Ak som v tom daždi vonku nestál aspoň hodinu, nech sa prepadnem. Opieral som sa chrbtom o stenu pod strieškou, kde ešte pred chvíľou stál Viktor a v duchu, občas aj nahlas, si nadával.

Celé som to posral. V prvom rade som s tým nemal vôbec začínať. Ani neviem, prečo som sa rozhodol ho pobozkať....blbosť, viem. Je sexi. To preto som sa nechal uniesť, rozprúdil mi krv, ako už dlho nikto nie. Predsa len, bol to Viktor – môj Viktor, prvá detská láska.

Otvoril som oči. Ibaže my už nie sme deti a ja by som si mal rozmyslieť, čo vlastne chcem.

Ak sa rozhodnem pokračovať, bude to viesť...kam?

Ak aj prekusnem fakt, že v živote som nemal takého svalnatého milenca a bude to pre mňa niečo nové, som naozaj pripravený na vážny vzťah? Alebo to bude len povyrazenie?

Odfrkol som si do hukotu padajúcich kvapiek. Viktor nevyzerá na typ chlapa, ktorý sa uspokojí s povyrazením.

Odlepil som sa od steny a nasmeroval si to na intrák.

 

 

Celý premočený som kopol do Samovho matraca. Nereagoval, pochrapkával ďalej, tak som sa nad neho naklonil a na krk mu spustil pár kvapiek z mojich vlasov. Skoro som schytal ďalšiu ranu, ako sa v šoku rozohnal rukami.

„Veľmi vtipné,“ šmaril po mne vankúš, na ktorom ešte pred chvíľou spal.

„Musíš mi poradiť,“ vysvetlil som mu.

„Naser si,“ odpálkoval ma, „ak si chcel radu, mal si ma budiť s kávou a nie...“ zasekol sa uprostred vety a prižmúril oči. „Čo sa ti stalo?“ ukázal na moju tvár. Mávol som nad tým rukou.

„Viktor, však?“ pochopil okamžite. „Čo si mu urobil?“

Prezliekol som sa do suchých šiat a popritom mu všetko porozprával.

„Lenže ja si niesom istý, že sa chcem púšťať do niečoho tak záväzného,“ povedal som a sadol si na posteľ.

„Ako záväzného?“ nechápal.

„No príde ti Viktor ako typ na pobavenie?“

Naraz sme pokrútili hlavami.

„Z toho mi logicky vyplýva, že...“

„Počkaj, počkaj, počkaj,“ chytil si prstami koreň nosa, ako vždy, keď si utrieďuje myšlienky. „Takže ty si ma zobudil preto, aby si sa ma spýtal na môj názor na váš vzťah?“

Pokrčil som plecami. „Zrejme áno, naozaj totiž neviem, čo som pripravený na...“ niečo v jeho pohľade, ktorým si ma premeral od hora dolu ma umlčalo.

„Čo je?“ zneistel som.

„V živote som nevidel na kope toľko arogancie, sebadôvery a vysokého ega,“ vyhlásil.

„Čože?“ spýtal som sa zarazene.

„Nikolas, uvedomuješ si vôbec, že ten jeden bozk nič znamenať nemusel?“

Odfrkol som si. „Nebol si tam, necítil si to. Určite niečo znamenal.“

„Iste,“ dodal cynicky, „tvoja tvár tie slová potvrdzuje.“

„O čo ti ide?“ spýtal som sa priamo a trochu naštvane.

