„Ale vážne, otec by sa s tebou rád porozprával,“odpovedal som mu pravdivo.
„Urobím všetko pre to aby ma nezamietol.“
„Budeš sa biť? Doteraz bol boj zamietnutý,“pripomenul som mu.
„Tak od teraz sa pripúšťa,“odpovedal s úsmevom a o kúsok sa priblížil k môjmu telu.
Dostať sa cez celý dom až do jeho izby sa ukázalo úplne zbytočným.
Hral sa z mojimi ústami a ja som sa mu dobrovoľne poddával. Nadvihol mi školské oblečenie a hánkami ma pošteklil po rebrách.
Tuhšie som ho objal okolo pliec.
„Nehraj sa somnou,“zamrmlal som nahnevane.
„Mám byť prísny?“spýtal sa mojich úst.
Obtrel som sa o jeho bradu.
„To je úplne jedno hlavne ma nedráždi,“
„Zdá sa, že ťa tie dva týždne nažhavili,“ vysmial ma.
Natlačil som sa k jeho bokom a privítal sa z jeho pýchou v nohaviciach.
„Ty mi o tom rozprávaj. Nemôžeš sa dočkať,“ oplatil som mu to rovnakou kartou.
Mathew sa zazubil a zjavne nemal najmenšiu potrebu hádať sa somnou. Naklonil sa k môjmu uchu a hrubým hlasom zašepkal:
„Máš pravdu. Nemôžem.“
Striaslo ma. Nohy sa mi mimovoľne chceli obtočiť okolo jeho teľa a prijať každý jeho kúsok potešenia, čo mi ponúka.
Priložil svoje horúce pery na môj krk a zanechal na ňom stopu.
Zase to robí, hrá sa somnou.
Prinútený konať som ho pritlačil k sebe silou.
„Nečakal som dve hodiny pred tvojim bytom na toto. Máš hodinu a pol. Nezabíjaj ju zbytočnosťami,“upozornil som ho.
Mathew sa na mne príjemne bavil.
„Možno by si mal byť viac opatrný na svoje slová,“ pokarhal ma tichým hlasom. Zvrtol ma k sebe chrbátom a zatiahol ma až k hosťovským dverám.
„Inak?“ zadržal som v očakávaní kyslík.
Oprel sa o mňa telom a ja som sa oprel o dvere. Nečakal som, že sa otvoria.
Zareagovali sme celkom rýchlo, ale ja tak sme skončili obaja na podlahe.
Zaľahol ma svojou váhou a jeho erekcia bola zrazu až moc citeľná. Zaprel som sa lakťami a vystrčil sa proti nemu telom. Obtrel som sa o jeho lono a on ma nechal.
Rukami sa trocha nadvihol, zaprel sa a zapasoval presne medzi moje nohy. Živočíšne sa obtrel a ja som sa nechal uniesť. Vydýchol som. Neurobiť posledný krok, zbaviť sa oblečenia, bolo neznesiteľne bolestné a zároveň vzrušujúce. Nastal na to čas.
Roztrasenými rukami som si rozopol nohavice a on mi asistoval pri ich vyzliekaní zo zadku.
„Si si tým istý,“ spýtal sa intímne.
„Neprišiel by som keby som to nechcel,“ odpovedal som mu.
Od toho dňa sme nemali šancu o tom hovoriť. Občas sa mi o tom sníva a prepadne ma panika, ale nie je to nič čo by som nedokázal zvládnuť. Stačilo pár sedení u psychologičky, ktorá sa na to zameriavala a ja som pochopil, že otvorene hovoriť o svojom živote a pochopiť jeho časti, zmieriť sa z jeho chodom je to najjednoduchšie riešenie.
„Budeš naozaj v poriadku?“ uisťoval sa.
„Kým to budeš ty, určite, ale ak je ti to nepríjemné,“ zostal som s visieť v tichu.
Odtiahol sa od podlahy a odsunul sa od môjho tela.
Otočil som k nemu tvár.
Neodchádza, že nie?
Sklonil sa k môjmu zadku a otvoril ústa.
Videl som jeho zákerný úmysel.
„Ehm-hm?“ pokýval som hlavou, „žiadne hryzenie,“ upozornil som ho.
Naklonil smutne hlavu.
