Klesol som očami ku kartičke a oči mi padli na svadobné oznámenie. Švagriná. ŠVAGRINÁ! Doplo mi to. Nielen, že je tá klamárka a ganksterka jeho švagriná ale k tomu je ŽENATÝ?! V mojom mozgu sa rozptýlila tma a ticho jediné čo sa tam zjavilo bolo: Uhm... Počkať... ČO?! Stojím tam s očami na kartičke.
Neviem ako zareagovať. Mená na oznámení mi nič nehovoria a ani písmená z ktorých sú zložené tie mená.
Čo mi vadí viac? Po A) Že je klamár? B) Ženatý? C) Nepovedal mi to? Alebo, že sa ho pokúša dostať sestra jeho ženy? Toto je snáď nejaký vtip. Poobzeral som sa okolo seba. Žiadne kamery?
„Jordan.“oslovil ma keď som nereagoval nejakú dobu.
„Ty sprosté, nadržané ,hovädo.“zúrivo som stisol sánku. Ja mu asi ublížim!
„Jordan?“oslovil ma trochu menej smelo. Zdvihol som k nemu oči a prestrelil mu mozog. Rýchlo ma zachytil za plecia. Zjavne si všimol, že sa vymykám kontrole. „Je veľa vecí čo si nepochopil.“navŕšil sa nadomňa.
„Ale áno, pochopil. Nič mi neušlo. Viac jasné to predsa nemôže byť.“odpovedal som mu podráždene.
„Nie zjavne to tak jednoducho iba vyzerá ale nieje.“hovoril vyrovnane.
„Snažíš sa mi tu niečo vysvetliť?“tváril som sa pokojne.
„Áno...“prikývol a snažil sa hovoriť ďalej.
„Nemusíš. Nepotrebujem to vedieť. Keby si začal hovoriť vyšlo by z teba iba BLA-BLA a bla.“snažil som sa zbaviť jeho rúk. Nečakane sa usmial.
„Si naštvaný zo žiarlivosti.“vyslovil pobavene. Prestal som sa proti nemu brániť a pozrel sa na neho cez privreté oči. Načo sa vôbec starám a obťažujem.
„Dávaj si pozor na to čo hovoríš.“varoval som ho potichu. Neprestával sa usmievať.
„Ty si tak zlatý.“pohladil ma po líci a druhou rukou mi zotrel hánkami ten výraz.
„Neser ma!“zrušil som jeho ruky. Ihneď sa mu stratil ten výraz a nahradila ho vážnosť.
„To ty si tu ten čo by si mal dávať pozor na ústa.“vrátil mi moje vyhrážanie učiteľským tónom. Prudko mi zovrel tvár a pritlačil ma na jeho ústa. Zaprel som sa dlaňami o jeho hruď a odťahoval ho od seba.
„Ty bastard.“
„Sex je predsa v poriadku.“pritiahol ma zase k sebe.
„Auhm.“zbavil som sa ho nasilu. Utrel som si chrbtom ruky ústa.
„A ja som si myslel, že by sme si to mohli zo včerajšku zopakovať. Dosť sa ti to páčilo.“uvoľnil ma s jeho nebezpečným úsmevom.
„Najradšej by som nechal nakopať tu tvoju nadržanú riť.“ zašomral som a on sa mi iba zasmial.
„Ako keby to bola novinka.“smial sa a vrátil sa za svoj stolík. Prečo mi nepovedal, že je ženatý? Som až tak bezcenný? Sklopil zrak k papierom a začal sa medzi nimi prehrabávať. Táto situácia je úplne nahovno. Ako to mohol urobiť? Vyspal som sa s ním dvakrát, vlastne skoro tri krát. Ako to mám teraz vôbec brať? Ešte len pred pár minútami mi to oznámil a v zápätí očakáva sex. Ja to nechápem. A k tomu ešte aj tá líška. Možno by bolo naozaj lepšie keby som ho to nechal vysvetliť. Ako keby som ho dokázal vypočuť. Klamára. S rodinkou mafiánov.
„Sakra.“vyslovil som pomedzi myšlienky. Ako keby mi vôbec mohol uveriť, že jeho švagriná vládne nejakej skupine goríl?
„Čo je to?“spýtal sa ma. Zdvihol pohľad ku mne a ja som si zložil ruku z očí aby som na neho videl.
„Prosím ťa povedz mi, že toto je iba nejaká blbá skrytá kamera alebo voľačo.“vyslovil som. Uniesť celú situáciu v mozgu bolo nemysliteľné. Veriť-neveriť, ja nad tým nestrávim niekoľko dní aby som pochopil o čo vlastne ide.
Nadvihol obočie a prestal sa prehrabávať. „Na čo narážaš?“
„Na čo?...“ako môže byť tak hlúpy a nevšimnúť si to. „Tá tvoja švagriná je riadna potvora a krava...“
„Neurážaj...“prerušil ma a ja som prerušil jeho. Snažím sa mu zachrániť riť. Hlupákovi!
„BUDEM! Švagriná? Ts. No to určite.“skrivil som nad jej predstavou tvár. Stavím sa, že by bola schopná ho naozaj podrezať. Prudko sa postavil.
„Jordan.“varoval ma. Presne o tomto som hovoril. Je tak zaslepený, že to nevidí.
„Si naprostý slepec a ona ti tie oči vypichla.“povedal som mu naštvane z očí do očí. Prudko ku mne prešiel a zatriasol mnou.
„Varoval som ťa.“ precedil cez zuby. Naozaj je až tak zaujatý? Vysmial som sa mu a on ma zhodil na zem. Bolo jasné, že ma nebude chcieť vypočuť. „Nevyužívaj svoju žiarlivosť na cudzích ľudí, ktorí s týmto nemajú nič spoločné.“ hrešil ma. Čože? Myslí si, že na ňu žiarlim?
