,To iste, napadlo ma. Prešiel som k nej. „Zdvihni ju.“

Lucia po mne strelila pohľadom a priložila si telefón k uchu. „Ahoj mami... nie už som s Filipom. Hej, jasne.“ podala mi ho.

„Ahoj mami.“

„Ahoj zlatko, som rada, že ťa Lucka našla, išla iba podľa adresy čo bola na pohľadnici ešte z minulého roka.“

„Mami, načo si ju sem vlastne posielala?“

„To nie ja, ona sama sa rozhodla ísť ťa navštíviť, či si v poriadku.“

„A zniem inak mami?“ Ak si myslí, že jej to uverím, musí ma pokladať stále za totálne decko.

„No...nie. Ale teraz som pokojnejšia.“

„Okej mami, nemaj strach o Luciu sa postarám a zajtra večer buďte s otcom na skype, zavoláme vám.“ „

Dobre Filipko, buď na sestru dobrý.“

„Jasné mami.“ Zložil som a podal telefón naspäť Lucii. Dívala sa na mňa. „Čo je?“

Pokrčila plecami.

„Na.“ prišiel Tomáš a ja som mu bol vďačný, že si na seba hodil tepláky a tričko. Podával mne aj Lucii panáka s neviem čím. Ani som sa ho nepýtal, hneď som ho do seba obrátil. Striaslo ma – slivovica.

„Aký nevychovaný.“ povedal Tomáš a obrátil sa k mojej sestre. „Asi sme to zobrali zo zlého konca. Tak ešte raz, som Tomáš a naozaj rád spoznávam také charizmatické a očarujúce dievča ako si ty.“ pozdvihol svoj pohárik.

,No ak si myslíš, že týmto oblbneš Luciu, tak si naivnejší než som si myslel., povedal som si v duchu. Lucia sa na Tomáša chvíľu dívala, potom aj ona pozdvihla pohárik a štrngla si s ním.

„Aj tak mám veľa otázok.“ dodala a šupla do seba panáka na ex.

„Tomu úplne rozumiem.“ usmial sa Tomáš a aj on ho vypil.

„Idem sa obliecť.“ povedal som a zatvoril sa do izby. To, že sem mama poslala Luciu ma trošku štvalo. Naozaj si myslí, že som taký sprostý, aby som sa zaplietol do dajakých problémov? Nevadí mi, že sa Lucia dozvedela o našom vzťahu, ale predstavoval som si to inak. Rozhodne v tom nebolo počúvanie Tomášových vzdychov cez dvere. Oprel som si hlavu o skriňu. Aj predstaviť rodičom som ho chcel osobne a nie cez skype. A po dosť dlhšom čase, nie po štyroch dňoch nášho vzťahu. Vzdychol som si a prešil naspäť do obývačky. Tomáš niečo hľadal v chladničke a Lucia ho nedôverčivo sledovala. Sadol som si na gauč.

„Tak, spusti.“ povedal som jej.

„Mama povedala, že si si niekoho našiel a sviatky chcete stráviť spolu. Je to pravda?“

„Tomáš sa musí pripravovať na fyzické preskúšanie do školy, chcel som mu s tým pomôcť.“

„Hej, to som počula.“ odvrkla. Cítil som, ako mi postupne horia líca. Lucia sa zasmiala.

„O tom, že nejdeš domov na sviatky počujem prvýkrát.“ ozval sa Tomáš z kuchyne.

„Chcel som ti pomôcť!“ Ešte nech jej on nahráva do kariet! Otočil som sa k nemu. Mal na pulte vytiahnuté mäso, zemiaky a koreniny.

„Čo s tým akože chceš robiť?“ spýtal som sa ho nedôverčivo.

„Neviem. Asi rezne, alebo guláš, som hladný.“ pokrčil plecami. Pozrel som na Luciu.

„Nechceš priložiť ruku k dielu, keď už si tu?“ predsa len, chodila na hotelovú akadémiu, mali tam hodiny varenia. A varenie bola aj jej vášeň.

„Dobre, ale iba aby som nezostala hladná.“ kopla do seba panáka, ktorého jej zjavne Tomáš dolial kým som sa obliekal, z vačku vydolovala gumičku a zopla si vlasy do dlhého chvosta.

„Uhni.“ odstrčila Tomáša, umyla si ruky a začala nám dosť drzo prehľadávať kuchyňu. Tomáš si sadol na gauč s fľaškou v ruke a žmurkol na mňa. Neodolal som a tiež som sa naňho usmial. Uznávam, jeho šarmu sa dá odolať iba ťažko.