„Len jedno,“ požiadal ma s plnou silou v očiach.
Srde sa mi divoko rozbúchalo.
Čo ho to napadlo v poslednom čase?
„Nie,“ zamietol som. Tvrdohlavo zaútočil a ja som mu to zabránil dlaňou.
„Si tak zlý,“ zamrmlal a dúfal, že povolím.
Nepovolím.
Sklamane si vydýchol:„Príjmem výhodný výmenný obchod,“ navrhol sebavedomo. Prešiel som ho pohľadom.
Tak výmenný.
Obrátil som sa k nemu celým telom a roztvoril nohy. Priložil som si ukazovák na vnútornú stranu stehna, dosť vysoko aby to bol ochotný prijať, ako výmnený obchod.
„Čo tak, tu?“ navrhol som mu.
Sklonil oči k môjmu lonu a uprel sa pohľadom na navrhnuté miesto. Usmial sa a klesol hlavou k mojim nohám.
„Súhlasím.“
Úplne sa sklonil a ja som stiahol svoju ruku z vyznačeného miesta na podlahu, aby som mu uvoľnil miesto.
Dychom ma pošteklil na stehne a mne sa mimovoľne stiahli svaly v záchveve vzrušenia. Privrel som oči a čakal na stret jeho zubov s mojou tenko kožou.
Jazykom ma pohladil na koži a potom hu vsal.
Je to úžasné.
Zadržal som dych. Všetky moje svaly sa napli po jeho dotyku. Uvoľnil som svoje ruky a ľahol si na podlahu.
„Jordan,“ vyslovil moje meno aby som mu venoval pohľad.
Energeticky som ho pritiahol pre bozk a on si pomali privlastnil priestor nad mojim telom.
Zväčšil som  ten priestor medzi mojimi nohami  len pre neho a on ma rukou pohladil na penise.
Na mojej koži sa zjavili zimomriavky. Zovrel som ho nohami okolo bokov.
Hladil ma ďalej medzi nohami až zašiel nižšie.
Nadvihol som sa pomocou špičiek na nohách.
Jemne sa ma dotkol medzi polkami.
Bol opatrný akoby si nebol istý či som mu hovoril pravdu.
Trápi ma, že ma nechá čakať.
Nesúhlasne som vzdychol, pretože mi nedal šancu nič povedať. Opatrne na mňa zatlačil. Prešlo mnou silné vzrušenie. Srdce mi vynechalo niekoľko úderov a ten divný šteklivý pocit sa usídlil v mojej hrudi. Vzrušene som sa prisunul k jeho prstom. Svaly na stehnách ma neposlúchali a triasli sa. Mojím prstom už nestačila jeho koža na chrbáte a zatúžil som dotknúť sa ho. Natiahol som sa k jeho lonu.
Mal rozopnuté gate a to mi dosť uľahčilo  cestu do mojej dlane.
Bol horúci a pripravený, ale to aj ja.
Odpovedal na môj dotyk a pritúlil sa k mojej ruke.
Jeho vôňa zo vzrušenia ma dráždila v nose a ja som priam prosil aby si ma už konečne vzal.
Dva týždne som čakal, kým sa budem môcť dotknúť a táto hra ma núti blázniť. Bolí ma čakať.
Jeho prsty ma už nepripravovali na sex s ním, ale privádzali k orgazmu.
Mám pocit, že mi stačí iba aby jediný krát prirazil.
Zastavil som v maznaní sa s jeho penisom.
„Ak budeš pokračovať, urobím sa,“ informoval som ho a on ma obdaril tým hravým, provokatívnym úsmevom.
„O to tu ide alebo nie?“ spýtal sa ma. Otočil vo mne prsty a ja som mu ich zovrel.
„Chcem z teba väčšiu časť ako prsty.“
„Poprosíš?“ 
To, vážne!
Uvoľnil si zo mňa prsty a pohladil mi stehná.
Tak fajn!
„Prosím?“
„Vychádzaš z cviku,“ posťažoval si. Naklonil sa ku mne a tým ma znova prinútil ľahnúť si.
Natiahol som k nemu ruku a pritiahol sa k nemu bližšie. Nohami sa zaprel o zem a následne proti mne pomaly zatlačil.
