Nechal som ho nech ma bozkáva ako chce, nech ma hryzie, nech ma skúma, v tejto chvíli mi bolo jedno čo somnou robí, hlavne nech neprestáva.

Zistil som, že sa v ňom skrýva veľká vášeň. Iste, mohol som si to domyslieť, v tak prchkom človeku musí byť oheň.

Prešiel mi špičkou jazyka po hrane horných zubov a znovu mi vsal jazyk hlboko do svojich úst. Bože, ako veľmi som sa ho chcel dotknúť!

Zovrel som operadlá stoličky, až jedno nepekne zapraskalo. Viktor jemne ukončil bozk a pozrel na mňa. Jeho líca podfarbila červeň, belasé oči mu na tvári žiarili.

Zaúpel som – asi tú stoličku rozoberiem.

„Som v poriadku,“ vydýchol a rukou mi zapravil prameň vlasov za ucho. Zdvihol som obočie.

„Naozaj,“ trochu sa usmial a to mi ako presvedčenie stačilo.

Sklonil som sa ešte nižšie a objal ho, zatiaľ čo som mu bozkával citlivé miesto vzadu za uchom. Chvíľu sedel strnulo, napokon som ale ucítil jeho ruky, ktoré sa mi omotali okolo krku. Pripomenul som si – kým som bol pri zdravom rozume – aby som to opäť neprehnal.

Pravou rukou som sa vybral na drobný prieskum jeho chrbta. To čierne tričko bolo na ňom nalepené ako druhá koža, neskrývajúc nič, len pravú horúčavu jeho pokožky.

„Milujem toto tričko,“ šepol som skôr sám pre seba, ale Viktor sa začal smiať.

„Viem, všimol som si to už minule.“

Viac som ho stisol v náručí. „Neveril som, že by sa to s nami mohlo takto vyvinúť,“ povedal som odolávajúc strčiť svoju ruku pod lem jeho rifiel.

„Preto som ti nezdvíhal telefón, ani neodpovedal na správy, lebo ani ja sám som tomu neveril.“

„Chcelo to odvahu, priznať si to.“

Mykol plecami. „Keď sa tak pozerám na teba, cítim sa ako zbabelec. Mal som si to priznať dávno, ako ty. Ja som namiesto toho stiahol chvost, sklopil uši a posluhoval svojmu otčimovi.“

Odtiahol som sa od neho, aj keď ruky som mu nechal položené na pleciach. „Ako to môžeš povedať? Pracuješ na svojom sne a to vážne tvrdo.“

„Ale tajne. Nemal som gule na to postaviť sa priamo pred neho a povedať mu, že nechcem študovať hygienu, ani hrať sa na Ronaldovu pestúnku.“

Usmial som sa. „Nechápem to, naozaj Viktor. Nedokážem sa vžiť do tvojej kože. Podľa mňa to máš vymyslené geniálne. Otčim ťa podporuje, máš od neho peniaze, máš kľudné bývanie, nemusíš sa tlačiť na intráku, ako ja. A keďže žiješ s bratom, staral by si sa do jeho života tak či tak, ver mi, inak by to ani nešlo. Možno nie až do takej mieri, ale určite by si ho neignoroval. Iba akosi nechápem ako to všetko stíhaš. Študuješ, športuješ, stíhaš zápasy a ešte aj pečieš. Ako to robíš?“ oprel som si svoje čelo o jeho. Usmial sa.

„Nemal som čo iné na práci. Všetok čas som venoval pečeniu a cvičeniu, v škole preliezam s céčkami, no a nezabúdaj, že s nikým nechodím. To dosť šetrí čas.“

„Chceš povedať, že si s nikým nechodil, však?“ opravil som ho.

„No...“ lišiacky sa usmial a dal mi pusu na nos.

Tak to nie, vrie mi z neho v tele všetko, nie len krv.

Postavil som sa a potiahol ho za ruku, aby ma nasledoval. Oprel som ho o stôl a do rúk zobral moju topiacu sa zmrzlinu.

„Nechceš si tú odpoveď rozmyslieť?“ spýtal som sa ho.

Zvedavo sledoval, čo s tou miskou chcem robiť.

„Nie,“ povedal.

Po pravde som sa dosť spoliehal na to, že to povie a pristúpi tak na moju hru.

Zobral som jednu malinu obalenú zmrzlinou a jemne som mu ňou prešiel po spodnej pere.

„Ham,“ vložil som mu ju od úst a dbal som pri tom, aby som sa nedotkol jeho jazyka. Potom som k nemu pristúpil a zmrzlinu z jeho pery pomaly a precízne zlízal. Zobral som druhú malinu a celé to zopakoval. Videl som, že ho to baví aspoň tak, ako mňa. Pri piatej maline mi ale prst v jeho ústach jemne zovrel zubami, celý mi ho olízal a až potom mi ho dovolil pomaličky vytiahnuť. Oči som neodlepil od jeho pier a moje sebaovládanie naozaj prechádzalo ťažkou skúškou.

Odkašlal som si, aby som prerušil tú chvíľu ticha priam nabitú žiadostivosťou.

