Vdychoval som ranný decembrový vzduch a v ušiach mi hral Kabát. Po tom, čo sa stalo, som nemal vôbec chuť ostať v byte s Tomášom a jeho dnešným milencom, tak som si šiel zabehať.

Milujem behanie a ešte k tomu o štvrtej ráno je aj Bratislava mŕtve mesto. Beh mi vždy prečistil myseľ a to som teraz dosť potreboval. O šiestej som si v stánku kúpil kávu a pomaly sa pobral domov s jasným plánom.

Zavolám Anete. Je veľmi pekná, možno trochu panovačná, ale už som s ňou raz spal a keďže si na to nepamätám, ostáva mi iba dúfať, že to, že mi dala svoje číslo znamená, že to bolo dobré, lebo si to s ňou chcem dnes zopakovať. Proste mi chýba sex. Teda sex pri plnom vedomí. To je jediné logické vysvetlenie. Tomáš si užíva každý večer, možno aj deň a mne začína všetko liezť na mozog – škola, skúšky, práca. Proste sa potrebujem vyblázniť a to poriadne. A zdá sa, že Aneta prišla v pravý čas.

Vybehol som po schodoch a šmátral v teplákoch po kľúčoch, keď sa dvere otvorili a v nich stál vysoký, naozaj obrovský muž. Mal aspoň dva metre a jeho hruď bola takmer rovnako široká ako prah našich dverí. Prvé, čo ma napadlo, bolo: ,Ty kokos, to je Shrek!,

Pozrel dolu na mňa, kývol hlavou a odišiel. Zostal som za ním hľadieť. Kde Tomáš spoznáva takýchto týpkov? Keď si predstavím ako s Tomášom mlátil o stenu...pokrútil som hlavou a vošiel do bytu. Bol som hladný, no v chladničke som našiel len uhorky a mlieko, to by nebola vhodná kombinácia. Treba ísť nakúpiť. Zabuchol som chladničku a šiel si dať dlhú sprchu. Aj napriek tomu, čo sa stalo v noci, cítil som sa docela dobre. Síce trochu nevyspatý, ale beh mi poriadne rozprúdil krv a pri predstave dnešného fyzicky náročného dňa som bol rád. Aspoň nebudem mať čas myslieť na sprostosti.

Vyliezol som zo sprchy a zistil, že nemám nachystané šaty. Omotal som si teda uterák na bedrá a zadíval s na svoj odraz v zrkadle. Mal by som sa už ostrihať, vlasy sa mi vlnia až na zátylku a o chvíľu mi začnú padať do očí, ale inak to nie je najhoršie.

Svaly na rukách a chrbte by som možno mohol zvýrazniť nejakým tetovaním, dajakým ornamentom alebo niečim podobným. Brucho je fajn, rysovali sa mi na ňom štyri kocky, trvalo pekne dlho kým sa objavili. No nič, aj tak teraz nemám prachy na tetovanie.

Vošiel som do obývačky a zbadal Tomášov chrbát v chladničke. „Nič tam nenájdeš.“ povedal som.

„Aspoň mlieko je ešte dobré.“ otvoril ho a ako ho pil, otočil sa. Pozrel na mňa, oči sa mu rozšírili a mlieko mu zabehlo. Chvíľu sa dusil a prskal okolo seba, tak som ho chcel pobúchať po chrbte, ale rukou mi naznačil, aby som k nemu nechodil.

„Si v poriadku?“

Uprel na mňa uslzené oči. „Prečo tu beháš polonahý?“

„Zabudol som si nachystať šaty. Problém?“ zdvihol som obočie.

„Nie, len...obleč si niečo, prosím ťa.“

Vošiel som do izby a až keď som si naťahoval rifle napadlo ma, že doteraz ma vlastne Tomáš nikdy bez šiat nevidel. Na plaveckom sme v odlišných skupinách a pri cvičení mám na sebe vždy tričko, narozdiel od väčšiny chalanov. Zrejme preto ho to tak prekvapilo. Pustil som to z hlavy a venoval sa vyberaniu košele. Možno dnes budem mať rande a keď si chcem vrznúť, musím vyzerať dobre. Nakoniec som sa rozhodol pre hráškovo zelenú košeľu ktorú mi na meniny darovala sestra. Vraj mi zvýrazňuje oči. Keď som sa na seba pozrel do zrkadla, musel som uznať, že ségra má dobrý vkus. Pri mojich blond vlasoch a tej obtiahnutej košeli mi zelené oči na tvári úplne svietili. Bol som spokojný. Pozrel som na hodinky. Ešte stále mám nejaký čas, možno sa zastavím v kaviarni na toasty, vzhľadom na naše zásoby.

