Ťažko som otvoril oči a videl...nič. Len tmu. Premlel som si jazyk v ústach v márnej snahe nájsť akúkoľvek stopu po slinách, ale mal som ich celkom vyprahnuté. Vodu.

Nemotorne som pootáčal hlavou na vankúši. Po privyknutí na tmu som si všimol, ako cez žalúzie preniká do izby slabé mesačné svetlo. Uprel som oči na strop – táto situácia mi niečo pripomína.

Skúsil som sa posadiť, no cítil som sa hrozne, ako zbitý pes. Potichu som zastonal a napokon sa posadil.

Čo sa stalo?

Posledné na čo si pamätám bolo ako Ďuro vonku grcal do kríkov. Rukou som si podoprel ťažkú hlavu a zavrel oči, ale v momente som ich aj otvoril, lebo izba sa mi rozhojdala.

Zažmurkal som a uvedomil si, že ma z boku niečo zohrieva. Mierne som poodhalil deku a videl to najúžasnejšie telo, o akom som nikdy ani nesníval.

Ten pohľad na Viktora zapôsobil na moju pamäť ako rozbuška a pretrhla sa hrádza spomienok – civenie do umývadla, Sam skákal na aute, prevalil som sa cez dvere a potom ma Viktor...

Prudko som sa naňho otočil. On! A ja! My sme....ale nie, nie, nie...dofrasa!

To nemôže byť pravda. Tak veľmi som chcel, aby to bolo výnimočné a namiesto toho sa naňho vrhnem takmer nepríčetný.

Opäť som si vzdychol a opatrne sa postavil. Potrebujem sa niečoho napiť.

Spravil som asi dva kroky keď som o niečo zakopol. Bol to lavór, vedľa ktorého sa povaľovali papierové obrúsky a kúsok ďalej boli na stolíku akési tabletky. Pozornejšie som sa pozrel – lavór vyzeral čistý. Nič iné by už tej noci korunku nenasadilo než to, keby som tyčkoval ležiac s Viktorom v posteli. Odfrkol som si, to by teda bolo naozaj nezabudnuteľné.

Po hmate som sa dostal do kuchyne a svetlo z chladničky ma na chvíľu oslepilo. Natiahol som sa po fľašu minerálky a vypil ju na jeden nádych takmer celú. Pomocou bubliniek som sa trochu vygrgal a hneď sa mi uľavilo.

Zvedavo som sa poobzeral po kuchyni s obývačkou - sme u Viktora a Ronnyho. Zaujímavé.

Že by Viktor riskoval, aby nás Ronald nachytal ako spolu spíme v jednej posteli? Alebo...prešiel som si rukou po zadku. Nemám celkom jasno v tom, čo sa presne stalo. Pamätal som si len útržky, ale nič ma nebolí a keď by som vychádzal z toho, čo hovoril Sam, tak by ma po sexe s Viktorom minimálne zadok bolieť mal. Z toho som usúdil, že som sa zložil skôr, než sa Viktor dopracoval až ku koncu.

Uľavilo sa mi. Naozaj. Neviem presne z čoho tkvie ten môj strach byť pri sexe dolu, ale drží sa ma odkedy sa pamätám. A platí to aj v tomto prípade.

V bruchu mi čudne zaskučalo a mňa prepadol hlad. Trvalo asi trištvrte hodiny kým som prehrabal a vyraboval chladničku. Nemohol som si pomôcť.

Spokojný a najedený s ďalšou fľašou minerálky v rukách som sa vrátil späť do postele a zaspal okamžite, ako sa moje telo dotklo matraca.

 

 

Prenikavé pípanie kdesi v kúte mojej hlavy ma napokon prinútilo precitnúť.

„Dofrasa, vypnite to niekto,“ zamrmlal som v polospánku a snažil sa utlmiť nepríjemný zvuk vankúšom pritisnutým na ušiach, no keď ani to nepomohlo, nahnevane som sa poobzeral po izbe.

Okamžite som precitol a spomenul si kde sa nachádzam a kto dnes v noci vedľa mňa spal.

Pozrel som sa na prázdnu stranu postele a pocítil bodnutie sklamania – bol preč.

To neutíchajúce pípanie ma privádzalo do šialenstva – odkiaľ to vychádza!?

