Zívol som na plné ústa a podvedome hľadal budík. Nič som však nenašmátral, tak som otvoril oči. Vonku už svietilo slnko a ja som chvíľu žmurkal do svetla, aby si moje oči privykli.

Koľko je hodín? Dal som si okuliare a pozrel som sa na hodiny na stole – pol deviatej. Do riti! Zaspal som.

Vyskočil som na nohy a trocha sa zapotácal, až som si sadol späť na posteľ. To by ani nebolo také čudné, predsa som včera pil, ale prečo, pre Boha, som nahý? V mysli sa mi razom vybavilo všetko, čo sa večer stalo.

Obliala ma horúčava - ja som ho zviedol!

Dotýkal som sa ho a on mňa. To som skutočne tak sexuálne frustrovaný, že som ho využil na uvoľnenie? No... mal som síce v pláne sa s ním zblížiť, preto som aj navrhol ten drink, ale takto to zvrtnúť... to sa na mňa nepodobá.

Avšak musím si priznať, že odkedy som tu sa mi nič podobné nestalo.

Prečo je to práve on, čo to vo mne musel prebudiť? Čo je na ňom, okrem tela, tak skvelé? Áno, je vtipný, milý, berie ma takého aký som, má rád zvieratá a vždy keď vidím jeho úsmev tak mi poskočí srdce...fajn, keď to takto zhrniem je toho dosť.

Potriasol som hlavou. K závažnejším témam.

Prečo som, do frasa, nahý? Čo sa potom stalo? Nič viac si nepamätám. Určite mu musím pripadať čudný, keď som po ňom tak bez varovania skočil, aj keď neprotestoval. Čo z toho má? Ako sa mám pred ním chovať? Čo si teraz o mne myslí? Ah!

Vložil som si hlavu do dlaní. Zbláznim sa z toho! Nedokážem normálne uvažovať.

Postavil som sa, obliekol to, čo som našiel pohádzané po zemi, zobral čisté veci do sprchy a vyšiel von. Nebudem sa hnať, vyrážame až o desiatej.

Vošiel som do domčeka so sprchou, opäť sa povyzliekal a prešiel okolo zrkadla smerom k sprche. Zarazil som sa a hneď sa k nemu vrátil. Zostal som na seba hľadieť s očami doširoka otvorenými. Chytil som sa za fliačik na krku. Čo to je? To je... to je cucflek? Ale... kedy mi ho stihol urobiť?

Mierne zdeptaný, za to osviežený vlažnou sprchou som sa vydal do jedálne.

Pootvoril som dvere a nakukol dnu, ale nebol tam. Vydýchol som si a spokojne si sadol vedľa Roba, ku ktorému sa pridala aj Prea a dali mi dosť dôrazné kázanie o tom, ako na mňa už všetci čakajú. Pretočil som očami – nezaspávam každý deň!

Napriek tomu, že som si líhal pomerne neskoro, zobudil som sa ešte pred piatou. Ale pohnúť sa, to bola výzva!

Bolel ma celý človek, nielen ruky a ramená, ako som čakal. Dokonca ma pobolievali aj miesta o ktorých som ani nevedel, že to ide.

So zaťatými zubami som sa dokopal k pár klikom, aby som si rozcvičil svaly. To a horúca sprcha stačili, aby som sa vylízal z toho najhoršieho.

Pri ceste na raňajky som bol vážne zvedavý. Bude si Phillip pamätať na včerajší večer? Mal by, nevypil toho nejako veľa, aj keď vyzeral, že mu to stačilo.

Pred dverami do jedálne som silno stisol kľučku. Ten jeho včerajší spánkový ignor mu len tak ľahko nezabudnem. Cucflek, ktorý som mu na pamiatku spravil ani zďaleka nestačí na napravenie mojej urazenej pýchy. Prišlo však sklamanie – Phillip tam nebol. A neprišiel ani za hodinu. Ani za ďalšiu.

Prea s ostatnými si robili srandu, že to, aby doktor zaspal sa naposledy stalo v prvý týždeň jeho pobytu. A ja som v duchu nadával – tak ja si líham s boľavou erekciou, horiacim telom a vzrušený v každej bunke svojho tela rozdýchavajúc túžbu vrátiť sa do jeho izby, bozkami ho zobudiť a dokončiť aj seba, nie len jeho. A on si vyspáva!