„O čo?“ zdvihol obočie. „O to, že ty tu riešiš akýsi vážny vzťah s chlapom, ktorý nielen že je heterák a nikdy sa ti o niečom takom ani len nezmienil, ale nemáš ani len istotu, že sa ťa pri najbližšom stretnutí nepokúsi napríklad uškrtiť. Neviem síce ako sa bozkávaš,“ otvoril som ústa, ale zjavne to bola len rečnícka otázka, keďže pokračoval, „pochybujem však, a to dosť silno, že by jediný bozk stačil na to, aby s tebou chlap ako Viktor začal čo i len randiť, nie to ešte vážne chodiť. A nezabúdaj,“ zdvihol prst ako piatačik pred tabuľou, „že je heterák. Bozk je jedna vec a sex iná. Ver mi, ja ťa mám vážne rád, priateľu. Nechcel by som zbierať tvoje ostatky po tom, ako by si dačo zle pochopil, niečo mu spravil a on by si ťa podal. A,“ znova zdvihol prst, „pretiahol si mu brata.“

„To bolo iné,“ zareagoval som okamžite.

„Ako iné?“

„To s Ronnym bolo celé omyl. Okej, je krásny, ale to je asi tak všetko. O tom, že by som s ním mohol začať chodiť som uvažoval dokopy asi päť minút, pokým som nezistil, aký vážne je. Ale Ronny bol len úlet, jednorázovka, nič vážne.“

Sam sa na mňa usmieval akýmsi krivým úškľabkom. „Presne takto to Viktorovi povedz, to pomôže.“

Zvesil som plecia. „Takže podľa teba na to idem zle?“

„Úplne zle asi nie, keď si získal bozk, ale ani nie úplne dobre, keď si schytal päsťou. Musíš nájsť niečo medzi tým.“

„Díky, fakticky si mi pomohol,“ snažil som sa do tej vety vložiť všetok cynizmus, čo som v sebe mal.

Mykol plecami. „Vzťahy sú komplikované. Oh, a ešte niečo!“ na tvári sa mu rozlial žiarivý úsmev. „Môžem, však?“

Nechápal som ho. Usmial sa ešte širšie.

„Vravel som to,“ povedal víťazoslávne.

„Prosííím ťa,“ zatiahol som a pretočil očami.

„Vravel!“ ukázal na mňa prstom. „Že sa oňho tak zaujímaš, až sa doňho rachneš.“

„Nerachol som sa, len...“

Vyprskol smiechom. „Iste, to hovor vieš komu, ale nie mne, keď som pred pár minútami počúval tvoje nariekanie o vážnom vzťahu.“

Natiahol sa po knihu čo mal na stolíku a tým mi nedal možnosť na žiadne ďalšie námietky.

Vzdychol som si, ostávalo mi jediné. Otvoril som šuplík a vytiahol si telefón.

A začalo to odznova.

Posielal som mu SMS – ky bez odpovede. Volal som mu, nechával odkazy – toto všetko rôzneho typu.

Začal som najskôr ospravedlnením: Prepáč, že som po tebe tak vybehol, chcel by som sa o tom porozprávať.

 

Potom som svojvoľne prešiel do obhajovania: Nechcel som ťa nahnevať, ani vystrašiť, ale nemohol som si pomôcť. Keby si sa v tej chvíli videl, pochopil by si ma, aj aj som len muž a ty si bol tak sexi.

 

Cez obviňovanie: Za celé toto môžeš aj ty, možno ešte viac, než ja. Vedel si, že som gay, napriek tomu si somnou trávil čas. Mohlo ťa napadnúť, že voči niekomu, ako si ty, nezostanem chladný. Nežiadaj nemožné.

 

K hnevu: Fajn, keď sa chceš hrať na urazeného, hraj sa, ale ak ma už nechceš vidieť, mohol by si mi to aspoň napísať do SMS. Viem, že som to v tvojich očiach prehnal, ale keď si to vezmeš celkovo, nič extra vážne sa nestalo. Tak prepáč, a to je odomňa všetko!

 

Tú správu som mu posielal o tretej ráno dva týždne po našom bozku. A keď som si ju čítal už asi ôsmykrát rozhodol som sa, že je načase prestať skôr, než si zmení číslo.

Ale pre mňa nebolo najponižujúcejšie to, že som sa tými dvadsiatimi šiestimi správami a ôsmymi odkazmi totálne strápňoval, ani to, že Viktor ma úplne odignoroval a na nič z toho nereagoval. Nie.