Cítil som ho. Intenzívne. Bolelo to.
Zaboril som prsty do jeho kože na ramenách.
„Mám prestať?“ spýtal sa ma potichu.
Jeho oči však žiarili túžbou.
„Nie,“ odpovedal som mu rovnako potichu.
Naklonil sa k môjmu krku a chlacholil ma horúcim dychom.
Sústredil som sa na každý jeho pohyb vo mne. Letmo sa trel o moje citlivé miesto a ja som nedokázal udržať svoj dych. Bolo to príjemné. Musel som si pomôcť rukou a dokončiť svoje vzrušujúce trápenie.
Oprel sa čelom o to moje. Preniesol trochu zo svojej váhy na môj bok a pomohol mojej ruke.
Obdaril som ho hlbokým bozkom a roztrasene som vydýchol . Všetko sa nahromadilo a každý jeho príraz mi privádzal orgazmus.
Blízko, bol som už veľmi blízko.
Prirazil prudšie a ja som sa neubránil trapnému zakňučaniu. Moje telo zostalo v kŕči a príjmalo orgazmus vo vlnách. Určite som ho musel pohlcovať.
Trpezlivo čakal a bažil sa s pohľadom na mňa.
Pohral som sa z jeho vlasmi a on sa začal hýbať v správnom momente.
Predĺžil mi ten úžasný, vyčerpávajúci pocit.
Vyvrcholil vo mne.
Zovrel som ho kolenami a prinútil ho zostať. Prerývane dýchal. Telo mal úplne horúce, ale s tým problémom som bojoval aj ja.
„Chýbal si mi,“prerušil som naše ticho prvý.
On sa trochu nadvihol aby mi videl do očí.
„Aj ty mne,“daroval mi letmú pusu.
Potom sa znova rozšírilo medzi nami ticho.
Zdá sa, že toho je tak veľa o čom hovoriť, že sme ani jeden z nás nevie ako začať.
Dívali sme si navzájom do očí.
Zjavne nie je nutné čokoľvek začínať.
Bolo pokojné a veľmi príjemné byť ukrytý pod jeho telom, ale: „Môžem použiť tvoju kúpeľňu?“ozval som sa.
Namal nič proti naopak, pridal sa. Čas nám neúprosne ubiehal. Hodina a pol bolo menej času než sa na prvý pohľad zdalo. Nakoniec to aj tak všetko skončilo pri meškaní.
Pred východom z výťahu si popravil oblečenie.
Dúfam, že to nemá niečo spoločné s trémou.
Usmial som sa sám pre seba. Otvoril auto na diaľku.
„Máš nové auto?“skonštatoval som pohľadom.
„Áno, už som ho potreboval, celkom drahý špás.“
Prešiel okolo neho a nastúpil za volant. Napriek tomu, že mal na výber čokoľvek vybral si skoro rovnaký model ako mal predtým, iba novší.
Pripútal som sa než to chcel urobiť za mňa.
„Tvoj otec asi nebude príjemný,“vyslovil s nádejou, že to možno vyvrátim.
„Meškám, asi nie,“nepotešil som ho.
„Ako vám to vôbec ide?“zmenil tému.
„Celkom dobre. Lezieme si na nervy keď sme obaja v dome,“ usmial som sa.
Bohužiaľ, pravdivý fakt. Otec ma chcel kontrolovať a ja som si chcel zachovať súkromie do ktorého si vždy našiel cestu.
„Po tom, čo si mi povedal, že otec zastrelil tvoju mamu, trochu som sa bál, že to bude horšie,“ povedal mi s pohľadom na cestu.
Ako? Zastrelil?
„Kto? Môj otec nezastrelil mamu,“ otočil som sa k nemu prekvapene. Zamrzol v tvári.
„Prepáč myslel som,“ pozrel ku mne bokom očí, „že si to tak myslel.“
„To je v poriadku. Možno som to vysvetlil trochu chaoticky. Otec iba musel vydať príkaz na popravu zradcov a keďže namali dôkaz o jej nevine.. no nestlačil spúšť. Asi v tom vlastne moc veľký rozdiel nie je, ale začínam chápať, že nemal na výber. Mama by mu nikdy nedovolila vybrať si ju namiesto mňa,“vydýchol som.
