Zobudil som sa až na pípanie budíka. Típol som ho a poriadne sa ponaťahoval. Tak dobre som sa už dávno nevyspal. Je to na prd, že aj cez víkend musím vstávať na budík, ale práca je práca.

Vyštverhal som sa teda z postele a šiel sa dať dokopy. Je deväť, za hodinu musím byť v práci, soboty bývajú vždy plné a chaotické, preto som vážne rád, že dnes makám len do piatej. Vyhnem sa večernému návalu. Stihol som si akurát vypiť kávu a už som sa musel ísť obúvať. V ústach som držal čokoládový croissant, taška mi visela na pravom ramene, balansoval som na jednej nohe zatiaľ čo som sa snažil navliecť si tenisku keď sa dvere na Tomášovej izbe otvorili.

Ospalo sa na mňa zadíval a usmial sa. „Máš naruby sveter.“ povedal.

Zadíval som sa na svoj obľúbený červený sveter a zistil, že má pravdu. Mykol som plecami. „Aj tak sa musím v práci prezliecť.“ zamumlal som.

Ostalo medzi nami napäté ticho. Predsa len, včera sa toho stalo dosť veľa. Teraz ale nemám čas to riešiť. Zadíval som sa na Tomiho ktorý ostal stáť vo dverách a keďže viem, že nevstáva tak skoro bolo mi jasné, že vstal len preto, lebo ma počul. To ma chcel ísť odprevadiť? Mal na sebe len sivé tepláky a hnedé rozcuchané vlasy, vďaka ktorým bol strašne sexi a....rozkošný. Takto z rána je to pre mňa nečakaný zážitok. Usmial som sa a už obutý prešiel k nemu.

„Je sobota a vonku to vyzerá na smutné počasie. Choď si ešte ľahnúť.“

Zadíval sa do zeme. „Dokedy budeš dnes v kine?“

„Smena mi končí o piatej, doma by som mal byť niečo po šiestej. Ideš niekam?“ Pokrútil hlavou a pozrel na mňa. Potom sa nahol ku mne a vtisol mi malú pusu.

„Tak sa maj.“ povedal a zatresol mi dvere pred nosom.

Chvíľu som ostal prekvapene stáť, než sa mi po tvári rozlial taký ten „bláznov“ úsmev. Taký, ktorý sa vás drží aj napriek upršanému dňu, pracovnej sobote a ľudia na vás po chvíli začnú divne pozerať. Pohľad mi padol na hodinky a zistil som, že za osem minút mi odchádza autobus. Rozhodoval som sa, či zavolať Paťovi, že budem meškať a vojsť do Tomášovej izby, alebo nahodiť šprint na zastávku. Vzdychol som si a nahodil šprint. Poriešiť to môžeme večer.

V práci bolo rušno hneď od rána. Štyridsať babičiek z katolíckeho klubu tu malo rezerváciu na film Nebo nie je výmysel. Lenka mala na starosti kasu, nová brigádnička Klára usádzala hostí, takže na mňa ostal bufet. Privítal som ich stále sa usmievajúc ako blázon. Dokonca mi z tváre nezmizol ani keď mi jedna babka pichla do ruky brožúrku s nadpisom Cesta je svetlo a začala ma spovedať z náboženstva. Bol som ale fakticky rád, keď ma prišla Lenka úmyselne stiahnuť na kasu a tým ma ich zbavila.

Deň šiel dosť rýchlo, na prestávku som si dal nachos so syrovou omáčkou a zrazu som už zdravil Maťa, ktorý ma striedal.

„Ako to šlo?“ spýtal sa ma už za pultom bufetu. Rozviazal som si modrú šatku ktorá patrila k uniforme.

„Nechal som ti tu zaujímavé čítanie.“ ukázal som na brožúrku od tej babky.

Maťo si odfrkol. „Keby som tu mal čas čítať, doniesol by som si patológiu. Aj u vás je taký blázinec?“

„Určite menší ako na medicíne. Ale pred skúškami je to tak všade.“

„Dobre, ale tie sú až v januári. To je ešte kopa času.“ reptal ďalej.

