„Haló, budíček, vstávame,“ šepká mi do ucha mužský hlas a bozká ma do vlasov. Hm? Rick? Kde som? Čo sa deje? Šúcham si oči a snažím sa prebrať k životu. Pomaly si sadám a držím sa za hlavu. Som totálne grogy. Hlava sa mi točí a je mi zle. Sakra, čo som včera robil? Ako som sa vlastne dostal do hotela? Ágrrr, nič si nepamätám. Snažím sa zaostriť pred seba na osobu, ktorá stojí pred posteľou. „A ty si....?“ ani nedokončím otázku, keď ma napne a utekám čo mi nohy stačia na záchod. Keď sa konečne dostanem pred zrkadlo mám pocit, že sa pozerám na zombie. To, že som nahý úplne ignorujem, radšej si vyplachujem ústa a premýšľam.

Do riti, čo som včera stváral, že som takto dopadol. Držím sa za hlavu a snažím sa spomenúť. Mal som seminár, ten dopadol úspešne a potom sme to išli osláviť, ale čo bolo potom, nemám šajnu. Teraz na to kašlem, snáď si časom spomeniem, len dúfam, že som nerobil nejaké kraviny, nebolo by to totižto prvý raz.

Opieram sa o umývadlo a hlavu mám sklonenú, keď ma odrazu niekto chytí za ramena a opäť mi pošepká do ucha: „Už je lepšie? Prinesiem ti vodu a dnes zostaneš v posteli. Ok?“ prudko otočím hlavou až sa mi zatočí a ja stratím rovnováhu. Pred pádom ma však zastavia cudzincove ruky, ktoré ma včas chytia. „Kto si? A čo tu robíš?“ snažím sa zo seba vysúkať zrozumiteľné vety.

„Vidím, že máš po tom včerajšku riadne okno. Asi ti musím osviežiť pamäť,“ hovorí medovým hlasom a pobozká ma na líce. Okamžite sa ho snažím odstrčiť ale mám ruky ako zo želatíny. Pokračuje smerom na krk a ja sa ho stále snažím odstrčiť až to napokon vzdá a prestane ma bozkávať. Nakoniec sa mi ho podarí odtlačiť dostatočne ďaleko.

„Čo to robíš, ako sa opovažuješ, stále si mi nepovedal kto si a čo tu robíš, je síce pravda, že mám okno ale ak by si bol na oslave tak by som si ťa aspoň matne pamätal. Tak čo tu chceš?“ sypem mu do tváre.

„Teo, Teo...,“ krúti hlavou „asi mi nič iné nezostáva len sa ešte raz predstaviť. Volám sa Tyler Ward. Som jeden z profesorov na univerzite a na oslave som bol. Sedel som ďalej od teba a keď si registroval len ľudí čo sedeli tesne pre tebe, tak je jasné, že si ma nebudeš pamätať. Prisadol som si k tebe až keď si mal už nejaký ten pohárik v sebe a prestal si byť taký strnulí a pozorný. Hneď bola s tebou väčšia zábava. Potom keď už bolo jasné, že do seba nič ďalšie nedáš, som sa ponúkol, že ťa zoberiem domov. Od profesora Harmasona som sa dozvedel v ktorom hoteli bývaš. A tu... myslel som, že keď máš už v sebe toľko alkoholu tak sa na nič nezmôžeš, ale mýlil som sa. Bol si neskutočný, ešte teraz mi behá mráz po chrbte a mám čo robiť aby som si udržal vtáka v gatiach. Čo ty na to, dáme si ešte jedno číslo?“ hovorí, a približuje sa ku mne s natiahnutými rukami.

Krútim hlavou na dôkaz nesúhlasu a cúvam od neho preč. „Kecáš, ja by som to nikdy neurobil, ja mám milenca. Volá sa...“ pokojne mi skočí do reči a povie: „Rick, tak sa volá, ja viem, v noci si jeho meno často volal. No žiaľ musíte sa rozlúčiť. Už si môj! Dnes ti to ešte prepáčim, že si pri sexe volal jeho meno ale nabudúce už nie,“ dokončuje už zlovestným hlasom a skláňa sa nad mnou. Je ohromný. Nie je síce tak vysoký ako Rick ale je mohutný. Zo stavby jeho tela vyvodzujem, že chodí do posilňovne, lebo také svaly aké má si ako profesor na prednáškach nevybuduje. Nakrátko ostrihané čierne vlasy a tvrdé neľútostné čierne oči.