Keď som vyšiel z izby pripravený na odchod, Tomáš stále stál v kuchyni. „Prečo si vstal tak skoro? Zobudil ťa Shrek?“

„Kto?“ zamračil sa.

„Ten chalan, ktorého som stretol medzi dverami.“

„Ani mi ho nespomínaj, som celý dobitý.“

„Sám si za to môžeš, keď sa spustíš s takým obrom. Čo nie si normálny?“

„Už som ti vravel, že mám rád tvrdú ruku. Ale on ju mal tvrdú až moc.“

„Tak to verím. Keď som počul, ako s tebou búchal o stenu, bolelo to aj...“ zarazil som sa. Tak toto som zrejme nemal hovoriť.

„Ty si nás počul?“

„Možno, trochu. Uznaj, to sa nedalo nepočuť.“

„Často počúvaš, ako si to s niekym rozdávam?“ zvedavo sa na mňa zadíval.

„Čože? Nie! Keď niečo započujem, dám si slúchadká. Nezaujímajú ma tvoje úchylárne.“ Je to klamstvo iba trošku, nie? Naozaj ma nezaujímali, doteraz.

Tomáš prešiel okolo kuchynského pultu a tie tmavo modré oči zo mňa ani na chvíľu nespustil. Domýšľam si to, alebo mi naozaj vidí až do hlavy? Nie, domýšľam si to, určite. Ako by mohol vedieť, že v noci... Tomáš si zastal priamo predomnou a ja som cítil, ako sa tentoraz hrnie krv do tváre mne. „Ja som naozaj....“ začal som ale prerušil ma jeho smiech.

„Ja viem, že nie si na úchylárne, ako si to nazval. Iba ťa podpichujem, neboj.“

Vydýchol som si. Skúmavo sa na mňa zahľadel. „Dnes vyzeráš dobre. To máš nejaký pohovor, či čo?“

„Nie, chcem pozvať Anetu von.“

Prekvapene na mňa pozrel. „Naozaj? No, je to pekné dievča, ale nie je múdre vracať sa k jednorázovkám.“

„Ako to myslíš?“ sledoval som ho, ako prešiel naspäť ku kuchynskej linke a hľadá v skrinkách niečo pod zub.

„Ver mi, že očarenie po čase upadá.“

„Ak by som sa týmto riadil, nikdy by som nemal žiadny vzťah.“ Hodil som batoh na zem a prešiel k nemu. Rád si vypočujem radu o láske od muža, ktorý podľa mňa ani nevie, čo to láska je.

„Ja netvrdím, že to tak je vo vzťahoch. Ale pri takom skutočnom vzťahu sa najskôr spoznáte, potom zblížite a až potom spolu spíte. S jednorázovkou je to inak. S ňou si hneď užiješ a keď si už dostal to, kvôli čomu si inak ochotný toho druhého spoznávať, stráca to iskru. A tým upadá aj očarenie.“

„No toto, nevedel som, že si až taký odborník.“

Tomáš vyhrabal jedinú krabicu skoro dojedeného Nesqicku a začal ho vyjedať. „Tak pozor priateľu, stojí pred tebou majster na jednorázovky.“

„A nemyslíš si, že pri vzťahu so ženami, je to iné?“

Pokrútil hlavou. „Vzťahy ako vzťahy. Muži či ženy, je to jedno. Ver mi, ak s ňou pôjdeš na rande, nedopadne to dobre.“ mudroval.

„Ak mám veriť tomu, čo hovoríš, tak my dvaja sme tiež vo vzťahu. Oťukali sme sa a spoznali sa až tak dobre, že vieme o silných aj slabých stránkach toho druhého.“ podpichol som ho.

Zamyslel sa a pchal si do úst jednu čokoládovú guličku za druhou. „Vlastne áno. Keby si bol gay a ja mal záujem o vážny vzťah, čo teda nemám, tak teraz niekedy by sme sa prepracovali k prvému sexu.“

Jeho veta ostala visieť vo vzduchu. Po vyše roku? K prvému sexu? Prezrel som si Tomáša od hlavy po päty. Mal na sebe biele tričko a čierne tepláky. Je trochu vyšší než ja a má tiež pekne vypracované telo, ale žeby ma vzrušovalo? Zavadil som pohľadom o štíhlu líniu jeho krku, k jemným hnedým vlasom a všimol som si, že tie jeho krásne modré oči má orámované hustými tmavými mihalnicami. Aj pery má pekne ružové a vykrojené. Pocítil som záchvev vzrušenia na miestach, kde som o to rozhodne nestál. Tak dosť, len čo odtiaľto odídem, volám Anete.