Prehrabal som periny, pozrel sa pod posteľ a napokon sa natiahol k šuplíku na nočnom stolíku. Otvoril som ho a vytiahol zrolovanú ponožku – z nej vychádzalo to odporné pípanie. Rozbalil som ju a vytiahol digitálne hodinky, blikajúce všetkými farbami a s iba veľkým sebazaprením som ich nehodil o zem aby už konečne sklapli, ale postískal som všetky gombíky, až stíchli.

S ťažkým výdychom som ich chcel položiť späť do šuplíka, keď som sa zarazil nad jeho obsahom. Natiahol som sa voľnou rukou a vytiahol odtiaľ lubrikačný gél s vôňou ananásu, pod ktorým sa nachádzala celkom slušná zbierka kondómov.

Posadil som sa a zaujato si ich začal prezerať. Viktor mal naozaj všetko možné – od extra tenkých, cez vrúbkované pre väčšiu rozkoš, s hrejivým lubrikantom, s chladivým lubrikantom, dokonca som našiel aj dva vibračné krúžky. S úsmevom som všetko aj s hodinkami položil späť a šuplík zavrel.

To by som doňho nepovedal. Hlavne keď ma uisťoval, ako s nikým nechodí a ani na nič takého nemá čas. Iste, zaujímalo by ma, koľko báb malo tú česť vybrať si z jeho zbierky.

Toto aspoň vysvetľovalo to niečo studené, čo do mňa včera vniklo. Predpokladal som, že to bol práve ten ananásový gél.

Obzrel som si izbu. Bola rovnako veľká ako Ronnyho, akurát bola biela a nie nebíčkovo modrá. Posteľ bola jednoduchá, ale pohodlná, dva farebné vankúše a jedna veľká deka. V rohu bolo na zemi položených niekoľko činiek, skriňa pri počítačovom stolíku a kreslo. Nič viac, žiadne knihy, ani polica s hrami...nič viac. Jednoduché a strohé a predsa z toho prostredia vyžarovala pohoda, cítil som sa úplne uvoľnene.

„Si hore?“ ozvalo sa od dverí až som od ľaku nadskočil.

„Nepočul som ťa prichádzať,“ obrátil som sa na Viktora a zobral si od neho šálku čo mi podával.

„Pozor, je horúca a veľmi silná,“ povedal. „Ako sa cítiš?“

Privoňal som si k rannej káve a okamžite mi v mozgu ožili ďalšie dve kolieska – jo, je to jednoducho moje palivo. Usmial som sa naňho. „Prekvapivo dobre. Kde si bol?“ zvedavo som si ho prezrel. Mal na sebe sivé, vyťahané tepláky a tmavo modré, prepotené tričko.

„Behať.“

Zamračil som sa. „Koľko je hodín?“

„Niečo po pol ôsmej.“

„Odkedy si hore?“

„Asi od piatej, každé ráno behám najmenej dve hodiny,“ povedal úplne prirodzene.

„Jasné, keď ráno neubehnem aspoň päť kilometrov, celý deň mám pokazený,“ povedal som cynicky, za čo som si vyslúžil krásny úsmev.

„Mám rád tvoj humor,“ povedal a ja som si obaril hrdlo kávou, čo som ju od prekvapenia rýchlo prehltol. „Idem do sprchy, ak si hladný, chladnička ti je k dispozícii, ale nie som si istý, že si v nej ešte niečo nechal.“

Zamyslel som sa. Marí sa mi niečo o nočnom vyjedaní chladničky, ale...

Mykol som plecami. „Neviem o čom to rozprávaš.“

„Naozaj?“ povytiahol obočie.

„Čo si nepamätám, to sa nestalo. Tým sa riadim už pekných pár rokov a doteraz to vždy...“ v okamihu bol pri mne, kľakol si na posteľ a sklonil sa k mojej tvári, „fungovalo,“ dokončil som po chvíli.

Na perách sa mu usadil šibalský úsmev. „A čo všetko si nepamätáš?“

Nadýchol som sa a v momente, keď mi do nosa udrela jeho vôňa a zaplavila mi mozog, som sa nezmohol na nič iné, len naňho civieť.

Usmial sa ešte širšie. Úplne som mu videl do hlavy, ako si tam prehráva včerajšiu noc.