„Je v poriadku hovoriť o tom?“
„Prečo nie? Nie je to veselá téma, ale vraj mi rozhovor o mojom živote pomáha.“
Zabočil na naše sídlisko. Pozrel som sa do jeho sústredenj tváre.
Je možné aby si nebol sám sebou istý?
„Stresuješ?“usmial som sa.
Tikol ku mne pohľadom.
„Je to tvoj otec. Isteže nemám veľké sebavedomie ohľadom tohto stretnutia. Pravdepodobne budem kľačať na kolenách a prosiť,“ zveril sa mi. Ach, Mathew.
„To by bolo až príliš jednoduché,“ natiahol som ho.
Pozrel sa ku mne s chaosom v očiach.
„Hovoríš to naročky,“prekukol ma.
„Jasné, že ťa iba dráždim,“ pokýval som nad ním hlavou a vystúpil.
Ešte chvíľu sedel.
Stavím sa, že si v aute našiel niečo, čo musí nutne skontrolovať aby nemusel ísť k nám nepripravený. Vlastne neviem, čo mám čakať, že sa stane, ale nevidím dôvod prečo by to nezvládol. To, že som sa zamiloval, bohužiaľ nezmení už ani otcove rozhodnutie.
Pomaly začal vystupovať. Zamkol auto kľúčom aj napriek tomu, že to mohol urobiť na diaľku.
Prehodil som si vak cez plece. Mal by som ho podporiť.
„Vieš, že aj keď dnes pohoríš, budem ťa milovať, nie?“
Jeho kútiky úst sa na mňa trochu usmiali.
Asi to nebola až taká úžasná podpora.
„Ale ak ma tvoj otec schváli budeš môj, oficiálne. Ide o princíp,“ odpovedal mi.
Vychádzali sme po schodoch a výťahu sa vyhli.
Zdržovanie.
Keď už sme boli takmer na našom poschodí začal som si hľadať kľúče.
„Keď som bol u vás prvý krát trochu som predpokladal, že budete bývať vo veľkom dome s niekoľkými autami.“
„Zato, že otec pracuje vo vláde? Mama chcela bývať na sídlisku s množstvom susedou a ihriskom. Takže, žiadny veľký dom ani miliónové hračky,“ odpovedal som mu a konečne vylovil svoj zväzok kľúčov z tašky.
Zobral mi vak z chrbátu a nechal ma odomknúť dvere. Než som však otočil kľúč dvere sa otvorili.
Otec si počkal kým sa neotvoria do korán a potom si založil ruky.
„Ahoj,“ pozdravil som ho s nevinným úsmevom.
„Hodina a pól, hm?“ nadvihol prísne obočie.
„Pardón,“ zamrmlal som a prešmykol sa popri ňom dnu.
Nechal som celú jeho náladu na Mathewi. V skutočnosti nie, iba som zahodil strajkom tašku pod môj stôl a ponáhľal sa mu na pomoc.
Otec ho skúmal pohľadom medzi dverami a stále ho nepúšťal dnu.
„Meškáte presne 17 minút,“ ozval sa s pohľadom na svojich hodinkách.
„Ospravedlňujem sa, pane,“ vyslovil skromne.
Otec sa mu uhol z cesty a mlčky ho prepustil dnu.
„Bolo to ťažké dodržať čas,“ predpokladal otec s ironickým hlasom.
„V skutočnosti, trochu, áno,“ pripojil som sa do rozhovoru.
„Mám sa pýtať, čo vás zdržalo?“ spýtal sa tvrdo.
Otec nie je hlupák.
„Na zápchu sa asi nevyhovoríte,“ odpovedal skôr než sme zareagovali a naviedol Mathewa do obývačky.
Nálada klesala a to ani nebolo dosť vysoko. Otec mu ponúkol miesto a Mathew sa usadil.
Díval som sa na tu scénu a začal chápať, že jeho nervozita nebola až tak prehnaná.
Otec ho sem zavolal aby ho kompletne odrovnal.
Nastúpil som na scénu.
„Donesiem niečo na pitie?“ vstúpil som do ich tichého rozhovoru.
„Nie, sadni si,“ zrušil ma otec.
Len veľmi opatrene som si vybral miesto na sedenie.