Nabral som na lyžičku trochu zmrzliny, vložil mu ju do úst a skôr, než mal možnosť ju prehltnúť som ho pobozkal.

Prevaľovali sme si na jazykoch jej príchuť, hladili jej zbytky medzi nimi až mi dochádzal kyslík. Viktor vložil do bozku takú vášeň, že by ma to strhlo aj keby som nechcel – a ja som chcel.

Keď som sa od neho napokon odtrhol – možno aj po pár minútach, všimol som si, ako v dlaniach zviera dosku stola. Bol som na tom podobne. To, že som bol vzrušený ani nemalo význam skrývať, nohavice, čo som mal na sebe to prezrádzali dosť jasne.

Nazbieral som odvahu a priložil mu svoju dlaň na rozkrok. Mykol sebou, ale neodtiahol mi ju. Poznanie, že je na tom rovnako ako ja, ma neskutočne potešilo. Dalo by sa povedať, že som bol na seba aj hrdý – predsa len, podľa jeho slov je toto preňho niečo nové a ja som ho hneď dokázal vzrušiť. Áno, som dobrý.

Usmial som sa a rukou pomaly zamieril hore. Stále zvierajúc stôl mi to dovolil.

Vsunul som ju pod okraj jeho trička a ťahal ho dohora, odhaľujúc jeho perfektné telo. Zo všetkého najviac som túžil na jeho kožu priložiť pery a dozvedieť sa, či je jeho pokožka naozaj taká horúca, ako si myslím. Bola.

Pobozkal som ho na ľavú kľúčnu kosť a pretiahol mu tričko cez hlavu.

Trochu ma prekvapilo keď som jeho ruky ucítil, ako ma ťahajú za moje tričko, tak som sa naňho zvedavo pozrel, ale on si ma len pritiahol k ďalším bozkom a pravú nohu omotal okolo môjho zadku, čím som sa naňho natlačil celým svojim telom.

Zobral mi dych, zdalo sa, že aj on popustil svoje sebaovládanie a rozhodol sa vrhnúť sa do toho po hlave. Skoro som skončil na zemi, ako sa mi podlomili kolená, keď sa jemne zavrtel a obtrel sa svojim tvrdým rozkrokom o ten môj.

Ak som ho nechcel pretiahnuť na tom stole, musel som to ukončiť. A ja som chcel, vážne, ale nie hneď teraz.

Keď mu trvalo tri týždne kým sa dokopal k tomu priznať sa mi, že sa mu páčim, nechcel by som to pokaziť tým, že ho hneď a unáhlene zvediem. Aj keď teraz by sa dalo povedať, že zvádza on mňa...

S vypätím všetkých svojich síl som sa od neho trhol.

„Počkaj, počkaj chvíľu,“ rozdýchaval som to, čo bolo vážne ťažké, zvlášť keď na mňa Viktor uprel tie úžasné oči zastrené vášňou. Párkrát zažmurkal akoby sa spamätával.

„Oh,“ vydýchol a spustil na zem nohu, ktorou si ma pridržiaval. „Prepáč.“

Nechápal som, za čo sa ospravedlňuje. „Viktor, si úžasný, ale...“

„Ale uf..“ zasmial sa a ja som sa k nemu pridal.

„Áno, uf. Šlo to...“

„Rýchlo,“ doplnil ma.

„Nechcel by som to...“

„Uponáhľať,“ znovu ma doplnil a ja som prikývol rád, že ma chápe.

Nasal som nosom vzduch presýtený vzrušením a jeho vôňou.

„Čo takto rande?“ navrhol som.

„Rande?“ zopakoval prekvapene.

„Prečo nie? Môžeme sa stretnúť a pre zmenu sa nebudem za tebou naháňať, ale môžeme pokecať.“

Usmial sa. „A kam chceš ísť?“

„Kino?“

Vysmial ma. „Ty sa chceš rozprávať v kine?“

Ok, blbý nápad, ale hneď na to dodal: „Vlastne prečo nie, kino mám rád a potom sa môžeme skočiť najesť.“

Bol som rád, že mi to uľahčil.

„Zajtra?“

„Zajtra mám zápas.“

„Môžem sa prísť pozrieť?“ spýtal som sa nadšene, ale on okamžite pokrútil hlavou.

„Nechcem, aby si tam chodil.“

To ma dosť schladilo. „Prečo?“

„Niki to sú nelegálne zápasy. Budem radšej, keď o tom nebudeš nič vedieť.“

Zvesil som plecia.

„Necháme to na pozajtra?“ chytil ma za bradu a pozdvihol k svojej tvári.

Usmial som sa a dal mu malú pusu. „Prídem o šiestej?“

„Dobre, ale prezvoň ma, keď budeš dole. Nechcem, aby Ronny vedel, že spolu niečo máme.“

Eh...iste, Ronny. To je záležitosť, ktorú ešte zrejme budeme musieť doriešiť.

„Fajn, tak ja idem,“ naposledy som mu prstom prešiel po krásnej hrudi a šiel som si vziať tašku. Pred odchodom som ho ešte raz jemne pobozkal a šiel.

