola udelená funkcia kormidelníka, za ktorú som veľmi vďačná, mám naozaj rada posádku a sľubujem jej …