Sledoval som, ako si Tomáš v snahe vyjesť všetky čokoládové guličky obrátil krabicu hore dnom a došlo mi, že jediný, ktorý tu pociťuje akési sexuálne napätie som ja. Som skrátka idiot.

„Idem si dať kávu a toasty. Ideš tiež?“

„Žiaľ, aj keď je pozvanie od teba ojedinelé, musím odmietnuť.“

„Choď do čerta! No tak som chudobný a čo?“ vyletel som. Niekedy ma tá jeho arogancia dožiera.

„Naťahujem ťa. Šiel by som, ale musím sa ešte osprchovať. Potrebujem uvolniť svaly a zmyť zo seba...“

„Shrekov pach?“ vrátil som mu to odo dverí. Hodil po mne prázdnu krabicu, ale netrafil. Smutne som naňho pozrel. „Na basket sa budúci semester nezapisuj.“

„Choď už, čaká ťa nanič rande.“

„Vidíme sa v posilke.“ zabuchol som dvere a hneď na mobile vytočil Anetu.

 

V škole bolo dnes dobre, ak nerátam kŕč čo ma chytil v bazéne do nohy a tak som sa trochu naglgal vody. Určite za to môže moje ranné behanie, v posilovni som jeho ďalšie následky cítili už aj v stehnách. Tomáša som celý deň nevidel, Erik vravel, že dnes do školy vôbec neprišiel. Nie je žiadnou novinkou, že sa fláka, ale nemal by to pred skúškami preháňať. Nevadí, jeho vec, nie som jeho mama.

Aneta súhlasila s rande aj napriek tomu, že som ju ráno zobudil. Mal som z toho dobrý pocit. Dohodli sme si stretko v Auparku, dobre som to tam poznal, na vrchnom poschodí je kino kde robím, možno sa tam aj zastavím zajednať si ďalšie smeny. Čakala ma na zastávke. Mala pekný ružový kabát a na tvári široký úsmev. Skvele!

„Ahoj, chýbal som ti?“

„Niekoľkokrát.“ zasmiala sa. Ešte lepšie!

„Nevadí, keď sa zastavím v práci?“

„Nie, kde pracuješ?“

Cestou som jej všetko vysvetlil. Aj dnes tu bola Lenka, čo ma prekvapilo, väčšinou pracujeme spolu. „Katka má pohovor do akejsi modelingovej agentúry, musela si prehodiť smeny.“ povedala a prevrátila oči dohora.

„Mala by si to skúsiť ty, stále ti to hovorím.“ Zasmiala sa.

Lenka mala perfektnú postavu aj tvár, otočil sa za ňou skoro každý chlap, mali ale smolu, je lesbička.

„Nemal by si takto hovoriť pred tvojou priateľkou.“ so záujmom pozrela na Anetu. Niet divu, nikdy som tu predtým so žiadnym dievčaťom nebol. Predstavil som ich.

„Je tu Paťo?“ Ukázala dozadu a opäť pretočila oči.

Dohodol som si to docela rýchlo, potrebujem čo najviac hodín. Lenka a Aneta sa zatiaľ dobre bavili, asi na môj účet, ale bolo mi to jedno. Aj tak som mal v hlave len jednu myšlienku, všetko ostatné šlo akosi pomimo mňa.

Sadli sme si na kávu a omielali obvyklé kecy. Čo študuje, ako jej to ide, koho predmet neznáša, čo rada robí, keď má voľný čas a podobne. Pomaly sme sa prepracovali k párty, to bola pre mňa horúca pôda, keďže som si pamätal tak akurát začiatok, ale uhral som to vetou: „Na tej párty si bola rovnako krásna, ako si dnes.“ načo sa opäť začervenala. Šlo to dobre.

Nechápem o čom to ten Tomáš točil. Práve preto, že už sme spolu spali nie je to také napäté a Aneta je omnoho uvoľnenejšia. Zaujímalo by ma, čo je s Tomim a prečo neprišiel do školy? Asi sa osprchoval a proste si povedal, že kašle na to a opäť zaliezol do postele. Keby som ja zažil taký vášnivý večer, spravil by som to isté. Zaliezli by sme do postele a spali. Potom sa možno opäť pomilovali, objednali si niečo na jedenie...počkať, o čom to rozmýšľam?

„Filip! Počúvaš ma?“ okríkla ma Aneta. Zadíval som sa na jej peknú srdcovitú tvár.