„Lucia?“ zvolal som na sestru.

„No?“ ani na mňa nepozrela, bola zaujatá krájaním mäsa.

„Vysvetlíš mi, ako to, že ťa mam pustila? Ani vy ešte nemáte prázdniny a si v maturitnom ročníku.“ Odfrkla si.

„Som predsedkyňa triedy a jedna z najlepších študentiek. V pohode zmaturujem aj keď si prázdniny trochu predĺžim.“ viac mi nevenovala pozornosť a sústredila sa na varenie. Radšej som pustil telku.

Večerali sme výdatný hustý guláš na červenom víne. Oblizovali sme sa s Tomášom až za ušami, darmo, domáca strava je niečo úplne iné, než čo do nás pchajú v jedálni. A Lucia bola vynikajúca kuchárka. Konverzácia miestami viazla, hlavne z dôvodu, že sa nikto z nás ani slovom nezmienil o predchádzajúcich udalostiach. Až keď sme si najedený sadli na gauč a Lucia sa usalašila na zemi na tom svojom vankúši, Tomáš túto tému načal.

„Bývam s tvojim bratom už rok. Ale chodíme spolu len pár dní. Viem ťa pochopiť, že je to pre teba šok, ale dúfam, že to prehryzneš a nebudeš ma za to nenávidieť.“

„Ja...nie, nemám v povahe nenávidieť ľudí.“ Lucia sklopila oči na vínový pohár ktorý zvierala v dlaniach.

„To som rád.“ usmial sa na ňu Tomi.

„A neboj sa, nechcem aby si našim klamala. Zajtra na skype im o tom poviem sám.“ Obaja na mňa prekvapene pozreli. „Aj im ťa predstavím, ak ti to nevadí.“ dodal som smerom k Tomášovi. „Predstavoval som si to síce osobnejšie, ale čo už.“

„Ty si ma chcel cez Vianoce dotiahnuť k vašim a postaviť ich pred hotovú vec?“ neveriacky sa spýtal. „Tak to som aj rád, že to je, ako to je.“

„Filip ty si gay?“ spýtala sa z ničoho nič Lucia čo malo za následok moje polminutové dávenie sa s červeným vínom.

„Nie.“ hlesol som. Zdvihla obočie. „Teda...nie, nepáčia sa mi chlapi, iba Tomáš.“ vysvetlil som. Prikývla.

„Láska hory prenáša.“ zašomrala, dopila víno a prázdny pohár otrčila Tomášovi, aby jej dolial. Sledoval som ho, ako na jej slová zareaguje, ale on sa tváril bezstarostne. Ani si neuvedomuje, ako Lucia trafila klinček po hlavičke.

„Odkedy piješ?“ spýtal som sa prísne sestry.

„Brácho, mám čerstvo osemnásť, to si naozaj myslíš, že som ešte nikdy nepila a nemala sex, alebo čo?“ líca jej trochu sčervenali, než hanbe som to skôr pripisoval vínu. Odpila si a dodala. „Asi je teraz ten správny čas prezradiť ti, že už päť mesiacov chodím s Janim.“

Zamračil som sa. „S akým Janim?“ nechápal som.

„S tvojim bývalým spolužiakom a našim susedom.“

„To hádam nemyslíš vážne!?“ skríkol som.

„Je to grázlik?“ spýtal sa ma Tomi.

„Nie, iba môj bývalý najlepší kamoš! Vychodil som s ním základku, strednú a teraz mi dolieza za sestrou? Zabijem ho.“

„Len sa upokoj, lebo našim zavolám a poviem im, že spávaš so svojím spolubývajúcim.“ krotila ma podnapito Lucia.

Nadýchol som sa. Asi ju zase trošku vyťahám za vlasy, aby nezabudla, ako sa má správať k staršiemu bratovi.

„Kašli na to.“ postavil sa Tomáš, ktorý na mojej tvári videl, že pomaly zúrim. „Poďme spať.“

Luciu som uložil do mojej izby, prakticky som ju len položil na posteľ lebo zaspala na zemi. A ja som si ustlal na gauči.

„To naozaj?“ postavil sa ku mne Tomáš. Vytiahol mi spod hlavy vankúš a niesol ho do svojej izby.

„Tomi, nepotrebujem mať s Luciou ďalšie scény. Aj tak nás už raz počula.“

„Nebuď hneď taký nadržaný.“ šmaril po mne môj vlastný vankúš. „Len si ľahni a spi.“ dodal a zhasol.