„Idem sa umyť,“ postavil sa a zmizol z izby. Až keď vyšiel dokázal som sa riadne nadýchnuť. Či vydýchnuť?

Som z neho mimo, musím sa spamätať.

Vyškriabal som sa na nohy a so šálkou v ruke som sa vydal preskúmať zbytky, čo som nechal v chladničke.

Našiel som maslo, trochu tvrdý chlieb a džem. Natrel som si riadny krajec a odhryzol si.

Chvíľu som tak žuval a hľadel na kúpeľňové dvere, keď ma napadlo, prečo tu dopekla sedím a žvácham tvrdý chleba, keď tam za tými dverami sa skrýva úplne nahý a mokrý sex idol mojej fantázie?

V momente smeroval krajec do koša a moje tričko na zem. Rovnaký osud postihol aj moje trenky, v ktorých som spal. Zrejme ma do nich obliekol práve Viktor – kto iný?

Stisol som kľučku a cítil som, ako sa mi zrýchlil tep keď som zistil, že nie je zamknuté.

Pomalým, voľným krokom som zamieril do malej kúpeľne, ktorá sa už stihla naplniť parou.

Moje sexi predstavy o presklennom sprchovacom kúte, v ktorom sa bude odrážať Viktorova nahá silueta sa rozplynuli rovnako rýchlo ako vznikli. Vchod do sprchy zakrýval tmavo hnedý záves, ktorý pekne ladil s okolitými kachličkami.

Nádych, výdych, pravá noha, ľavá noha, natiahol som ruku a ignorujúc to, ako sa mi zatriasla som pomaly záves odhrnul.

Aspoň že ten pohľad bol ešte lepší, než som si pamätal.

Prúdy vody padali v priezračných kvapkách na hnedastú pokožku, kĺzali sa vo vyrysovaných čiarkach svalov, dolu, po silných stehnách, prebíjajúc sa cez svetlo - zlaté, kučeravé chĺpky, až ich púť skončila v špirále smerujúcej do odtoku.

„Nikolas,“ povedal, no tón jeho hlasu nebol nahnevaný, ani prekvapený.

„Viktor,“ vrátil som mu oslovenie, no nedal sa prepočuť ten obdiv ukrytý v mojom hlase.

Znovu – nádych, výdych a jeden krok stačil na to, aby som sa ocitol po jeho boku. Zatiahol som záves a ruku nastavil naproti teplej vode, až mi naskočila husia koža.

Viktor trochu odstúpil a pustil ma celého pod sprchu. Voda mi stekala po tele a príjemne zohrievala všetky svaly. Slastne som privrel oči, ale stále som z nich Viktora úplne nespustil. Nemohol by som sa naňho vynadívať ani keby som chcel. Nedokázal som to pochopiť, uveriť tomu, že je tu somnou, taký krásny muž...

Odhodlal som sa a natiahol k nemu ruku. Tak ako včera v noci som sa ho dotkol len končekmi prstov, jeho pokožka nebola jemná ako alabaster, nie, bola to pokožka spevnená cvičením a tvrdými údermi. Nepochopiteľne ma to vzrušovalo ešte viac.

Viktor naklonil hlavu mierne na bok, potom ku mne pristúpil a vtisol mi pusu. „Vieš čo mi to pripomína?“ spýtal sa ma potichu.

Isteže. Takto sme stáli pri výklade obchodu, obaja mokrý, navzájom skúmajúci telo toho druhého. Ale medzi tým a týmto časom je obrovský rozdiel.

Usmial som sa, rovnako ako on. Obaja sme mysleli na tú istú vec.

Pristúpil ešte o krok bližšie, čím ma prinútil cúvnuť a chrbtom sa oprieť o chladné, hnedé kachličky. Nasal som vzduch z toho chladného dotyku na moju rozhorúčenú kožu. Vtedy som to bol ja, kto ho pritlačil na stenu. Jasne mi dával najavo, kto tu preberá vedenie.

Pustil som sa rukou na prieskum jeho tela, kam až mi dovolí zájsť?

Sánka, krk, kľúčna kosť..kĺzal som sa smerom dolu, ako tie kvapky čo po ňom stekali. Čiarkou medzi prsiami, dlaňou som prebehol po jeho tvrdej bradavke, nasledoval som cestičku zlatistých chĺpkov, po tehličkách na jeho bruchu, po bočných vypracovaných svaloch.