Je to celkom ťažké rozhodnutie. Buď si sadnem viac k Mathewi ako opora alebo k otcovi ako druhý suda v jeho posudku.
Rozhodol som sa pre voľbu s Mathewom, čo najbližšie k nemu.
„Sem.“
Otec zastavil môj pokus už v zárodku.
Posadil ma k nemu.
Dal som mu jasne najavo, že mi to nesedí, ale aj tak sa držal pri svojom rozhodnutí.
„Takže, Mathew. Dúfam, že si prišiel s nulovým očakávaním. Pretože, aby som to poriadne zhrnul: vystavil si môjho syna nebezpečenstvu a vďaka tvojej nerozvážnej hlúposti si mu ublížil,“ hovoril na neho prísne. Priam ho karhal.
„Vlastne,“nadýchol som sa.
„Mlč, ty nie si rovnako bez viny. Zahrávať sa so svojím životom je rovnako hlúpe a nepremyslené,“ umlčal ma so zvýšeným hlasom.
„Keď sa na to pozerám spätne ani neviem, prečo som ti dovolil vstúpiť do môjho domu. Uvedomuješ si, čo si spôsobil?“ spýtal sa ho pohŕdavo.
„Iste, pane. Verte mi, že ľutujem, čo sa stalo,“ opovedal s vlastným pevným hlasom. Nepodal sa mu a zároveň sa ani nenavršoval nad otcov hnev.
Dobre viem, že mu vyčíta všetko do čoho som sa dostal, ale aby to bolo fér. Minimálne z polovice to bola aj moja vina a tá druha sa nedala nijako ovplyvniť.
„Poznám ťa, pracovali sme spolu na niekoľkých prípadoch a vďaka tomu viem, že si dostatočne dospelý a múdry aby si poznal, čo sa hodí a čo nie, a kvôli tomu ma asi zaskočilo, čo sa stalo.“
„Musel som vás sklamať,“ priznal Mathew zdvorilo.
Otec privrel oči a zhlboka sa vydýchol.
„Nie, tak to nie je. Môj syn ma sklamal, ty si ma naštval,“ povedal mu tvrdo.
Zahryzol som si do líca aby som mlčal.
Mathew to prijal s pokojom.
Otec sa konečne trochu uvoľnil.
„Si mladý, talentovaný a veľmi odhodlaný to je veľmi dobré. Viem, že existujú horšie možnosti a ľudia pre môjho syna. Toto však neznamená, že sme pri konci.“
Otec sa zrazu otočil na mňa s celou váhou svojou pohľadu.
„Chceš mi niečo povedať?“ spýtal sa ma pevne.
Prešiel som medzi oboma pohľadom.
Netuším o čo konkrétne sa jedná.
„Dostanem aj nápovedu, čo to ma byť?“ ozval som sa nesmelo. Stále som sa nechytal.
„Rád by som to pochopil. Nechápem ani jedinú myšlienku, čo sa ti ženie hlavou. Obaja ste muži a táto cesta nie je prirodzená,"vysvetlil mi vyrovnane.
„Chceš útočiť na to, že som sa zamiloval do muža. To nie je vôbec fér,“ stiahol som sa pod jeho prísnym pohľadom.
„Tak mi to teda vysvetli. Chcem to pochopiť. Presvedčte ma, že urobím dobre, keď to príjmem,“ prechádzal medzi nami pohľadom.
Otec bol zrejme naozaj zmetený z tejto situácie. Nechcel ho prijať, pretože som jeho syn a on nie je ženského rodu, ale zároveň mi ho nechce zakázať, pretože je to niečo, čo žiadny človek, či už je to rodič alebo nie, nemôže. Aj keď mi ho zakáže nezmení to moje pocity. Jeho jedinou cestou aby sa ku mne dostal bližšie je pochopiť ma.
V obývačke bolo ticho.
„Nie je žiadny správny dôvod,“ ozval som sa prvý.
„Jordan,“ oslovil ma Mathew.
„Je to pravda alebo nie?“ spýtal som sa ho hlasnejšie.
Zjavne nebol nadšený mojou vetou. Neodpovedal a tak som sa obrátil k otcovi.
