Zhlboka som sa nadýchol a za odmenu ma naplo. Zdržal som dych a obed sa zase vrátil.
„Nepovedal som ti pred pár hodinami aby si sa nebil? A ty to pri prvej príležitosti porušíš.“šomral nahnevane aby sme sa hádali medzi štyrmi očami, keď už sme na tej tržnici. Bol tak blízko, že som okrem jeho vône dokonale videl jeho oči. Napriek tomu, že boli zjavne plné hnevu vyzerali pekne, zvodne. Tá krásna hnedá. „Prečo si sa vôbec bil v prvom rade?!“zvýšil na malý moment hlas a potom ho skrotil.
„Pomôže to keď poviem, že to bolo na dobrú vec?“šomral som do trička a sám som si takmer nerozumel.
„Nie. Ako by som mohol veriť, že bitka niečomu pomôže? Okrem toho myslel som, že chceš moju dôveru. Možno som sa prepočul.“
„Nebolo to tak ako si myslíš.“skúsil som ho trochu upokojiť.
„Tak teraz už vieš aj na čo myslím?“spýtal sa sarkasticky. Konečne sa odtiahol. Nos prestal toľko krvácať a mne sa začalo volnejšie dýchať.
„Nie ale rozhodne nevieš ako to bolo.“
„To pretože mi to zjavne z nejakej príčiny nechceš vysvetliť.“zúril. „Biť sa.“ pokrútil nadomnou hlavou. „Pozri sa ako vyzeráš.“ nastúpil na koľaj: obviňovanie.
„Ty si im dovolil dať mi ranu. Prestal som sa brániť pretože som videl, že som ťa sklamal. Mohol si ich zastaviť skôr.“ hodil som mu loptu viny.
„Nemal si sa biť vôbec.“ uťal.
„Asi mám zlomený nos.“ zakvílil som keď som si sa ho dotkol cez krvavé tričko. Pozeral sa na mňa a jeho blčiaci pohľad na chvíľu zmäkol.
„Ukáž mi to.“vzdychol. Odložil si tašku a ja som si zložil požvachlané tričko s nosu. Vzal mi tvár do dlaní a palce mi priložil k nosu. Prešiel mi nimi po citlivej kosti a mňa už po niekoľký krát v tomto dni oblialo teplo. Upokoj sa! Nejde ťa vyzliecť.
„Nemáš ho zlomený.“skonštatoval v tejto polohe. Začína ma to uvádzať do rozpakov. Sledoval ma a ja som si všimol ako sa vrátil jeho plameň. „Ale ja ti ho zlomím!“ Zamračil sa a palcami mi zatlačil na moju nosnú kosť.
„AU!“ zovrel som ho za zápästia. „Vieš ako to bolí!“ vykríkol som.
„Zaslúžil si si to.“odsekol a odtiahol sa odomňa. Obzrel si moju krv na jeho prstoch. Držal som si nos a vstrebával bolesť ktorú vyvolal. Poslal mi pohľadom:“ No čo je?“
„Bolí to!“zaúpel som. Usmial sa diabolsky a utrel si moju krv do vreckovky, ktorú si za tedy vylovil z tašky.
„Viac ako prst v zadku?“ spýtal sa ma pobavene. Podal mi vreckovku a ja som ju naštvane prijal.
„Hovädo.“zašomral som. Môj šéf sa vrátil s ľadom. Trochu neskoro. Mal ho zabalený v utierke.
„Bolí to?“ spýtal sa hlúpo. Zobral som si od neho ľad a priložil si hu na tvár. Štípalo to ale aspoň to toľko nebolelo.
„Ako prst v zadku.“odpovedal som mu s očami upretými na Searyho tvár. Usmial sa. Dement.
„Bude vám vadiť ak ho už pre dnešok uvoľníte?“ otočil sa k môjmu šéfovi a milo sa na neho usmial. Ten v sa v rozpakoch otočil ku mne.
