Ráno som sa obliekol a vypadol z bytu skôr, než mal Tomáš vôbec šancu sa zobudiť.

Celú noc som nespal, striedavo som chodil k jeho dverám a zase naspäť do svojej izby a rozhodoval som sa, či na ne zaklopať alebo nie. Nakoniec som nenabral dosť odvahy.

Poznanie, že sa mi Tomáš naozaj páči a moje následné vyznanie ma ubili viac, než dosť, nehovoriac o totálnom Tomášovom odkopnutí. Počas toho, ako som ležal v posteli a čumel na strop som ho párkrát počul ako šiel na WC-ko. Vždy keď prechádzal okolo mojej izby sa mi žalúdok stiahol a podvedome zatajil dych, ale nikdy nezaklopal. Iba sa zabuchol naspäť do svojej izby. A moje pocity z toho, že toto celé bolo úplné fiasko sa postupne potvrdzovali a primiešaval sa do nich hnev.

To dopekla nechápe, čo to pre mňa znamenalo niečo také povedať chlapovi? A on ma tak odignoroval!

Kopol som do prázdnej plechovky a tá sa rozkotúľala po chodníku. Cestou do školy som sa ešte zastavil v obchode pre obľúbenú kávu profesora Borského, dúfam, že ho to obmäkčí. Ten starý masochista vie, čo pije. Dvesto gramov kávy ma stálo pätnásť euro, skoro ma tam prekotilo.

Do školy som prišiel dosť skoro, ale profesor tam už bol.

„Dobré ráno.“ slušne som pozdravil.

„Á, Križanský, tak ste v poriadku. Keď ste včera neboli na gymnastike myslel som si, že máte prinajmenšom niečo zlomené.“

Aspoň zmysel pre humor mu nechýba. „Pán profesor, prepáčte, ale kvôli vážnej rodinnej záležitosti som včera nemohol prísť na hodinu.“

Zdvihol šedivé obočie. „Úmrtie v rodine?“ Pokrútil som hlavou. „Tak pôrod? Nehoda? Niekto je nezvestný, alebo v base?“ vymenúvaval ďalej.

Pekne sa v tom vyžíva, len čo je pravda.

Opäť som pokrútil hlavou a previnilo sa naňho pozrel. „Nečakaná návšteva, ale veľmi dôležitá.“

„To iste. Všimol som si, že ani Halabrín nebol v škole. Nemali by ste sa s ním ťahať, vy si predsa musíte udržať štipendium, nie?“

A čo si myslí, prečo som asi tu? „Áno pán profesor, preto by som vás chcel naozaj veľmi pekne poprosiť, či by ste mi tú včerajšiu absenciu neodpustili a nemohol by som si hodinu nahradiť napríklad v utorkovej skupine.“

„Utorková skupina je plná.“ odvrkol, ani na mňa nepozrel.

„Ja viem, že ste veľmi vyťažený, ale veľa by to pre mňa znamenalo pán profesor, naozaj.“ prešiel som k jeho stolu a položil naň kávu. Pozrel na ňu a schoval ju do šuplíka.

„Tak dobre, ale naposledy. Čakám, že vás aj s Halabrínom uvidím v utorkovej skupine.“

Prečo aj s Tomášom?

„Ale, pán profesor, Tomáš je...“ Profesor sa na mňa zadíval.

„Vy ste ešte tu?“

„Nie pane, ďakujeme.“ vyspetkoval som odtiaľ.

Super, nechtiac som spravil očko aj Tomášovi. Pekne si od neho vypýtam polovicu za tú kávu späť.

Zamieril som na prednášku. V triede bolo ešte málo ľudí, našťastie tam už boli aj Erik s Tiborom. Sadol som si priamo k nim. „Čaute.“

„Ahoj, tak žiješ. Si mi dlžný päť eur.“ dodal Erik smerom k svojmu bratovi. Tibor prevrátil oči.

