Odomkol som mreže a vošiel dnu. Zavrel som ich za sebou a na moment zostal stáť chrbtom k Raidonovi. Zhlboka som dýchal a než som sa stihol k nemu otočiť, zovrel ma zozadu v náručí a vtisol mi do vlasov bozk.

Dlho som neotáľal a otočil sa k nemu tvárou. Natiahol som sa na špičky aby som si tie ústa mohol ukradnúť, no ani som veľmi nemusel, sám mi vyšiel v ústrety a spojil naše pery v dlhom bozku. Zavrel som oči, omotal mu ruky okolo krku a nechal sa unášať tým slastným pocitom. Raidon mi rozpustil vlasy a zaboril mi do nich svoju veľkú dlaň za ktorú si ma pritiahol bližšie. Náš bozk sme prehlbovali, až nám napokon došiel kyslík. Naše ústa sa rozdelili a mi sme rýchlo lapali dych. Tak dlho sme boli spojení a predsa mi to pripadalo ako sekunda.

Pohladil ma po tvári a pokračoval s ňou nižšie až sa dostal ku gombíkom na pyžame. Začal mi ich postupne rozopínať až napokon skončil u posledného. Rozopol ho a vošiel pod neho rukami a odhaľoval mi nahú hruď. Skoro som ani nedýchal, keď po mne prechádzal rukami. Jemne mi kopíroval svaly a ako posúval rukami, postupne mi odhaľoval z tela čoraz viac a viac až mi napokon pyžamo úplne skĺzlo z ramien a dopadlo na zem.

Chytil ma za ramená a pritlačil na mreže. Bŕŕ, aké sú studené. Striaslo ma a chĺpky sa mi postavili do pozoru. A neboli jediné. Tlak v mojom penise každým jeho dotykom silnel a nohavice ma začínali tlačiť.

Chytil mi lem nohavíc a začal mi ich sťahovať. Dával si však dobrý pozor aby sa ma celú dobu ako ich ťahal dole, dotýkal. Držal som sa rukami mreží, lebo inak by som sa asi na mieste zosunul na zem. Bolo to také elektrizujúce. Celé telo sa mi chvelo v očakávaní.

So zatvorenými očami som vyčkával, čo bude ďalej robiť, ale on namiesto toho aby pokračoval s dotýkaním sa môjho, teraz už celkom nahého tela, sa ma ani nedotkol. Čo je? Čo robí? Plný napätia som otvoril oči aby som sa pozrel čo sa deje.

Stál asi meter a pol od mňa a so záujmom si ma obzeral. Okamžite som sa zapýril a snažil sa skryť tvár vo vlasoch, ktoré mi medzičasom spadli do tváre. Bože, neobzeraj si ma, rob niečo! Čo tam tak stojíš? Ach, bože, je mi tak trápne. Mám pocit, že mi vidí až do žalúdku.

„Mareo, zima?“ spýtal sa celkom nevinne.

Ha? Zima? Prečo zima? „Nie, prečo by mi mala byť zima?“ odvetil som mu prekvapene.

„Ale Mareo... triasť,“ vysvetlil mi jeho otázku.

Naprázdno som otvoril ústa, neschopný na to čokoľvek povedať.

„Mareo...“ usmial sa a roztiahol ruky, „Raidon zohriať.“

Vydýchol som a konečne sa uvoľnil. Cítil som sa tak ľahký, akoby zo mňa v tom momente spadla všetka nervozita. Už som sa viac nehanbil. Jediné pocity, ktoré vo mne zostali boli, radosť a túžba.

Prezrel som si skúmavo celé jeho telo od nôh až po hlavu až som napokon skončil u jeho očí, ktoré rovnako ako tie moje horeli túžbou. Vykročil som a dvomi krokmi som prekonal tú krátku vzdialenosť, ktorá medzi nami bola. Dotkol som sa jeho pevných prsných svalov a priložil si ucho na miesto, kde je srdce. Tĺklo rýchlo a jeho hruď sa pod každým nádychom dvíhala. Toto by som mohol počúvať ako uspávanku.

Chcel som tak ešte chvíľu zotrvať, ale Raidonove ruky, ktoré sa dali mapovať môj chrbát a skončili na zadku mi nedali pokoj. Odtiahol som sa a strhol mu plachtu, ktorú mal omotanú okolo pásu. Odhalil som tak jeho obrovskú pýchu a mimovoľne som si oblizol pery.

No než som ju stihol chytiť, tak ma rukami nadvihol a ja som mu omotal nohy okolo pásu. Opäť ma začal bozkávať a za zadok ma tisol k sebe. Držal som sa ho kolo krku a jemne pohojdával bokmi tak aby sa mohol môj penis čo najviac trieť o ten jeho. Netrvalo dlho a urobil som sa mu na brucho. Rýchlo som vydychoval a pokúsil sa dať dole nohy.