„Nie je to zas tak zložité. Jednoducho ho potrebujem, pretože ho milujem, nič viac. Otec,“oslovil som ho keď som s ním stratil očný kontakt, „aj keď sa ti začnem za toto hnusiť, nebudem to môcť zmeniť. Môžeš mi ho zakázať a zamknúť ma, ale ja sa napriek tomu budem chcieť k nemu vrátiť,“vysvetlil som mu ako to je.
Otec sa pozrel na Mathewa a on prehovoril: „Pane, nemôžem vás požiadať o to aby ste mi dali svojho jediného syna. Žiadam vás iba, aby ste mi ho dovolili milovať.“
„Obaja sa ma snažíte skorumpovať svojimi citmi,“ vyslovil s tým tónom: tvrdohlavo stojím za svojim.
Oprel som sa.
Nemôžem uveriť, že si prechádzam týmto typom rozhovoru.
Otec si zrazu hlasno vzdychol.
„Dúfam, že toto by tvoja mama chápala. Viem, že by ťa chcela vidieť šťastného, ale mne sa to moc nepozdáva. Dosť som nad tým premýšľal a  chcel som si trochu zistiť niečo o vzťahu medzi mužmi, pretože táto téma je mi niektorých pasážach kompletne cudzia,“ hovoril zahĺbený v myšlienkach.
Prudko som sa pozrel na otca.
Robil, čo? Chcel, informácie o čom?
Pozrel som sa k Mathewi a ten si prikryl dlaňou ústa akoby si chcel odkašľať. Iba si ukrýval úsmev.
„Nakoniec som sa k tomu neodhodlal,“dodal a mne z nejakého dôvodu odľahlo.
„Radšej by som sa opýtal rovno na váš vzťah,“ pritvrdil a ja som sa nervózne zasmial.
„Otec, myslím, že dneska toho už bolo dosť,“ snažil som sa vykorčuľovať z otázok na telo.
Musel vedieť ako funguje sex medzi mužmi, ale naozaj, NAOZAJ, nechcem preberať detaily o ničom z tohto.
„Čo si tak nervózny, ešte som sa nič neopýtal,“uzemnil ma.
„Toto naozaj nie je dobrý nápad,“zašomral som a jasne naznačil Mathewi, aby ho odviedol zo stopy.
„Iste, že sa zaujímate a svojho syna a mňa z každej stránky, ale dúfam, že pochopíte ak sa odvážim povedať, že je pre mňa v tomto momente dosť nepríjemné rozoberať, niektoré aspekty môjho vzťahu s vašim synom,“ povedal diplomaticky.
Mathew nesklame, nikdy!
„Zdá sa, že sa obaja zdráhate hovoriť,“ prezrel si nás skúmavo. „Jordy, necháš nás chvíľu s Mathewom?“ otočil sa zrazu ku mne s prosbou, ktorú som musel splniť aj bez môjho súhlasu.
„Iste,“zamrmlal som a postavil sa. Namieril som si to do kuchyne. Odtiaľ je stále dobre vidieť na dianie do obývačke.
„Mal som na mysli aby si išiel do svojej izby,“prikázal mi bez toho aby sa na mňa otočil.
Neochotne som zamieril do svojej izby.
Neviem, čo sa ho chce spýtať a ako to ovplyvní jeho konečné rozhodnutie.
Mlčali až kým som nezavrel dvere do svojej izby. Nemalo zmysel pokúšať sa načúvať s pootvorenými dverami. Môjho otca som len ťažko mohol oklamať. Nepokojne som pochodoval po izbe hore-dole.
O čom s ním hovorí? Karhá ho, hreší, tlačí na neho alebo sa s ním iba snaží zoznámiť viac súkromne?
Potili sa mi dlane.
Už chápem, že aj pre mňa je veľmi dôležité aby ho otec prijal. Určite to je pre neho veľmi ťažké. Vlastne pre nás všetkých.
Sápal som po kľučke a chcel sa tváriť, že sa potrebujem súrne napiť. Rozhodoval som sa v takejto pozícii tak dlho, až mi Mathew zalopal na dvere: „Môžem dnu?“
Otvoril som mu. Prešiel som ho pohľadom a snažil sa nájsť, čokoľvek čo by prezradilo tému ich rozhovoru s mojim otcom.
„O čom ste sa bavili?“ spýtal som sa v impulze.