„Ale vôbec nie.“ odpovedal mi. Ku mne taký zvodný nikdy nebol. Žiary ako slnko a upútava na seba všetku pozornosť. Tak otravné. Zostala mi z toho zima. Obaja sa zrazu na mňa pozerali. Čakali, že sa zdvihnem. No veď áno, bože. Odložil som ľad a vzpriamil sa. To bol na mňa až prudký pohyb a hneď ako som ho dokončil mi došlo čo sa stane. Telom mi prešiel impulz a pohotový Seary mi strčil do rúk kýblik na váženie jabĺk. Tento krát som už neudržal nič. Dokonalý pohľad sa vyskytol všetkým, ktorý prechádzali okolo. Z šéfovej strany som dostal uterák s vodou a u Searyho oporu.
„Lepšie?“ snažil sa zachytiť môj pohľad. Nedostal ho. Tvrdo som sa sústredil na kýblik.
„Je mi to ľúto.“vzdychol som na šéfa. Ten si zobral svoj kýblik a dal mi pohár s vodou.
„Nerob si starosti. Opláchnem ho.“povzbudil ma. Ako dlho to je čo som naposledy vracal? Ani si to nepamätám. Vypláchol som si ústa a moja nálada klesla. Akosi som oslabol. Seary sa rozlúčil za mňa a pomohol mi do auta.
„Budeš ešte vracať?“spýtal sa ma vážne. „Nechce sa mi upratovať auto.“ dodal dôvod tejto otázky. Prehodnotil som vážne svoj stav.
„Asi nie.“
„Oznám mi to skôr než sa tá odpoveď zmení.“požiadal ma. Naštartoval a počas cesty ma kontroloval. Nemusel, nie som taký hlupák. Viem povedať či je mi zle alebo nie. Neviem však či ma bolí žalúdok alebo iba svaly okolo neho. Rozhodne sa nechystám robiť prudké pohyby. Dýchal som zhlboka a počkal kým sa auto nezastaví. Už podľa odrážajúceho sa zvuku motora som vedel, že sme v podzemných garážach. Odvážil som sa na rýchli pohľad pre lepšiu orientáciu.
„Prečo ideme k tebe domov?“spýtal som sa ho. Parkoval na jeho mieste.
„Mám voľnejší deň a musím sa pripraviť na súd. Okrem toho, takto do mojej kancelárie nevstúpiš.“odpovedal mi pri odchode z auta. „Chceš pomôcť?“zastal na mojej strane a držal sa otvorených dverí. Ja ešte neviem. Vystúpil som. Keď to zhrniem a vylúčim, že som začínal byť vážne hladný, plus všetky tie detaily o tom ako som dostal výprask, som bol už v pohode.
„Nie. Pôjde to.“ odmietol som ho slušne. Išli sme mlčky. Aspoň nejaká výhoda. Hneď ako sa mi naskytla príležitosť obsadil som mu sedačku a roztiahol sa na nej.
„Môžem si zapať telku?“ zavolal som cez obývačku k nemu do kuchyne. Bol v chladničke.
„Povolenie sa udeľuje.“prešiel k sedačke a podal mi mrazenú zeleninu.
„Nie som hladný.“zavtipkoval som a prepol pár kanálov. Hodil mi ju na tvár.
„Nemusíš ju jesť.“odpovedal mi. Bola ľadová a ťažká.
„Uvedomuješ si, že to bolí.“oznámil som mu pokojne už po niekoľký krát. Nadvihol obočie a stratil sa mi z obzoru.
„Umy si aspoň tvár než mi zašpiníš sedačku a hlavne: prezleč sa.“rozkázal mi. S Maxom sa nám stretli oči. Šťastne kýval chvostom. Starec. Dal som mu očuchať zeleninu a posadil sa. Vyzeral som naozaj hrozne. Celé tričko bolo od fľakov po mojej krvi a to sa včera pralo. Nechal som bežať nejaký sitkom a dal hlas aby som ho počul aj do kúpeľne. Pustil som si vodu do umývadla a vyzliekol si tričko. Namočil ho do studenej vody aby krv rýchlejšie pustila. Pod okom sa mi už tvorila modrina. Rovnako som mal rozrazený nos ale aspoň sa nezlomil. Opatrne som si ho opláchol. Po strate zaschnutej krvi som stratil výzor zombíka. Utrel som sa do uteráka vedľa umývadla. Nič z deja mi neuniklo, bavil som sa na ich hláškach a pral si trochu tričko.