 

Keby som vtedy vedel, že to bude s Viktorom na dlhé dni ten najerotickejší zážitok, asi by som ho tam priamo pomiloval.

A to všetko len vďaka tomu debilovi Samovi!

 

Keď som sa vrátil na intrák, samozrejme okomentoval moju absenciu na tréningu, občas si do mňa aj s Vladom rýpli za to, že som bol akýsi pokojnejší a hlúpo vysmiaty ako slniečko na hnoji. Myslím, že obaja tušili, čo sa za tým skrýva a Sam ma dokonca uznanlivo potľapkal po ramene, ale inak nič nepovedal. Čakal som niečo horšie, takže to v podstate bolo v pohode.

Ale on si proste nemôže dať pokoj.

Bolo to asi o pol piatej v deň, keď som mal rande s Viktorom. Obliekol som si ľahké biele tričko, čierne rifle a práve som si česal vlasy, keď na mňa spustil tie sprosté podpichovačné reči.

„Myslíš, že si zvolil dobré oblečenie? Podľa mňa si si mohol dať aj viac záležať, nakoniec v takýto deň by si mal vyzerať neodolateľne. Alebo aspoň tak dobre, ako tvoj partner.“

„Nestaraj sa,“ odbil som ho okamžite.

„Nechaj ho, niekedy je menej viac,“ ozval sa Vlado.

„Vďaka,“ povedal som.

„Iste, ale nie keď sa chystáš pretiahnuť panica,“ pokračoval Sam.

Zamračene som sa naňho pozrel. „Čo to trepeš? Ja sa s nikým dnes neplánujem vyspať.“

Potom som sa zamyslel nad tým, čo povedal. „A Viktor nie je panic,“ dodal som.

„Nevedel som, že nebudeš jeho prvý chalan,“ otočil sa na mňa sediac na stoličke.

„Budem, predomnou chodil s babami, ale rozhodne s nimi nehrával karty.“

„Ale to je iné,“ usmial sa vetriac svoje víťazstvo. „Vzadu ešte nikoho nemal, no nie?“

Mykol som plecami a venoval sa naďalej svojim vlasom. „Nemal, no a?“

Sam hvizdol. „Páni, chcel by som mať tvoju sebadôveru. Musíš si byť sebou riadne istý, keď si myslíš, že dokážeš panica nielen vzrušiť, ale aj obtiahnuť tak, aby si to užil až do vyvrcholenia.“

„Prečo by som mal pochybovať? Niečo za sebou už mám.“

„Iste,“ pokračoval, „ty si vždy hore. Ale ja zo svojej skúsenosti viem, že aj keď je tvoj partner skúsený a pripraví ťa, prvýkrát a aj druhý a občas aj tretíkrát to bolí jak šľak. Je to taká bolesť, že si ani riadne neuvedomuješ rozkoš, ktorú sa ti ten druhý snaží spôsobiť.“

Otočil som sa naňho s otvorenými ústami. „To to až tak bolí?“

Posmešne sa zasmial. „Vážne, Nikolas, kedy si naposledy mal panica?“

„No...asi nikdy. Vždy som spal s chalanmi, čo už niekoho predomnou mali.“

„Tak to si o veľa prišiel,“ zapojil sa Vlado. „Panna to je...mmm...“ zasnene sa usmial. „Už dlho som so žiadnou nespal,“ dodal skôr sám pre seba.

„Neverím vám, nemôže to byť až tak veľmi odlišné od sexu s niekym skúseným.“

Vlado aj Sam sa začali smiať.

„Bratku, ver, že je to iné,“ uisťoval ma Sam. „To nie je päťdesiatkrát hore – dolu a dvadsaťkrát rýchlejšie,“ povedal posmešne.

Hodil som po ňom hrebeň. „Idiot.“

Uhol sa a pokrčil plecami. „Rob ako chceš, len sa nezahanbi.“

Vlado prikývol. „Uži si, ale mysli na to.“

Pozrel som z jedného na druhého a pocítil som záchvev nervozity.

Čo mi hrabe? Veď ja s Viktorom dnes nechcem spať.

No..dnes nie, ale čoskoro..koho klamem, nahodil som sa dúfajúc v to, že pokročíme aspoň na druhú, alebo aj tretiu métu.

Dofrasa, šľak aby tých debilov zobral.

Je naozaj pravda, že to tak bolí? Ako Sam povedal, nikdy som dole nebol. Od môjho prvého sexu, keď ma zaúčal starší chalan, až do posledných dní, vždy som natrafil na oťukaných chlapov.

Pozrel som sa na seba do zrkadla a zbledol som.

Čo ak sa s Viktorom dostaneme až tam a ja budem taký mantavý, že to pre neho bude neznesiteľné? Nie, veď predtým sa mu to páčilo.

Predtým sme nezašli až tak ďaleko.....

„Vy ste taký kreténi,“ povedal som im obom a vzal si zo stolíka peňaženku.

„Nesmúť Niki, stále môžeš byť ty ten dole,“ zakričal na mňa so smiechom Sam, už keď som bol vonku z dverí.