Epilóg

O 3 roky....

 

„No poď moja, ešte trošku a už bude vonku,“ prihováral som sa zebre pri pomáhaní s rodením jej prvého mláďaťa.

„Aký má tlak?“ otočil som sa na sestru.

„Začína klesať,“ odpovedala mi.

Nepáči sa mi to. Je málo otvorená a začína byť unavená. Musíme na to inak.

„Pridržte ju, musím z nej to mláďa dostať sám,“ povedal som im a poriadne si povytiahol rukávy. Nahmatal som z vnútra mláďa.

„Už viem prečo sa mu nechcelo von. Mláďa je otočené hlavou. Musím ho otočiť a vytiahnuť,“ povedal som viac menej pre seba.

Ešte raz som opatrne uchopil mláďa a pomaly ho otáčal nohami von. Pot mi kvapkal do očí a zahmlieval zrak. Okuliare sa mi zošuchovali až na špičku nosa, ale nemohol som prestať, išlo o čas. Rob sa natiahol a poutieral ma.

„Vďaka,“ vydýchol som namáhavo.

Vyťahoval som mláďa von a konečne zbadal zadné nohy. Trochu som ho potočil a ešte viac zatiahol, keď konečne vykĺzlo von mieriac rovno na mňa.

Padol som pod jeho váhou na zem, ale s úsmevom na perách. Dotty, hoci bola unavená, otočila sa k svojmu mláďaťu a lízaním ho čistila. Bol to ich prvý kontakt.

Usmial som sa celý šťastný, že to dobre dopadlo.

Všetci naokolo začali tlieskať od radosti a ja som posunul mláďa ešte bližšie k jeho matke, aby sa mohlo hneď prisať a piť.

V tom som začul cvaknutie blesku. Otočil som sa a tam stál Ethan s fotoaparátom v ruke a s úsmevom na perách.

Taktiež som sa na neho usmial.

„Dúfam, že fotíš Dotty s jej mláďaťom, lebo ak mňa, tak ti to nedarujem,“ bol som totižto celý špinavý od všetkého k pôrodu patriaceho.

 

S rukami vo vreckách som sa ponáhľal popri plote, za ktorým boli slony. Videl som ich síce len z diaľky, no aj tak som rozoznal Naju aj s dvojičkami.

„Tato!“

Oproti mi bežal Billy so širokým úsmevom na tvári a mával ako o život.

Pobehol som mu naproti a vzal ho na ruky. „Čo ty môj malý prváčik, kde máš maminu?“

„Ďaleko nebude,“ doľahol ku mne Josellin príjemný hlas. Prišla k nám a priložila si ruku k boku. „Kedy z neho tá energia konečne opadne? Behá ako malá strela, keď ťa videl, vyštartoval a nechal ma ďaleko za sebou.“

„To sa robí? Mamine sa neuteká,“ hravo som ho pokarhal a pošteklil na bruchu.

„Phillip už skončil?“

Prikývol som, položil Billyho na zem a z krku si stiahol foťák. Nalistovala si posledné fotky a hvizdla.

„To bude skvelá kapitola do ďalšej tvojej knihy.“

Odfrkol som si. „Musím sa ti priznať, že keď som posielal vydavateľovi svoj prvý výtvor Po stopách novodobej Afriky, nečakal som zmluvu na ďalšie dve knihy.“

„A čo si čakal?“ prešla ku mne a zavesila mi foťák späť okolo krku. „Po tvojom vydarenom debute? Aj Tom má tvoju knihu.“

„Určite si mu ju darovala ty, však?“

Pokrútila hlavou. „Má dobrý vkus, to ti môže byť jasné,“ žmurkla na mňa a zobrala Billyho za ruku.

Iste, predsa chodí s ňou.

Tomash Mermell, inštruktor v autoškole. Vedel som aj jeho číslo topánok. Po tom čo mi Jos oznámila, že s ním ide na rande, nechal som si ho cez bývalých kolegov riadne preklepnúť. Čo by som to bol za bývalého, keby som tak skvelú ženu dal hocikomu? Tom však vyzeral ako dobrý chlap a teraz spolu chodia už vyše roka.