„Daj to proste oprať.“ozval sa od dverí Seary. Podával mi moje/ jeho belasé tričko. Utrel som si ruky a obliekol sa doň. Polonahý a pred ním? To, nie.
„Čo tvoj nos?“vošiel za mnou. Doteraz nás ako tak niečo delilo. Teraz už nič.
„Budem mať modrinu ale to je dobré, mám zeleninu.“kývol som k balíčku na umývadle.
„Bolí to?“spýtal sa starostlivo. Dnes túto otázku počujem nespočetný krát. Vzdychol som. Tak blbá otázka. Skrátil priestor medzi nami. Niečo sa chystá. Mal ruky za chrbátom. Dosť ma to znervózňuje ale neustupujem.
„Na čo sa chystáš?“upodozrieval som ho. Prestal sa zakrádať. To ma znervóznelo ešte viac.
„Priateľsky sa zaujímam.“
„Nenaletím ti.“odfrkol som. Tá atmosféra okolo neho bola až moc nebezpečná. Hlava sa mi zaplnila iba tým ako je táto atmosféra dokonalá na pár francuzákov. Zrazu sa až moc chcem bozkávať. Nie! Lepšie povedané nechať sa vyplieniť. Maj rozum! Urobil ku mne prudký výpad a ja som sa uhol. Zasmial sa.
„Myslíš si, že ťa idem krotiť?“ naklonil hlavu. Presne na to myslím. „Uvoľni sa.“usmial sa. Vytiahol ruky z poza chrbáta a v ruke mal náplasť. „Prvá pomoc.“odlepil jednu časť. „Skloň hlavu.“položil mi náplasť na rozťatú kožu a najprv prilepil už odlepenú časť a potom aj druhú. Pozeral som sa do medzery medzi nami. Toto sa mi vôbec nepáči. Ten pocit sa mi vôbec nepáči. Zachytil môj pohľad a ja som ihneď uhol. „Čo? Ublížil som ti?“ opýtal sa.
„Nie.“odtiahol som sa od neho. Sklonil sa aby na mňa lepšie videl a ja som mu stále uhýbal.
„Žeby ti už zase stál?“zasmial sa.
„NIE!“vykríkol som mu do tváre. Potlačil svoj úsmev a ukázal, že môžem prejsť. Rozhodne som chcel vypadnúť. Prešiel som okolo neho o on sa ku mne zozadu pritlačil. Jeho ruka až príliš rýchlo našla môj rozkrok. Pevne ho zovrel. Zamrzol som a hneď zas roztavil. Zachytil som jeho vtieravú ruku, zatlačil proti jeho palcu a zápästiu. Len nepatrne ustúpil čo znamenalo, že ho to zabolelo. Trhol som mu rukou a podkopol mu nohy. Tretí krokom je omráčenie protivníka lakťom pomocou stavcov na krku. Ovládol som sa a iba ho pritlačil k dlážke kolenom a ruku mu vykrútil. Rýchlo som dýchal. Zaslúžil si už konečne spacifikovať.
„Ale! Takže ty sa vieš naozaj biť.“ zasmial sa s tvárou na dlážke. Pritlačil som proti jeho svalom a kĺbom. Bolestivo vzdychol.
„Zaslúžil si si to.“povedal som mu. Otočil ku mne hlavu. Z jeho pohľadu viem, že som to nemal urobiť. Varovne sa na mňa pozrel ako na psa, ktorý porušil pánove pravidla. Uvoľnil som ho a zložil z neho nohu. Upravil sa. Rozprestrel na zemi náruč.
„Poď k oteckovi.“zavtipkoval. Sklopil som zrak.
„Ty si vážne chorý.“uťal som. Nechal som ho nech sa dvihne. Nemal by som ho počúvať ale je to ako vírus.
„Nabudúce to aspoň dokonči a nešetri ma.“navrhol. Trochu som to prehnal aj keď ani on ma nemusel obchytkávať kým to nečakám. „Čo tvoj žalúdok? Dlžím ti obed.“ Táto trapná situácia mohlo skončiť aj lepšie. Len aby bolo jasné nebol som tvrdý aj keď teraz od toho nemám ďaleko. Zložiť ho vlastnou silou nebolo len proti pravidlám ale aj neskutočne vzrušujúce.