Dýcham zrýchlene, narušuje mi môj osobný priestor a berie kyslík. „Vypadni!“ hlesnem.

„Ccccc, no tak, no tak,“ hrozí mi prstom pred očami a ten potom prikladá na ústa aby ma umlčal. „Takto ty vyjadruješ vďaku za to, že som ťa dostal domov a postaral som sa o teba?“

„Postaral? Už si dostal čo si chcel, tak vypadni!“ zrevem na neho.

„Ale to mi nestačí, myslel som si, že bude, keď si ťa raz vezmem. Ale máš tak skvelí zadok a tak božsky pri tom stonáš a ešte to rozkošné tetovanie,“ oblizne si mlsne jazyk a pokračuje tichým hlasom z ktorého ide strach, „chcem viac, nestačí mi to. Vieš, keď mi niečo zachutí, nezdám sa toho. Nemyslel som si, že budeš taký skvelí. Seminár bol síce super pútavý, ale ty si bol také malé ryšavé indivíduum, že som najprv ani nechcel na tú oslavu ísť. Vieš, ja mám oveľa vyššie nároky na svojho partnera, ale potom vonku ti do vlasov zasvietilo slnko a tie ti žiarili ako východ slnka. Uchvátilo ma to a preto som sa rozhodol ísť a sledovať ťa. A musím povedať, nebanujem. Ako hovorím, bol si skvelí. Ale ako chceš, na dnes teda pôjdem, nechám ťa odpočívať a vyspať sa aj tak ťa musí bolieť celé telo, však? Ako hovorím, bola to divoká noc. U profesora ťa ospravedlním. Uvidíme sa,“ hovorí a na rozlúčku ma ešte chytí za bradu, pobozká na pery a rukou pleskne po nahom zadku. Otočí sa a odíde. Ešte chvíľu som z toho v šoku a len ticho stojím. Až keď počujem buchnúť vchodové dvere, vydýchnem a zveziem sa na studenú podlahu. A som v kely. Čo teraz? Podľa toho čo povedal, som s ním mal vážne sex ale boky ma až tak veľmi nebolia. To je zlý sen, prosím nech je to zlý sen. Zodvihnem po chvíli hlavu a zahľadím sa pred seba. Na perách mám jedinú otázku, na ktorú sa mi bude najťažšie odpovedať: „Ako to poviem Rickovi?“

Zaleziem do sprchy a drhnem zo seba jeho pach a zmývam značky svojho a jeho vyvrcholenia. Som zo seba znechutený. Už ho nechcem nikdy vidieť, chcem sa vrátiť domov, k Rickovi. Prosím ozvy sa mi už. Potrebujem ťa.

Moje dni plynú asi ako stojaca voda. Nech sa snažím akokoľvek sústrediť na prácu a popohnať čas, ten akoby sa zastavil a odmietal sa pohnúť. Práca mi stojí, nedokážem sa sústrediť, stále premýšľam o Teovi. Mám strach, že keď budem s Teom, môžem byť opäť šťastný a časom na Mary zabudnem. A to nechcem.

Je asi týždeň po tom čo Teo odišiel, keď ma z mojich úvah vytrhne hlasné trieskanie na vchodové dvere. Aj keď sa to snažím ignorovať a robiť sa, že tu nie som, trieskanie neprestáva až to nakoniec vzdám a idem ku dverám. Po ceste tam tuším, kto by to mohol byť a po otvorení dverí sa mi to aj potvrdí. Je to Rose. „Ahoj, čo tu robíš?“ pýtam sa jej, vyjdem von a zatvorím za sebou dvere.

„Hoj, takto sa víta švagriná? To ma ani nepozveš dnu?“ hovorí a usmieva sa od ucha k uchu.

„A vieš, že ani nie? Za tých 5 rokov už by si mohla vedieť, že dnu nikoho nepustím. Tak čo tu chceš?“ nech to zrýchli, nechcem byť v jej prítomnosti dlhšie než je treba, tak veľmi mi pripomína Mary až to bolí. Nie nadarmo sú jednovaječné dvojčatá.