„Ty, Jos,“ naklonil som sa k nej. „Myslíš, že ma Billy prestane raz volať tato?“

Pokrčila ramenami. „Je ešte malý. Síce som mu všetko povedala, musíme mu však dať čas.“

Prikývol som. „Hej, to je pravda. Ale nebudem ti klamať,“ pohladil som ho po svetlo hnedých vlasoch a on na mňa uprel svoje žiarivé očičká. „Nevadí mi to.“

Vzdychol som si. Sú to tri roky čo žijem v Afrike a hoci si s nimi skypujem skoro každý deň, aj tak mi ten malý čert chýba.

Zobral som Billyho na ruky a objal som Jos okolo ramien.

„Poďme, bude večera. Po nej môžeme zavolať mojim rodičom, hm? Billy? Chceš sa pochváliť babke a dedovi čo si dnes všetko videl?“

Nadšene prikývol a začal rozprávať o zvieratách.

„Bude tam aj Phillip?“ spýtala sa Josellin. Trochu krivo som sa na ňu zahľadel.

„Šiel rovno do sprchy, takže asi áno. Prečo?“

„Ale, len tak, dobre sa mi s ním rozpráva, je to inteligentný muž,“ otočila sa a žmurkla na mňa. „A aj sa na neho dobre pozerá, veď to poznáš, tie jeho zelené oči,“ vyplazila na mňa jazyk, až som prekvapene zastavil.

Potom som sa nahlas zasmial a šiel za ňou. Pravda, poznám to.

 

Vyliezol som zo sprchy, konečne spokojný a čistý. Pozrel som sa do zrkadla a zažmurkal. Aha, okuliare.

Obliekol som sa a vyšiel von nájsť Ethana s Billym a Josellin. Ani som ich nemusel dlho hľadať, ich smejúce sa hlasy ku mne doliehali celkom jasne. Mierili práve do jedálne a tak som ich nasledoval.

Otvoril som dvere práve keď sa usádzali.

„Ahojte, prepáčte, že idem až teraz, ale skôr sa nedalo,“ natiahol som ruku k Josellin a pokračoval, „Dúfam, že ste mali dobrú cestu. Vítam vás v rezervácii Hoop.“

Potom som sa otočil na Billyho a pohladil ho po hlave: „Ahoj Billy, ty si teda vyrástol. Síce sa vidíme cez skype ale takto naživo je z teba už hotový chlap.“ Billy sa od radosti ešte viac vytiahol a usmial sa na mamu.

Prešiel som k Ethanovi a sadol si veda neho. „Už si im to tu poukazoval?“ spýtal som sa ho a pod stolom mu položil ruku na stehno.

Usmial som sa na neho a podával mu tanier.

„Zatiaľ len klietky a slony, však Billy?“

Ten mal práve plné ústa, preto sa snažil rýchlo všetko prehltnúť, až sa zakuckal a do očí mu vybehli slzy.

„Billy! Musíš pekne všetko požuť,“ hrešila ho Josellin a dávala mu napiť vody.

„To sa ti zas podarilo,“ sykol vedľa mňa známy hlas a ja som sa trochu zamračil na Roba, ktorý nás s úškľabkom pozoroval.

Nebudem klamať, sympatický mi asi nikdy nebude, ale naučili sme sa tolerovať jeden druhého.

Chcel som mu niečo odvrknúť, ale skôr než som to stihol, vystrelil zo stoličky akoby ho podpálila a ponáhľal sa k peknej, nízkej blondínke, ktorá niesla v náručí asi mesačné bábätko.

„Myslel som si, že ešte spíte,“ sklonil sa k svojej manželke Allyse, ktorá mu venovala zamilovaný pohľad a vtisla mu pusu. „Malá sa zobudila a chýbal jej ocko.“

Sledoval som, ako si Rob zobral dcérku na ruky a oči mu znežneli.

Pozrel som sa na Phillipa, ktorý to rovnako ako ja sledoval.

Prišla Preya aj s jedlom a prisadla si k malému Billymu, ktorý štebotal o tom, čo všetko stihol vidieť.

Poobzeral som sa dookola a pod stolom stisol Phillipovi ruku. Všetci títo ľudia sú naša rodina.

Natiahol som sa po naberačku a poriadne si zo všetkého naložil. Keďže som toho dnes do seba veľa nedal bol som riadne hladný a po tak náročnom pôrode aj vysilený.

