Tak toto som nečakal ani v najdivokejšom sne. Bol som z toho tak prekvapený, že som ani neprotestoval, keď mi rozopol zips na šortkách. Na jeho tvári sa však tiež zračilo prekvapenie. Z toho jeho výrazu som bol ešte viac mimo.

No páni, tak toto je teda niečo. Teda, podľa stavby jeho tela som čakal niečo väčšie ale až takýto kaliber. Sakra, však by mi po ňom zostal tunel ako hrom ak by mi ho tam strčil. Obliznem si mlsne pery a snažím sa potlačiť svoje narastajúce vzrušenie. Potrasiem hlavou aby som tie myšlienky zahnal preč. Musím sa teraz sústrediť na to prečo to robím, inak to skončí tak, že ho prinútim aby ma pretiahol. Ale toho by potom ľutoval a to nechcem. Tak teda poďme na to. Obopnem ho rukami a jemne po ňom prechádzam. Zoznamujem sa s každým miestom, s každou žilkou.

Pozriem sa mu do očí aby som sa uistil, že môžem pokračovať a keď vidím ako ich má privreté zoberiem ho celého do úst a začnem spracovávať.

Už veľakrát som dostal oral od ženy, ale s týmto sa to nedá ani zrovnávať. Keďže je chlap, presne vie čo a ako aby som sa z toho išiel zblázniť. Zatvorím oči, zakloním hlavu dozadu a nechám sa unášať slasťou.

Sajem ho, cmúľam, potom ho vyberiem a celý ho jazykom oblížem. Ľavou rukou mu masírujem váčky, ktoré tiež neskôr poctím návštevou vo svojich ústach. Druhou rukou ho spracúvam a špičkou jazyka mu obkrúžim celý žaluď, ktorý potom samotný cucám v ústach. Rick moje úkony sprevádza tichým vzdychaním, ktoré ma burcuje k ešte lepšiemu výkonu. Tlak v nohaviciach pociťujem čoraz viac a viac. Prehltnem. Ale teraz som tu pre neho a nie aby som ukojil svoju narastajúcu túžbu. Na to bude dúfam čas neskôr. Nad tými predstavami sa v duchu pousmejem a opäť ho zoberiem do úst.

Je to úžasné, hlavu mám úplne v oblakoch a je mi úplne jedno, že mi to robí chlap. Sklopím ju a vidím, že aj on má v nohaviciach problém. Ale ignoruje to. Snažím sa zadržať vzdychy ale veľmi sa mi to nedarí. Rukami zvieram opierky na stoličke až mi úplne obelejú prsty.

Vidím, že sa mu to veľmi páči. Tak ešte pritvrdím. Snažím sa ho zobrať do úst až po koreň ale jeho veľkosť mi to nedovoľuje. Cítim jeho vzrušenie. Chytí mi rukami hlavu a sám si začína udávať tempo prírazov. Snažím sa prekonať dáviaci reflex, pretože priráža veľmi hlboko. Nakoniec sa mi to aj podarí. Jeho penis mi v ústach pulzuje, cítim, že už bude a ani nerozmýšľam nad tým, že by som ho mal zastaviť aby sa mi neurobil do úst.

Cítim sa tak skvele ako už dávno nie, hlavu mám úplne čistú. Zhlboka dýcham a užívam si doznievajúci pocit z práve prežitého orgazmu. Chlapca medzi nohami si vôbec nevšímam až kým neprehovorí.

Všetko čo mi dal som slastne prehltol a vreckovkou sa poutieral. Postavil som sa pred neho a povedal: „Dúfam, že sa mi vás podarilo úspešne priviesť na iné myšlienky ale ak dovolíte potreboval by som použiť vašu toaletu. Súrne.“ držím sa za rozkrok a rozbieham sa ku dverám od WC.

„No...hm...dobre.“ hovorím viac menej pre seba, keďže on už odbehol preč. Mám zmiešané pocity. Na jednu stranu som prežil úžasný oral a na druhú mi to spravil chlap ktorého som dnes videl prvý raz v živote a ani som nijako neprotestoval. Keby mi včera niekto povedal, že budem niečo takéto robiť tak sa mu vysmejem do tváre.