So zadržaným dychom som si kľakol a teraz už oboma rukami som mu hladil vonkajšie svaly stehien, lýtka, vedome som odolával miestu, po ktorom môj pohľad prahol najviac. Vedel som, že keď sa raz na to zameriam, len tak ľahko neprestanem. A mal som pravdu.

Rukami som postupoval späť, od dola hore, tentokrát po vnútornej strane jeho nôh, až sa mi dlane stretli v jeho rozkroku.

Roztrasene som vtiahol horúci, vlhký vzduch do pľúc a obe oči uprel na jeho penis. Koža na ňom bola ešte o trošku hnedšia než na zbytku jeho tela, bol určite hrubší než som čakal a primerane dlhý k takému veľkému mužovi, ako Viktor bol. Týčil sa do výšky, plne dával o svojom vzrušení vedieť.

Opatrne som sa naklonil ešte o trochu bližšie, môj dych sa odrazil od jeho kože a penisom mu nedočkavo cuklo.

Asi som sa práve urobil....Viktor po tom naozaj túži. Túži po mne...

Nabral som odvahu, vtisol mu na žaluď malú pusu a pozrel sa smerom k jeho tvári. Prekvapilo ma, ako ma sleduje privretými očami a hruď sa mu ťažko nadvihuje. Nespúšťal zo mňa svoj hladný pohľad.

Znovu som mu vtisol pusu na žaluď a jazykom sa pustil v protismere stekajúcej vody, stierajúc ju z jeho tela.

Dovolil mi prísť až k jeho bradavkám, ale keď som mu jednu z nich vsal do úst, prudko oboma rukami udrel do kachličiek pri mojej hlave, až som sebou trhol a pozrel naňho široko otvorenými očami.

Pevne zvieral pery a oči mu blčali. V tej chvíli som presne vedel, čo sa stane a než mal možnosť po mne vyštartovať, bol som to ja kto sa vrhol s vervou na jeho pery.

Objal ma, pritlačil na hruď a znovu prirazil ku kachličkám. Zaujímavé, už ma nestudenili.

Dovolil som jeho jazyku opäť prebrať vedenie pri bozku, ale vo chvíli, keď ma Viktorova ruka uchopila za penis, bozk som prehĺbil a prebral iniciatívu. Aj moja ruka si to nasmerovala k jeho pýche, dlaňou som prebehol po celej jeho dĺžke až k jeho guliam, jemne pokrytými chĺpkami, cez ktoré sa moje prsty začali prebíjať.

Nespokojne zabručal niečo v tom zmysle, že to šteklí a ešte viac zosilil stisk svojej ruky.

Bolo zaujímavé, ako sme obaja nahlas a rýchlo dýchali, ale ani jeden z nás nevydal žiaden zvuk – žiadny vzdych, či ston. Bola to moja najtichšia a pritom tá najvzrušujúcejšia predohra.

Jeho druhá ruka skĺzla po mojom chrbte a zamierila medzi moje polky. Aj napriek všetkým pocitom slasti a túžby, čo som v tej chvíli cítil, práve toto na mňa zapôsobilo akoby zrazu pustil studenú vodu.

„Viktor,“ chytil som ho a ruku mu odtiahol, „nie.“

„Prečo?“ jeho hlas bol nedočkavý, rovnako ako jeho telo, ktorým sa na mňa ešte viac pritisol. „Chcem to, konečne som sa k tomu dostal...chcem teba.“

Tie slová mi na chvíľu zobrali akékoľvek ďalšie námietky z úst a opäť som prepadol jeho dobyvačným bozkom, ale aj tak som mu nedovolil pokračovať. Chytil som mu tvár do dlaní a zahľadel sa do jeho priezračných očí, teraz tak nádherne zahalených vášňou.

„A ja chcem, aby to pre teba bolo výnimočné.“

Vyskočilo mu obočie. „A ty myslíš, že nie je?“

Pokrútil som hlavou. „Nie, keď budem len ďalší, koho pretiahneš.“

Zamračil sa. „Takže čo? Chceš pretiahnuť ty mňa?“

Asi tri sekundy trvalo, kým som prikývol. Nebolo ťažké všimnúť si, že z toho nebol práve nadšený. Cukol pohľadom nervózne do strany.