Chvíľu som postával pri okraji postele než som do nej vliezol. Nebolo mi príjemne pri predstave koľkých chalanov v nej už mal, bol som ale naozaj unavený, tak netrvalo dlho a zaspal som. Tú noc sme spali vedľa seba, každý na svojej strane postele, ale uprostred noci som sa zobudil na to, ako sa ku mne Tomáš pritiahol a chrbtom sa oprel o moju hruď. Nenamietal som, objal som ho a do spánku som upadal s úsmevom.

Ráno som sa prebudil na jemné šteklenie na hrudi. Pootvoril som oči a zbadal Tomášove vlasy na úrovni mojej hrude.

„Tomi.“ hlesol som rozospato.

„Dobré ráno.“ usmial sa a vtisol mi vlhkú pusu.

„Ešte nezvonil budík.“

„Ale ty si hore až až.“ zasmial sa a bozkával ma na krku.

Viem, čo tým myslí, koniec koncov, je ráno. Rukou som mu zablúdil na chrbát a pokračoval ňou dolu pozdĺž jeho chrbtice. Zachvel sa. Prevalil som sa naňho a rukami blúdil po jeho tele. Aj on mal rannú erekciu. Chytil som mu ju.

„S týmto niečo urobíme.“ zašepkal som a palcom prebehol po jeho špičke. Objal ma rukami okolo krku a hruďou sa obtrel o tú moju.

„Zopár nápadov mám.“ uhryzol ma do ucha.

Bozkával som ho a rukou som prešiel na jeho zadok, stisol som mu ho. Pritlačil sa na mňa telom, prehodil si nohu cez moje boky a takto prepletený sme sa hladkali všade, kam len naše ruky dočiahli. Dráždil som mu bradavky, hladil penis, hrýzol ho a nechával odtlačky mojich zubov na jeho hladkej koži. Náš prerývaný dych občas prerušili Tomášove hlasnejšie vzdychy. Ten chlap ma vzrušuje na úplne novej úrovni!

Prstami som mu zabehol medzi polky a vnikol som jedným dnu. Dnes bol Tomáš roztiahnutý viac než včera, tak som doňho hneď vtlačil aj druhý prst.

„Ne...nechaj tak.“ zavzdychal mi do ucha, ruku mi odtlačil a prevalil ma na chrbát. Sadol si na mňa a pomaly sa nasúval na môj úd. Zaklonil som hlavu a užíval si ten úzky, mäkký a vlhký priestor.

Tomáš celý dosadol a začal sa pohybovať. Vystupoval som proti nemu bokmi, sledoval jeho tvár, jednou rukou som zvieral jeho pevný zadok a druhou mu hladil penis.

„Tomi.“ zdvihol som sa a pobozkal ho. „Otvor oči, pozri sa na mňa“ Poslúchol a keď sa na mňa zahľadel, cítil som, ako prichádzam k vrcholu. Sila orgazmu mi na okamih zahalila mozog bielym oparom. Cítil som, ako sa Tomáš spravil krátko po mne a vypúšťa svoje horúce semeno do mojej dlane aj na moje brucho. Rukami ma objal okolo krku a ťažko sme oddychovali až do chvíle, kým sa neozval budík.

Tomi sa zo mňa odvalil a vypol ho.

„Dobré ráno.“ naklonil som sa k nemu, utrel som sa do návlečky a pobozkal ho.

„To naozaj je.“ zasmial sa. „Dúfam, že sme nezobudili Luciu.“

Plesol som sa rukou do čela. Lucia! Ja som na ňu úplne zabudol. Vyliezol som z postele a natiahol si zošuchnuté tepláky. Prešiel som k dverám do mojej izby a potichu ich pootvoril. Ovanul ma zápach vydýchaného alkoholu až som sebou trochu trhol, ale hlavné bolo, že Lucia spokojne odfukovala v posteli. Vydýchol som si.

Deň v škole ubiehal rýchlo, preberali sme so spolužiakmi kam by sme si chceli ísť v piatok sadnúť, ale keďže mi moja najdrahšia sestra nabúrala plány, nevedel som sa tam sľúbiť na sto percent. Tibor aj s Erikom sedeli celý deň spolu vzadu a s nikým sa nijak extra nebavili. Neriešil som ich, ale bolo mi trochu ľúto, že aj Erik sa od nás drží ďalej, aj keď je to pravdepodobne iba kvôli Tiborovi.