„Už som ti povedal, že nie som žiarlivý! Snažím sa ti zachrániť riť, ty kretén hluchý!“zreval som keď ma dostal pod svoje telo. Priklincoval ma k zemi.
„Čože?“skludnil svoj pohľad.
„Dopekla! To ona je za všetkým alebo aspoň za prvým útokom!“kričal som pod jeho telom a on ma postupne uvoľňoval.
„O čom to hovoríš?“zamračil na mňa svoje hnedé oči a pevnejšie mi zovrel ruky nad hlavu.
„Bože, pusť ma!“mykol som sebou.
„Hovor!“kolenami mi zatlačil rebrá.
„Čo je na tom také nepochopiteľné? Je to proste klamárka.“vyslovil som a nebránil sa aby ma rýchlejšie uvoľnil.
„Prečo by som mal tomu veriť?“prudšie ma zovrel.
„Au! Bože, to bolí!“vytrhol som si od neho ruku a udrel ho do pleca aby zo mňa zliezol. Neurobil to zachytil mi ju a znova ma uväznil. Nič nehovoril. Zabodol do mňa pohľad. Blčal hnevom. No jasné. Sklopil som oči.
„Som si istý tým čo ti hovorím a aj tým, že to nieje niečo malé. Skupuje stánky na tržnici za dobrú cenu a hľadá ľudí, ktorí sa vedia biť. Nemyslím si, že je to náhoda.“vysvetlil som mu.
„Ale ako vieš, že je za tým ona.“jeho hlas bol znova pokojný aj keď viem, že to iba v skutočnosti hral.
„Stretol som sa s ňou v jej “kancelárii“, doviedli ma tam tie gorily z tržnice a ona mi dala ponuku aby som pre ňu pracoval. Na druhý deň ťa napadli a ja som jedného z nich spoznal.“hovoril som ďalej a on vyzeral akoby ani nepočúval.
„Ako dlho to vieš?“jeho hlas klesal a zrazu znel akoby som ho sklamal. Zažal som sa tak aj cítiť.
„Nevedel som, že tu ženskú poznáš, do dneška. Keď som ju tu uvidel..“
„Nie, na to sa nepýtam. Ako dlho vieš, kto po mne ide?“zmenil formuláciu, keď som neodpovedal správne.
„Ah, uhm,“zjavne je naozaj sklamaný. „od dňa čo ma zranili.“odvetil som potichu. Došlo mu, že to viem dlhšie a ani sa na to nemusel pýtať. Vidím to v jeho pohľade. Zaútočil na mňa plnosťou svojich očí.
„Prečo si mlčal?“
„Čo som ti mal povedať!? Ryšavá ženská z plackárne ťa chce PRAVDEPODOBNE zlikvidovať?“spýtal som sa ho ironicky. Uvoľnil mi ruky. „Tak isto si mi mohol povedať, že si ženatý.“vrátil som mu to. On vie o mne všetko a ja nemôžem vedieť ani takú veľkú vec? Sedel nadomnou a keď neodpovedal došlo mi, že rozmýšľa. Musí to robiť v tejto polohe? „Hej!“zamával som mu po chvíli pred očami. Zaklipkal nimi.
„Čo?“vrátil sa do reality. Zjavne sa mu spojili puzzle do obrazu.
„Zlez zo mňa.“prikázal som mu to a snažil sa lakťami posadiť. Je jasné, že sa mi nezdôverí. Už zase.
„Nie. Počkaj ešte.“zatlačil ma späť.
„Dáva to zmysel.“povedal si sám pre seba. S nervami som pod ním čakal. „Všetko to dáva zmysel.“zopakoval. Som rád, že ti to konečne dáva zmysel ale už konečne ZLEZ! Zakopal som nohami a on to ignoroval. Natiahol ku mne ruku a zovrel mi v palci a ukazováku bradu. Oči mal upriamené na moju tvár ale dívali sa ďaleko. „Tak dokonalé.“vzdychol. Tou istou rukou ma pohladil po tvári. Čo to robí? Otočil som ju do boku aby som sa jej zbavil. Prstom mi prešiel po vytŕčajúcej šľache na krku. Bolo to príjemné, šteklivé. Vrátil sa tou istou cestou. Zastal a ja som si všimol, že sa konečne vrátil do reality. Jeho jemný dotyk sa ihneď zmenil a ona ma potľapkal po líci. Zdvihol sa zo mňa a prebehol k telefónu. Zodvihol slúchadlo a energeticky povedal: „Zavolajte môjmu bratovi.... Nech sa mi hneď ozve.“zložil. To volal sekretárke aby jej povedal iba toto. Pozrel sa ku mne na zem. Rozhodol som sa postaviť skôr než si na mňa znova sadne. Čakal pri telefóne s rukou nad slúchadlom akoby hral hru kto naň položí ruku skôr. Zazvonil a on ho ihneď zdvihol.
„Áno to som ja... Nie... Ale viem kto to je... Stretneme sa u teba doma....Čo? Ak je to dnes donesiem nejaký darček.... Je mi jedno či sa ti to páči alebo nie... Zatedy.“zložil. Krátky, rýchli rozhovor. Civiem na neho a on je ako nabité batérie. Prehadzoval kopy papierov. No, skôr ich rozhadzoval. Nechcem ho nejak vyrušovať ale toto fakt stojí za pohľad. Prešiel ku mne a vyškeril sa. „To je úžasné.“poznamenal.
„To, že sa ťa pokúša podviesť, zabiť, uniesť (a tak ďalej), sestra tvojej manželky?“spýtal som sa ho ironicky. Našiel čo hľadal.
„Nie. Niečo lepšie. Viem prečo išla po mne.“vyslovil. Aha. Prikývol som ale rozhodne som necítil to isté čo on.