„Čo si nebol včera na gymnastike? Lietali sme ako špinavé handry, fakt zážitok.“

„Nechce sa mi o tom hovoriť. Proste som nemohol a viac to neriešte. Nahradím si to v utorok aj s Tomášom.“

Tibor sa uškrnul. „V poslednom čase ste stále pekne pospolu.“

„Čo tým chceš povedať?“ stíšil som hlas. Takéto sprosté narážky nech si nechá. Teraz na ne naozaj nemám náladu.

„A kde vlastne Tomáš je? Príde dnes?“ skočil nám do toho Erik.

Pokrčil som plecami. „Nestarám sa.“

„Odkedy? Beháš za ním ako kura za kvočkou.“ nedal si Tibor pokoj.

„Máš nejaký problém?“ začínal ma vážne štvať. Tibor sa znova uškrnul.

„Nie len rozmýšľam, či ste sa vy dve priteplené hrdličky nepohádali, alebo niečo podobné.“

Naklonil som sa k nemu cez Erika. „Len pokračuj, od včerajška mám chuť niekomu vraziť, môžeš mať tú česť.“

„To stačilo!“ Erik sa postavil. „Tibor, si debil, prestaň. Poď Filip, sadneme si inam.“ zobral si veci a išiel si sadnúť na druhú stranu miestnosti. Šiel som s ním. Pobiť sa v škole nie je dobrý nápad, mohli by ma vylúčiť.

„Nevšímaj si ho.“ vravel Erik keď sme si sadli. „Od rána má takúto milú náladu. A neviem prečo, ale Tomáša fakticky neznáša. A teraz možno aj teba.“

„Si si fakt istý, že to u dvojičiek nefunguje tak, že jedno je dobré a to druhé schytá samé zlé vlastnosti?“

Zasmial sa. „Niekedy si tak síce pripadám, ale Tibor je doma normálny. Len v škole je divný.“

Prišiel profesor. Ani som si nevšimol, že už je toľko hodín. Poobzeral som sa dookola. Tomáš zase neprišiel. Pohľadom som zavadil o Tibora, usmial sa a žmurkol na mňa. Kretén. Keď sa profesorovi vrátila prezentačka, zahľadel sa mojím smerom. „Križanský!“

„Áno pán profesor?“ Bože, čo sa deje?

„Odkážte Halabrínovy, že ak vynechá ešte jednu moju prednášku, nenechám ho na skúškach prejsť ani keby vedel všetko učivo na sto percent.“

„Odkážem pane.“ Prečo dočerta ja? To sa fakticky stále ťahám s Tomášom keď sa všetci obracajú na mňa? Zťažka som si vzdychol. Erik na mňa zvedavo pozrel a naklonil sa ku mne.

„Ak sa potrebuješ odventilovať, po škole si môžeme ísť vypiť.“

Smutne som potočil hlavou. „Dnes aj celý víkend mám brigádu v kine.“

Pokrčil plecami, ale nechal to tak. Otvoril som knihu a zameral pozornosť na prednášku. Serem na Tomáša aj na Tibora.

O deviatej som konečne šlapal domov. Je piatok večer, dúfal som, že Tomáš bude niekde vonku a ja si užijem pokojný večer. Potreboval som vypnúť, neriešiť školu ani moje city k Tomášovi. Hodím sprchu, vyrabujem chladničku, asi zaskypujem našim, sestra tento rok maturuje, tak ju trošku vystraším, nech sa poriadne učí. Potom si stiahnem nejaký film alebo budem drtiť nejakú hru. A vyspím sa, poriadne. Nech sa deje, čo sa deje.

Odomkol som a zamrzol hneď medzi dverami. V botníku boli tie žlto – zelené tenisky, ktoré patrili Shrekovi. To si ten malý zmrd robí srandu! Po tom, čo som mu povedal, že sa mi páči mu nestačí, že ma totálne strápnil, ešte si sem aj dovedie Shreka! Adrenalín mi v krvi vyskočil o dvesto percent. Mal som chuť sa otočiť a zmiznúť, ale nemal som ísť ku komu spať a v decembri sa ťahať po uliciach sa mi tiež nechcelo.