Oprel som sa o pult. „Ty sa vždy sťažuješ ale nekončil si náhodou minulý semester s vyznamenaním?“

„Chceš niečo počuť?“ tajnostkársky sa usmial a naklonil sa bližšie ku mne. „Spal som s doktorkou, ktorá na naše najťažšie skúšky dohliadala.“

„To si robíš srandu?“

„Nie, prečo?“ narovnal sa a začal si preberať kasu. „Je to docela fešanda, síce podstatne staršia než ja, ale medičky presne vedia kam ti na tele siahnuť tak, aby si mal pocit, že sa zblázniš, vážne. A ešte keď som z toho mohol vyťažiť aj niečo iné okrem dobrého sexu, bol by som cvok, keby som odmietol. Ak to chceš skúsiť, môžem ti dohodiť nejakú praktikantku.“

Pokrútil som hlavou. „Tak čo stresuješ z skúšok keď si preťahuješ skúšajúcu?“

Smutne si vzdychol. „Príde až na konci roka. Je na stáži v nemocnici v New Yorku. Včera sme si skypovali.“

„Ty si s ňou v kontakte?“ spýtal som sa prekvapene.

„Jasné, dobré vzťahy treba udržiavať. Mne volá skoro každý deň, zatiaľ čo svojmu manželovi tak dvakrát za mesiac. Som proste borec.“ zabuchol kasu.

Keď ho tak počúvam, asi sa začnem venovať alternatívnej medicíne, lebo takému doktorovi sa zveriť do rúk...

„Ahoj.“ ozval sa za mnou známy hlas. Otočil som sa a hľadel do Tomášových modrých očí.

„Ahoj.“ odpovedal som zarazene. „Čo tu robíš?“ Trochu sa začervenal v tvári.

„Mal som tadeto cestu, tak som si povedal, že keď už končíš, zastavím sa pre teba.“

Neveriacky som sa naňho pozrel. On ma prišiel vyzdvihnúť? Prebehol som ho celého očami. Mal na sebe čierne rifle, tesný modrý sveter a dlhší čierny kabát. Bolo vidieť, že to mal pekne skombinované, dal si na sebe záležať. Srdce mi vynechalo dva údery.

„Ak máš ešte prácu...“ povedal, keď som naňho iba ticho civel.

„Nie!“ natiahol som k nemu ruku aby ani náhodou neodišiel. „Len...daj mi dve minútky aby som sa prezliekol a hneď som tu.“

Usmial sa. „Okej.“

Ponáhľal som sa do šatne a v rekordnom čase na seba nahádzal oblečenie. On ma naozaj prišiel vyzdvihnúť do práce! To je také...zlaté a od neho veľmi neočakávané. Ešte som sa skontroloval v zrkadle a uhladil si vlasy, bez úspechu, stále odstávali na všetky strany. Na ceste zo šatne som skoro prevalcoval Lenku.

„Ty si už prezlečený?“ povedala závistlivo. „Ak si ochotný ma počkať, mohli by sme si dať kávu.“ Lenku som mal vážne rád a považoval ju za dobrú kolegyňu aj kamarátku, ale teraz na ňu naozaj nemám náladu, hlavu som mal plnú myšlienok na Tomáša.

„Prepáč, niekoho tam mám.“ Niečo mi na to ešte povedala, ale neviem čo, nepočúval som ju.

Tomáš na mňa naozaj čakal pri vchode do kina. „Si hotový?“

Prikývol som a vyšiel s ním von, ani som nikoho z kolegov neodzdravil. „Ideme domov?“ spýtal som sa.

„Vlastne som si myslel, že by sme sa mohli ísť niekam najesť.“

Šťuchol som ho lakťom do boku. „Ty ma pozývaš na rande?“

„Čo? Nie!“ pozrel na mňa a celý očervenel. „A čo ak áno?“ povedal potichu.