„Ak by ti to povedal, tvoj odchod do izby by bol úplne zbytočný,“ zavolal cez chodbu otec.
Ako sa dalo čakať, počuje všetko.
Pregúlil som oči a potom som Mathewi  pohľadom poslal správu o tom aby mi to pošepkal.
On sa však iba usmial a letmo ma pobozkal medzi dverami mojej izby.
„Viem o všetkom,“ zatiahol otec.
Mathew sa usmial a ja som sa nakazil jeho úsmevom.
Generál. Ťažká pomoc.
Potiahol som ho do svojej izby. Mathew sa sklonil k mojej tvári.
„Vo vašom dome nie bezpečne,“ zašepkal naozaj potichu.
Jeho dych ma šteklil na uchu.
Objal som ho okolo pliec.
Otec si hlasno odkašľal od mojich dverí.
Naozaj tu nie je bezpečne.
Len s nevôľou som ho uvoľnil.
„Myslím, že podaktorí už boli na odchode,“ ozval sa prísne.
Mathew sa pohol k dverám a povedal pokojne: „Isteže, prepáčte a ďakujem za pochopenie.“
Trochu ma to mrzelo. Trochu dosť!
Otec sa na mňa pozeral a nechal Mathewa vyjsť z mojej izby.
Ihneď som sa za ním pohol.
Vlastne ani neviem ako sme nakoniec dopadli s tým schválením.
Akurát si obúval topánky.
Otec sa naschvál postavil medzi mňa a Mathewa.
Obliekol si aj sako a otočil sa k otcovi.
„Ešte raz ďakujem a dovidenia,“ natihol k otcovi ruku a on ju prijal.
Pozrel sa ku mne a ja by som odprisahal, že som videl ako sa chcel rozlúčiť bozkom. Nešlo to, takže mi musel stačiť iba pohľad o ktorom sa mi bude dnes v noci zdať.
Otec mu, ako inak, otvoril dvere.
„Hlavne už žiadne telefonáty,“ upozornil ho keď vychádzal von.
Telefonáty?
„Splním,“ súhlasil Mathew.
Potom sa za ním zavreli dvere.
Otec si uvoľňujúco vydýchol.
„Telefonáty?“nenechal so ho vydýchnuť.
On sami iba otočil chrbátom a vydal sa k televízoru.
„Ten chlap mi volal každý deň v priebehu dvoch týždňov a prosil ma o prepáčenie,“ odpovedal mi bez záujmu.
Mathew.
„Neskutočný chlap,“zamrmlal si otec pre seba.
„Takže ty sa s ním nerozhodol stretnúť s vlastnej vôle?“
„Určite nie,“ vyhŕkol, „niekoľkokrát som počul jeho dôvody a prosby a tak som sa rozhodol, že si vypočujem aj tvoje. Stále dookola naliehal a ja som začal mať pocit, že z neho zošediviem,“ priznal mi nenadšene.
„Aj tak si už šedivý,“ vypustil som z úst a otec sa ku mne otočil.
„Chceš aby som si to všetko ešte raz premyslel?“ spýtal sa varovne.
„Nie! Takže to znamená, že bude v poriadku ak budem s ním?“skúsil som nesmelo a otec si nad mnou iba povzdychol.
„Pre tento krát,“vyslovil a ja som vystrelil rukami do vzduchu.
Vďakabohu!
Prebehol som nadšene okolo otca a zamieril k oknu, ktoré je otočené smerom na parkovisko. Prudko som ho otvoril.
Jeho auto tam ešte stálo.
Chvíľu som nepokojne stál v okne a sledoval východ. Konečne som videl ako vychádza.
„MATHEW!“zareval som na neho a on dvihol k nášmu oknu tvár.
„Hej! Nekrič, rušíš susedov,“ upozornil ma pobavene otec.
Ignoroval som to.
„Milujem ťa!“zavolal som už o niečo zahanbenejšie. Mathew sa zoširoka usmial  a poslal mi vzdušnú správu rukou: Susedia sa dívajú. Nezaujato som mykol plecami.
Je mi to jedno. Ešte nikdy som sa necítil tak, šťastný. Naozaj bol ochotný urobiť čokoľvek aby môj otec súhlasil.