„Musím ísť. Počkáš u mňa v byte?“bral si zo stalo potrebné veci a na sekundu sa vrátil ku mne.
„Prečo?“zamračil som sa na neho.
„Vyvenčíš Maxa a keď sa vrátim môžeme si dať druhé kolo.“odpovedal mi cestou k dverám. Zastavil sa a otočil ku mne. Zalovil vo vnútornom vačku saku. „Môžeš sa chovať ako doma hlavne nič nerozbi.“ podal mi kľúče od jeho bytu. Áhm...
„Ja nie som tvoja nafukovacia panna a ani sluha. To vieš, že?“vzal som mu ich.
„Ak nechceš..“išiel mi ich zobrať. V hlave mi prešlo tisíc myšlienok ale všetky skončili pri: Chcem ísť.
„Nie, pôjdem.“ ukryl som si ich skôr než mi ich vzal. Usmial sa a ako dieťaťu mi zovrel nos medzi prstami.
Zavrel ma v jeho kancelárii. Toto naozaj nieje vôbec dobré. Dal mi tie kľúče len aby si zabezpečil sex na dnešnú noc. To je kruté. Horšie je, že ma to nadchlo. Teda iba do momentu než mi došlo, že som zabudol na jeden veľmi dôležitý fakt: Má manželku.
Ja som ale hlupák! Nakoniec som musel ísť tak či tak. Mathew si myslí, že idem a, že sa postarám o Maxa. Ak by som to neurobil potom by ten chudáčisko pes trpel. Najprv som zobral jeho psa do parku a po návrate mu dal jesť a piť. Boh vie kam sa ten tak rýchlo vybral. Aká je asi jeho žena? Sadol som si na sedačku. Tak moment! Som v jeho byte. Sám. Mám dokonalý prístup k jeho veciam. A nevidí ma. Ak sa o nom chcem niečo dozvedieť toto je tá chvíľa. Začínam sa zamýšľať nad tým všetkým úplne do hĺbky. Rozhodne nevizerá, že by tu jeho žena žila a jedlo mu nosia to znamená, že mu nevarí doma nikto. Žiadne ženské veci v kúpeľni, ani izbe. Ako môže mať ženu po ktorej nieje ani stopy? Vyšiel som po točitom schodisku do jeho izby. Bolo tu čisto. Jediné čo existuje po jeho neveste je jej sestra. Dôkladne sa pozerám na jeho obleky v otvorenom šatníku. Je tu možnosť, že by zomrela alebo odišla. Ako to vlastne je? Nijaké stopy v spálni. Nikde jediná izba, ktorá zostala boli v prvých dverách. Je možnosť, že by tam bolo niečo z jeho minulosti alebo by som tam mohol nájsť jeho mŕtvu manželku. Zistím, že nakoniec on je volaký vrah a jeho brat ako policajt, ktorý ho kryje ak by niečo vyšlo najavo. Sú to bratia vrahovia a jeho švagriná ho naučila mučiť ľudí. Teraz keď som na to prišiel, že sa poznajú ma sem zavolal aby ma mohol dostať do svojej zvierky. Bujná fantázia, hm? Zaváhal som pred tým než som tie dvere otvoril. Vo vnútri bola tma ale hneď ako som nahmatal vypínač aj tá zmizla rovnako ako moja bujná fantázia. Miestnosť bola kompletná nuda. V skutočnosti to je dosť relatívny pojem, bol to sklad. Kopec kníh a regálov s krabicami. Nič originálne, nič čo by vyzeralo ako jeho minulosť. Skôr mi to pripomínalo jeho prítomnosť. Poškriabal som sa na hlave. Tak moja varianta bola omnoho lepšia. Zavrel som dvere a vošiel medzi ten dôkladne roztriedený priestor.
Nakúkol som do pár krabíc a zistil, že je to iba jeho práce. Všade sa tu váľa iba hromada právnických kníh, zákonov, to je všetko. Zjavne o ňom môžem vedieť len to čo mi o sebe sám ochotne povie. Nevýhodou mi príde, že to je asi tá posledná vec, ktorú urobil. Takže pre dnešok to môžem rovno vzdať. Čo nejaké jedlo? Potiahol som dvere a tie sa neotvorili. Hm? Zamykal som nimi. Čo to?! Až teraz som si všimol zámku z tejto strany dverí. Boli na kód. A jaj. Toto nieje dobré. Zúfalo som sa pozrel ku klávesnici. Práve som sa zamkol v jeho sklade, že je to tak? Z poza dverí sa ozýval tlmený zvuk môjho mobilu. Napchal som sa na ne. Je to môj telefón? Je. „Halóó.“ zavolal som. Bolo to zjavne strata času. Nikto okrem mňa a Maxa tu nieje. Toto je riadny prúser. Zavesil som na kľúčku a snažil sa ich otvoriť. Nemôžeme ma tu nájsť. Zabije ma. Rozhliadol som sa okolo seba ale je jasné, že som v pasti. Musím to brať s rozumom. Sadol som si na zem. Pokojne, vymyslím si niečo ako, že som počul nejaký zvuk alebo niečo také. Mobil mi zvonil po druhý krát. Obávam sa, že toto skončí zle. Kreslím si prstom po zemi. Nemôžem urobiť nič len čakať. Čas beží, nevedno akou rýchlosťou. Začína ma bolieť zo sedenia zadok a tak si ľahnem. Kedy vôbec príde? Spomeň čerta a čert za dverami. Počul som ako sa prebíjal dnu. Prešiel som k dverám. Skôr než som si rozmyslel čo presne chcem urobiť. Zaklopkal na moje dvere. „Ahoj, ty tam.“zavolal. Ako vie, že som sa tu vymkol. Otvoril dvere a ja som sa rýchlo postavil. „No?“natiahol.