„Hej, nechodím sem tak často aby si sa stále musel tváriť ako skysnuté vajce. Prišla som ťa len skontrolovať, či žiješ. Odvtedy čo si mi volal aby si zistil číslo na toho mladíka si sa neozval, tak som chcela vedieť ako to ide. Našiel si ho? Podarilo sa mu konečne prelomiť tú tvoju nezničiteľnú stenu seba obviňovania? Kde je? Prečo nie si s ním?“ vyzvedá sa Rose.

„Je preč, prednáša na nejakom psychologickom seminári, čo ja viem.“

„Fíha, tak on je psychológ, to je úžasné, rada by som sa s ním ešte raz stretla, kedy sa vráti?“

„Neviem,“ odpoviem a opriem sa ramenom o rám dverí.

„Akože nevieš, však si voláte nie? Či ty mu ani telefón neberieš. Bože, ty truľo, konečne si stretol osobu, ktorá ti môže byť skvelým priateľom a ty sa k nemu takto správaš. Okamžite mu zavolaj!“ rozkáže mi s nafučaným výrazom na tvári. Až sa musím zasmiať. Toto Mary často robila, keď niečo chcela. Takže viem, že sa z toho nevyvlečiem, bude ma bombardovať dovtedy, kým mu skutočne nezavolám. Zbohom moja vlastná vôľa. „Ak by sa jednalo len o priateľstvo tak by to bolo v pohode, ale...“ váham, mám jej to povedať? Predsa len je to moja švagriná. „Vieš, on by chcel aby sa náš vzťah dostal na trochu inú úroveň, viac intímnu. Už sme sa síce spolu zaplietli, ale... ja... neviem či to tak chcem, mám pocit ako by som tým Mary zrádzal a... ty nie si voľáko prekvapená z toho čo hovorím?“ čudujem sa.

„No ani nie veľmi nie. Už prvý krát keď som vás videla spolu na stanici som si to pomyslela, úplne to z neho sršalo. Bolo na ňom jasné, že sa do teba zapozeral. A nevidím na tom nič zlé aby si mu tie city opätoval. Zdal sa milí. Myslím, že pre teba bude dobrou oporou a partnerom na život. A taktiež si myslím, že by to aj Mary tak chcela. Môžem s istotou povedať, že by si želala aby si bol šťastný, aj keď ten kto bude po tvojom boku bude muž. Nevidím v tom zlé,“ hovorí mi, chcem niečo poznamenať ale nedovolí mi to a pokračuje, „Neprerušuj ma. Ak si sa ma chcel spýtať prečo nerobím žiadnu vedu z toho, že je to muž, tak asi pre to, že ja sama som mala v minulosti jednu epizódu s dievčaťom. Ešte na výške. Takže viem aké to je byť s rovnakým pohlavím aj Mary o tom vedela a nesúdila ma. Naopak ma podporovala. Ale potom som stretla Jacoba a vedela som, že som našla toho pravého. No ak by som ho nestretla je možné, že by som bola doteraz s ňou. Preto v tom nevidím problém, že je muž tak ako ty. Ak si vy dvaja rozumiete, tak vám do toho nemôže nikto nič hovoriť. A ako hovorím, Mary by určite chcela aby si bol opäť šťastný po niekoho boku, takže neváhaj a zavolaj mu, bež, hneď teraz, ja už radšej pôjdem, odskočila som si sem cestou z práce, ahoj,“ s tým ukončila svoj monológ, otočila sa na podpätku a odišla. Chvíľu ešte za ňou hľadím, než sa jej auto stratí z dohľadu, potom sa otočím a už s lepšou náladou opäť zaleziem do pracovne.

Je večer a ja si robím si vývar. Celý deň som preležal a dostával sa z opice. Spal som nepokojne, snívalo sa mi ako ma znásilňuje a ja sa ani nedokážem pohnúť. Len kričím a volám na Ricka, ktorý stojí o po diaľ a prizerá sa tomu. Nič však neurobí.

Musím ísť zajtra za profesorom Harmasonom sa rozlúčiť a hneď potom odídem. Nechcem tu byť už ani minútu. Chcem ísť za Rickom, chcem aby ma zovrel v náruči tak ako to vie iba on. Aby ma miloval a prinútil ma zabudnúť na to čo sa tu stalo. Pretože vďaka snom som si na to, čo sa v noci stalo, spomenul. No bol by som radšej keby som si nespomenul, možno by som potom sebou tak nepohŕdal.