„Tak mám chuť na chilli.“ zasmial som sa. Zisťoval som, že sledovať Tomáša ako sa červená v tvári patrí medzi moje top obľúbené koníčky.

Zviezli sme sa do mesta do jednej mexickej reštaurácie a dali sme si pravé chilli. Keď sme z neho ochutnali, zistili sme, že to možno nebol veľmi dobrý nápad. Pálilo ako šľak a kým sme ho dojedli, boli sme obaja spotený a celý červený, ale hrdý, že sme to zvládli. Ani jeden z nás nemá auto, tak sme to zapíjali silným červeným vínom. Rozprávali sme sa o brigádach, ale Tomášove posmešky a vyhlásenie, že nikdy žiadnu nepotreboval ma totálne nahnevalo, tak sme prešli na školu, kde som mu poriadne vyčistil žalúdok a vynútil si od neho sľub, že somnou pôjde v utorok na gymnastiku. A veľa sme sa smiali. Mohol by som povedať, že to bolo asi moje najlepšie rande. Keď sa podnik postupne napĺňal, rozhodli sme sa ísť domov. V električke sme natrafili na partiu pripitých chalanov, ktorý na celý vagón spievali Rolničky a hoci to spievali falošne, bolo to také chytľavé, že sme sa k nim s Tomášom pridali. Celý vysmiaty sme asi o ďalšiu hodinu, keď sme sa vďaka nim previezli o tri zástavky, odomkli dvere na byte.

„Vlastne neznášam Vianoce.“ povedal Tomáš keď si na gauč hodil bundu.

„Ako môžeš neznášať Vianoce? To sa ani nedá.“ protestoval som a mierne sa zakolísal na jednej nohe keď som sa snažil rozviazať si uzol na pravej teniske. Víno a dobrá nálada mi trošku stúpli do hlavy.

„Ja vlastne ani neviem, ako vyzerá taká rodinná vianočná večera. Keď som bol dieťa, zbalili sme sa a na Vianoce išli na Bahamy, Hawai alebo Krétu. Tam sa mama väčšinou celé dni kúpala v mori a otec zasa pripíjal v bare. Ale počúvať hawaiské koledy má tiež niečo do seba.“ zasmial sa pri tej spomienke.

„Tak to by si mal prísť k nám. Moja mam vypeká už týždeň pred Vianocami, celý dom vonia po perníkoch a mede. Na Štedrý deň nám zakáže jesť všetko okrem suchých syrových pagáčov a popritom, ako v kuchyni chystá večeru na celý dom spieva koledy. To vieš, učiteľka spevu.“

So šnúrkami som to vzdal, zošliapol som si tenisky a prešiel k Tomášovi ku gauču.

„To si ani neviem predstaviť.“ smial sa.

„Ak si to nevieš predstaviť, ukážem ti to. Poď na Vianoce k nám.“ navrhol som. Ani neviem, prečo som to povedal, ale hneď, ako som to vyslovil atmosféra v izbe zhustla.

„Filip, to nie je dobrý nápad.“

„Prečo?“ dosť ma tá predstava Vianoc s Tomášom nadchla.

„No, dotrepem sa k vašim a ako ma predstavíš? Ako spolubývajúceho?“

Zamyslel som sa. Okej, to by mohol byť trochu problém, ale moji rodičia sú v pohode. Nech sme už aj s Luciou prišli domov s hocičím, nikdy z toho nerobili tragédiu, všetko prijali pokojne a s nadhľadom. „Nemám problém povedať im, že spolu chodíme.“ povedal som úplne vážne.

Tomáš vyskočil z gauča akoby sa popálil. „Počkaj Filip, toto ešte nemáme doriešené ani my dvaja.“

Zamračil som sa. „Čo nemáme doriešené? Po tom, čo sa stalo včera som si myslel, že akceptuješ to, že sa mi páčiš. A aj ja tebe.“

„No dobre, ale ja...povedal som ti, že nechcem priateľa.“

„Tak potom nechápem, prečo si ma dnes volal na rande.“ dobrá nálada je fuč.