Nálada sa mi trochu zlepšila, keď si ma Abeni zobral k zvieratám a za pomoci Prei mi pri leopardici vysvetľoval, ako to vypúšťanie bude celé vyzerať.

O deviatej sme už všetci sedeli pri autách a čakali. Síce ostávalo ešte niečo vyše hodiny, doktor sa mal na leopardicu aj na mláďatá ešte raz pozrieť a všetko potvrdiť, ibaže on sa tu stále neukázal.

Prekvapilo ma, keď sa k Abenimu pridali ďalší dvaja muži a podávali mu zbraň. Dvaja mali pušky s ostrými nábojmi a jeden uspávačku. Je to logické, ani neviem, prečo ma to tak prekvapilo.

Opodiaľ sa objavil Phillip aj s Robom a mne na tvári musel zahrať samoľúby úsmev, keď som videl, ako mu na krku už na diaľku svieti môj cucflek.

Tento deň teda pekne začína, to sa musí nechať. Po sfúknutí od Roba a Prei som si pripadal ako malé dieťa, ktoré hrešila matka.

Toto mu vrátim. Len dúfam, že si toho cucfleku nikto nevšimne. Nemám žiadnu šatku aby som si to skryl, takže musím prejsť na plán B – poštípanie hmyzom. To mi snáď uveria.

Zazrel som ho a mierne sa zamračil - vyškiera sa ako slniečko. Budem sa robiť, že si nič nepamätám. Som zvedavý ako zareaguje.

Prišli sme k autu s prepravným vozíkom. Všetkých som pozdravil a zašiel do vozíka skontrolovať zvieratá.

„Rob,“ vykukol som, „nemali ste s uspávaním počkať na mňa? Nie som veterinár ja?“

„Ak by si si neváľal šunky Hall, tak by si to mohol urobiť ty,“ odvetil mi trochu arogantne.

Kyslo som sa zatváril a vrátil sa do vozíka. Skontroloval som celú leopardiu rodinku - všetko bolo v poriadku. Mohli sme vyraziť.

Ešte raz som vykukol a povedal im: „Môžeme ísť, ja zostanem tu. Ethan, poď sem, prosím.“

Prekvapenie sa neodrazilo len na mojej tvári, ale pekne bez rečí som za ním šiel. Len čo sme sa usadili vedľa spiacej leopardice a jej mláďať, čo sa k nej túlili, autá sa pohli.

S vytiahnutým obočím som sa pozrel na Phillipa a čakal, tušiac, že má niečo na srdci.

„Ták,“ zatiahol som, „ďakujem ti, že si ma dal do postele, po tom čo som zaspal v kresle, ale nepamätám si, že by som bol nahý. Keď už si si chcel zo mňa vystreliť, okej, ale aspoň si mohol zatiahnuť záves okolo postele. Vonku je rôzny hmyz a v noci si našiel cestu až k môjmu krku,“ urobil som pauzu a pozrel sa na neho ponad okuliare. „Máš k tomu nejaké vysvetlenie? Premýšľaj rýchlo. Tie leopardy teraz síce spia, ale...“ zodvihol som ruku v ktorej som držal injekciu na zobudenie i kľúč od klietky.

Uškrnul som sa.

Očami som preskakoval z injekcie na kľúč čo zvieral v rukách. To myslí vážne!?

Začal som sa smiať, ale hrozne, ani by som sa nedivil, keby sa tá leopardica zobudila.

„Prepáč, ja..“ zadúšal som sa smiechom, „toto by som do teba teda nepovedal,“ utrel som si slzavejúce oči a veselo sa naňho pozrel. „Tak hmyz, hovoríš? Teda, to musel byť ale veľký chrobák,“ robil som si z neho srandu. Potom som sa natiahol, chytil ho za ruku, v ktorej zvieral injekciu a trochu tvrdo som si ho k sebe pritiahol. „Asi by som sa mal pozrieť, či to nebol nejaký nebezpečný druh, ktorého jed sa šíri, hm?“

Jednou rukou som ho chytil za golier zelenej košele, trhnutím ju uvoľnil a prisal sa na jeho kľúčnu kosť, kde som mu s chuťou spravil ďalší cucflek.

„Hej,“ zvolal som. Bolo mi jasné, že ma prekukol.

