Ostal som s otvorenými ústami. Tomáš bol v predklone, rukami sa opieral o stenu a za ním ho klátil vysoký, ramenatý chalan. Zrejme Samuel. Tomášove vzdychy sa niesli vzduchom a vibrovali mi v ušiach. Zdvihol hlavu, mal zatvorené oči, stiahnuté obočie a vlhké pery. Sústredene si užíval. Chalan za ním mu vopchal do úst dva prsty a Tomáš ich sal. Nato začal tvrdšie prirážať a rukou sa presunul do Tomiho nohavíc. Jeho telo sa naplo a orgazmus sa tak odrazil na Tomášovej tvári, že som od nej nevedel odtrhnúť zrak. Bol taký.... iný než Tomáš s ktorým bývam. Chalan za ním ešte párkrát naozaj tvrdo prirazil, potom sa predklonil, dosť kruto si pritiahol za vlasy Tomášovu hlavu a začal ho bozkávať. Mal som dosť.

Otočil som sa a zdrhol odtiaľ. Prečo som tam stál ako v tranze, dočerta!? Bol som taký zaujatý, že som vôbec nevidel Paťa a vrazil doňho.

„Filip, čo robíš?“

„Prepáč ja...nevidel som ťa.“

„Je to upratané?“

Zadíval som sa na Paťa, potom na vrece s odpadkami a vedro. Celkom som zabudol, že tam idem upratovať. „Jasné.“ hlesol som.

„Vidíš Leni?“ povedal smerom ku kolegyni. „Žiadny úchylák tam nebol.“

„Zato ale Filip vyzerá, akoby videl ducha. Si v poriadku?“

„Čo?“ Lenka sa na mňa zadívala. Mala až odporne prenikavé modré oči. Aj Tomáš má modré oči. Stačí! Proste na to zabudnem. „Nie, v pohode, žiaden duch.“ povedal som a pobral sa k čistiacej miestnosti. Pozbieral som vrecia s odpadom a šiel ich vyhodiť. Vedel som, že keď sa vrátim, ľudia už budú preč. Nemal som chuť teraz sa Tomášovi ukázať. Ani ho vidieť.

Keď som prišiel domov, Tomáš už spal. Bol som rád. Hodil som sprchu a tiež sa zakuklil do perín. Zajtra máme školu, vstávam skoro. Zaspával som, keď sa mi v ušiach ozvali Tomášove vzdychy. Jeho tvár sa ukázala úplne blízko mojej a vlhké pery zašepkali „Filip.“ Strhol som sa a otvoril oči. Čo, dopekla!? Zostal som civieť na prázdnu stenu a uvedomil som si, že toto bude zlá noc. A mal som pravdu.

Ak som spal dokopy tri hodiny, je to veľa. Navliekol som si rifle a sveter a celý polámaný sa pobral do kúpelne. Vo dverách som sa zrazil s pôvodcom môjho zlého spánku.

„Ahoj. Vyzeráš tak, že si to včera niekde poriadne rozbalil. Alebo si sa aspoň rozbil.“

Civel som do jeho čerstvej, vyspatej tváre a rozmýšľal, ako dokázal zmeniť tento svoj výraz na taký...

„Hej, si ok?“

Prikývol som, obišiel ho a zatvoril dvere. Umyl som sa studenou vodou dúfajúc, že ma zobudí. Kým som skončil, Tomáš nachystal raňajky. Sadol som si za stôl a čumel do misky s Nesqickom.

„Tak kde si včera bol? Našiel si tú kočku z párty?“ sadol si oproti mne a začal jesť.

„Nie, vravel som ti, že mám okno.“

„Potom čo sa tak tváriš? To si dostal črevnú virózu, alebo čo? Vyzeráš hrozne.“

Konečne som nabral odvahu a pozrel sa naňho. Upieral na mňa ustarané oči. Predtým som si nevšimol, že ich má tak krásne modré. Ako more. Zatriasol som hlavou. „Nie, včera mi volal Paťo, musel som ísť do roboty.“

Tomášovi vypadla z ruky lyžička a mlieko vyšplechlo na stôl. „Ty si bol včera v kine?“ spýtal sa zarazene.