„Ja...myslel som, že tomu dáme voľný priebeh a nebudeme nič siliť. Vieš dobre, že ja niesom zvyknutý s niekym chodiť.“

Postavil som sa a prešiel k nemu. „Ani ja nie som zvyknutý chodiť s chalanmi. Ale s tebou chodiť chcem. Vlastne som bol v tom, že už spolu chodíme.“

Tomáš obišiel kuchynský pult. „Ja v tom ale nie som.“ povedal z bezpečnej vzdialenosti. „Hoci sa mi páčiš, mám pocit, že ak by sme spolu začali chodiť, budeš odo mňa očakávať veľmi veľa. A ja ťa nakoniec sklamem.“

Vzdychol som. Ak naňho pôjdem priamo, nikdy sa nikam nedostaneme a po včerajšku, ani po dnešku, keď si uvedomujem, ako mu prepadám stále viac a viac už vycúvať nechcem.

„Fajn, zabudni na to.“ prešiel som za ním, ruky mu položil na skrinku vedľa jeho hlavy a tým ho uväznil v mojom objatí. „Nebudem od teba čakať nič.“ sklonil som sa a nosom mu jemne prebehol po krku. Počul som, ako Tomáš vdýchol vzduch a stŕpol.

„Vlastne nechať tomu voľný priebeh sa mi páči.“ pošepol som mu do ucha a uhryzol ho do lalôčika rovnako, ako včera on mňa. „Veď sa nejdeme brať, ani nič podobné.“

Zadíval som sa naňho, oči mu behali po mojej tvári. „Ak teda spolu začneme chodiť, budem od teba žiadať iba dve veci.“ naklonil som sa k nemu a uhryzol ho do dolnej pery. „Za prvé, vernosť.“ pokračoval som. „Ak ma podvedieš, skončíš horšie ako Shrek.“ Jazykom som mu prebehol po hornej pere. Videl som, ako mu na krku naskočila husia koža. V duchu som sa zasmial. „A za druhé chcem, aby si ma učil.“ pozrel som mu priamo do očí. „V posteli.“ dodal som. Keď sa bojí vážneho vzťahu, zvolil som alternatívu, ktorej on veľmi dobre rozumie.

„Ako, učiť?“ spýtal sa, ale zároveň som cítil, ako mi jemne nohu vsunul medzi tie moje.

„Zopakujem ti to ešte raz. Páčiš sa mi. A už si si mohol všimnúť, že ma aj veľmi priťahuješ. Ale dotýkať sa mužského tela je pre mňa nové. Zato ty si...ako by som to povedal? Skúsený až dosť.“

„To je pravda.“ zapriadol Tomáš medovým hlasom, rukou mi vbehol pod sveter a hladkal mi svaly na bruchu. Tento jeho medový tón ma totálne rajcoval. Ale hoci sa mi táto hra páči čoraz viac, nesmiem zabudnúť, prečo som ju rozohral. Pozrel som sa na jeho pootvorené pery, ktoré priam kričali po bozku a sklonil som sa.

„Tak súhlasíš s mojimi podmienkami?“ vydýchol som mu do úst. Očami zostal visieť na mojich perách tak blízko tých svojich.

„Súhlasím.“ vydýchol a posunul sa ešte bližšie ku mne.

Naše pery sa jemne ošuchli a ja som skoro až fyzicky cítil, ako Tomáš po tom bozku baží a čo by po ňom nasledovalo. Nadýchol som sa a...

„Tak platí.“ povedal som a narovnal som sa. „Idem do sprchy.“ Nechal som ho tam pritisnutého na kuchynskú linku, v tvári výraz totálneho vzrušenia ktoré sa teraz pomaly striedalo s krutým vytriezvením a neuspokojením.

Zatvoril som sa do kúpeľne a ja sám som si hneď položil ruku na boľavo napnutý rozkrok. Stálo ma to všetku silu vôle nevrhnúť sa naňho a nepritlačiť ho k tej linke. Ale takto som aspoň dosiahol svoje. Usmial som sa a pustil som vodu. Musím si uľaviť sám.