„To nie je fér. Pres... ah!“ vzdychol som a chytil ho za vlasy. Chcel som ho odtiahnuť, ale auto odrazu nadskočilo a my sme sa prevrátili. Ethan skončil na chrbte a ja nad ním s rozopnutou košeľou. Šiltovka sa mi zošmykla a vlasy mi padali okolo tváre.

Zahľadel som sa na neho. Toto nie je dobré pre moje srdce! Ešte pár krát preskočí a ja budem v pekných problémoch.

Aj tak som však neodolal. Keď som videl ten jeho výraz...sklonil som sa k nemu a rozopol mu hnedú košeľu.

Ruky sa mi troška triasli, ale neváhal som. Vyhrnul som mu aj čierne tričko a keď mi už nič nestálo v ceste, prisal som sa mu presne na miesto, kde je srdce. Ako zviera som si označil svojej teritórium.

Trochu som sykol, ako do mňa Phillip zaryl zuby, ale nebránil som sa. Dlane som priložil k jeho bokom, na hladkú kožu a jemne som ho hladil.

„Stále chceš predstierať, že si nič nepamätáš?“ šepol som mu do ucha.

„Nie, to som ťa chcel len trocha ponaťahovať za to moje nahé zobudenie,“ zasmial som sa, ale od jeho hrude sa neodtiahol. Bozkával som ho čoraz nižšie a nižšie.

Teraz som si istý - nedokážem mu povedať nie.

Prestal som ho bozkávať a oprel si čelo o jeho hruď. Zvraštil som obočie a prižmúril oči. Už len pár dní - znelo mi v hlave.

„Čo sa deje?“ chytil som ho za ramená a stiahol k sebe do objatia. „Bojíš sa, že by si sa neovládol a v tom najlepšom by sem vtrhli ostatný?“ zasmial som sa. V skutočnosti som mal v tomto smere obavy skôr o svoje sebaovládanie, hlavne keď ma jeho bozky šteklili na koži a mňa o to viac svrbeli prsty.

„Uhm,“ zamrmlal som, ale neodtiahol sa. Musím využiť každú sekundu, pretože tá posledná sa blíži míľovými krokmi.

„Ešte chvíľu potrvá, kým tam budeme, môžem takto chvíľu zostať?“ požiadal som ho potichu.

Jeho prosba ma úprimne prekvapila, ale bez váhania som okolo neho omotal ruky.

„Isteže.“

Vychutnával som si jeho teplo skoro ďalšiu hodinu, kým jeep spomalil a Phillip sa odo mňa odtiahol.

„Prepáč, musel som byť ťažký,“ povedal som, len čo sme zastali a odtiahol som sa. On však pokrútil hlavou a usmial sa. Bolo mi...akosi lepšie.

Upravil som sa a rýchlo vyskočil von.

„Ubay, Yuma, poďte mi pomôcť. Dáme ich tam k tým stromom. Je tam pekne chládok a viem, že tu neďaleko je voda kam chodia piť impaly a pakone.“

Otočil som sa k Ethanovi a dodal: „Pre leopardov je to najčastejšia potrava.“

„Môžem pomôcť?“ pozrel som na chlapov a Yuma mi ukázal na jeden roh klietky. Pochopil som, chytil som ho do rúk a štyria sme ju vyniesli tam, kam Phillip ukazoval. Ešte nikdy som neniesol ťažkú klietku v ktorej boli štyria leopardy – aj keď iba jeden dospelý – a hoci to bol zážitok, dúfam, že sa to opakovať nebude.

Štyria chlapi sme mali čo robiť, aby sme tých dvadsať metrov prešli v rovnováhe.

Keď sme ju položili pod stromy, Phillip nám kázal trochu sa vzdialiť, otvoril klietku a sám vošiel dnu. Horko – ťažko vytiahol leopardicu von a po menšom mraučaní a otáľaní sa za ňou pobrali aj mladé, ktoré sa zatiaľ prebrali.

Mláďatá sa asi po štvrť hodine konečne rozhodili, že vyjdú a pripoja sa k matke.

Minútku som sa na nich kochal, ale keď som postrehol, že sa samica pohla, okamžite som sa postavil a cúvol.

Chlapi mali už klietku naloženú a keď sa začala samica preberať, aj oni mali naponáhlo vrátiť sa do auta.

„Poďme aj my, kým sa úplne preberie,“ povedal som Ethanovi, ktorý stál opodiaľ.