Poobede sme si šli s Tomášom odmakať tú hodinu gymnastiky a pot sa z nás lial v litroch. Ale kredity nám zapísali, ta som len ticho trpel, radšej som ani nenadával. Po škole sme sa pobrali domov a konečne som mozgu dovolil, aby mi ho zabrala téma, ktorú som v ňom celý deň potláčal – rozhovor s našimi. Nevedel som, ako zareagujú, ostávalo mi teda iba dúfať, že to nejako vstrebú. A bol som naozaj veľmi rád, že tam somnou bude aj Tomáš.

„Prepáč, ale volala mi mama, mám sa s ňou stretnúť teraz v Petržke.“ oznámil mi keď sme už čakali na autobus domov.

„To si robíš srandu?“ vyvalil som naňho oči.

„Nie, chce sa stretnúť skôr, než večer odletí na Ibizu. Chce mi dať vianočný darček.“ prevrátil očami.

No super! Dovliekol som sa sám domov, v žalúdku som pocítil mierne chvenie. Nepripúšťal som si nervozitu. Luciu som doma nenašiel, len odkaz, že išla Jankovi zohnať darček. Zaťal som sánku. Neviem síce, kedy zavítam domov, ale keď tam budem, navštívim Jančiho.

Poobzeral som sa po prázdnom byte a rozhodol sa. Zobral som svoj notebook a sadol si na posteľ. Zapol som skype a sledoval, ako mamin status preskočil do zelena. Je online. Klikol som a vytočil ju. Trvalo len pár zazvonení kým zdvihla. Jej usmievavá tvár zaplnila celý môj monitor.

„Filipko! Ahoj zlatko, som rada, že ťa konečne vidím!“

„Ahoj mami.“ usmial som sa na ňu. „Prepáč, že som sa ti tak dlho neozval.“

„To nevadí, viem, že toho máš veľa. Aj otec je tu.“ Pootočila kameru trochu doľava na otca sediaceho v jeho obľúbenom kresle a zabalenom v deke.

„Ahoj synak.“ zakýval mi.

„Oci ako sa máš? Lucia mi povedala, že máš zápal pľúc.“

„Ále..“ mávol rukou. „Trocha mi vybehla teplota a hneď mám zápal pľúc. Tvoja matka ma nahnala k doktorovi a ten mi predpísal toľko práškov, len aby vytiahol z človeka peniaze. Aj tak to všetko nepojem.“

„Ale poješ!“ zapojila sa mama.

„Určite, veď ma z toho iba preháňa! Domáca pálenka by ma vyliečila rýchlejšie než všakovaké medicíny.“

Zasmial som sa. Aj tak si mama nakoniec dosiahne svoje, ako vždy. „Mami, oci, chcel by som vám niečo povedať.“ Prestali sa škriepiť a mama sa nastavila do záberu.

„Vedela som to, niečo sa stalo, však?“ povedala ustarostene.

„Nie mami, nič zlé. A dúfam, že aj vy to tak budete brať.“

„Nerýp sa v tom a povedz čo sa stalo.“ počul som otca.

Nadýchol som sa. „Viete, že som si niekoho našiel.“

„Áno.“ usmiala sa mama. „Som rada, že si si konečne našiel poriadny vzťah. Od Saše si s nikým riadne nechodil.“ Prikývol som.

„Áno, berem to dosť vážne. Ale...čo keby som vám povedal, že je to chlapec?“ A je to. Sledoval som ich tváre, na ktorých sa zračilo prekvapenie.

„Tak by som povedal, aby si prestal žartovať.“ povedal otec.

„Ja ale nežartujem, oci. Naozaj chodím s chlapcom. S Tomášom. Bohužiaľ, teraz tu nieje, ale Lucia ho už pozná a raz ho možno predstavím aj vám.“

Pozreli sa jeden na druhého. Ticho sa predlžovalo a mne sa čoraz ťažšie dýchalo. Myslel som si, že to bude ľahšie, keď mi za chrbtom nebude prešľapovať Lucia, ale teraz by som bol docela rád, keby aspoň ona prerušila ticho a povedala, že Tomáš je v pohode a nemusia sa báť. Aj keď...nebol som si istý, či by zrovna toto Lucia povedala.

„Ale, zlatko...“ mama sa na mňa zadívala. „Ty si chodil s dievčatami.“

„No, áno...aj tu som mal dievčatá, ale...mami, ja som sa doňho zaľúbil.“ vyšiel som s pravdou von.

„Ah..“ mama sa chytila za hrdlo, akoby sa aj jej ťažšie dýchalo. „No, čo ti mám na to povedať, Filip?“

„Stačí mi iba, že ste mi nezačali nadávať.“ usmial som sa na nich.