Konverzácia frčala plným prúdom. Prevažne som počúval, len sem tak som sa do rozhovoru zapojil. Takéto živé večery boli pre mňa všetkým. Miloval som ich a každý deň sa na ne tešil. Dokonca Ethan s Robom spolu normálne komunikovali, hoci som si všimol, že po sebe občas hádžu nepekné pohľady, ale netušil som prečo.

Hlavne Ethan nemá dôvod žiarliť, ale aj tak ma v noci k sebe tisne, div ma nezadusí. Ale... mám to rád. Jeho teplo, široké ramená do ktorých si môžem zaboriť tvár, jeho veľké ruky, ktorými so mnou robí divy... ach... mal by som s tým fantazírovaním prestať, inak sa môj kamoško v nohaviciach naplno prebudí. Posledných niekoľko nocí som trávil pri Dotty, čo sa na mne teraz aj riadne odzrkadlilo, musím sa upokojiť.

Rýchlo som do seba nahádzal posledné zvyšky z taniera a ospravedlnil sa od stola. Prehodil som si okolo pása sveter, pretože teraz už bývajú večery chladnejšie a vyšiel som von, dúfajúc, že si moje narastajúce vzrušenie nikto nevšimol.

Prebehol som do druhej budovy a zamieril rovno do izby. Zavrel som za sebou dvere a zhodil zo seba nielen sveter, ale aj nohavice.

Ľahol som si na posteľ, chytil si penis do ruky a zavrel oči. Ešte som ani nestihol riadne začať, keď sa ozvali dvere a následne Ethanov hlas: „Bezo mňa?“

Dvoma krokmi som bol pri ňom a lačne sa mu prisal na pery, zatiaľ čo som jeho ruku nahradil svojou.

Odtrhol som sa od neho a provokatívne sa usmial.

„Nad čím si to premýšľal, ty perverzák?“ rýpol som si do neho. „Nabudúce ma môžeš pokojne ohlásiť, pretože ten tvoj maskovaný útek bol pre mňa ako päsť na oko,“ jazykom som mu prebehol po krčnej tepne a vyslúžil si od Phillipa hlasný vzdych.

„Mám ťa celého prečítaného,“ šepol som mu do ucha a potom zamieril dolu, až som celý jeho penis schoval v ústach.

„Nad čím? Už neviem,“ vravel som medzi vzdychmi. Úplne sa mi strácala myšlienková niť.

„Nemal si odísť, prišli hlavne za tebou a ja by som sa... AH,“ vzdychol som len čo si ma zobral do úst, „...vrátil. Potom. Ale teraz...“

Chytil som ho za vlasy a užíval si jeho pozornosť. „Už... pusť...“ zatiahol som ho za vlasy, ale neuhol a ja som sa pod vplyvom orgazmu prehol v páse.

„Si zlý,“ predýchaval som vzrušenie, „nemal si sem chodiť, vieš, že teraz ťa už nepustím. Chcem viac.“

Oblizol som si slastne pery a vrhol sa na neho, až som ho prevalil na chrbát.

S úsmevom som prijímal jeho bozky, nechal si rozpínať košeľu a rozmaznávať sa jeho dotykmi.

„Vrátime sa spolu...“ vydýchol som a zaboril mu prsty do vlasov. Začal mi rozopínať nohavice a nemal ani šajnu, aký hrozne sexi bol.

Vo chvíli, keď si na mňa obkročmo sadol a začal si ma pomaly vsúvať do svojho vnútra som sa posadil.

„Phillip,“ pozrel na mňa svojimi zelenými očami, v ktorých sa zračila všetka vášeň ktorú v sebe ukrýval a ktorú venoval len mne. „Milujem ťa,“ povedal som a prudko prirazil.

Zaklonil hlavu a nechty mi vryl do kože na ramenách.

„Milujem...“ šepkal som medzi jednotlivými prírazmi, zatiaľ čo jeho vzdychy napĺňali našu izbu.

„Ethan...“ vzdychol som a za ramená ho sotil do postele. Preplietol som si s ním obe ruky, ktorými som ho priklincoval k posteli a začal som ho dráždiť pomalým prirážaním.

Zastal som a priblížil sa k jeho uchu, až ho moje vlasy pošteklili na líci.

„Ty nedočkavec, vždy ma predbehneš,“ pošepkal som mu. Nadvihol som trochu hlavu a stretol sa s jeho rozvášneným pohľadom.

„Milujem ťa!“