Najviac ponižujúci som bol ja a môj rozkrok.

Vždy, keď som mal voľnú chvíľu na premýšľanie, keď som chcel spať, keď som si sadol na obed či na WC – ko, moja pamäť sa spikla s mojou fantáziou a v mysli sa mi odohrávali scenáre nášho bozku s variáciami – keby ma neudrel, keby som mu rukou vliezol pod to čierne tesné tielko, keby som zistil, že aj on je tvrdý a dovolil by mi s tým niečo urobiť...a podobne.

Toto všetko malo za príčinu to, že som sa denne strácal na záchody tri, aj štyrikrát denne.

Začalo to vlastne hneď v ten večer, čo som Viktora videl naposledy. Hoci ma jeho ľavačka schladila kvalitne, chuť jeho mäkkých pier som stále cítil na tých svojich. Nemusel som ani vynaložiť všetko svoje úsilie, aby som si spomenul na to jeho telo zmáčané potom, no pot by som nahradil dažďom, ktorý by som vysúšal svojim jazykom a jeho šičkou opisoval všetky kontúry jeho svalov. A bolo to. Stvrdol som len z jedinej myšlienky naňho.

Nelepšilo sa to ani po dva a pol týždni čo som ho nevidel, nepočul. Nepomáhali ani tréningy, do ktorých som sa naozaj vžil a makal na sto percent, ani štúdium, z ktorého som mal občas pocit, že ma dusí a praskne mi hlava. Cítil som sa trápne a úboho.

 

Jeden večer po obzvlášť náročnom tréningu chalani z týmu navrhli, aby sme si zašli na pivo. Vonku bolo príjemne a ja som rozptýlenie uvítal, dobre som vedel, že aj keď som uťahaný ako kôň, hneď, ako by som si ľahol začali by sa mi v hlave vynárať opálené kontúry jedného krásneho tela a do pol hodiny by som sa už zatváral na záchode.

Sedeli sme vonku na terase a ja som pil už asi štvrté pivo. Atmosféra v týme bola napätá, po poslednom vyhratom zápase nás čakal ešte jeden, ktorý ak vyhráme, postupujeme do semifinále. Logicky na nás tréner vyvíjal obrovský tlak.

Usmial som nad Vladom, ktorý vytrvalo drankal telefónne číslo od našej čašníčky. Odolávala dlho, ale videl som, že keď na ňu nahodil ten svoj kukuč, povzbudivo sa usmiala. Prial som mu to, aspoň niekto bude mať úspešný večer.

„Vidíš?“ drgol do mňa spoluhráč Ďuro a kývol hlavou na Vlada. „Som taký rád, že už nič takéto nemusím riešiť,“ usmial sa. „Vždy, keď som sa mal prihovoriť babe, čo sa mi páčila, srdce mi rýchlo búchalo, v ústach mi vyschlo a mal som žalúdočnú nervozitu. A potil som samé kraviny.“

„Ako si teda dokázal zbaliť Dominiku?“ spýtal som sa na jeho priateľku, s ktorou bol už asi päť rokov.

„Ťažko,“ pripustil, „na letnej brigáde. Bolo nás tam štrnásť a z toho sme tam boli len traja chalani, jeden zadaný, druhý škaredý no a ja.“

„Takže ty si bol v podstate nedostatok možností,“ podpichol som ho.

Zasmial sa, ale prikývol. „Ale zaľúbila sa do mňa.“

„Veru, chudera,“ zapojil sa Sam. „Keď je ale reč o vzťahoch,“ veľavýznamne na mňa pozrel a ja som dúfal, že netrepne dajakú trápnu somarinu. Aj tak som sa už cítil dosť pod psa.

„Pozri na toho zajačika,“ kývol hlavou za mňa. Otočil som sa a všimol si pekného chlapca sediaceho s partiou asi dva stoly od nás. Keď som sa naňho pozrel, usmial sa a trochu sklopil oči na svoj drink so slamkou.

„Chutný, nie?“ povedal Sam.