„Aký by to malo význam, keď nám tu hovoríš, že ho ľúbiš?“

„To je hlúposť!“ ozval sa otec. Mračil sa na mňa cez obrazovku. „Ako môžeš ľúbiť iného chlapa? Veď to je proti prírode!“

Pokrčil som plecami. „Ja som to neplánoval oci! Proste som sa zaľúbil a Tomáš je naozaj skvelý chalan. Keď vás zoznámim, uvidíte samy.“

Znovu sa na seba s mamou pozreli a ostali ticho. „Keď to s ním myslíš vážne, ako hovoríš, mohli ste sem prísť spolu.“ povedala mama.

„Alena!“ okríkol ju otec.

„No čo?“ otočila sa naňho. „Keď Filip hovorí, že ho ľúbi, tak s tým my dvaja nič nespravíme. A keď to už myslia naozaj vážne, chcem vedieť, kto chodí s mojim synom!“

Otec nič nepovedal, ale zamračil sa ja na ňu. Počul som ako buchli vchodové dvere.

„Je tu niekto?“ zakričala Lucia a hneď nato nakukla do mojej izby. „Skypuješ?“ skočila ku mne na posteľ a zamávala našim. „Tak už vám povedal novinky?“ Keď nedostala žiadnu odpoveď a videla, ako sa otec mračí, pochopila. „No, ja sa asi vzdialim, nepotrebujem to počuť.“

„Nie, Lucia počkaj!“ okríkol ju otec. „Luci, tvoj brat nežartuje?“

„Bohužiaľ ocko, je to pravda. Začal chodiť so svojim spolubývajúcim.“

Otec sa znovu oprel do kresla a pozrel smutne na mamu.

„Nateraz asi stačí.“ povedal som keď som videl, ako sa tvária.

„Zavolám vám zase zajtra.“ Mama prikývla a poslala nám vzdušný bozk. Lucia im zakývala a ja som zložil.

Nevedel som, čo si mám o tom myslieť. Na jednej strane som bol rád, že som im to povedal, na druhej som ostal trochu zaskočený ich reakciami.

„Šlo to docela dobre.“ potľapkala ma Lucia po pleci. Zagánil som na ňu. Odtiahla ruku a radšej prešla do obývačky.

Zložil som si notebook z kolien a oprel si hlavu o stenu, aby som si pretriedil myšlienky. Než som vôbec stihol začať zazvonil mi mobil. Bol to Tomáš.

„Ahoj, čo je?“ ozval som sa.

„Zlez dole.“ zvolal nadšene.

„Čože?“

„Zlez dole pred činžiak.“ zopakoval a zložil. Vytrepal som sa z postele a navliekol si tenisky.

„Hneď som späť.“ adresoval som Lucii. Pred dverami do činžiaku ma čakal natešený Tomáš, úsmev od ucha k uchu.

„Hádaj čo?“ spustil.

„Čo také?“ spýtal som sa zvedavo. Chytil ma za ruku a ťahal na parkovisko. Zastal pred čiernym Audi A6.

„Tadá!“ ukázal naň. Nechápal som.

„No?“ spýtal sa a skoro až skackal. Pokrútil som hlavou. „Filip, to je moje auto! Môj darček!“ objal kapotu. Padla mi sánka.

„Tvoja mama ti dala na Vianoce nové auto!?“

„Mama aj otec.“ usmial sa. „Boli tam obaja, pred predajňou a povedali mi, že si môžem vybrať aké chcem! Čo naň hovoríš?“

Prechádzal som dlaňou po hladkej línii auta a obdivoval ho. „Dokonalosť sama.“ usmial som sa.

„Však?“ tentoraz naozaj poskočil a prešiel ku mne. „A vieš, kam bude viesť jeho prvá cesta?“ Zdvihol som obočie a pokrútil hlavou. „Do Banskej Bystrice.“ sklonil sa a dal mi pusu.

„Čo?“

„Mama i trochu prehovorila do duše. A mala pravdu. Volal si s vašimi, nie?“

Prikývol som.

„A ako to zobrali?“

Pokrčil som plecami.

„Nenávidia ma?“

„Nie.“

„Tak na Vianoce sa pôjdeme pozrieť ako to vzali, čo povieš? Bude to môj darček.“ usmial sa.

Neodolal som, natiahol som sa a pevne ho objal. Bol som si istý, že keď ho spoznajú, bude sa im to ľahšie prijímať.

„Milujem ťa.“ povedal som bez rozmyslu. Tomi v mojom objatí stuhol.

„Áno, viem.“ zašepkal.