„Aké to bolo byť podomnou?“nemohol som odolať. Usmial sa.
„Neskutočné. Skoro akoby si dospel.“odpovedal mi. „Užil si si to?“
„Neskutočne.“ použil som jeho slovo. Nie síce akoby som si to mal užívať ale užil. Vrátil som sa po zeleninu a vyšiel z kúpeľne ako víťaz. Znížil volume na televízii.
„Ako dlho sa učíš bojovať?“začal normálnu konverzáciu. To sa ešte asi ani nestalo.
„Od malička. Vlastne čo mi pamäť slúži.“posadil som sa na svoje obvyklé miesto.
„A čím chceš byť?“zaujímal sa z kuchyne.
„Neviem.“dal som si zeleninu na tvár. Koniec rozhovoru. Akoby sme my dvaja mohli komunikovať. Nastalo medzi nami ticho, jediný kto hovoril bol televízor a aj to potichu. Max sa usadil vedľa mňa a čakal, že niečo dostane. Venoval som sa jeho psovi aby som sa necítil trápne a pod tlakom. Prečo sa vôbec pýtal na takú otázku?
„Poď sa najesť.“zavolal ma k jedlu. Vie snáď variť? No to ma fakt zaujíma. Prešiel som do kuchyne a posadil sa za pult. Položil pred mňa tanier s grillovaným mäsom a zemiakmi.
„Ty vieš variť?“kontroloval som stav svojho taniera.
„Nie. Tak úplne. Jedlo mi nosia.“odpovedal. Podal mi príbor a sadol si oproti mne. Je asi mnoho veci čo o sebe nevieme. Pustil sa do jedla. Kto vlastne je? Odložil som jeho zeleninu a on ma obdaril rýchlim pohľadom.
„Prečo neješ?“
Popravde. Práve teraz som zatúžil vedieť niečo viac ako meno, bydlisko, pracovné miesto. Nadvihol obočie. Zovrelo mi hruď. Znova ten pocit. Sklonil som zrak a uprel sa na jedlo, ktoré zrazu vôbec nevyzeralo chutne. Niečo sa zmenilo. Vlastne, všetko sa zmenilo. Mám strach si to pripustiť.
„Chcem sa vrátiť domov.“ vyslovil som a bojoval s panikou.
„Stalo sa niečo?“opýtal sa pokojne. Áno, dočerta stalo! Potrebuje sa ťa zabaviť. Práve teraz sa idem zblázniť. Trávim s ním až moc času a metie ma to. Veď chcem s ním spať. Zbláznil som sa? Postavil som sa od stola. Chcem ho spoznať! Som snáď šialenec? Je ako rádioaktivita. Čím dlhšie som bližšie pri zdroji tým ma to viac rozožiera. „Jordan?“ prebudil ma.
„Hneď.“vyslovil som. „Musím sa vrátiť hneď.“ obišiel som ho a zamieril do obývačky.
„Čo to do teba vošlo?“zložil príbor a pozeral sa na mňa. Skôr ma prepaľoval než sa iba pozeral. Otočil som sa k odchodu. „Ách tak, už ti to došlo.“ vyslovil posmešne. O čom to melie? Vyšiel som na chodbu.
„Došlo mi, čo?“zohol som sa po topánky.
„Že si prehral. Chcel si ma zničiť a namiesto toho si si vykopal vlastný hrob. Neverím tomu, chceš to až tak moc, že musíš odísť.“ vysmieval sa mi. Obul som sa a on mi nebránil. „Neskutočný pocit, hm? Stačilo pár taktických krokov a ty si naletel. “ otvoril som dvere a on ich zabuchol. ACH! Áno, už to chápem.
„Ako sa cítiš? Nadržaný, zamilovaný, vystrašený?“ zašepkal mi do ucha. Moja hruď sa zovrela. Nič z toho necítim je to a bolo iba jeho hra. Nadýchol som sa. Je to iba jeho manipulačná hra. Pustil som kľuku od dverí. Obalamutil ma. Chcel ma okúzliť a prinútiť myslieť iba na neho. Zničiť jeden druhého. Dobrá práca. Skoro som sa skutočne zamiloval. Usmial som sa. Nemôžem uveriť, že je niečo také vymyslel.