„Nie je to tak ako to vyzerá.“zdvihol som v obrane ruky.
„Vyzerá to ako by si hľadal informácie... povedzme o mojom manželskom stave?“nadvihol obočie. Trafil to.
„No, ja som..“
„O to sa snažiť nemusíš.“pokýval hlavou. Oprel sa o rám dverí a prekrížil si ruky na hrudi. Očividne v tomto momente nastupuje ospravedlnenie, nie výhovorka.
„Mrzí ma to?“skúsil som nesmelo.
„Myslím, že by si to zvládol aj lepšie.“poznamenal.
„Často to nerobím takže...“mykol som plecami. Nezaujato ma pozoroval a mne bolo jasné, že zúri a zároveň sa zabáva aj keď to nedáva najavo.
„Jedol si?“zmenil tému a postavil sa do chodby aby ma nechal prejsť.
„Nie.“odvetil som zahanbene.
„Hrabať sa v cudzích veciach je nielen nevychované ale ja trestné.“poznamenal keď som okolo neho prechádzal. Zastali sme v obývačke. To viem aj sám. „Sadni si na nohy.“rozkázal mi.
„Čo?.. Načo?“otočil som sa k nemu. „Mám to snáď brať ako trest?“snažil som sa mu to vyčítať z tváre.
„Urob to. “povedal mi prísne. „Trest je trest.“ jeho tvár nevyjadrovala nič čo by som si mohol prečítať. Fajn, má na to právo. Kľakol si a sadol na nohy. „Čo si zistil o mojej žene?“kontroloval každý môj pohyb pohľadom.
„Zjavne už sa nestýkate.“skúsil som zhrnúť zistené informácie.
„Dlane na kolená.“kázal mi ďalej a ja som ho počúval.“ „Tvoje dedukovanie je úplne správne. Sklop oči.“ukázal prstom k zemi. Urobil som to. „ALE sú niektoré veci na ktoré nemáš právo. Kým nerozhodnem, že je to v poriadku.“ prešiel okolo mňa. Zložil si sako aj kravatu na sedačku. Periférne som ho videl. „Máme dohodu ak si spomínam. Získavať informácie tam nepatrí. Pre to aby sme spolu spali nepotrebujeme vedieť o sebe nič.“ postavil sa predomňa a ja som automaticky zdvihol zrak. „Nedvíhaj oči a nerozprávaj, inak ti predĺžim trest.“varoval ma a ja som sa vrátil k dlážke. Iba som chcel vedieť o tom, čo mi tajíš. Manželstvo je len jedna vec. „Správaš sa nerozvážne a hlúpo. Jasne máš stanovené hranice a ty ich porušuješ.“prešiel do kuchyne a bavil sa somnou na diaľku. Je jasné, že bol naštvaný a ak mu pomôže potrestať ma tak nech to urobí. „Máš snáď pripomienky o ktoré by si sa rád podelil?“
„Ani nie. Ak ťa toto poteší a nepokúsiš sa ma zabiť.“poznamenal som.
„Ústa a oči, Jordan. Ďalších tridsať minút.“povedal mi mimo. „Poteší. Rozhodne áno. Chceš vedieť o mojej žene?“spýtal sa ma. Zdvihol som oči. Moment! Toto je chyták, že áno. Neodpovedal som. Mathew sa zasmial. „Presne tak, už si to začal chápať.“ odložil pohár ktorý dopil a prešiel ku mne pomaly.
„Chcel by si ju poznať?“prehovoril na mňa. Neodpovedaj! Držal som. Začali mi bolestivo trpnúť nohy. Natiahol ku mne ruku a pohladil ma po krku. Zašiel pod tričko a prechádzal jemne po mojej kľúčnej kosti. Opatrne sa vracal hore a upravil mi vlasy. „Nech už ťa dnes moja minulosť nezaujíma.“sklonil sa ku mne a dýchal mi na odhalený krk. „Sústreď sa na to čo sa bude diať teraz.“ zahryzol mi na šiji. Pevne som sa zbavil toho pocitu. Je to trest. Naštval sa a on mi to chce iba vrátiť a ja si to zaslúžim. Dlaňami ma hladil od pliec po moje prsty položené na kolenách. „Roztiahni trocha nohy, Jordan.“ pritláčal sa k môjmu chrbátu a dychom na mojom uchu mi spôsoboval vnútornú triašku. Odsunul som od seba kolená a on mi prstami prešiel po stehnách. Zastal pri mojom rozkroku. Privrel som pevne oči. Ak by som sa teraz pozeral na jeho ruku asi by som sa neovládal. „No, Jordan.“zišiel jemne z mojich stehien a zovrel mi ho v dlani cez nohavice. Trhane som vydýchol nosom. Musel to počuť stál hneď zamnou. „Páči sa ti keď sa ťa dotýkam?“nosom ma pošteklil zozadu na krku a zastal svoje miesto na druhej strane mojej tváre. Nemusel som mu odpovedať ani keby som mohol. Čím dlhšie šúchal dlaňou o môj rozkrok tým viac som túžil aby to robil bez mojich nohavíc. Voľnou rukou mi zašiel pod tričko a poštípal ma na bradovku. Zahrýzol som si do pery. Ani hlások. Čím skôr ukončí môj trest tým skôr si to sním môžem užiť. „Vytrvalí.“pochválil ma. Posunul sa z môjho rozkroku vyššie a zastrčil pár prstov za moje nohavice. „Kolená dokopy.“ zašomral. Roztrasené svaly sa mi pohli a dal som si nohy znova dokopy. Pohladil ma prstami v nohaviciach a potom sa postavil. „Vyhladol som.