Prešli sme pár metrov, keď som sa ešte naposledy obzrel. To, čo som však zbadal bolo ako v zlom sne. Ani nie desať metrov od nás sa krčil dospelý leopard, pripravený po nás skočiť.

„Ubay...!“ zakričal som. To bolo jediné čo som stihol, než po nás vyštartoval.

Bol som spokojný viac než dosť, mám ďalší nezabudnuteľný zážitok. Keď sa mláďatá pritúlili k matke a prestali mňaučať – netušil som, že dokážu mňaučať ako mačence! Bolo to krásne. Obzrel som sa asi sekundu pred Phillipom a konal absolútne inštinktívne.

„Ubay...!“ zakričal Phillip presne vo chvíli, keď som sa naňho vrhol a strhol ho na zem. Leopard máchol chvostom a vyzeralo to, že ho ten neúspešný skok ešte viac naštval.

„Čo to..“ začal som, ale keď som videl, ako sa znovu k nám otočil, automaticky som sa prikrčil a prikryl doktora svojim telom. Chvála Bohu, že Ubay mieril presne.

Strela z uspávačky priamo do zadnej nohy leoparda natoľko rozptýlila, že sa s hrôzostrašným zvukom otočil smerom k Ubayovi a ostatným, ale keď naňho úspešne vypálil aj druhýkrát, rozhodol sa predsa len odísť. Po pár metroch však bolo jasne vidieť, ako sa začína kymácať zo strany na stranu, až nakoniec klesol k zemi.

Mierne zadýchane, z náhleho prívalu adrenalínu, som sa pozrel pod seba, do širokých, zelených očí.

„Si v poriadku?“

Nedokázal som mu odpovedať, bol som v šoku. Chvíľu trvalo, kým sa mi jeho otázka dostala do hlavy.

„Žijeme?“ spýtal som sa.

Usmial som sa naňho. „Prekvapený? Popravde ja tiež,“ priznal som. Mierne som sa od neho odtiahol, ale stále som sa opieral na rukách a chránil ho.

Chcel som mu niečo povedať, ale pribehli k nám Ubay a Yuma a podali nám ruky, aby nám pomohli na nohy.

Držal som sa len pár centimetrov od Ethana. Sálala z neho veľká sila a opora, ktorú som práve teraz potreboval. Stále som bol trochu v šoku, predsa len ma ešte nikdy nenapadol leopard. Robím s divokými šelmami, ale vždy sú buď uspané, alebo v klietke.

Vytočil som hlavu mierne dohora, aby som sa mohol na Ethana lepšie pozrieť. Teraz bol ako môj hrdina.

Bolo úžasné, že ani sekundu nezaváhal a vrhol sa medzi mňa a toho leoparda. Na niečo takéto nikdy nezabudnem! Moja náklonnosť k nemu stúpala raketovým tempom a ja som bol rád, že som ho mal možnosť stretnúť a spoznať, ako nikto iný v rezervácii.

Teraz sa len hanbím za to, čo som si o ňom zo začiatku myslel.

Pozrel som sa na toho dospelého leoparda, ktorý si pokojne odfukoval. Musíme sa o neho postarať a to rýchlo, pretože samica bude za chvíľu úplne čulá a mne sa nechce utekať pred ďalšou šelmou.

„Ďakujem,“ zašepkal som a nenápadne mu vtisol rýchlu pusu na líce. Viac teraz urobiť nemôžem. Vykročil som za ostatnými.

Sedeli sme v autách a vracali sa do rezervácie. Nášho leopardieho kamaráta sme odviezli o pár míľ ďalej a počkali sme, kým sa neprebudil.

Chlapi ma uznanlivo potľapkávali za to, ako som strhol doktora na stanu a nechceli mi veriť, že som si v podstate ani neuvedomil závažnosť situácie, konal inštinktívne a automaticky.

Abeni to zobral dlhšou trasou, ktorá viedla aj okolo jedného z mála napájadiel a tak sme mali možnosť pokochať sa výhľadom na všetky možné zvieratá, ktoré toto napájadlo teraz, v čase začínajúceho sucha, využívalo.

Phillip bol trochu tichý, ale keď sme prechádzali okolo napájadla rozrečnil sa o zvieratách, ktoré sme tam videli a o každom vedel nejakú zaujímavosť.