„Podvedený.“odpovedal som mu. Jeho dych sa zachvel v tichom smiechu. Otočil som sa mu tvárou. Skoro som si pomýlil nenávisť s láskou. „Bavil si sa?“ zaťal som zuby a pozrel mu do očí. Oprel sa o mňa telom.
„Neskutočne, tvoje reakcie a vyjadrovanie tvojho tela... Bol si tak frustrovaný, že som ti nedal. Tvoje oči keď túžiš po tom aby som si ťa vzal, boli k nezaplateniu.“šepkal. Šteklil ma svojim nosom po tvári. Pevne som odolával. Aj napriek tomu, že som cítil ten jeho vírus, ktorí mi vložil do hlavy aby som sa nechal ovládať, som mu chcel ublížiť. „Prehral si Jordan. Už keď si sa rozhodol prísť do mojej kancelárie si prehral. Mám ťa už od začiatku. Myslíš si, že si voľný?.. Nie... celý čas postupuješ presne ako chcem aby si konal.“ vrčal.
„Prečo to robíš?“spýtal som sa a môj hlas sa triasol.
„Štveš ma a ty si bol jeden drzí fagan, ktorý potreboval trest. Chceš strašne vedieť ako sa mi to podarilo, že?“ chytil ma zápästia a pritlačil mi ich nad moju hlavu k vchodovým dverám. Prikývol som. Obtrel sa perou o moju a ja som zareagoval tak ako ma to naučil. Odtiahol sa. „Bolo jasné, že máš hrebienok. Stačilo ti ho zhodiť a potom bolo jasné, že sa prídeš pomstiť. Máš úžasnú vznetlivú osobnosť takže máš aj uletené nápady, nemýlim sa?... Mimochodom tvoj výstup ma naozaj chytil za srdce... Vedel som, že si sa chytil a teraz stačilo aby som vyvolal túžbu. Rozmaznancov asi netrestajú a tebe sa tá hra na trest páčila. Potom to bolo iba o tvojich ťahoch a o tom kedy si to uvedomíš. Čím viac som ťa strkal tým viac si riskoval a pozri! Sám si sa chytil.... Trasieš sa, máš zo mňa strach?“zahryzol sa mi do krku. Bolelo to a zároveň ma to vzrušilo. Zaryl mi prsty do zápästí. Oklamal ma. Nechal ma padnúť pre jeho zábavu. Oblizol mi sánku a ja som mu nedokázal odporovať pretože presne toto sa mi páčilo. Prinútil som sa otvoriť oči. Musím myslieť!
„A čo urobím teraz?“ spýtal som sa ho medzi mojím zrýchleným dychom. Vložil mi koleno medzi nohy a obtrel sa mi cez nohavice o penis. Dokonale si to naplánoval. Dýchal som ústami lebo inak som nemal dostatok kyslíka.
Dotkol sa špičkou jazyka mojich zubov, oblízal mi pery a mne vyschlo v ústach. Hrá sa somnou. Musím si to opakovať aby som mu nepodľahol.
„Budeš dúfať aby niekto prišiel lebo máš strach, že mi nezvládneš odolať. Vycvičil som si ťa, Jordan.“odpovedal. Naklonil hlavu a vložil mi jazyk do úst. Bože! Celou silou som sa vzoprel a zahryzol mu doň. Zaklial ale nepustil mi ruky. Ihneď ma zatlačil telom lebo vedel, že ho môžem v pohode dostať na zem.
„Neopováž sa!“zavrčal. „Neklam sám seba.“ Prudko tlačil moje čelo tým jeho a ja som mu nemohol uhnúť pohľadom. Z tejto blízkosti som nevidel ani jeho oheň a sotva som mohol rozoznať jeho. Ako by som mohol odolávať. Jemu Mathewovi Searymu. Celí deň bol v mojej hlave, mal pravdu. Dostal ma.