Konečne, mám hotovo. Konečne som ten projekt dokončil. Po vyše piatich rokoch odkladania sa mi to nakoniec podarilo. Teraz sa môžem pustiť do realizácie. No na dnes už končím. Pôjdem sa najesť, osprchovať a spať. Zajtra ma čaká dlhý deň. Zbalím sa až ráno. Letenku už mám a Rose mi pomohla zistiť v ktorom je hoteli. Už som sa rozhodol. Chcem ho. Nevzdám sa ho nech sa deje čo sa deje. Musím mu to jasne povedať a ospravedlniť sa mu za tú moju nerozhodnosť. Dúfam, že mi to odpustí. Teo... počkaj ešte chvíľu, zajtra ťa už konečne zovriem v náručí.

Na druhý deň za včas rána sa vyberám na univerzitu za profesorom Harmasonom sa rozlúčiť. Prichádzam ešte skoro, takže čakám na neho pred univerzitou. O chvíľu prichádza z poza univerzity z parkoviska. Idem mu naproti a stretneme sa presne pred vchodom. Pozdravím ho: „Dobré ráno, profesor.“

„Á, dobré ránko, pán Reed. Čo tak skoro? Už je vám lepšie? Včera mi volal profesor Ward, že sa necítite dobre a radšej zostanete v posteli,“ so starosťou v hlase sa pýta profesor.

„No hej, nebolo mi dobre, ďakujem za starosť. Prišiel som sa s vami rozlúčiť, zajtra sa vraciam naspäť a dnes chcem ešte niečo vybaviť, takže som prišiel už teraz ráno.“

„A prečo tak skoro, zostaňte tu ešte pár dní, profesor Ward mi hovoril, že pre vás ešte niečo má, nejakú prácu vhodnú pre vás, ale bližšie informácie mi neposkytol, takže sa o tom musíte pozhovárať vy,“ prehovára ma profesor.

„Nie, nemôžem tu už zostať dlhšie, mám prácu, ktorá ma nepočká a tiež ma doma niekto čaká, nerád by som bol dlho preč. Chápete to však? Neviem čo za ponuku pre mňa pán Ward má, ale aj tak b som ju odmietol, nevidím sa v akademickom poli, radšej pracujem priamo s rodinami, ktoré potrebujú pomôcť. ale aj tak ďakujem,“ uzatváram tým rozhovor.

„Tak sa s ním bežte aspoň rozlúčiť, patrilo by sa to, keď sa o vás tak pekne staral v deň oslavy.“

„Už som sa s ním rozlúčil včera, aj som mu poďakoval, takže,“ podávam mu ruku na rozlúčku, „dovidenia.“ Potrasieme si pravicou, odzdraví mi a ideme každý svojou cestou. Dnes sa chystám ísť ešte po nejakých obchodoch, kúpim niečo Rickovi aj mame na pamiatku. Keď sa vrátim do hotela zavolám Rickovi, snáď mi už teraz vezme telefón.

Celú noc som spal pokojne, všetko som mal nachystané. Nakoniec som to nevydržal a zbalil sa už včera. Počas tých dní, čo sme sa nevideli som si uvedomil ako mi chýba, ako veľmi ho potrebujem, počuť jeho smiech, vidieť jeho úsmev, jeho hlboké oči, v ktorých sa vždy topím. Jeho krásne ohybné telo, už len pri spomienke naň mi tvrdne. Tak veľmi ho chcem držať v náručí, počúvať jeho stonanie, vidieť, jeho blažený výraz na tvári, ktorý mu dokážem spôsobiť. Teo...

Všetko mám vybavené, darčeky zabalené a bezpečne uložené v kufri, zavolám mu a zbalím sa až potom.

Do Phoenixu som dorazil presne o 6 PM. Zobral som si taxi a netrvalo dlho a stál som pred hotelom v ktorom je Teo ubytovaný. Konečne si zapínam mobil, vyskočí na mňa cez 100 zmeškaných hovorov. Všetky sú od Tea. Pichne ma z toho u srdca. Keď si pomyslím ako som tým musel ublížiť a on to aj tak nevzdal. Ja si ho vážne nezaslúžim.

Vytočím jeho číslo a čakám. Zvoní: „Tú – tú – tú – tú – tú,“ keď sa konečne na druhej strane ozve: „Rick? Si to ty?“ Vzdychnem do mobilu: „Teo...“a pomaly mierim do hotela.