“ oznámil mi. Práve teraz? Pevne som stiahol svaly na mojom zadku. TERAZ! Keď spôsobil, že som nadržaný?! Prešiel do kuchyne. Umyl si pokojne ruky. Vybral si jedlo a počas celého procesu ohrievania, jedenia ma pozoroval. Bol som v koncoch. Prsty na rukách sa mi trhali aby mi odľahčili tu príťaž v gatiach a svaly na nohách ma boleli z mojej váhy. Zhlboka som dýchal. Musím to vydržať. Chcem to vydržať ak sa mi to podarí, zoberie si ma do postele, za odmenu. „ Pre budúcnosť. Vieš ako si sa ocitol v pasti? Nechoď, kam nemáš ísť. Tie dvere majú jednosmerný zámok. Kto sa dostane dnu potrebuje kód aby sa dostal von. Aktivoval si môj alarm a keď si nedvihol telefón došlo mi, že si sa chytil. Je to najbezpečnejšia miestnosť v dome.“vysvetlil mi pri jedle a nakoniec ma začal ignorovať. Nech už je koniec. Robí to aby som po ňom túžil ešte viac? Akoby som mohol? Už teraz mám vlhké nohavice a neposedný zadok. Prešiel pomaly okolo mňa. Telo mi stŕplo. Som ako šelma plniaca príkaz. Keď ho vidím a viem, že sa blíži koniec, všetko vo mne stojí v pozore. Čakám na čas kedy zavolá moje meno a ja dostanem svoju odmenu za poslušnosť. Znie to hrozne ale mne sa to páči. Chcem aby ma pochválil za to, že som zvládol jeho trest. Potrebujem aby ma pochválil. Naštval som ho. To bolo sexy ale prijať jeho pochvalu je niečo silnejšie, popudivejšie, dravšie. Zamieril som sa na jeden cieľ. Vytrvať. Sadol si na sedačku a zapol si televízor. Pútal som oči k podlahe a vypustil som jej zvuk. Nechcem aby ma trestal, chcem aby ma uznal jeho pravou stránkou osobnosti. Ak to znamená kľačať na dlážke s erekciou v nohaviciach, urobím to. Ubehla jedna časť seriálu. Už vôbec som si necítil nohy. „Jordan.“ vyslovil moje meno a ja som sa vystrel. Jeho hlas mnou prešiel ako elektrina. „Môžeš už prestať.“oznámil mi porazene. To by som rád ale neviem ako. Zostávam v pozícií. Môže to byť chyták. „Jordan,“vyslovil hlasnejšie akoby si myslel, že ho nepočujem. „Môžeš sa postaviť zo zeme.“ pretransformoval. Pokýval som hlavou do nesúhlasu. „Buď nerozumieš tomu čo ti hovorím alebo sa ti to vážne páči.“postavil sa prešiel ku mne. „Tak ktoré z toho?“ stál nadomnou.
„Ak poslúchnem budeš mať somnou sex?“ zdvihol som k nemu oči a on sa na sekundu zasekol než sa zo srdca zasmial.
„Áno.“prikývol so žiarivým úsmevom. Sklopil som sa do boku a bolestivo si vystrel nohy. Mal som ich v kŕči. Zobral mi ruky do dlani a zatlačil ma na dlážku. „Začneme?“nadvihol obočie. Áno. Uvoľnil som si od neho ruky a rozopol si gate. „Nejaký rýchli.“poznamenal.
„Nechal si ma čakať skoro hodinu, vážne ma netrápi ako rýchlo som roztiahol nohy.“odpovedal som mu sarkasticky. Pozrel sa na mňa cez mihalnice a dobre sa bavil.
„Uhm, podráždený?“sklonil sa ku mne a nakoniec si ľahol medzi moje nohy.
„Nadržaný. V tom je rozdiel.“zachytil som ho za vlasy a pritiahol ho ku mne. Je to jeho vina. Vsal som mu jazyk a zastrčil mu ruku do nohavíc. Hral som sa s ním. Tvrdol rýchlo. Zdvihol som boky a obtrel som sa o jeho telo. Chcem aby to urobil ako včera.
„Mám ti ho tam strčiť cez gate?“odtiahol sa od mojich úst.
„Poraď si.“odsekol som a sústredil sa na jeho telo. Nadvihol sa a vybral si moju ruku z nohavíc. Zachytil mi ich aj so spodným prádlom a stiahol mi ich prudko z bokov. Kto je tu nadržaný? Oči sa nám stretli a ja som sa na neho provokatívne usmial. Natiahol ku mne ruku a zakryl mi ústa.
„Nepokúšaj ma, Jordan.“ varoval ma. Sklopil som oči k jeho nohaviciam a pomykal obočí. Vedel, že si z neho strieľam. Zamračil sa. Vytiahol si ho z nohavíc a prudko sa s ním dostal medzi moje nohy. Môj protestný vzdych stlmila jeho ruka. Udrel som ho po nej a zhodil ju z mojich úst.
„To BOLÍ, ty kretén!“zreval som na neho. Celý zadok som mal v ohni.
„Varoval som ťa.“zasunul sa hlbšie. Bolestivo som ho zovrel za košeľu.
„Vytiahni ho.“odsunul som sa a on ma o toľko nasledoval. Nehýbal sa.
„Prečo? Už si začínaš zvykať. Ak ho teraz vytiahnem už ho tam nedám. Mám ho vytiahnuť?“podoprel sa lakťami a priblížil sa zase k mojej tvári. Mal pravdu. Začal som si zvykať na jeho hrúbku. Učil som sa rýchlo. Hlavne tam dole. Bolesť sa zmenšovala ale bolo mi jasné, že ten prvý prienik mi ublížil.
„Nie.“vydýchol som.
„Tak, začínam sa hýbať.“oznámil mi to potichu. Prudko som sa vzoprel a chytil ho za zadok.