„Vyhral si.“vzdal som sa naštvane. Nemalo to cenu. Jeho hra bolo bezchybná. Moje telo mu bolo oddané a aj napriek tomu, že moje srdce ho nenávidelo, všetko ostatné si ho žiadalo. Prestal som proti nemu tlačiť.
„Tak skoro sa vzdávaš?“ nechápal.
„Nenávidím ťa, že si ma tak ľahko dostal ale v jednom máš pravdu: Nemôžem ti odolávať. Nie v tomto momente.“odpovedal som mu a tým som sklamal aj sám seba. Tak prečo by som sa mal ďalej brániť. Neviem čo presne očakávam ale mám pocit, že sa všetko vyjasní keď sa teraz vzdám.
„Dobrý a rozumný chlapec.“zosmiešňoval ma.
„Nechaj si to a dokonči to konečne.“dal som mu prístup k môjmu samodeštrukčnému tlačidlu. Sám som neúnosne nadržaný. Odtiahol sa a s jeho zlovestným úsmevom sa mi ponoril do úst. Uvoľnil mi zápästia a ja som ho objal okolo pliec. Moje rozhodnutie ma neskutočne ničí. Nenávidím ťa Seary. Nenávidím ťa pretože si ma prinútil sa takto cítiť, oklamal si ma, podviedol a nechal ma nech sa... zbláznim. Teraz ti dám všetko, ale nikdy, nikdy ťa nebudem milovať. Neprinútiš ma, odmietnem to cítiť znova. Pretože ma to naozaj vydesilo.
Odtiahol sa od mojich úst aby sa nadýchol a rukami si ma pritlačil za zadok k jeho lonu. Stál mu a nebol jediný. Oprel ma o dvere.
„Stále si si to nerozmyslel?“vzdychol mi do úst. Ovládal sa.
„Nie.“zamietol som možnosť úteku. Budem to ľutovať až zajtra.
„Vyzuj sa a poď za mnou.“rozkázal mi. Otočil sa mi chrbátom a ja som ho nemusel nasledovať aby som vedel kam ide. Vyzul som sa. Ako som mu mohol naletieť? Vyšiel som po točitom schodisku. Čakal ma, opieral sa o bledé zábradlie. „Dúfal som, že ujdeš ako ráno.“odvrátil som od neho pohľad. Izba so zníženým stropom mi prišla trochu klaustrofobická ale ako zbytok jeho domu aj jeho spálňa bola dokonale elegantná. Veľká manželská postel z čerešňového dreva a otvorený šatník s bodovými svetlami a krémový koberec. Tak žiarivé ako on. Sklenené stena tu pokračovala ale až od pása po strop. Seary sa k nej natiahol a dotkol. Sklo reagovalo a zmenilo sa na matnú farbu. Izba upadla do jemného svetla. Interaktívne sklo? Seary sa mi stratil z obzoru. Aj ja som sa chcel dotknúť. Bol som blízko ale Seary zachytil moju ruku a stiahol ma do objatia. Niečo zahodil na postel. Zachytil som ho za košeľu. Bol som tak rozčarovaný z nového prostredia, že som takmer zabudol kvôli čomu som tu. Hneď mi to pripomenul. Zasunul mi ruku do nohavíc a masíroval mi zadok. Bolo to až moc príjemné. Hlava mi klesla na jeho plece. Túžba je to jediné čo môžem prijať. Opatrne sa o mňa trel. Celé telo ma šteklilo. „Stiahni si nohavice.“zašomral. Poslúchol som kým on neopúšťal moje telo. Sklonil sa k môjmu krku a odhaľoval ďalšie kúsky mojej kože. Zatlačil ma a sotil do postele. Pri dopade sa ozvali moje získané rany.
„Budeš ma nenávidieť ešte viac ale dovolím si tvrdiť, že aj potrebovať.“ zbavil sa úplne mojich nohavíc. O tom pochybujem. Je to jednorázová záležitosť. Potrestáme sa navzájom a už nikdy sa nebudeme musieť stretnúť. Vysmial som sa mu do tváre. Sklonil sa ku mne a špičkou jazyka si nepatrne oblizol pery.(Tak ako to robieva než ma napadne.) Natiahol som sa po jeho tvár a on ma pobozkal. Preniesol váhu na svoju ľavú ruku a pravou zašiel medzi moje nohy. Hra nás dostala až sem a tu aj dne skončí.