Ale, ale. Žeby som ho trošku potrápil?

„Áno, až do noci a zle som spal. Proste na nič noc.“ natiahol som si ruky nad hlavu a zívol som. „A tebe ako dopadlo rande?“

„Ja....no, dobre.“

No teda! On sa naozaj červená! Neveril som, že je toho muž Tomášovho razenia schopný. Ale je to...roztomilé. Usmial som sa.

„A kde ste boli?“

Tomáš na mňa podozrievavo pozrel. „V kine.“

„Naozaj? A na čom?“

„Na Drozdajke.“

„Včera sme mali nával hlavne kvôli jej premiére. Stojí ten film za to?“

„Povedal by som, že áno.“

Zaujímalo by ma, koľko z toho filmu videl. „Na ktorom predstavení ste boli?“

„Neboli sme v tvojom kine, takže je to jedno.“

Klamár. Ešte chvíľu som rozmýšľal, či mu povedať, že som ich videl, ale napokon som sa len potichu pustil do raňajok. Zvyšok dňa prebehol v zápale blížiacich sa skúšok.

„Nech mi niekto vysvetlí, načo je v telovýchove etika?“ nadával Tomáš a šmaril na lavicu cvičný test, z ktorého dostal FX.

„Na to, aby si si uvedomil, že preťahovať svojich študentov je nemorálne.“ podpichol som ho.

„To nech radšej povedia profáčke na plávanie. Tá stará panna nás už všetkých pretiahla pohľadom.“ Zasmial som sa. Mal pravdu. Prečo dali takej žene na starosť triedu štyridsiatich chalanov? Aj tak ju nikto nebral veľmi vážne. Iba pred skúškami.

Zdvihol som sa a prehodil si ruksak cez plece. „Buď rád, že nemáme povinné predmety s nulovými kreditmi ako v prváku. Pohni sa, angličtina čaká.“

„Jedno lepšie než druhé.“ zašomral, ale zdvihol sa.

Tomáš má dosť prachov na to, aby si titul kúpil, ale jeho otec mu na to peniaze nedá, tak si to tu musí odmakať tak, ako my ostatný.

Ťahali sme sa chodbou k bilingválnej učebni, keď som zbadal Samuela, Tomášovho včerajšieho milenca. Strelil som pohľadom po Tomášovi, ale ten stále šomral nad tým FX.

„Čo sme mali z angličtiny naposledy?“ spýtal sa ma.

Prešli okolo seba s tým chalanom ako nič, aj keď sa prehliadnuť rozhodne nemohli. To je naozaj Tomáš taký ľahostajný k svojim milencom? Stačí mu taký vzťah? To, že chlapov strieda jedného za druhým mi nevadí. Alebo lepšie povedané, už mi to nevadí. Dokonca ma nijako extra neprekvapuje ani to, že Tomáš je pri sexe dole. Z jeho predchádzajúcich narážok som to akosi predpokladal, ale jeho ľahostajný postoj...ja tiež nie som ukážkový príklad zodpovednosti, ale až na pár kixov ako na tej párty si dievčatá vyberám a potom sa s nimi aspoň snažím udržiavať dobré vzťahy. Dokonca som mal aj vážny vzťah. Síce iba osem mesačný, ale naozaj som ju ľúbil.

„Haló! Planéta Zem volá Filipa. Čo je to dnes s tebou?“ zamával mi pred tvárou Tomi rukou.

„Prepáč, ja neviem, čo sme preberali, učebnicu angličtiny som naposledy videl v obchode.“

„Ty ju stále nemáš?“

„Tomáš, tá kniha stojí skoro päťdesiat euro. Dala nám ju kúpiť len preto, lebo je jedna z autorov.“

„Tak sa robí biznis.“ pokrčil plecami.