„Ešte nie! Počkaj ešte chvíľu.“vyhŕkol som než sa pohol. Bolo dosť intímne pozerať sa mu do očí kým budem úplne pripravený. Uvoľnil som boky a pohol sa proti nemu. Bolo to dobré. Zložil som si ruky z jeho zadku, ktorý bol na moje prekvapenie neskutočný. V ten moment som nevedel čo z rukami. Nechcel som si ich dať okolo jeho krku ale nakoniec mi veľa možnosti nezostalo. Hýbal sa pomali a intenzívne. Sklonil sa a ja som spevnil svoje objatie okolo jeho ramien. Po prvý krát sme boli k sebe takto blízko. Obtierali sme sa teľami. Cítil som ako silno mu bije srdce ale aj ako dýcha. Pomaly ma privádzal k vrcholu a ja som nevedel či to vydržím. Jeho vôňa a teplo je všade okolo mňa.
Srdce sa mi chvelo pri myšlienke jeho intimity. Poznal som to. Milujem jeho blízkosť. Stiahol som ho k sebe.
„Opatrne, Jordan.“vydýchol. Chcem aby bol ešte bližšie. To chvenie v mojej hrudi sa mi páči. Jeho pohyb na sekundu zastal. Už bude. Nenechal som ho vydýchnuť a hýbal som bokmi. Hlas sa mu zatriasol a on vydýchol. Naplnilo ma jeho teplo. Zovrel som ho v sebe. Preniesol na mňa svoju váhu. Zovrel mi penis v ruke.
„Ešte.“vzdychol som. Nabádal som ho a on sa hýbal proti mne. Nadýchol som sa vône z jeho krku a pred tým než som dosiahol orgazmus, som ho ochutnal. Zostal vo mne. Dýchal som zrýchlene a hltal jeho blízkosť.
„Uvoľnil ma.“prikázal mi. Nie. Uvoľnil som svoje ruky okolo jeho krku. Nechcene. „Poď.“pomohol mi postaviť sa. Vypol televízor a ja som si zdvihol svoje gate. Nenamietam som a nechal sa viesť do jeho izby. Chce to robiť ešte raz?
„Možno by som si mal dať pred tým sprchu.“navrhol som. Stiahol si nohavice. Zašiel do šuplíka na nočnom stolíku a posadil sa na posteľ. Čakal som s rukami na rozkroku.
„Len kvôli mne to robiť nemusíš.“odpovedal mi. Prešiel ma pohľadom a ja som k nemu prešiel. Odtiahol mi ruky z rozkroku. „Otoč sa.“oprel ma o okno. Vonku bola tma, až na nočný život. „Rozkroč trochu nohy.“požiadal ma a ja som robil všetko čo odomňa žiadal. Zašiel prstami medzi moje nohy a zasunul ich bez problémov dnu. „Si mokrý.“
„Koho je to asi vina.“zašomral som s tvárou pri skle. Videl som v ňom naše odrazy. Privinul sa bližšie.
„Máš pravdu. Odčiním to.“pohladil ma rukami na bokoch a ukázal mi čo doteraz tak dobre ukrýval.
„Už nie.“chcel som sa otočiť ale on ma pribil k oknu.
„Nie si nadšený, že ho opäť vidíš? Tvoj vibrátor?“zapol ho a hladil mi ním telo. Dráždil mi bradavky cez moje tričko. Takmer okamžite som začal primať impulzy ktoré vyvolával. Zložil som si ruky a aj bez jeho povolenia som si vyzliekol tričko. Otočil som sa mu tvárou a zavesil sa na jeho ústa. Môže sa hnevať ako chce. Konal som tak ako som to videl. Stiahol som mu nohavice a zabavil sa aj jeho košele. Nechcem byť jediný nahý. Nebránil sa. Nechal ma oddať sa mojej fantázii. Sadol si na postel a roztiahol nohy. Stále sa hral s tým vibrátorom a ja som si istý, že ho ešte použije. Kľakol som si medzi jeho nohy. „Nepúšťaj ruky z môjho tela.“prikázal mi s upreným pohľadom. Prečo?
„Dobre.“položil som si ich no jeho kolená. Sklonil som sa do jeho lona. Už mi niekoľko krát vyfajčil. Možno by som mu to mohol opätovať? Zaváhal som.
„Nemusíš sa toho báť. Hlavne nehryz.“dal mi radu pre začiatočníkov. Bolo to ťažšie než som si myslel. Prekonal som sa a vzal ho do úst a od jeho špičky sa posúval dole a znova hore.
„Dobre.“pochválil ma. „Neťahaj tak silno.“vytkol mi a ja som trocha uvoľnil zovretie okolo neho. „Fajn, to je ono. Vystrč zadok.“hovoril ku mne vzrušene. Upravil som svoju polohu podľa jeho špecifikácii. Prešil mi vibrátorom po chrbtovej kosti a nakonci ho bez problémov zasunul. Musel som prestať a uvoľnil ho aby som ho nepohrýzol. Sýkavo som sa nadýchol. „Je to dobré, že?“ natiahol sa cezomňa rukou a zatlačil ho hlbšie. Bolestivo som mu zovrel stehná. Nedokázal som nič robiť. Dýchal som a príjmal. Bolí to tak moc, že je to až príjemné.
„Vytiahni ho.“požiadal som ho. Celé telo sa mi vrtelo v kŕči.
„Urob ma svojimi ústami a ja ho vytiahnem.“odpovedal mi pevne. Celé telo sa mi triaslo. Beriem si ho späť do úst ale obávam sa, že mu ublížim. Nemám dostatok kyslíka a ani sústredenia aby som to robil správne. Keď sa mi konečne podarí trochu sa ovládať, prichádza prvá vlna tepla. Zakňučal som. „Už budeš?“ vydedukoval. Natiahol sa po vibrátor a zlomyseľne s ním pohýbal.