„Nie!“ sykol Raidon a pevnejšie si ma chytil pod zadok. Sklopil som hlavu a všimol si, že on ešte vrcholu nedosiahol. Pustil som sa ho jednou rukou a zamieril s ňou dole, ale on si to predstavoval inak. Kľakol si a položil ma na chrbát na seno. Vztýčil sa nado mnou a rukou si zotrel semeno, ktoré som mu zanechal na bruchu. Potom s ňou zamieril k môjmu zadku.

Čo chce robiť? Nasadil som splašený výraz, netušil som čo s tým mieni robiť.

„Raidon, čo robíš? Čo.... sssss... au...“ sykol som od bolesti, pretože mi strčil prst do zadku.

„Nie, strach, Mareo. Raidon vedieť ako spojiť... viac...“ snažil sa ma upokojiť, pričom začal hýbať prstom dnu a von.

„Ale ako? Ja nič .... ah.... neviem a ty áno? Ah... Veď si ešte nedávno... ah...ah... nevedel nič,“ pýtal som sa ho medzi vzdychmi.

„Raidon videl, musel. Muž a žena... robiť dieťa. Raidon ďalší. Ale Raidon nechcieť žena. Raidon mať Mareo,“ vysvetľoval mi. Tak je to teda. Pripravujú ho na to, že musí splodiť potomka. Ale... ale... ja.... „Áhhh,“ prehol som sa v páse a Raidon na mňa prekvapene pozrel: „Bolesť?“ spýtal sa a prestal hýbať prstom.

„Nie, ale to miesto... ah... dobré... viac,“ hlesol som a Raidon pokračoval. Pridal druhý prst a začal na to miesto zámerne dorážať. Až som myslel, že sa od rozkoše zbláznim. Sám som mu začal vychádzať v ústrety. Jeho prsty mi prestávali stačiť. Hryzol som si spodnú peru a v hlave sa mi ozývalo stále to isté slovo. Viac... A odrazu som pocítil prázdno. Raidon svoje prsty vytiahol a ja som proti tomu nahlas zaprotestoval: „Nie.. ah... viac!“

On sa len usmial a pretočil ma na brucho. Nadvihol si ma za boky a nastavil svoj penis proti mojej dierke. Zadržal som na moment dych, keď som čakal na jeho vpád. Aké to bude? Bude to bolieť alebo to bude lepšie ako prsty? Je to tak veľké... hmm... Toto všetko mi stihlo preblesknúť mysľou za tých pár sekúnd než ho do mňa celý strčil. Vydýchol som a začal vstrebávať ten pocit.

Horúce, je to tak horúce a veľké. Cítim sa tak plný. Raidon sa na mňa položil a začal sa pomaly hýbať. Vzdychal mi do ucha, pred očami som mal zo všetkých tých pocitov, ktoré sa vo mne odohrávali úplne zastreté  a taktiež som mal čo robiť aby som sa udržal na rukách.

Čo sa mi nakoniec ani nepodarilo. Pod váhou Raidonovho tela sa mi podlomili ruky a ja som dopadol na seno. Raidon sa okamžite vystrel ale v prírazoch neprestával. Naopak ich zintenzívnil. Prirážal čoraz viac a silnejšie, až som mal pocit, že ma zlomí. Chcem ho vidieť. Natiahol som ruku dozadu a dotkol  sa jeho stehna. Okamžite ma za ňu chytil a vytiahol ma do kľaku. Jednou rukou ma držal za krk a druhou začal šúchať môj penis. Pootočil som hlavu a spojil naše ústa. Ruky som si položil na jeho zadok a podporoval ho v jeho prírazoch. Cítil som ako mu jeho penis vo mne pulzuje a to ma vzrušilo ešte viac. Zladil som sa s jeho pohybmi, prestal som myslieť a úplne sa oddal tomu pocitu spojenia našich tiel.

Až som konečne ucítil šklbanie v penise, značiace blížiace sa vyvrcholenie. Raidon bol na tom podobne. S blížiacim sa orgazmom prirážal čoraz rýchlejšie a tvrdšie až napokon prirazil posledný krát a ja som ucítil ako sa mi vnútro vypĺňa jeho horúcim semenom. Ako odpoveď na jeho orgazmus som vyvrcholil aj ja.

Raison zo mňa vykĺzol a ja som pocítil ako to zo mňa vyteká von. Neriešil som to však a len som sa vyčerpaný zvalil na zem. Raidon si ľahol spokojne vedľa mňa a pritiahol si ma k sebe. Bol som spokojný a už-už som zatváral oči, keď som si uvedomil, že tu nemôžem zaspať. Nesmie ma tu takto nájsť sluha.

Začal som sa dvíhať na lakte aby som sa mohol postaviť, ale Raidon ma zadržal: „Mareo, nie preč.“

„Prepáč, ale musím ísť. Ak ma tu sluha nájde... ja neviem aké rozkazy dostal od otca... bojím sa, že by to všetko skončilo,“ vysvetľoval som mu.