„Pre teba?“ prekvapil ma, nebol to jeho typ, mal skôr atletickú postavu.

„Kretén, pre teba. O mňa aj tak nemá záujem.“

Všetci traja sme sa znovu pozreli ich smerom a to už zajačikovi trochu stúpla červeň do líc. Vysielal jasné signály.

„Ideš na to?“ spýtal sa ma zvedavo Sam.

„Ak hej, uzatváram stávku,“ zapojil sa spoluhráč a vyťahoval peňaženku. „Dávam tomu sedem minút a odídete spolu,“ hodil na stôl desať eur.

Toto bola v našom týme častá zábava. Keď si niekto z nás vyhliadol nejaký cieľ, ostatný uzatvárali stávky. Taký, ako bol Ďuro, čo mali dlhodobé vzťahy sa na tom dobre zabávali.

„Päť minút,“ hodil Sam prachy na stôl a žmurkol na mňa.

„O koho ide?“ spýtal sa hneď ďalší.

Bol som rád, že s mojou orientáciou chalani nemali problém, aj keď im to chvíľu trvalo. Asi štyri zápasy pokým zistili, že som slušný útočník a do týmu sa im hodím. A asi dva mesiace po mojom prijatí do týmu prišiel so svojim priznaním aj Sam. Chvála Bohu ustáli aj to.

„Tak do toho,“ pobúchal ma Ďuro po pleci.

Strhol som sa z myšlienok a pozrel na stôl, kde sa nazbierala celkom slušná sumička. Odpil som si z piva a pokrčil plecami. Vlastne prečo nie? Nemám záväzky k nikomu.

Ešte raz som sa pozrel na zajačika – mal jemné hnedé vlasy a usmievavé oči. Bol zlatý.

Postavil som sa a hodil na stôl ďalších desať eur. „Dve minúty,“ povedal som a vyslúžil si za to vypískanie, ale veril som si.

Bol som vysoký, pekný a nadržaný tak, že zo mňa feromóny museli sršať na kilometre. A on to zjavne chcel využiť.

„Ahoj,“ usmial som sa a oprel sa o operadlo jeho stoličky. Zatienil som svojou postavou jeho oči a trochu sa nad neho naklonil, aby som zdôraznil svoje nadradené postavenie. Nevadilo mu to, mierne sa ku mne natočil a chytil pohár do rúk.

„Ahoj,“ pozdravil ma so záujmom.

„Relax po škole?“ začal som nudnou témou.

Prikývol. „Relaxovať treba.“

„To máš pravdu....“

„Michal,“ doplnil ma.

„Ja som Nikolas.“

„Pekné meno,“ usmial sa a zobral slamku do úst. Chvíľu som sledoval, ako sa s ňou provokačne hrá jazykom.

No tak, sústreď sa, okríkol som sa. Stavil som sa, mám dve minúty.

„Ak nemajú tvoji kamoši nič proti,“ sklonil som sa k nemu ešte trochu bližšie, „mohli by sme ísť relaxovať spolu,“ šepol som.

Videl som, ako sa mu trochu zúžili zreničky a zahryzol do slamky. „Bývam neďaleko,“ povedal rovnako potichu.

„Skvelé,“ usmial som sa svojím Casanova úsmevom.

Áno, toto som ja. Sebavedomý, s jasným plánom čo od toho druhého chcem. Nemusím si klásť zbytočné otázky, riešiť dajaké pocity, pýtať sa sám seba či naňho môžem siahnuť, alebo nie.

Tento zajačik tiež presne vedel, čo chce.

Postavil sa od stola, pustil som ho pred seba, hodil som dozadu na chalanov k svojmu stolu víťazný pohľad a už som len videl Sama, ako berie prachy a ukázal mi, že mi ich potom dá. Šiel som za Michalom, zašli sme len za roh, keď som mu dal ruku okolo pliec a pritiahol si ho bližšie k sebe.

„Ako ďaleko bývaš?“ nosom som mu prešiel po uchu.