„Mathew.“zaprosil som. Ruky sa mi automaticky vybrali k môjmu penisu.
„Ruky, Jordan.“pokarhal ma. Chytil ma oboma za zadok a pevne ho zovrel. Urobím sa. Slabnem v jeho moci a nedokážem sa brániť proti ničomu čo robí s mojim telo. „Pohybuj bokmi.“rukami ma vedie v rytme a ja už ďalej nebojujem. Všetky svaly sa mi po stuhnutí uvoľnili a ja som vyvrcholil. Prežíval ho somnou. Držal ma nad zemou a hladil ma po tele. Na pár sekúnd som necítil vibrátor iba seba a svoj orgazmus. Nevládzem.
„Poď, Jordan.“hral sa so svojou zvrátenou hračkou vo mne. Bez sily som sa vrátil k jeho dráždeniu. Ak ho urobím. Prestane. Pohlcujem ho hlbšie a vsávam ho prudšie. Celá moja osobnosť sa sústreďuje iba na jediné: Priviesť ho k vrcholu. Vnímam iba to ako sa začína rozpadávať. Tvrdne a moje ústa po prvý krát po kúskoch spoznávajú ako skutočne chutí Mathew Seary.
„Jordan.“snaží sa ma upozorniť pred tým než vyvrcholí ale ja to poznám a neprestávam. Chcem viac. Daj mi viac. Vydýchol, zovrel mi vlasy a mňa naplnila sladko-trpká chuť jeho orgazmu. Neviem čo mám urobiť a skôr ako čokoľvek premyslím, inštinktívne prehltnem. Zdvihol som k nemu oči a on ma pozoroval. Hruď sa mu rýchlo dvíhala. Zaprel som sa o jeho nohu. Nevládzem. Obliala ma vlna vzrušenia. Vibrátor stále išiel. Bože. Natiahol som sa poň ale Mathew bol rýchlejší. Opatrne ho vysunul a pomohol mi zdvihnúť. Nechal ma sadnúť si obkročmo na jeho nohy. „Stále ti stojí.“usmial sa. Zachytil som sa za jeho plecia by som sa nešmykol dole.
„To kvôli tomu vibrátoru.“odsekol som. Priblížil sa tvárou a ja som naklonil hlavu aby som ho pobozkal.
„Máš ho rád.“zamrmlal medzi bozkom.
„Nie. Nepoužívaj ho.“zamietol som. Jazyky sa nám stretli a ja som sa k nemu prisunul bližšie. To áno. Mathew chytá druhú energiu a ja som si istý, že sa nevyhnem ďalšiemu kolu. Koľko to trvá? Ako dlho ma už trápy. Posunul ma za kolená viac k sebe.
„Sadni si na mňa.“vsal mi kožu na krku a ja som dostal deja vú. Pomohol mi dostať sa nad jeho špičku a ja som sa spustil pomaly dole. Oprel som sa o jeho plece. Nedokážem to. Podložil podomňa ruky a pomáhal mi hýbať sa. Srdce mi divoko bije a ja sa cítim ako zo želatíny. Pootvoril som oči a uvidel som ju znova ako v mojom sne. Trhol som sebou. „Čo sa stalo?“spýtal sa. Musel cítiť každý detailný pohyb vďaka tomu, že sme boli prepojený.
„Nič.“znova som zavrel oči. Nedostane sa sem a keby áno, nedovolím to. Nenechám ju vyhrať. Zvýšil tempo a nechával ma užívať si jeho blízkosť. Spustil ruku medzi nás a hladil mi penis. Bol citlivý a jeho dotyk mi spôsoboval jemnú bolesť. Necítim sa komfortne, nepáči sa mi ako to pokračuje pretože nedosahuje na moje miesto. Zaklonil som sa dozadu a Mathew ma zachytil.
„Takto je to lepšie?“zaujímal sa. Prirazil a prudko sa otrel o môj citlivý bod.
„Áno.“vydýchol som. Hrubšie som k nemu dosadal a v nočnom tichu sa ozýval iba náš spoločný akt. Dych a zvuk našich tiel sa stupňoval. Zaryl som mu prsty do ramena. Všetko okolo mňa sa zovrelo v bolesti. Vyvrcholil som do jeho ruky. Už zase. Posunul ma k sebe bližšie a nasledoval ma. Srdce mi vynechávalo údery a ja som bolestivo bojoval o kyslík. Zničil ma. Bezvládne som ochabol a zošuchol sa z jeho tela do postele. Nedokázal som mať dlhšie otvorené oči a zavrel ich. Od toho zranenie som sa ešte nedal dokopy. Až príliš rýchlo sa vyčerpám.
„-an.“ „-rdan.“ v hlave sa mi začal ozývať Mathewov hlas. „Jordan.“trhol som sebou. Zaspal som. Vyhľadal som ho očami. Ležal som naboku a on bol za mnou. Oči sa mi opäť samovoľne zatvorili. Telo ma nepočúva. Začal som plávať do hlbokých vôd. Jediné čo som vnímal bolo teplo z jeho tela, ktoré ma hrialo na chrbáte. Položil si na mňa ruky. Posunul mi ich po stehnách dole. Šteklilo to. Vrátil sa po mojom zadku hore. Bolo to príjemné. Sklonil sa k môjmu lícu a obtrel sa o mňa nosom. Otočil som k nemu tvár. „Si unavený?“pošteklil ma dychom na uchu.
„Ja nemôžem. Všetko ma bolí.“posťažoval som si a on sa diabolsky usmial.
„Áno? Mal by sa ísť osprchovať. Inak to bude horšie.“nebral do úvahy, že sa skutočne nedokážem ani pohnúť. Možno skôr, bojím sa pohnúť.