Beriem do ruky mobil, že mu idem zavolať, keď sa ozve melódia prichádzajúceho hovoru. Zostanem strnulo hľadieť na mobil, na display totižto svieti Rickovo meno. Už som tomu prestával veriť, že sa ozve. Prijmem hovor a hlasom naplneným emóciami hlesnem do mobilu: „Rick? Si to ty?“ Potom konečne počujem hlas po ktorom tak veľmi túžim: „Teo...“

„Teo... prepáč, že som ti nebral telefón a neodpovedal na žiadny odkaz. Prepáč, musel si myslieť, že ťa nechcem. Pravdou je, že som si myslel, že ma nechceš ty. Keď si vtedy prvý krát volal a povedal si, že ideš preč a nevieš kedy sa vrátiš a ešte si aj položil ten hovor tak, že som ti ani nestihol nič povedať... no myslel som si všeličo. Nevedel som, či je to pravda, alebo je to len taktný spôsob ako sa so mnou rozlúčiť a neublížiť mi. Nevedel som, či ťa nevydesila tá pravda, ktorú som ti povedal, alebo skutočne ideš na seminár. No aj tak som čakal, že sa ozveš. Celé tie dni som bol mimo, musel som na to stále myslieť. A potom si zavolal. Nebol som vtedy doma, tak som si našiel len odkaz. Znel si ustarostene a pri tom šťastne, že si tam. Potreboval som sa zamyslieť nad celým naším vzťahom. Preto som sa ti neozval, potreboval som si utriediť všetky myšlienky, nechcel som ti dávať falošnú nádej a tým ťa zraniť. Potreboval som si byť istý. Prepáč, že som ťa nechal tak dlho čakať. Vynahradím ti to. No taktiež ťa musím varovať, som veľmi majetnícky. Ak zvolíš, že áno, už ťa nikdy nepustím. Takže sa ťa pýtam. Chceš ma?“ dokončujem svoju otázku, prikryjem si rukou mobil a potichu si pýtam na recepcii číslo jeho izby. Celú cestu v lietadle som sa pripravoval na to, že by ma mohol odmietnuť. Po tom ako som sa choval by som sa mu ani nedivil. Ja sám by som si asi šancu nedal.

V tichosti počúvam jeho spoveď a srdce mám naplnené láskou, túžbou slovami lásky, ktoré by som mu chcel povedať do tváre. Zadržujem slzy ktoré sa mi derú do očí. Ale teraz nie je správny čas na to aby som reval. Musím mu dať odpoveď. Veď toto je presne to na čo som čakal. Na to, že ho budem počuť hovoriť práve tieto slová. No z úst dokážem dostať len jediné slovo: „Áno... áno... áno!“

Na chvíľku sa odmlčím a vstrebávam jeho áno.

„Rick? Si tam? Hovorím, že ťa chcem. Hneď. Chcem aby si sa ma dotýkal. Aby tvoje prsty blúdili po mojom tele. Aby našli každé miesto, ktoré ma privedie do varu už len tým, že sa ho dotkneš. Aby sa do mňa vpila tvoja vôňa, celé tvoje telo. Aby si ma hladil vo vlasoch a šepkal do ucha. Aby si do mňa vstúpil a priviedol do stavu najvyššej rozkoše akú mi vieš dať len ty,“ šepkám do mobilu.

„Som tu, som. A okrem toho ty už ma máš. Práve teraz ti prechádzam tvári, obkresľujem tvoje plné sladké pery. Cítiš to?“

„Áno, cítim ťa,“ odpovedám a zároveň používam svoje ruky akoby bola jeho.

„Bozkávam ťa a jazykom otváram ústa. Prepletiem si jazyky a vítame sa. Rukou ťa hladím vo vlasoch a priťahujem si ťa bližšie k sebe.“

Mám zatvorené oči a všetko čo mi hovorí si predstavujem. Svojou rukou si vchádzam do vlasov a prehrabujem si ich.

„Postupujem nižšie a vyzliekam ti tričko. Bozkávam ťa na krk a postupne sa bozkami dostávam až k tvojim bradavkám,“ hovorím mu zvodným hlasom do mobilu a idem pokračujem po chodoch k jeho izbe. Teo mi začína potichu vzdychať do ucha a to ma rozpaľuje tak, že beriem schody po dvoch. Môj priateľko už je skutočne nedočkavý a teší sa na jeho teplo v ktorom sa obalí až sa s Teom spojí.