Napokon sme do rezervácie dorazili až v podvečer a všetci sme zamierili rovno na večeru.

Vyhladovane sme sa vrhli na všetko, čo pre nás Prea nachystala a na konci večere nás čakalo prekvapenie.

Pozrel som sa na Abeniho, ktorý sa postavil vedľa nás. Bolo jasné, že má niečo na srdci, ale nevedel ako to povedať. Nevie veľmi dobre po anglicky a hoci sa ja ich jazyk učím, ešte stále úplne všetkému nerozumiem.

Otočil som sa na Preu, ktorá hovorila po anglicky plynulo a požiadal ju: „Prea, prosím ťa, Abeni nám chce niečo povedať, môžeš nám to preložiť aby sa nemusel trápiť?“

Prikývla a Abeni jej všetko povedal. Pozorne som počúval, veľa slovám som rozumel, ale celkový význam som nepochopil.

Potom čo Abeni skončil, zaujala svoj typický postoj a začala mu dohovárať. Nerozumel som jej síce, ale presne som vedel, že mu dáva kázeň. Často tak dohovárala mne.

Po chvíli sa Prea predsa len otočila na nás a povedala: „Abeni vás pozýva k nám do osady na svadbu. Jeho syn sa bude zajtra ženiť a bolo by pre neho cťou, ak by si prišiel a taktiež pán Wilson je vítaný.“

Prekvapene som zažmurkal – nemal som ani tušenia, že Abeni má syna! Pozrel som sa na neho a na jeho nadšený výraz, čakajúci na odpoveď.

„Je to veľká pocta, ďakujem ti Abeni, prídem veľmi rád a verím, že aj Ethan,“ pozrel som sa na neho a ten prikývol. „Čo si mu to hovorila?“ spýtal som sa jej.

„Že vám to mal povedať skôr a nie v predvečer svadby,“ odvetila a pokrútila nesúhlasne hlavou.

To mala pravdu.

Prekvapene som sa otočil na Phillipa.

„Netušil som, že Abeni má syna na ženenie. Nevyzerá na to. Koľko má vlastne rokov?“

„Abeni, alebo jeho syn, o ktorom som nemal ani potuchy, že existuje? Abeni má tridsať osem.“

Nevedel som, že je Abeni taký tajnostkár.

Tleskol som nadšene rukami. „Paráda! Šancu dostať sa na pôvodnú svadbu domorodcov som ešte nikdy nemal. Dovolím si tvrdiť, že tento výlet je omnoho plodnejší, než som čakal,“ prenikavo som sa naňho zahľadel, aby nemal šancu nesprávne pochopiť, na čo presne narážam. Pravdou bolo, že práve teraz som ho mal plnú hlavu. Jeho a vecí, ktoré by som s ním rád skúsil.

Pozerá sa, ako keby ma chcel zjesť. Usmial som sa a poďakoval za jedlo. Postavil som sa a hodil očko na Ethana: „Odchádzaš, alebo tu ešte zostaneš?“

Okamžite som vstal považujúc to za jasný signál. „Idem s tebou.“

Spoločne sme vyšli z jedálne, na moje veľké sklamanie však Phillip vyšiel von a zamieril dolu ku klietkam. S povzdychnutím som ho nasledoval.

Čo sa mu nepáči? Ja mám aj prácu, nemôžem stále len laškovať. Celý deň som tu nebol, potrebujem všetko skontrolovať.

Chodil som od klietky ku klietke. Od výbehu k výbehu a kontroloval každého zvieracieho obyvateľa.

Ethana som mal stále za zadkom a i keď som ho sám zavolal, pomáhal mi s kontrolou, zapisoval čo som mu diktoval, tak ma jeho prítomnosť rozptyľovala. Stále som mal pocit, že ma pohľadom vyzlieka a skenuje od hlavy až k päte.

Miloval som jeho zápal pre prácu. Vždy, keď bol pri zvieratách, oči sa mu rozžiarili a tvár znežnela. Určite si ani neuvedomoval, aký bol okúzľujúci.

Sledoval som každý jeho pohyb a vždy, keď sa zohol ku klietke, vyhrnulo sa mu tričko odhaľujúc kúsok jeho opálenej pokožky. Priznám sa, že iba ťažko som sa sústreďoval na údaje, ktoré mi diktoval.