„Nemôžem, spravím to potom.“zložil som mu ruku z môjho tela. Rozptyľovala ma, hlavne keď s ňou hýbal.
„Potom?“
„Áno, bolo toho dosť. Všetko ma bolí a je to tvoja vina. Tak ma nechaj chvíľu. Napríklad spať.“hovoril som z polospánku. Nebol som si istý či tá veta vôbec dávala zmysel ale dúfam v to.
„Spal si hodinu. Nestačilo?“ oprel sa o môj bok. Možno na nabratie trochu energie: áno ale aby som bol schopný sa hýbať, určite nie. Urobil ma niekoľko krát a on moc nezaostával.
„Pôjdem.“vydýchol som. Musí dosiahnuť svoje. Uvedomujem si fakt, že by som tu aj tak už nemal byť. Hneď ako sme to dokončili som mal byť už takmer doma. Tak isto ako to urobil on keď sme to robili u mňa. Podložil som si pod seba lakeť aby som sa nadvihol a on ma zatlačil telom k posteli. Čo zas..? Posunul mi oboje spojené kolená k bruchu a držal mi ich. Pozrel som sa k nemu. „Pusti mi nohy aby som mohol ísť.“zachytil som mu ruku aby som mu ju zložil.
„Tú hodinu čo si o sebe nevedel som premýšľal a nemohol som dospieť k odpovedi.“zamyslel sa a v tom istom tranzy do akého upadol v kancelárii, ma začal skúmať prstami.
„K akej odpovedi?“nervózne som mu zhodil neposlušnú ruku z mojich unavených miest.
„Viem, že sa zaujímaš o moju ženu ale prečo až tak moc, že si bol ochotný porušiť zásady v ktorých si si bol kompletne vedomý a istý. Vedel si, že sa mi to nebude páčiť a aj to, že je to nesprávne, no napriek tomu si preskúmal každý detail môjho domu. “hovoril. Prečo to zrazu vyťahuje? Pozrel sa mi do očí. „Prečo?“spýtal sa ma. Snažil som sa mu vytrhnúť. On mi však priklincoval kolená k posteli. „Začínaš byť neistý a máš strach odpovedať.“konštatoval už len z pohľadu na mňa. „Tajíš mi ešte niečo?“zamračil sa a pritlačil sa ku mne penisom.
„Nie.“zatrepal som sebou. Bola to odpoveď na všetko.
„Nie, čo?“obtrel sa o mňa. Natiahol som k nemu ruku a odtlačil ho od seba.
„Netajím ti nič a nerob to.“ odpovedal som zúfalo.
„Nerobiť čo?“ spýtal sa nechápavo pričom mu to bolo úplne jasné. Zastrčil do mňa dva prsty a roztvoril ich vo mne. Bolelo to. Prudko som sa mu vzoprel ale telo mi zaprotestovalo a znova mi ochablo.
„Ja nemôžem.“hovoril som dokola.
„Nemôžeš sa urobiť?“pokračoval v hre na hlúpeho. Zatlačil proti mne.
„Mathew! Bolí to! Naozaj to bolí!“zovrel som mu ruku ktorou mi držal kolená k sebe. „Ak je to znova trest za to čo som spravil tak ma to naozaj mrzí! Mrzí ma to, dobre?“zvýšil som na neho hlas aby som mu zabránil pokračovať.
„Povedz mi prečo.“zastal v polke cesty a bolesť sa zmenšila. Trhane som vydýchol.“Neviem čo odomňa chceš.“poslal som mu očnú správu. Prudko zatlačil. Vykríkol som. Fajn!
„Chcel som o tebe niečo vedieť! Preto som to urobil! Viem, že je to proti pravidlám ale ja som chcel aspoň niečo.“zakričal som. „Vieš o mne všetko ale ja nemôžem vedieť úplne nič.“zašomral som. Uvoľnil mi trochu kolená.
„Konečne začínaš hovoriť pravdu.“vydýchol. „Chceš poznať moju ženu?“spýtal sa pokojnejšie. Prebodol ma pohľadom. Je to zase nejaká jeho hra? Pohýbal bokmi.
„Áno.“vyhŕkol som v bolestivom výraze a on sa prestal hýbať.
„Ak je to tak. Pôjdeme na jej svadbu.“odpovedal. Na jej svadbu? Tá pozvánka z rána bola od nej? Je jasné, že o jeho živote neviem vôbec nič. Táto skutočnosť ma zabolela.
„Vytiahni ho.“odvetil som v koncoch. Ak mi teraz dovolil dostať sa trochu do jeho života. Chcem to využiť. Uvoľnil ma.
„Prepáč, trocha som to prehnal.“vydýchol. „Neskutočne si ma naštval. Ak zistíš čokoľvek alebo hľadáš čokoľvek. Buď tak dobrý a neobchádzaj ma.“ vyhrešil ma. Takže o to tu išlo? Ani nie o to, že som lašoval v jeho dome ale o to, že som ho obišiel a nezveril sa mu? Sklopil som oči. To je tak sprosté. Nemôžem dobre dýchať v tejto polohe. Cítim sa horšie a horšie, musím ísť na vecko. Pomohol mi posadiť sa. Bol blízko mňa a ja som znova chcel byť ešte bližšie. Popravde nehnevám sa na neho, obaja sme mlčali. On mi to splatí a aj ja mu splatím moju chybu. To čo zostalo v mojej hlave po jeho slovách: Chcem zostať aj napriek tomu čo sa stalo. Len na malí moment. Zároveň viem, že nemôžem. Chce sex, nič viac. Mal by som ísť než začnem hľadať výhovorky. Postavil som sa a po prvý krát som nevedel spoznať vlastné telo. Dych sa mi úplne stratil a pred tým než sa to skutočne stane viem, že omdliem. Skĺzol som k jeho nohám.