„Viktor,“ povedal som naliehavo a znovu ho nasmeroval k mojim očiam. „Chcem ťa pomilovať. Chcem byť ten jediný, ktorému to dovolíš,“ začal som mu bozkávať sánku, precíznymi, vlhkými bozkami. „Prosím..prosím, dovoľ mi to...“

Jeho napnuté telo na okamih ochablo a ja som cítil, ako jeho odpor slabne. Bude môj...je môj.

„Ale nie tu,“ ozval sa nejasne zachrípnutým hlasom, tak si odkašlal. „V sprche je to....príde mi to také klišé, akože spadlo mi mydlo, chápeš...“ povedal a mykol plecami, ale mne neuniklo, ako sa po tých slovách mierne začervenal. Potichu som sa zasmial a zastavil vodu.

„V spálni?“

Prikývol a pustil ma von prvého. Chytil som uterák a začal sa utierať.

„Prosím ťa,“ sykol a chytil ma za ruku. „Kašli na to!“

Ťahajúc ma za sebou v pevnom stisku nedočkavo vyrazil do izby. Nechávali sme na podlahe mokré stopy a z vlasov mi kvapkala voda, ale ani v najmenšom mi to nevadilo.

Len čo sme prekročili prah, zatresol za nami dvere a opäť sa na mňa vrhol.

Prepletali sme si jazyky, naše ruky jazdili po tele toho druhého. Viktor zavadil o kraj postele, čo som hneď zneužil a sotil doňho, až sa krásne rozvalil na matraci a poskytol môjmu hladnému pohľadu dokonalý výhľad na všetky jeho ukryté časti.

Kľakol som si medzi jeho roztiahnuté nohy a prstami prechádzal po jeho erekcii.

„Môžem využiť tvoje zásoby?“ spýtal som sa ho s neskrývaným záujmom a hlavou som kývol k nočnému stolíku. Na tvári sa mu rozlial samopašný úsmev.

„Poslúž si.“

Natiahol som sa teda do zásuvky a vylovil z nej kondóm a lubrikant. Položil som ich vedľa nás a vrátil som sa k jeho láskaniu.

Z Viktorovej pokožky sálala horúčava, až tak, že vždy, keď naňho z mojich vlasov padla kvapka vody čakal som, že sa so syčaním vyparí.

Pri bozkoch som dbal na to, aby sa nám o seba občas ošuchli penisy. Vtedy sa jeho telo naplo, ale stále som z neho nedostal ani jeden, jediný vzdych.

„Pripravený?“ spýtal som sa, maximálne využívajúc všetko svoje sebaovládanie. Nechcel som, aby ho to bolelo.

Nič nepovedal, len prikývol, tak som si na prsty naniesol dosť gélu a rozotrel mu ho po penise. Sykol. „Je to studené.“

„Áno,“ usmial som sa a žmurkol naňho, „ja viem.“

Pohybmi mojej ruky som však gél čoskoro zahrial. Neustále som na sebe cítil Viktorov pohľad a začínal som pociťovať nervozitu. Bol tak potichu, občas síce napol svaly, ale inak na moje zvádzanie nereagoval.

Zasrané Samove slová mi hlodali v hlave a dúfal som, že sa mu moje dotyky páčia, že ich len netrpí a v duchu si nenadáva, že do toho naozaj šiel.

Stále mu spracúvajúc penis som sa naklonil po ďalšie bozky, akoby som v nich hľadal náhle stratenú sebadôveru.

Rozhodol som sa, že je najvyšší čas pokročiť a tak som hrou našich jazykov odvádzal jeho pozornosť od svojich prstov, ktoré zamierili medzi jeho polky a začali okolo jeho otvoru rozotierať gél.

Keď som dnu strčil prvý prst, Viktor mi zaryl nechty do ramena a bolesť mi vystrelila až do krku.

Je to také...iné, než som si predstavoval.

Nahmatal som jeho prostatu a jemne na ňu zatlačil. Opäť sa napol a keď som pridal aj druhý prst, zaklonil hlavu a zatvoril oči.

„Bolí?“ vydýchol som vzrušene do jeho tváre. Iba pokrútil hlavou.

Fajn, dlhšie už naozaj nevydržím, penis som mal napnutý na prasknutie a ani Viktorov na tom nebol o nič lepšie. Napriek tomu mi neušlo, že sa mi ho ani po takej chvíli nepodarilo urobiť.