„Mám pre teba prekvapenie.“hladil ma medzi nohami a rozprával sa somnou. Sústredenie bolo vážne veľmi ťažké.
„A-aké?“vydýchol som sekane. Natiahol sa za mňa , niečo tam robil a váha jeho tela na malý moment bola celá na mne. Zachytil sa za lakte a zamával pred očami niečím čo mi v tej blízkosti a rýchlosti mávania ušlo. Zamračil som sa na ten predmet aby som vedel určiť o čo ide. Prestal mávať a podržal mi to pred očami. Vibrátor s priemerom asi 2 centimentre. Vlhký a pripravený, no, zjavne na mňa. Krv mi stuhla. „Vibrátor?“ zablikal som očami. Uvoľnil mi penis z jeho ruky.
„Presne. Bol to darček, dlhý príbeh, ale aspoň som mu konečne našiel využitie. Čo ty na to?“
„Nie.“zamietol som.
„Bude to príjemnejšie ako moje prsty.“ prehováral ma. To je predsa jedno či to bude príjemnejšie ako prsty.
„Neopováž sa.“ihneď som ho od seba odtláčal dlaňami. Tento rozhovor bol ale iba zásterka pretože počas toho čo sa ma to pýtal s ním zamieril medzi moje nohy. Sklopil oči aby videl a ja som si uvedomil, že moje slová nemajú žiadnu váhu. Zatlačil ním. Bolestivo prenikol. Ucítil som chlad, a chladivý gél?
„MATHEW!“ zakričal som. Zovrel som ho kolenami.
„Áno?“ sklonil sa k mojej tvári. Toto je prvý krát čo som vyslovil jeho meno. Ešte aj v takejto situácii.
„Vyber to.“požiadal som ho v panike. Neurobil to, zapol ho. Mojím telom sa preniesol ten brnivý pocit a ja som inštinktívne vzdychol.
„Príjemné?“zabručal mi do ucha. Preskúmal ma pohľadom a ja som si pokojne ľahol. Neuveriteľne. Uvoľnil som nohy a ten pocit zosilnel. Triasol som sa a zároveň cítil, že s ním pohol. Všetko vo mne sa rozvírilo. Zovrel som mu košeľu a takmer mu ju strhol z tela. „Mám ísť hlbšie?“spýtal sa. Bude to ešte lepšie? Zahryzol som si do pery a prikývol. Zatlačil ho hlbšie, cítil som ho na chrbáte, v bruchu, vlastne v celom mojom tele. Šteklivý pocit ma ničil. Vyhrnul mi tričko. Jeho ruky sa objavili na mojom tele a začali ma hladiť. Jazykom mi prešil po stvrdnutých bradavkách a ja som sa nemohol nadýchnuť. Zalapal som po dychu. Špičkou jazyka sa odhodlal ochutnať moje telo. Musel som pustil jeho košeľu ale vložil som mu ju do vlasov. Bradou sa obtrel o môj penis. Príjemne to bolelo. Zrazu som sa ocitol v teple. Otvoril som oči. Skláňal sa nad mojim lonom a fajčil mi ho. Vsal mi ho a ja som sa takmer urobil. Pokračoval v pokojnom tempe, pričom vibrátor začal konať svoje.
„Mathew, Mathew …j- ja … už..“ zovrel som mu vlasy a možno mu ich aj zopár vytrhol. Vibrátor predĺžil môj orgazmus. Jeho zvuk zastal a ten vibračný pocit sa stratil. Sotil ma do tmy. Trhane som vydýchol. Bože! Otvoril som oči a on ma pozoroval. Doteraz najlepší orgazmus aký som zažil. Ruka nieje to isté.
„Chceš vedieť ako chutíš?“obtrel sa o mňa svojím telom a prisal sa na moje ústa. Ochutnal som svoj orgazmus.
„Perverzák.“vydýchol som keď sa mi začal vracať dych. Zobral mi ruku a vložil si ju do nohavíc.