„Mareo nebáť. Raidon silný,“ usmial sa.

„Viem... viem, že si silný. Ale toto by bol boj, ktorý by si nevyhral. Nie silou, preto musím ísť, ale ráno prídem,“ ubezpečil som ho a snažil som sa postaviť. Boky ma však boleli a ja som to nedokázal.

„Mareo čakať,“ požiadal ma a odišiel pre vedro s vodou. Celého ma potom umyl a obliekol. Pomohol mi na nohy a odviedol ma k mrežiam. Nohy sa mi triasli a ledva som stál. Nechcel som sa jeho ruky pustiť, ale vedel som, že len čo vojdem za mreže, budem zase sám a musím to nejako zvládnuť.

Vyšiel som pomaličky von a zamkol som za sebou. Opatrne som postupoval až do svojej izby. Hodil som sa do perín a okamžite zaspal.

Ráno som sa zobudil síce s dobrým pocitom ale celý dolámaný. Celé telo ma bolelo a nevedel som sa postaviť. Tak som sa o to radšej ani nepokúšal. O chvíľu prišiel sluha a keď videl v akom som stave, tak začal panikáriť, že čo sa mi stalo. Snažil som sa ho upokojiť, že sa nič nedeje, len sa necítim veľmi dobre a preto dnes zostanem v posteli. Rozkázal som mu, aby ma okrem jedla dnes neobťažoval a nechal oddychovať. Vidím to tak, že dnes sa už asi za Raidonom nedostanem. S tou myšlienkou som opäť zaspal.

Keď som sa znova zobudil bolo neskoro poobede. Opatrne som skúsil či ma už nohy udržia a keď som zistil, že ako tak áno, odšuchtal som sa na toaletu.

Umýval som si ruky a zároveň som sa pozeral do zrkadla. Usmial som sa na svoj odraz a potom som zavrel oči. Ponoril som sa do spomienok na noc, ktorú som strávil s Raidonom. Usmieval som sa pri tom od ucha k uchu. Ale ako to býva, ruka v ruke s pocitom šťastia kráča aj niečo iné. Pomaly na mňa začala doliehať tá krutá druhá strana nášho činu. Áno, priznávam. Tie city, ktoré k nemu chovám a ktoré som sa snažil udusiť sú skutočné. Ale k čomu je to dobré. Aj tak nebudeme môcť byť spolu. Keď tento rok skončí, ja sa ožením a on bude stále bojovať na život a na smrť. A čo keď... čo keď to raz nezvládne. Čo potom? Nie! Nie! Nie! Čo mám robiť? Až teraz si uvedomujem koľko je medzi nami prekážok. Naše postavenie, naša minulosť, prítomnosť, ale aj budúcnosť. Všetko je proti nám. Kurva! Zahrešil som si v duchu. Moje krátke šťastie, ktoré som cítil počas nášho spojenia je už ta tam. Nahradil ho pocit čistej beznádeje v našu svetlú budúcnosť.

Oprel som sa rukami o umývadlo a snažil sa upokojiť svoje divoko búšiace srdce. Bol som tak nahnevaný na seba, na náš osud. Potreboval som to zo seba nejako dostať, preto som schytil prvú vec čo mi prišla pod ruku a hodil som ju o zem. Takto som pokračoval so všetkým čo som našiel a čo sa dalo rozbiť. Nakoniec som sa vyčerpaný a smutný schúlil pod umývadlo.

Po nejakej chvíli i keď mi to pripadalo ako večnosť ma tam našiel sluha, ktorý ma išiel skontrolovať. Uplakaného ma pozbieral zo zeme a odviedol do postele. Tam som sa opäť schúlil a zostal tam tak do ďalšieho rána.

Telo ma už tak nebolelo, ale ten pocit beznádeje vo mne stále pretrvával. Nedokázal som sa ho zbaviť, ani rozbíjanie vecí mi nepomohlo, ani vyplakanie sa.

Nad osudom asi nezvíťazím, tak mi ostáva jediné. Užiť si ten čas, ktorý máme.

Obliekol som sa a vyšiel von z izby. Sluha okamžite pribehol a spytoval sa kam v takom stave idem.

„Zostaň tu, sme tu z nejakého dôvodu, nie? Idem si len plniť povinnosť, tak ma neotravuj a neopováž sa tam za mnou ísť. Rozumieš?“ prikázal som mu a vyšiel z domu von.

Odomkol som domček a vošiel dnu. Raidon hneď prišiel k mrežiam. Keď ma zbadal ako vyzerám, okamžite sa zamračil a len čo som odomkol mreže, tak ma vtiahol dnu a pritisol si ma k sebe. Sadli sme si a ja som si oprel hlavu o jeho hruď a započúval sa do tlkotu jeho srdca. Bez otázok ma hladil po vlasoch. Konečne som sa upokojil. Nateraz. Tie otázky ale ešte len prídu. A ja neviem čo mu na ne odpoviem.