„Hneď tu,“ zachvel sa a ja som sa v duchu zachechtal. Ten mladý bol nadržaný rovnako ako ja.

 

Len čo otvoril dvere do malého bytu prirazil som ho chrbtom k stene, nohou zabuchol dvere a jazyk mu vopchal snáď až do hrdla. Spolupracoval perfektne, síce chcel, ale nestíhal naliehavosti mojich bozkov, tak som ho nechal nadýchnuť a začal som sa venovať jemnej koži na jeho štíhlom krku.

Pretiahol som mu tričko cez hlavu a zubami uhryzol ružovú bradavku. Jeho ruky sa mi omotali okolo krku a napol sa naproti mojim ústam, vzdychal a chvel sa nedočkavosťou.

Dosť prudko som ho chytil za ramená a otočil si ho chrbtom, ledva sa stihol rukami zaprieť o stenu, aby do nej nenarazil tvárou. Bozkával som jeho útly chrbát, jeho ramená a rukami som mu začal pomaly sťahovať rifle dolu z bedier.

Bozkával som jeho jemnú kožu, hadil ho po hrudníku a moja erekcia, ktorú som mal už od chvíle, čo začal odomkýnať dvere, začínala pomaly klesať. Pozrel som sa na neveriacky na svoj rozkrok. To si zo mňa robí srandu!?

Rukou som pomaly prešiel po tele pred sebou, Michal sa chvel v očakávaní čo príde, prstami som prechádzal pozdĺž jeho chrbtice, nebol vyslovene chudý, ale lopatky mu pri tom, ako sa opieral o stenu vyčnievali a vždy, keď prudko vydýchol videl som obrys jeho rebier.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa ma, keď som tam chvíľu stál bez pohybu.

„Nie,“ pokrútil som hlavou a naklonil sa k jeho uchu. „Iba si užívam výhľad,“ šepol som a jazykom prešiel po jeho chrupavke. „Čo takto predviesť mi, aký šikovný máš jazyk?“

Usmial sa a otočil ku mne. „Rád.“

Začal som ho znovu hladne bozkávať a pomaly som si s ním vymenil miesto. Jeho jazyk bol poddajný, videl som, že ochotne spraví všetko, čo by som chcel, je proste taký typ. Bez akéhokoľvek záujmu prebrať vedenie, alebo sa vzpierať. Dobre som si uvedomoval, s kým ho v mysli porovnávam, tak som sa radšej sústredil na to, ako sa trápi s mojim opaskom a pomohol som mu.

Oprel som sa o stenu, zaklonil som hlavu a zatvoril oči. Nechcem na nič myslieť, chcem si len užívať tie horúce, vlhké ústa čo sa mi venovali.

Moja erekcia začala znovu naberať svoju plnú dĺžku a tvrdosť. Michal ma sal, snažil sa ma celého vopchať do úst, bol docela šikovný. Jazykom obiehal môj žaluď a vyvolával jemné elektrické vzruchy v mojom podbrušku, bolo to vážne príjemné.

Podvedome som si jeho hlavu chytil do rúk, jemne som mu vychádzal naproti bokmi. Chcel som to až do konca. Trochu sa mi zubami obtrel o kožu.

Sklonil som so syknutím hlavu. „Viktor opatr...“ začal som a zarazil sa, keď na mňa zdola pozreli zajačikove cudzie oči.

Rukou si ma prichytil a vytiahol si ma z úst. „Ja som Michal.“ Neznel veľmi nadšene.

„Eh...iste, viem, prepáč, ja...“

„To nič,“ usmial sa a pokračoval, ale ja som sa už na nič nevedel sústrediť. Vážne som ho podvedome oslovil Viktor? Do riti s tým, ten zmrd mi úplne ovládol myseľ.

„Nechaj to tak,“ sklonil som sa a vytiahol Miša na nohy.

„Ideme na to?“ spýtal sa vzrušene.