„Vyzleč sa!“ prikazujem, „chcem ťa vidieť celého, chcem ťa ochutnať. Hladím ťa po stehnách, po zadočku. Najprv ti ochutnávam špičku až od blaha hlasno vzdycháš. Oblížem ťa po celej dĺžke, každú žilku. Nakoniec ťa zhltnem celého až vykríkneš od slasti. Ľahni si a otvor sa pre mňa.“

Poslúcham každé jeho slovo. Vyzlečiem sa a svojou rukou kopírujem cestu jeho rúk, tak ako mi to hovorí. Prstom si prechádzam po špičke žaluďa až ho napokon oblapím celý a začnem trieť. Moje telo je v jednom ohni, hlasno vzdychám, nedokážem sa už ovládať, nie potom čo mi hovorí, že robí s mojim telom. Chcem ho cítiť priamo, nie len moje ruky ako náhradu za tie jeho. Ale poslušne počúvam ďalej. Ľahnem si na posteľ a roztiahnem doširoka nohy. Čakám na jeho ďalší pokyn.

„Prechádzam ti jazykom guľky a mierim ním až k tvojej nedočkavej dierke do ktorej zasuniem jeden prst. Hýbem ním a hľadám tvoje miestečko rozkoše,“ už len kúsok a budem tam.

Zašmátram rukou v šuplíku pri posteli a vytiahnem gél. Mobil si dám na hlasný odposluch a natlačím si gél na ruku. Jednou si triem penis a druhou zamierim k svojmu otvoru. Triem si ho aby zvlhol až nakoniec jedným prstom vkĺznem dnu. Preťahujem si ju celou dĺžkou prostredníka a hľadám svoju prostatu.

„Už som ho našiel, pridávam ďalší prst a rozťahujem ťa.“

Ako hovorí, nájdem si svoj bod a pridávam ďalší prst. „Rick, už nevládzem, chcem ťa.“

„Už si pripravený?“ konečne dorazím k jeho dverám.

„Áno!“

„Tak mi otvor dvere aby som ti mohol dať to čo chceš,“ a zaklopem mu na dvere. Čakám. V mobily je úplné ticho. Vypnem ho a strčím do kapse. Po minúte počujem zvuk vychádzajúci z poza dverí ako sa Teo snaží rýchlo dostať ku dverám. Dvere sa s hlasným zvukom rozletia a v nich stojí nahý Teo s ružovými lícami a túžbou v očiach.

Čo to vraví? Aké dvere. On... Nechápem, snažím sa pobrať to čo mi povedal, ale nedávam mi to zmysel. Aké dvere, snáď nie je tu. Ale ako...? Veď nevie, že som v tomto hotely a okrem toho čo by tu robil. Ale... žeby? Rozbehnem sa plnou rýchlosťou ku dverám a doširoka ich rozrazím. A pred nimi stojí on. Usmievam sa od ucha k uchu a vzdychnem jeho meno: „Rick.“

„Teo...“ schytím ho oboma ruka a pritiahnem si ho k ústam. Oblapí ma rukami a obaja sa tlačíme do vnútra. Odhodím kufor na stranu, jednou rukou zabuchnem za sebou dvere a druhou hladím Tea po tvári.

„Snívam? Je to pravda? Si tu?“ držím ho oboma rukami za tvár a očami kontrolujem všetko na jeho tvári. Či sa nič nezmenilo, či tie jeho oči sú stále také čokoládové, či majú jeho pery stále ten istý tvar. „Milujem ťa,“ vyznám mu do tváre a sledujem ako sa na odpoveď doširoka usmeje.

Zodvihnem ho pod zadkom do náručia a nesiem do postele. Hodím ho naň.

Nesie ma do postele na ktorú ma hodí. Hneď si sadám a využijem to, že ešte nemá vyzlečenú košeľu. Jednou rukou ho chytím za golier a stiahnem na seba.

Nestihnem si ani vyzliecť košeľu, keď ma za golier stiahne k sebe. Bozkávam ho po celom tele. Som neskutočne nadržaný a nemám veľkú trpezlivosť s oblečením.

Vidím, že nemá trpezlivosť na oblečenie. Kľačí a rýchlo si vyzlieka košeľu. Ach, tie gombíky. Chytím ju za lem a trhnem až sa rozletia gombíky všetky strany. Bozkávam mu brucho a rozopínam nohavice.