Očistím sa a zapnem šortky. Beriem do rúk papiere s informáciami o žiakoch a hľadám si zložku toho chlapíka v nemocnici. Volá sa Bill Bailey. Ako ich odkladám padnú mi oči na fotku Tea. Chvíľu sa pozerám na jeho vysmiatu fotku. Obzriem sa na dvere od WC, ale ešte stále tam je. Počujem ho. Zoberiem ju do rúk a začítam sa. Hneď u mena sa zarazím. Mateo Reed. Hm? Mateo...? Ale veď povedal, že sa volá Teo... prečo používa len časť zo svojho mena. No nie že by ma to zaujímalo. 24 rokov, pochádza zo San Franciska v Californii. Ale prečo si to vlastne pozerám. Odložím papiere a idem si zbaliť veci.

Keď som hotový sadnem si naspäť na stoličku a čakám na Tea. V tom tichu je zvuk vychádzajúci z toalety ďaleko intenzívnejší. O chvíľu je počuť spláchnutie a zvuk tečúcej vody.

Ešte že je toaleta hneď tu v miestnosti, asi by som to ďalej nezvládol. Sadnem si na mysu, v myšlienkach si vytvorím jeho obraz a začnem si šúchať penis.

V úplne rekordnom čase mi skončí moje vyvrcholenie v rukách. Utriem sa, spláchnem a idem si umyť ruky. Usmievam sa a premýšľam nad tým čo sa teraz stalo. Chcel by som v tom pokračovať ale bude to chcieť aj on?

Počujem cvaknutie dverí a otočím sa za tým zvukom. Teo stojí vo dverách v očividných rozpakoch čo bude ďalej. „Máš všetky veci?

„Hej, mám. Idete teraz do nemocnice? Môžem ísť s vami?“

„Nie, prečo by si tam chodil?“

„Chcem byť pri vás. Chcem vám pomôcť.“

„Nemáš ako. Musím tomu čeliť sám. Nemal som to Johnovi vôbec sľúbiť. Ak by tu bol ako inštruktor niekto iný nestalo by sa to. Je to len moja chyba.“

„Ale ja som tam bol, viem ako to bolo, môžem dosvedčiť, že ste nič nezanedbali a robili ste čo ste mali a....“

„NIE! Za toto ti ďakujem, skutočne mi to pomohlo ale teraz už, zbohom.“ Otočím sa mu chrbtom a vyjdem zo dverí. Zamierim si to rovno k môjmu autu, otvorím dvere, na zadné sedadlo hodím veci a nasadnem. Strčím kľúč do zapaľovania, zaradím jednotku a vydám sa do nemocnice.

Jeho rozhodnosť ma na moment rozhodí ale ak si myslí, že mu dovolím aby bol potrestaný za to, že ten hlupák nerobil čo mal, tak sa mýli. Na to aby som to nechal len tak som mu prepadol až priveľmi.

Schmatnem batoh a rozbehnem sa za ním na parkovisko. Už je v aute a chystá sa vyraziť. Bežím k svojmu chrobákovi, hodím veci vedľa seba a naštartujem ho. Len čo vyjde z parkoviska dupnem na plyn a sledujem jeho tmavomodrý jeep.

Do nemocnice som dorazil do desiatich minút, zaparkoval som a teraz stojím na informáciách.

„Dobrý deň, volám sa Rick Meruno a prišiel som navštíviť Billa Baileyho pred chvíľou ho priviezla sanitka. Už sa prebral? Smiem ho ísť pozrieť?“ ešte že som si pozrel v kanclu jeho meno. Bol by som teraz nahraný.

„Prepáčte, ešte sa neprebral, návštevy sú zakázané. Ak chcete môžete počkať tam.“ ukázala na stoličky v hale. Otočím sa na miesto kam ukázala a vzápätí sa zamračím. Do dverí práve vbieham Teo a rozhliada sa. Začína vo mne vrieť hnev. Čo tu dopekla chce. Nepovedal som mu jasne, že má ísť domov a dať mi pokoj?

Môj pokoj zo mňa začína pomaly ale iste vyprchávať. Čo mám urobiť aby to pochopil?