„Phillip,“ oslovil som ho, keď sme vybavili posledného zvieracieho pacienta. „Čo takto skočiť sa pozrieť na západ slnka?“

Schválne som nahodil zvodný hlas. Neviem čím to je, ale od včerajška, keď som si zaumienil, že ho proste chcem, ma vzrušuje ešte omnoho viac. Žeby sa mu uvoľňovali nejaké extra sexi feromóny?

„To by bolo pekné, môžeme ísť,“ prikývol som.

Jeho tón zapríčinil, že som mal čo robiť aby som ho miesto na lavičku nezaviedol inde. Ale dnes nemôžem. Ešte musím vybaviť papierovačky v kancelárii a pripraviť sa na zajtrajšiu svadbu.

Kráčali sme vedľa seba až k môjmu obľúbenému miestu. Celú cestu som vnímal tú pár centimetrovú medzeru medzi nami a len som čakal kedy sa dotkneme. Úplne som cítil to narastajúce napätie.

Prišli sme až k lavičke a sadli. Pozrel som sa na oblohu, zo slnka už bolo vidno len kúsok a obloha bola zafarbená do nádhernej farby.

„Ako pokračuješ v tom článku?“ spýtal som sa ho, aby som prerušil to ticho.

Zasmial som sa.

„V posledných dňoch som získal mnoho informácií, stačí to všetko nahodiť do počítača. A hoci vie byť môj šéfredaktor poriadne odporný, myslím si, že s týmto článkom bude spokojný. A to všetko len vďaka tebe.“

Odtrhol som pohľad od krvavej oblohy a pozrel som sa do jeho zelených očí. Nepotreboval som zvláštne pozvania, sklonil som sa a jemne sa perami ošuchol o tie jeho.

„Phillip,“ zašepkal som a hoci sa mi zdalo, že chce ešte niečo povedať, nedal som mu možnosť. Chytil som ho za ramená a vsunul mu jazyk hlboko do úst.

Povolil som pery a vpustil ho dnu. Jazyky sa nám preplietli a ja som si vychutnával jeho chuť. No ako náhle som ucítil jeho ruku pod mojím tričkom, prerušil som bozk a odtiahol sa.

„Dnes nie,“ zaprotestoval som. Vedel som, že ak ho nechám zájsť ďalej, tak mu neodolám.

„Mám ešte prácu a chcem sa pred svadbou vyspať,“ aj mne samému znel môj hlas akosi slabošsky.

„Musím už ísť, ale ty pokojne seď. Stretneme sa zajtra ráno, dobrú noc.“

Vtisol som mu ešte posledný bozk a odišiel.

Zhlboka som si vydýchol. Ešte chvíľku a nie som si istý, či by som ho dokázal zastaviť. Kopol som do malého kamienka. Čo ma vlastne tak desí?

Sledoval som jeho vzďaľujúci sa chrbát a vzdychol si. Dopekla, prečo ma nechce k sebe pustiť bližšie?

Ešte chvíľu som tam sedel a pozoroval nebo, ktoré sa pomaly ponáralo do tmy. Keď sa začalo citeľne ochladzovať, zdvihol som sa a aj ja som zamieril do postele.

Tešil som sa na tú svadbu, neviem síce, či mi dovolia si ich odfotiť, ale aj tak si nesmiem zabudnúť foťák.

Ľahol som si síce skôr než obvykle, ale spánok nie a nie prísť. Prevaľoval som sa zo strany na stranu, žmurkal do tmy asi hodinu, keď som to vzdal, posadil sa a zapol si notebook.

Naozaj som bol rád, že som tu chytil net. Prečítal som si emaily, napísal som domov, že som stále živý a zdravý a pochválil som sa svojimi zážitkami.

Chvíľu som hľadel na prázdny hárok s tým, že začnem konečne písať článok, kvôli ktorému som vlastne tu, ale spojenie medzi mojim mozgom a prstami kdesi zlyhalo, tak som to zasa zavrel.

Premýšľal som o jednej veci...

Nadýchol som sa a otvoril si prehliadač, kam som napísal: gay porno.

Vyhodilo mi to asi milión stránok. Moje odhodlanie klesalo s každým ďalším kliknutím – toľko vtákov som si nevedel ani predstaviť. Celé som to zatvoril a skúsil to inak.

Napísal som: gay sex, ako na to?

Bol som hore asi do druhej do rána...