„Prepáč, nepôjdeme už?“

„Iste, aj pre mňa to bol dlhý deň a zajtra ma čaká na psychológii...“ Zase som ju nepočúval.

Chcel som ísť rýchlo k nej, strhnúť z nej šaty, zaboriť si tvár medzi jej prsia a navždy vypudiť Tomáša zo svojej sexuálnej mysle. Dnes s tou poznámkou o prvom sexe sa to všetko len zhoršilo. Pocítil som nepríjemný tlak v nohaviciach. „Na aký autobus ideš?“ skočil som Anete do toho jej monológu. O čom bol, nemám šajnu.

„Na 83.“ povedala trošku urazene.

„A kam ideš?“

„K centru a odtiaľ pešo na internát.“

Zastavil som sa uprostred chodníka. „Ty bývaš na intráku?“ spýtal som sa dosť obviňujúco.

„Áno, veď pochádzam až z Prievidze. Vravela som ti to.“

„Ale mňa na intrák nepustia, vedúca Andreja ma odtiaľ pred rokom vyhodila. Možno oknom...“

„Počkaj!“ ďobla ma prstom do hrude. „Ja som ťa predsa nikam nepozývala.“

Nechápavo som sa na ňu pozrel. „Dobre, ale je predsa jasné, že by sme...“

„Tak počkaj!“ opäť ma okríkla. „Ty si si myslel, že sa dnes s tebou vyspím!?“ jej hlas začínal pomaly naberať decibely.

„Aneta...“ šepol som.

„To si si fakt o mne myslel, že som taká štetka!?“ už kričala. „Aby si vedel, nikdy som nespravila niečo také, ako vtedy na tej párty a naozaj som o teba mala záujem! To si mi zavolal len preto, lebo si mal chuť proste ho niekam zastrčiť?“

Ľudia sa otáčali a sledovali divadlo.

„Nie, ja...“začal som, ale opäť ma prerušila.

„Choď kurva do čerta!“ strelila mi facku a naskočila na autobus, ani sa nepozrela, či je to ten jej.

Tak toto dopadlo super. Pritom sa všetko tak dobre vyvíjalo. Dočerta! Ľudia sa na mňa stále po očku dívali. ,Choďte aj vy do čerta!, pomyslel som si a pustil sa domov pešo.

Doma som Tomáša našiel sedieť na gauči a dívať sa na telku. Otočil hlavu k dverám. „Čau. Ako dopadlo rande?“

„Choď do riti.“ odbil som ho a sadol si k nemu.

Samoľúbo sa usmial. „Vravel som...“ zadíval som sa naňho pohľadom ,dopovedz to a zabijem ťa, tak zmĺkol a sledoval film. Zase dajaká zasratá kriminálka. Chytil som ovládač a prepol som to. Tragédií som mal na dnešok dosť.

„Ja som to pozeral.“ ohradil sa Tomáš.

Zadíval som sa na polo prázdnu krabicu od pizze na stole. „Zrejme si svoj voľný deň nevenoval nákupom, však?“

„Nemôžeš ísť teraz nakúpiť ty?“

„Ako že teraz? Ja nakupujem skoro stále!“ pustil som sa doňho.

„Bože, keď to robíš stále, tak nemôžeš...“

„Nie!“ skočil som mu do reči. „Nie som tvoj sluha, dokelu! Nechodíš do školy, ani doma nič nerobíš. Tak využi konečne svoj zadok aj k niečomu inému než k otŕčaniu a rob niečo!“

„Hej! Len za to, že tebe nevyšlo rande, nemusím si to odsierať ja!“ bránil sa Tomáš.

„Musíš! Aj tak je to celé iba tvoja vina!“

„A to ako?“ nechápavo sa spýtal.

Čo mu mám povedať? „Bože! Neskutočne ma rozčuľuješ!“ vyštekol som a zhrabal mu zvyšok pizze.

Sedeli sme vedľa seba a čumeli na reklamy. Čo mu mám povedať? Že keby sa mi nevkradol do hlavy, tak by som to s Anetou nemusel tak siliť a tým by som sa nemusel ani tak strápniť, ani schytať facku? Teraz som nasratý, neukojený a on si tu sedí rozvalený na gauči, nič o mojom trápení netuší a užíva si s kadekým, ale mne nevenuje ani pohľad? Serem na to! Práve teraz som nasratý na celý svet a najviac na Tomáša.

„Idem spať.“povedal som a ani sa naňho nepozrel.