Skopol som si tenisky z nôh a zatreskol dvere. Nech vedia, že som tu. Aj tak pochybujem, že to bude Tomášovi vadiť. Snažil som sa rozdýchať tie nervy čo ma chytili. Z Tomášovej izby sa ozval buchot a následne náraz, zrejme postele o stenu. Dúfal som, že ho to riadne bolí.

Išiel som do kuchyne a načiahol sa do skrinky so zásobami alkoholu. Takto to ďalej nejde. Musím sa odsťahovať. Nedokážem sa naďalej nečinne prizerať Tomášovým aférkam.

Vytiahol som fľašu červeného vína a pevne ju stisol v ruke. Tento jeho podraz ma bolí....bolí ma skoro až fyzicky. Hajzel! Schmatol som dva balíky chipsov a prepochodoval k svojej izbe. Všetko som s bundou aj ruksakom šmaril na posteľ, keď som si uvedomil, že nemám vývrtku. S nechuťou som sa otočil naspäť do kuchyne. Zastavil ma Tomášov hlas tlmený zatvorenými dverami. „To bolí ty hovado! Prestaň!“

Zadíval som sa na dvere. Čo za úchylnú hru to tam tí dvaja hrajú? Ozval sa ďalší náraz postele do steny a zase som počul ako Tomáš teraz už kričal. „Vypadni! Nechaj ma! Au!“

Pol sekundy mi trvalo pochopiť, že toto nie je hra. Stisol som kľučku a dúfal, že nemajú zamknuté. Dvere sa hneď otvorili.

Tomáš ležal tvárou pritisnutý k posteli, ruky mal skrútené za chrbtom, Shrek mu ich silno zvieral a ešte mu kolenom tlačil medzi lopatky. Obaja na mňa pozreli.

„Filip!“ Tomáš sebou začal metať, bolo mi jasné, že v tejto polohe je nasilu.

„Toto nie je tvoja vec. Vypadni.“ povedal mi Shrek hlasom trasúcim sa od hnevu.

Neriešil som to a vykročil k nim. Ihneď Tomáša pustil a vyštartoval po mne. Zahnal sa svojou obrovskou pravačkou, ale ja som menší, rýchlejší a osem rokov som chodil na kickbox. Nemal šancu.

Vyhol som sa jeho úderu, sklonil sa a pravačkou mu vrazil priamo do žalúdka. Nečakal som na jeho odpoveď, otočil som sa k jeho chrbtu a ďalšiu ranu som mu dal do obličiek. Zreval a zahnal sa dozadu po mojej hlave. To ma dožralo ešte viac. Ďalšia rana do jeho žalúdka, pravačka do spánku a ľavačka pod oko stačili na to, aby padol na kolená, ale skôr, než sa stihol spamätať, chytil som mu hlavu do rúk a kolenom mu rozbil nos. Zaskučal a zvalil sa na zem. Chvíľu som v strehu čakal, či sa ešte nerozhodne zaútočiť, ale on iba ležal na zemi a držal si nos, z ktorého mu na podlahu tiekla krv.

„Poď, vstávaj!“ vyštekol som naňho a chytil ho pod pazuchu. Z druhej strany ho chytil Tomáš a napoly sme ho ťahali, napoly vyniesli a vyhodili na chodbu pred dvere. Tomáš po ňom šmaril koženú bundu, ja z botníka jeho tenisky mieriac mu na rozkrok.

„Viac sem nelez, lebo dopadneš horšie.“ zabuchol a zamkol som dvere. Stáli sme s Tomášom za nimi a prudko oddychovali. Chvíľu potrvá, kým sa mi adrenalín vyplaví z krvi. Počul som, ako to hovädo na chodbe vstalo a jeho vzďalujúce sa kroky. Na jednej strane som bol rád, na druhej by som si ešte udrel. Pozrel som na Tomáša. Tiež to celé rozdýchaval a masíroval si ruky.

„Si okej?“ spýtal som sa. Prikývol.

„Hej, jasne.“ zadíval sa na mňa. „Som ti dlžníkom, keby si neprišiel, nedopadlo by to pre mňa dobre.“

Zastal som si tesne pred neho s rukami zaťatými do pästí. Mám takú chuť vraziť aspoň jednu aj jemu! „Možno by si si to aj zaslúžil.“ spustil som naštvane. „Nikdy by som do teba nepovedal, že sa dokážeš zachovať tak svinsky!“

Vystrašene na mňa pozrel a o kúsok cúvol.