„Ja jej nedám zarobiť.“

„Takže mi naďalej budeš brať tú moju?“

Rozčúlil som sa. „No a? Veď ty ju aj tak najčastejšie používaš ako podpivník.“

„Dobre, len ťa naťahujem. Nemusíš sa hneď rozčuľovať.“ ukľudňoval ma.

Pred učebňou už čakali spolužiaci, bolo tam dosť plno. Kývli sme hlavami na ostatných.

„Vie tu niekto, čo sme naposledy preberali?“ spýtal sa Tomáš.

„Že to práve teba zaujíma.“ podpichol ho Tibor. Tomáš po ňom šľahol pohľadom a mňa napadlo ,Keby pohľady zabíjali...,

Tibora sme veľmi nemuseli, ale bolo to dvojča Erika a toho sme v partii mali radi, často za nás zatiahol rundy.

„Daj mi knihu.“ šťuchol som do Tomiho. Začítal som sa do článku o ktorom sa budeme dnes baviť a ktorý sme si mali naštudovať.

„Hej, Filip.“ šepol na mňa Erik. „Tamtá kočka ťa hľadá.“ ukázal smerom k dverám. Stála tam naozaj krásna drobná blondýnka. Ukázala na mňa prstom a kývla, aby som šiel k nej. Skvelé, čo som pes? No aj tak som šiel.

„Ahoj.“ pozdravila.

„Ahoj.“

Ticho.

„Ty si ma zrejme nepamätáš, však?“ usmiala sa. Pokrútil som hlavou.

„Som Aneta. Boli sme,no...“ zružovela v tvári. To je za tento deň už druhý človek, ktorého vidím červenať sa. „Na tej párty, sme boli spolu.“pošepla.

„Aha, jasné. Už si spomínam.“ klamem, absolútne si na ňu nepamätám. „Ja som Filip.“

Pozrela na mňa naozaj urážajúcim pohľadom. „Ja viem, to ty si bol na mol, nie ja.“

„Jasne, prepáč.“ začínalo mi byť trápne. Kde, dočerta, je profesorka, keď ju človek potrebuje? „Nuž, ako ti môžem pomôcť?“

„Je to trošku trápne, ale vzhľadom na okolnosti...proste nenašiel si u vás moju ružovú podprsenku? Je dosť výrazná a moja obľúbená, nehovoriac o tom, že bola dosť drahá.“

Ajaj, áno, vyhodil som ju. „Prepáč, ale nenašiel som ju.“

Zatvárila sa sklamane. „Tak nič. Počuj, nešiel by si niekedy na kávu?“ Prečo mám pocit, že sa konečne dostala k pointe rozhovoru?

„Niekedy môžeme.“

„Dobre, tu je moje číslo.“ strčila mi do ruky papierik. „Zavolaj mi, keď budeš mať čas. Čau.“

Ostal som tam stáť. Ona ho mala pripravené? Strčil som si lístok do vrecka a vrátil sa k ostatným.

„To bola ona? Tajomná z párty?“ spýtal sa ma Tomáš.

„Aneta.“

„Tak tajomná má meno.“

„Je veľmi pekná. Dobrý vkus.“ usmial sa Erik.

Vraj dobrý vkus. Doteraz som ani nevedel, ako vyzerá.

„Konečne.“ povedal Tibor, keď prišla profesorka a odomkla učebňu. Obdarila ho za to škaredým pohľadom.

Po škole som letel do práce, kde ma jeden chalan poslal do p-čka, lebo nevedel pochopiť, že rezervácia na lístky prepadá, ak si ich nevyzdvihnete tridsať minút pred začiatkom predstavenia. Nevadí, takému napomádovanému frajerovi v pravej koženej bunde najmenej za dvesto euro ťažko niečo vysvetlíte. Jediné šťastie, že zajtra ma nečakajú prednášky, ale plavecký výcvik a posilovňa. Som radšej, keď trpí moje telo než mozog.