 

Ráno som sa zobudil neskoro. Vyučko máme až poobede, tak nebol dôvod nastavovať si budík. Poriadne som sa ponaťahoval a išiel do kúpeľne. V byte bolo úplne ticho. Bol som rád, že Tomáš ešte spí. Dobre som vedel, že mu dlhujem ospravedlnenie, ale nemal som na to práve chuť.

Prešiel som do kuchyne. Aspoň že máme zásoby kávy. Na linke som našiel lístok: IŠIEL SOM NAKÚPIŤ, ABY SI NEMAL LEN PLNÉ GULE, ALE AJ ŽALÚDOK. MOŽNO BUDEŠ ZASA NORMÁLNY. TOMÁŠ.

Odkaz naozaj jemu podobný. Pozrel som na hodinky: 10:31. Možno sa doobeda aj vráti. Vzápätí sa ozvalo klopanie na dvere.

„Dúfam, že máš ruky plné tašiek.“ povedal som smerom k dverám a otvoril ich. Zarazil som sa.

„Bohužiaľ, mám iba jednu.“ usmiala sa na mňa staršia pani čo stála za nimi.

„Ah, prepáčte, čakal som niekoho iného.“

„Tomáša, však?“

Zdvihol som obočie a prezrel si ju. Bola nižšia než ja, chudučká s nezdravou farbou pleti a tmavými kruhmi pod očami. Na hlave mala farebnú, už na pohľad veľmi drahú šatku. Až keď som sa bližšie prizrel zistil som, že pod ňou nemá vlasy.

„Môžem vám pomôcť?“

„Pomohlo by, keby si ma pozval dnu. Filip, však?“ Nečakala na moju odpoveď a vošla popri mne. Tašku položila na kuchynský pult a rozhliadla sa po byte.

„Poznáme sa?“ prikročil som k nej.

Zasmiala sa. „Ešte nie.“ vystrela ku mne ruku. „Monika. Som Tomášova mama.“

Čože? Mama? Dobre, ale prečo je tu?

„Filip, teší ma.“ stisol som jej chudučkú ruku.

„Áno, ja viem.“ usmiala sa a podávala mi kabát. Zavesil som jej ho k dverám. „Je tu určite čistejšie, než som čakala.“ skonštatovala. „To je zrejme tvoja zásluha, však?“

„No, upratoval som dosť dávno, tak prepáčte.“ ani neviem, prečo sa jej ospravedlňujem.

„Môj syn tu teda nie je?“ posadila sa na gauč.

Konečne som sa prebral. „Nie, išiel nakúpiť, ale môžem mu zavolať, kde je.“

„To nebude potrebné. Rada sa zoznámim aj s tebou. Máte niečo na pitie?“

„Vodu? Alebo kávu?“

„Kávu, ďakujem.“

Celý nesvoj som jej ju začal robiť. Nestačí, že som o nej nikdy nič nepočul, priam z nej vyžarovalo, že pochádza zo sveta, ktorý som vídaval maximálne v Smotánke. O čom sa s ňou mám baviť?

„Dosť ma prekvapuje, že Tomáš išiel sám nakúpiť.“ povedala. „To šiel dobrovoľne?“

„Musel.“ vyviedol som ju z omylu a podal jej kávu. „Ak sa môžem opýtať, odkiaľ ste vedeli, že som Filip?“ spýtal som sa.

Zdvihla obočie. „Nezdá sa ti tá otázka čudná? Skôr ja by som sa mala opýtať, prečo sme sa my dvaja ešte nestretli?“

„Nerozumiem.“ priznal som.

„No s Tomášovým otcom sa poznáte, nie?“

„Áno.“ Vysekal nás z basy. To zrejme nepotrebuje počuť.

„A nenapadlo vás, že by bolo vhodné, zoznámiť sa aj so mnou? Zvlášť keď ja o Tomášovej orientácii viem a jeho otec nie.“

„Nerozumiem.“ zopakoval som.

„No po roku chodenia a teraz už aj spolužitia s mojím synom sa vám to nezdá vhodné?“

Pozeral som sa na tú pani predomnou a nebol som si istý, či som jej dobre rozumel. Už som sa nadychoval, keď vo dverách zaštrngotali kľúče. Tomáš ich horko – ťažko otvoril, ruky mal plné igelitiek. Rozhliadol sa na scénu pred sebou a igelitky padli na zem.

„Mami! Čo tu robíš?“

„Čo je to za otázku?“ Monika adresovala k synovi prísny pohľad. „Keď nejde Mohamed k hore, ide hora k Mohamedovi. Prišla som sa zoznámiť s tvojím partnerom.“