„Prečo si sem toho chlapa volal? Nevedeli ste si to ísť rozdať niekam inam? Čím som si to od teba zaslúžil?“ päste sa mi začali triasť. Nech ide preč! Nech odíde lebo sa neudržím!

„Ale ja som ho sem nevolal Filip!“ vysvetľoval šokovane. „Keď tu bol naposledy, požičal som mu peniaze. Dnes sa tu z ničoho nič zjavil s tým, že mi ich chce vrátiť. Potom začal dobiedzať, tak som mu jasne povedal, že nemám záujem a vyhodil som ho. To sa mu veľmi nepáčilo. Skočil na mňa a nato si prišiel ty.“

„Ty si ho vyhodil?“ neverím.

„To si o mne naozaj myslíš, že som až taký hajzel? Po včerajšku...“ zarazil sa a mierne sa sa začervenal v tvári. Na ukľudnenie môjho hnevu to malo neskutočný efekt.

„Si debil!“ vyštekol na mňa a hodil sa na gauč.

Čože? Ako sme sa dostali k tomu, že ja som tu ten zlý? Zízal som naňho a všimol si, ako nervózne kýve nohou.

„Možno si si to nevšimol, ale ja si ťa vážim. Niečo také by som ti nespravil.“

„Tak prepáč, ale v tom, ako si ma včera odkopol som nepostrehol ani náznak úcty.“ odvrkol som.

Prudko sa otočil. „A čo si odomňa čakal!? Vyvalil si to na mňa len tak! To si si myslel, že za to, že som gay nebudem mať problém hneď to vstrebať a hodiť sa ti okolo krku, alebo čo?“

„Vieš ja...ani neviem, čo som čakal.“ priznal som. Hnev z môjho tela už definitívne vyprchal. Prešiel som ku gauči a sadol si.

Sedeli sme vedľa seba, jeden na druhého sa ani nepozreli, ticho sa predlžovalo a atmosféra hustla.

„Mohol...“ začal som. „Mohol by si si sem nikoho nevodiť, kým sa neodsťahujem?“ Prekvapene na mňa pozrel.

„Ty sa sťahuješ?“

„A čo mám robiť?“ rozhodil som rukami. „Nemôžem a ani nechcem tu ďalej bývať. Ja viem, že som tým včerajškom zahodil celé naše priateľstvo, ale keby to ostalo tak, ako to bolo doteraz, roztrhalo by ma to zvnútra. Ja...neznesiem ťa vidieť s niekym iným, počúvať ako si s tebou niekto užíva hneď vo vedľajšej izbe!“

Pozeral na mňa, aj ústa zabudol zatvoriť. „Ale ja nechcem, aby si odišiel. Ty...“ zahľadel sa na opačnú stranu. „Chýbal by si mi.“

Prudko som sa nadýchol. „Ale včera...“

„Ja som ťa predsa neodmietol!“ otočil sa naspäť ku mne v tvári celý červený. „Ty...dávno sa mi páčiš. Odkedy si sem prišiel vnímam tvoju fyzickú príťažlivosť a keď som ťa spoznal...ale si hetero, nerozmýšľal som tak o tebe. Až donedávna.“

Teraz som ja nenachádzal slová. Díval som sa ako na tom gauči kŕčovito sedí, červený v tvári sa pozerá do zeme. A jediné, na čo som myslel bolo to, ako veľmi ho chcem.

Prisunul som sa k nemu až som sa stehnom obtrel o to jeho. Okej, je to pre mňa nové. Muža som nikdy nezvádzal, tak ako začať? Tomáš zasa otočil hlavu a druhú stranu a mne sa naskytol krásny pohľad na jeho pulzujúcu krčnú tepnu. Príliš som nad tým nerozmýšľal – nahol som sa a prešiel ju po dĺžke špičkou jazyka. Tomášov hrudník sa prudko zdvihol, ale neprotestoval. Prisunul som sa ešte o kúsok bližšie, priložil som mu pery tesne pod ucho a pokračoval som s nimi po jeho sánke. Chcem jeho pery.