Dorazil som na parkovisko a kupodivu mi ani netrvalo dlho aby som našiel miesto na zaparkovanie. Batoh nechám tak a bežím k hlavným dverám do nemocnice. Vbehnem do nich a rozhliadam sa dookola až ho nakoniec zbadám pri informáciách ako sa na mňa zamračene pozerá a ide ku mne. A jaj.

„Čo tu chceš? Nepovedal som ti jasne aby si sem neliezol a nechal ma na pokoji? Alebo chceš pokračovať? Netušil som, že si taký sebec. Chceš využiť to ako sa teraz cítim na to aby si si užil. Ja som sa ťa o to neprosil! A aj keď mi to naozaj pomohlo, myslel som, že tým, že som sa ti za to poďakoval to skončilo!“

„Áno, priznávam sa. Chcem to s vami robiť. Nehanbím sa to priznať. Ale nikdy by som nezneužil vaše city a situáciu v ktorej ste na svoje ukojenie. A okrem toho ak by som sa s vami chcel len vyspať tak to urobím už tam a už za vami nepôjdem do nemocnice. Už som vám to povedal. Chcem vám pomôcť.“

„Ho ho hó, chlapček si je sebou nejako istý. Tak ty mi hovoríš, že ak by si sa chcel so mnou vyspať tak ti stačí, len to, že to chceš a ja by som ti podľahol? To mi chceš povedať. Tak ja ti teda poviem jednu novinku.“ približujem sa k nemu a tým ho nútim zakloniť hlavu až dozadu aby na mňa videl. Skloním sa k nemu a šepkám mu do ucha. „To sa ti nikdy nepodarí. Môžeš len snívať, ryšavec.“

Trasiem sa na celom tele, len neviem či je to kvôli jeho tvrdým očiam, ktoré na mňa upiera alebo z toho, že ho mám tak blízko u seba. Vnímam jeho teplo ktoré mu vyžaruje z tela a začínam dole opäť pociťovať vzrušenie. Nasucho preglgnem a skryjem oči pod vlasy ktoré mi spadnú do tváre. Ako mám na to reagovať? Sakra rozmýšľaj Teo! Mysli!

Trasie sa. Snáď sa mi tu ešte nerozplače. „No vidím, že na to nemáš čo povedať.“ odtiahnem sa od neho a posmešne sa usmejem. Oči má skryté pod ofinou a niečo si mrmle popod fúzy. „ČO!? Chceš na to predsa len niečo namietnuť? No tak! Poď! Do toho! Povedz to nahlas, nemrmlaj si to popod nos! Povedz, že chceš aby som ti pretiahol tú tvoju dieru!“ prudko zdvihol hlavu a v očiach sa mu zalesklo. A jaj, to som asi prehnal.

„Áno, máte pravdu. Stačí mi len zavrtieť zadkom a mám vás. A pokojne aj tu a teraz. Ale ja nie som žiadny hajzel aby som to urobil. Prišiel som vám naozaj pomôcť. Ale toho ryšavca si ešte vyberiem, tým si buďte istý.“ Hovorím mu a pri tom sa stále trasiem, teraz však už od zlosti. Všetko vo mne vrie. Nechápem prečo je tak tvrdohlavý a nechce prijať moju pomoc.

Teraz som to pre zmenu ja, kto je spútaný jeho pohľadom a nemôže uhnúť. V očiach má oheň, ktorý ma spaľuje a zväzuje. Ešte som sa s nikým takým nestretol. Ja ho odstrkávam, urážam ale on je aj tak tu, všetko znáša a stále si myslí, že mi pomôže. Neviem či je taký optimista, alebo len hlupák. Chcem mu ešte niečo povedať, keď sa z ničoho nič vedľa nás zjaví rozhnevaná sestrička.

„Prepáčte, ale toto je nemocnica, nemohli by ste si to ísť vyriekať niekde inde? Ste dvaja dospelý muži, ale chováte sa ako deti. Ak sa mienite hádať tak choďte von a nerušte tu.“ s týmto sa otočila a odišla.

Má pravdu, po tom čo nám povedala sa tak skutočne cítim a vidím, že aj on, podľa toho ako sklonil hlavu a poslušne zmĺkol.

Otáčam hlavu preč a v tom si všimnem policajta a chlapíka z kurzu. A je to tu. On si nás všimne ako prvý a ukáže na Ricka prstom. „To je on! Zatknite ho!“ A sakra.