„Ťažko,“ schoval som si ochabujúci penis späť do trenok a zapol si zips. „Idem preč.“

„Keď nemôžeš, nemal si ma vôbec osloviť,“ povedal urazene. Okej, patrí mi to.

Otvoril som dvere a rýchlo odtiaľ zmizol.

 

Keď som prišiel na izbu, dúfal som, že chalani budú ešte vonku. Márne.

„Čo tu robíš!?“ dosť nahlas sa ma spýtal Sam.

„Bývam tu, ak ti to uniklo,“ odvrkol som mu a hodil sa na posteľ. Nemal som naňho náladu.

„To bola riadna rýchlovka,“ posmešne povedal Vlado s notebookom na kolenách.

Radšej som to nekomentoval, ale Sam si jednoducho nemôže dať pokoj.

„Prosím ťa, pozri sa naňho!“ rozhodil ku mne rukami. „Vyzerá snáď ako uspokojený chlap?“

„Ja neviem ako vyzerá uspokojený chlap,“ zašomral Vlado a ja som mu bol vážne vďačný, že sa do toho snažil vniesť trochu humoru.

„Daj pokoj!“ mávol rukou. „Nikolas, ty si s ním nespal, však?“

„Čo ťa je do toho?“ vyštekol som naňho. „To vážne nie je tvoja vec.“

„Ale je priateľu, vážne je,“ povedal rázne a sadol si ku mne. „Poznáme sa dlho a záleží mi na tebe. Pozerať sa, ako sa tu už skoro tri týždne zožieraš, to je...“

„Kto sa zožiera?“

Vlado si odfrkol. „Ak to chceš poprieť, v pohode, ale netvár sa, že tomu aj vážne veríš. Vyzeráš ako hromada nešťastia.“

Posadil som sa a pozrel naňho. „To nie je pravda.“

„Ty si to vážne neuvedomuješ? Máme o teba starosť Nikolas, si už dosť starý na to, aby s tebou jeden chalan a jeden bozk takto zamávali. Ten chalan dnes ti mohol pomôcť. Mal si to s ním dotiahnuť až do konca.“

Zbystril som pozornosť. „Naozaj, prišiel ako na zavolanie a išiel veľmi ochotne,“ pozrel som sa na Sama, ale on uhol pohľadom. „Až priveľmi ochotne.“

Ostalo ticho.

„No dobre, ja som mu zaplatil, jasné?“ vyhŕkol Sam.

„Čo si spravil?“ skríkol som naňho a Vlado vyprskol smiechom.

„To nemyslíš vážne, nie som na tom tak zle, aby som si musel platiť za sex,“ začal som mu čistiť žalúdok.

„To je pravda!“ ukázal na mňa Sam prstom. „Nie si, si pekný a sexi. Tak prečo to nevyužívaš?“

„Teba je do toho...“ začal som, ale prerušil ma Vlado.

„Nikolas, v ničom má pravdu. V poslednej dobe masturbuješ tak často, že by som sa ani nečudoval, keby ti začali rásť chlpy na dlaniach.“

Tak s týmto ma úplne vykoľajil. Otvoril som ústa na protest, ale zase ich iba potichu zatvoril a potom som mykol plecami.

„To je normálne...“ začal som.

„To už nie je normálne,“ odporoval mi Sam. Ukázal som naňho prstom.

„Toto ti ešte vrátim, kámo.“

„To by si mal,“ postavil sa, „dal som mu sto eur a ty si ho ani nepretiahol! Si mi dlžný.“

„Snívaj,“ odbil som ho a začal loviť vo vrecku nohavíc, kde mi zazvonila správa.

„Pozri Nikolas,“ znovu si sadol, „nechcel som, aby si sa urážal, alebo niečo podobné, ale...“

Neviem, čo hovoril. Absolútne som mu nevenoval pozornosť ani ho nepočúval.

Civel som na display telefónu a na SMS, čo mi práve prišla:

Ak máš čas, prišiel by si zajtra okolo tretej ku mne? Viktor

 

Bez rozmýšľania a okamžite som mu odpísal len: Budem tam.