Keď som prišiel domov, bol som vyšťavený ako citrón. Skopol som si tenisky z nôh a zvalil sa na gauč. Bol som taký unavený, že som ani nebol hladný, hoci za celý deň som mal len ten Nesqick, školský obed a v práci asi päť vedierok popcornu. Mal by som sa osprchovať, nachystať si veci na zajtra, nastaviť si budík a....kašlem na to. Pohodlne som sa na gauči uložil a prestal vnímať svet.

Zobudil som sa. V izbe bola úplná tma. Šmátral som v rifliach a vyhrabal si z nich mobil. 3:20 ráno. Super. Čo ma to zobudilo? Hneď som aj dostal odpoveď. Z Tomášovej izby sa ozval buchot a následne náraz. Sedel som na gauči a žmúril do tmy. Zapol som na mobile funkciu BATERKA a posvietil na jeho dvere. Boli pri nich odložené zeleno – žlté tenisky. Super.

No nič, neriešil som to a rozhodol sa, že keď už som hore aspoň sa presuniem do svojej izby. Vyzliekol som sa a padol do postele. Zatvoril som oči s myšlienkou, že môžem spať ešte štyri hodiny. Vŕzganie postele z vedľajšej izby ma opäť prebralo. Ah, to hádam nie. Načiahol som sa k stolíku pre slúchadká. Toto sa nestalo prvýkrát, vždy som to riešil slúchadkami. Už som si ich dával do uší, keď ma napadlo, s kým je asi Tomáš dnes? Tie tenisky som ešte u nás nevidel. Tak možno nejaký nový objav. Alebo možno Samuel, aj keď Tomáš si málokedy užíva viackrát s jedným chalanom.

Posadil som sa. To, čo som teraz počul, bol...naozaj.

Vzdychy sa predierali cez stenu úplne jasne. No to snáď nie. Čo tam robia? Veď je pol štvrtej ráno.

Buchnutie o stenu a ďalšie vzdychy mi dali akú – takú predstavu, čo tam asi robia a mne sa v hlave vynárali obrazy Tomáša pritlačeného chrbtom o stenu s výrazom úplnej rozkoše a odovzdanosti. Možno, keby som mu do ucha zašepkal niečo perverzné začervenal by sa ako dnes ráno v kuchyni. Bola to príjemná predstava, ktorá sa na mne prejavila aj inak než úsmevom.

Neveriacky som sa pozrel dolu na svoje trenky a na môj stoporený úd. No to si zo mňa moje telo hádam robí srandu.

Vzdychy naberali pomaly na intenzite aj na hlasitosti a vďaka včerajšku viem, čo to signalizovalo. Penis mi ešte väčšmi stvrdol. Vyliezol som z postele a neveriacky sa pozeral na stenu predo mnou. Tomáš sa blížil k vrcholu. Hrozne ma to poznanie vzrušovalo. Neprítomne som si strčil ruku do trenok a pohladil si špičku penisu. Akoby to Tomáš cítil, vyslal ku mne hlasný vzdych a ďalšie buchnutie o stenu. Zatvoril som oči a predstavil si jeho tvár v momente orgazmu. Druhou rukou som sa oprel o stenu, za ktorou bol vzdychajúci Tomáš. Ruka v mojich trenkách postupne zrýchľovala svoje tempo. Predstavil som si pred sebou Tomášov hladký chrbát a jeho hnedé vlasy, ktoré sa pohybujú v rytme môjho prirážania. Podvedome som začal pohupovať bokmi a keď sa spoza steny ozvalo konečné Tomášove „ách“ vyvrcholil som aj ja.

Vytiahol som si ruku z trenok a pozrel sa na biely nefalšovaný dôkaz môjho orgazmu. Sadol som si na posteľ a zvesil hlavu. Čo teraz?