Chytil som ho za boky a nasmeroval priamo oproti mne. Opakoval som si, že na to musím ísť pomaly, je panic..blbosť, nie je panic...ale ja som jeho prvý...prvý, ktorý má tú česť.

Ruky sa mi začali triasť a nohy na tom neboli o moc lepšie keď som cítil, ako sa Viktorovo vnútro okolo mňa zviera. Takého tesného milenca som ešte nemal.

Viktor aj ja sme nahlas, prerývane dýchali a podľa jeho zvrašteného čela a rúk zovretých v päsť som usúdil, že hoci som v ňom ešte nebol celý, nateraz to úplne stačí.

Začal som sa pomaly pohybovať.

Vo chvíli, keď si zahryzol do spodnej pery, natiahol som sa k jeho penisu a začal som mu ho honiť v rytme môjho prirážania.

V izbe bolo počuť len pravidelné vŕzganie postele a naše trhané, ťažké dýchanie.

Moja intenzita sa mimovoľne zvyšovala, snažil som sa ovládať čo najdlhšie, ale to trenie a zovretie spravili svoje, môj mozog zahalila extáza a ja som s posledným prírazom vyvrcholil.

Nemohol som si však dovoliť oddychovať, lebo môj úžasný milenec, ktorého telo bolo pokryté potom a kde – tu ešte vytrvalou vodou, sa stále nespravil.

Sklonil som sa k nemu, prudko ho pobozkal, hltal som jeho jazyk, pohľad som neodtŕhal od jeho tváre a pohyby rukou som podstatne zrýchlil. Aj tak však trvalo ďalších pár minút, pokým Viktor hlasno zadržal dych a postriekal mi ruku svojím orgazmom.

Vykĺzol som z neho a celý prepotený a udýchaný som sa zvalil na posteľ.

Uvedomujúc si, že to asi nie je najlepšie ukončenie nášho prvého posteľového zážitku, som sa horko – ťažko oprel o lakte a naklonil nad neho.

Stále mal zatvorené oči a čelo zvraštené.

„Viki?“ ozval som sa s obavou v hlase.

„Aký som bol?“ spýtal sa do ticha.

„Čože?“ totálne ma tou otázkou prekvapil.

„Počul si.“

„Počul, ale nechápem, ako sa niečo také môžeš spýtať. Samo sebou si bol úžasný.“

Pootvoril oči a pozrel sa na mňa. Ešte sa mu v nich zrkadlil nedávno prežitý orgazmus.

„Samo sebou,“ usmial sa.

Aj ja som sa zasmial. Pohľad mi padol na nachystaný kondóm položený na posteli.

„Eh...“ začal som vo chvíli, keď sa naň pozrel aj Viktor. Mávol rukou, tak som položil hlavu späť na vankúš a spoločne sme nechali srdce, aby sa upokojilo a dych vrátil do normálu.

Po chvíli mi pomalé oddychovanie môjho milenca napovedalo, že zaspal.

Asi to preňho bolo predsa len náročné. Hlavne po dvojhodinovom behu....

Môj milenec.

Spokojne som sa usmial a ponaťahoval sa ako starý kocúr. Bolo úžasné konečne ho tak hrdo nazvať.

Chytil som deku a opatrne ho prikryl. Najlepšie bude nechať ho vyspať. Aj tak je sobota. Aký úžasný pocit vedieť, že máme obaja voľno a pred sebou nič, než užívanie si jeden druhého.

Postavil som sa a potichu otvoril dvere.

Dám si ešte kávu a možno nájdem aj niečo sladké. Smutne som zvesil hlavu nad spomienkou mojej Chuppy. Kto vie, kde skončila. Teraz by som za jeden jej kúsok aj zabíjal. Zjavne som si potreboval po včerajšej ťažkej noci a terajšej činnosti dobyť energiu.

Znovu som sa usmial. Cítil som sa skvelo, tak ľahko, konečne som v sebe pocítil rovnováhu.

Nahý som prešiel k chladničke, sklonil som sa nad jej chudobným obsahom, poškriabal si zadok a nakoniec vytiahol čokoládové mlieko.

Z chuti som sa napil a takmer zadusil od ľaku, keď sa do ticha ozval bodavý hlas, tak nepríjemne známy.