Páni, ale musí byť Teo nadržaný. Roztrhne mi košeľu až z nej lietajú gombíky a začne ma bozkávať na miesto nad nohavicami. Rozopína mi ich a vyťahuje miláčika, ktorý sa ukazuje v celej svojej kráse. Na nič nečaká a hneď ho berie celého do úst. Preplietam mu rukami vo vlasoch a užívam si pozornosť plnými dúškami.

Vyslobodím mu jeho pýchu z väzenia nohavíc a lačne ho obomknem perami. Lížem ho a súčasne hladím po pevnom zadku.

„Počkaj, Teo... chcem sa urobiť v tebe... počkaj...“  snažím sa ho zadržať.

„To môžeš, potom. Teraz ťa chcem zjesť,“ hovorím mu a pokračujem vo fajčení až to nevydrží a s hlasným výdychom sa mi urobí do úst. Vďačne všetko prehltnem a pokračujem v lízaní jeho penisu až úplne do čista.

Nepustí ma zo zovretia svojich úst a mne nezostáva nič iné len sa mu do nich urobiť. Tak veľmi po Teovi túžim, že som okamžite znova vzrušený. Chytím ho za ramená strhnem do postele. „Roztiahni pre mňa nohy!“ prikážem.

Poslušne si ich roztiahnem vzrušene dýcham. Túžim po ňom každou bunkou vo svojom tele. Každý kúsok mňa kričí po jeho pozornosti.

Roztiahne ich a čaká na môj vpád. Vpíjam sa mu pohľadom do očí a pritom mu vnikám do konečníku. Obaja naraz vzdychneme keď spojíme v jedno. Išlo to ľahko, pekne tam vkĺzol. Teo asi musel použiť gél, keď to ide tak ľahko. Začnem prirážať, najprv pomaly neskôr pridávam na intenzite.

Zladíme naše pohyby a vzdychy. Cítim sa tak plný, tak milovaný, tak kompletný.

Rovnakou intenzitou akou prirážam triem jeho penis až mám pocit, že sa mi pod rukou roztápa. Vyvrcholíme takmer rovnako. Priľahnem ho a vydychujem.

„To bolo skvelé, ale ešte nekončíme. Ešte nemám dosť,“ chytím ho za ramená a pretočím na chrbát. Vysadnem si na neho a zahľadím sa mu do očí rozšírených od prekvapenia nad mojím náhlim prepadom.

Ešte ani nestihnem vydýchať svoj orgazmus, keď ma Teo pretočí na chrbát sadne si na mňa. zostanem úplne prekvapený, no potom čo si vypočujem sa mlsne usmejem a poviem: „Fajn, tak poď na to. Osedlaj si ma!“

Nadvihnem zadoček a rukou pomôžem Rickovmu penisu nájsť do mňa cestu. Dosadnem na doraz a ešte sa na ňom pekne uhniezdim než začnem jazdiť.

Jednou rukou pridržiavam Ricka za hruď aby ležal a druhou si triem svojho nenásytníka.

Je to síce úžasný pocit nechať sa viesť, ale prieči sa to mojej povahe, ja som ten čo vedie, ja som tu ten dominantný. Pozerám sa ako Teo s nadržaným výrazom na tvári robí dobre ako sebe tak aj mne. Vysadá a dosadá pekne pomaly, preťahuje môj penis po celej dĺžke až mám pocit, že sa z toho úžasného pocitu čo mi dáva zbláznim. Ale takto to ďalej nejde. Ja chcem dopriať rozkoš jemu. On si ju zaslúži viac.

Dívam sa na to ako sa mu to páči, ale po chvíli zaregistrujem v jeho pohľade zmenu. Chce viesť a ja som mu to právo prebral. Zastavím, zosadnem a otočím sa mu zadkom. Otočím na neho hlavu z poza ramien a prstom ho k sebe lákam. „Poď, vezmi si ma!“

Nečakám ani sekundu, chytím ho za zadok a prirazím si ho na penis. Od stien sa odrážajú naše stony a zvuky narážajúcich tiel o seba. O chvíľu miestnosť naplní hlasný vzdych z orgazmu. Zvalím sa z Teovho chrbta a ľahnem si. Pritiahnem si ho k sebe a než stihneme obaja zaspať mu pošepkám do ucha: „Milujem ťa.“