Rukou som mu zašiel do vlasov a jemne mu tlakom naznačil, že chcem aby sa ku mne otočil. Chvíľu váhal, obaja sme boli akosi divne strnulý. Napokon ale hlavu otočil, mal zatvorené oči a pootvorené pery. Vtisol som mu malú pusu do každého kútika a jazykom prešiel ten krásny tvar jeho pier. Potom som prešiel k bozkávaniu, veľmi nežne. V bozku sa ostýchal, ale moje nájazdy jazyka boli čoraz tvrdšie, napokon sa poddal. Jazyky sa nám preplietli. Mal neskutočne jemný jazyk a čo s ním všetko v mojich ústach robil! Zalialo ma teplo a viac som sa naňho natlačil. Vášeň nás uvoľnila, bozkávať Tomáša mi pripadalo prirodzené a hlavne rajcovné.

Voľnou rukou som ho pohladkal po bruchu, ale zavadzalo mi jeho tričko. Bez toho, aby som prerušil bozk som mu ho začal vyhŕňať. Neprotestoval, ešte sa odlepil od gauča a zdvihol ruky. Rýchlo som mu ho vyzliekol a vrátil sa k jeho horúcim perám. Prstami som mu jemne prechádzal po krásne vyrysovaných bicepsoch, po ramenách dolu na kľúčne kosti. Ledva som sa ho dotýkal, ale vyzeralo to, že ho to vytáča do extrému. Pevne ma objal okolo krku a pritiahol si ma. Rukou som ďalej putoval po jeho hrudi, bradavky som neisto obišiel a zostal som ho hladkať dolu pod pupkom, čoraz rýchlejšie. Tomášovo telo bolo celé horúce, aj ja som cítil moje zväčšujúce sa vzrušenie. Sme až tu, teraz, alebo nikdy. Nadýchol som sa a rukou mu vkĺzol do nohavíc. Tomáš spokojne zapriadol a mierne roztiahol nohy.

Chytil som do ruky jeho ako kameň tvrdý penis. Potešilo ma, že som ho dokázal tak vzrušiť. Chvíľu som ho hladkal po celej dĺžke, než som sa presunul na jeho špičku. Prvé kvapky Tomiho vzrušenia som rozotrel palcom. Prestal ma bozkávať a iba sa ku mne pritúlil. Ale ja to takto nechcem. Rukou čo som mal v jeho vlasoch som ho potiahol dozadu až sa na mňa prekvapene pozrel. Konečne! Konečne otvoril oči. Chcem, aby ma videl, aby si uvedomoval, že to ja sa ho dotýkam a nie iba ďalší z jeho úlovkov. Strácal som sa v tých krásnych modrých očiach podfarbených vášňou, sám som skoro ani nedýchal. Zrýchlil som pohyby v jeho nohaviciach. Netrvalo dlho a Tomášovo telo sa celé roztriaslo v ohlase prichádzajúceho orgazmu. Priblížil som sa tvárou ešte bližšie k tej jeho, až som v jeho modrých očiach videl odraz mojich zelených. Ešte pár ťahov a Tomáš vypustil to svoje „ách“ a naplnil mi ruku svojím semenom.

Držal som ho v rukách a čakal, kým sa jeho telo spamätá z orgazmu. Zažmurkal a trochu sa odomňa odtiahol. Vytiahol som ruku z jeho nohavíc.

„Počkaj.“ šepol zachrapteným hlasom a začal mi sťahovať tričko.

„Čo to...“ stiahol mi ho a utrel mi ním ruku. Tak to nemusel. Odhodil ho na zem a opäť ma začal bozkávať.

„Pokračujeme?“ spýtal som sa prekvapene.

„A ty nepotrebuješ pomôcť?“ zdvihol obočie.

„No...trošku.“ tlak v nohaviciach som si veľmi dobre uvedomoval, ale plne som sa sústredil na Tomáša. Ten sa usmial, kľakol si na zem medzi moje kolená a začal ma bozkávať na krku. Sal mi ušné lalôčiky, hrýzol mi kožu a hladkal ma po stehnách. Aj cez rifle som si jeho dotyky intenzívne uvedomoval. Presunul sa perami na moju hruď, prstom obkreslil kocky na mojom bruchu a zatiaľ čo si jazykom razil cestu čoraz nižšie, jeho ruky mi rozopínali nohavice.

„Tomi, počkaj, to nemusíš.“

Nevnímal ma, bol úplne sústredený. Keď vyslobodil môj penis, vtisol mi bozk na jeho špičku a potom si ho celý zobral do úst. Jeho jazyk robil divy, rozozvučil každú strunu v mojom tele. Uprene som Tomáša sledoval, bol taký sexi. Jemne sa zubami obtrel tesne pod žaluďom a z môjho hrdla sa ozval taký vzdych, až som si radšej zakryl rukou ústa aby sa neopakoval. Narastajúci tlak v podbrušku som dobre poznal.

„Tomi.“ chytil som ho za bradu a prinútil prestať a pozrieť sa na mňa. „Toto nemusíš robiť. Nechcem, aby si ma takto dokončil.“

„Prečo?“ hlas mal stále zachrípnutý od vzrušenia.

„Toto...určite to chutí hnusne, nechcem, aby si...“

Nečakal, kým vetu dokončím, usmial sa a sklonil hlavu naspäť k môjmu rozkroku. Zobral si ma hlboko do úst, žaluďom som narážal do jeho podnebia a jazykom ma oblizoval.

„Tomi ja...už bude..“ ani som to nestihol dopovedať a vyvrcholil som mu do úst. Nebol to môj najlepší výkon, ale to ma teraz nezaujímalo. Cítil som sa skvele.

Tomáš mi navliekol naspäť trenky a sadol si vedľa mňa.

„Nechceš to vypľuť?“ spýtal som sa.

Samoľúbo sa usmial. „Nie je čo.“

„Nehovor mi, že si to prehltol?“

Zasmial sa, pritisol sa ku mne a pobozkal ma. „Vôbec nechutíš hnusne.“

Podľa zbytkov, ktoré som cítil z jeho úst som s ním síce nesúhlasil, ale kašľať na to. Vtisol mi pusu na nos.

„Na dnes stačí?“ Zadíval som sa naňho. Ešte som sa necítil na to, aby sme to dotiahli až do konca. Predsa len je to pre mňa nové, dotýkať sa muža. Aj keď je to Tomáš.

„Na dnes stačí.“ prikývol som.

„Tak idem do sprchy.“ postavil sa a pozbieral zo zeme naše veci. „A toto hodím do pračky.“ dodal s úsmevom.

Napoly som na gauči sedel, napoly ležal a rozum začínal pomaly pracovať. Určite je veľa vecí o ktorých si musíme s Tomášom pohovoriť, ale odložiť to na neskôr mi pripadalo, ako dobrý plán. Postavil som sa, zapol si nohavice a umyl si ruky. Spravím večeru.

Na sporák som dal variť vodu na špagety a kým som vytiahol bolonskú omáčku, vyšiel Tomáš zo sprchy. „Pohľad pre bohov.“ žmurkol na mňa. Jasné, polonahý chlap v kuchyni.

Spravil som špagety a kým som sa osprchoval Tomáš pustil DVD Rallye smrti. Obaja máme radi akčné filmy. Najedli sme sa, pozerali film a kecali o samých nepodstatných veciach. Bolo to všetko úplne v pohode. Iné to bolo len v tom, že vždy, keď sa na mňa Tomáš usmial, trošku mi poskočilo srdce.

Počas filmu som periférnym videním zbadal, ako na mňa zamyslene hľadí, ale nepovedal nič. Proste sme sa potichu dohodli, že si tento večer nebudem kaziť. Trochu divné to bolo, až keď sme išli spať a každý sa zatvoril do svojej izby. Ľahol som si so zmiešanými pocitmi. Mám o čom rozmýšľať, určite tak ľahko nezaspím. Mýlil som sa.

Len čo som zatvoril oči, viac som o sebe nevedel.