„Ohmataj si čo do teba strčím.“ Bolo tam vlhko. Zjavne mu stojí z toho jeho excelentného výkonu. Pevne so ho zovrel. Privrel oči. Prenechal mi trocha moci. Prekvapilo ma, že to bol úžasný pocit. Telo sa mi chvelo vzrušením a zakázanou chuťou. Pootvoril oči a odtiahol sa. Prekvapilo ma to. Kľačal na kolenách medzi mojimi nohami. Zložil si košeľu a stiahol gate. Bol to dokonalý pohľad. Nech už bol akýkoľvek typ človeka, jeho blízkosť ma neskutočne vzrušovala. Nemyslím na to čo mi spravil, iba na to ako ma jeho blízkosť necháva tvrdým. Posunul sa ku mne.
„Cúvni.“rozkázal mi.
„Už nemám kam.“odpovedal som pravdivo. Vložil si svoje prsty do úst a nechal ma dívať sa. Vedel prečo to robí.
„Posaď sa a otoč sa mi chrbátom.“požiadal ma intímne. Posadil som sa pomocou lakťov. Keď moje oči zablúdil k stene dostal som strach z toho čo na mňa chystá. Sadol som si na nohy a čakal. „Trochu sa prehni, dopredu.“ nasmeroval ma rukami za pliecia. Začínam byť až moc rozrušene nervózny. (napriek tomu vzrušený)
„Čo chceš urobiť?“opýtal som sa by mi bola jasné čo na mňa chytá. Pohladil ma po zadku. Privrel som oči.
„Chcem ťa ešte trochu roztiahnuť.“oprel sa o môj chrbát jeho hruďou a zastrčil dva prsty. Cítil som každý ich kĺb keď sa vo mne hýbali. Zaprel som sa rukami. Pritvrďoval a začal byť ku mne prudší a nenásytnejší. Bolo to úplne iné ako ráno. Všetko bolo inak. Vzrušene som vydýchol. Už zase mi stál. Pravda je, že toto nemôže byť nejaký zlý krok, rozhodnutie alebo nebodaj akt z pomsty. Je to až príliš reálne. Až príliš zakázané a dobré aby to tak bolo.
„Tvoju ruku.“vydýchol.
„Čo?“
„Podaj mi tvoju ruku.“zvýraznil vzrušený jeho prosbu. „Spodom.“upozornil ma na chybu ktorej som sa dopustil. Rozkročil som viacej svoje nohy a natiahol dozadu svoju ruku cez moje nohy. Ujasnil mi čo mal v pláne. Položil mi ruku na jeho prsty, ktoré boli stále vo mne.
„Cítiš to? Sťahuješ podľa mojich prstov.“ oznámil mi a ja som stiahol svoju ruku preč.
„Prečo to robíš?“ zakvílil som zahanbene. Cítil som to čo mi ukazoval. Moje telo počúvalo jeho pohyby. Takmer dokonale.
„To si nemôžeš nechať uniknúť.“vysvetlil. „Tvoja ruka.“vyslovil naliehavo. Chcel som namietať a on to vedel ešte skôr než som začal. Udrel ma po zadku. Otočil som k nemu prekvapene tvár. „Ruku!“rozkázal mi. Roztrasene som mu podal ruku a on mu ju nastavil tak aby som mu robil na mňa lepší výhľad. Cítil som sa ponížene. Lenže ja som nechcel prestať. Musím si pripustiť, že chem zažiť ten orgazmus ešte raz a viem, že on mi ho poskytne. Sklonil som tvár a pomedzi moje nohy som videl ako sa do mňa chystá vstúpiť. Zostal som v očakávaní. Viem čo ma čaká a moje srdce pri myšlienke na to začalo divoko biť. Vezmi si ma už. Ucítil som jeho teplotu na prstoch. Kĺzal mi medzi ne a opatrne do mňa vošiel. Ruka sami roztriasla, uväznil ju medzi nami. Svojou rukou ma pohladil po tej mojej a prešiel po nej až k môjmu penisu. Pohladil ho a ja so ho v sebe zovrel. Bol horúci a hlavne to bolo úplne iné ako všetko doteraz. Vibrátor bol lepší ako prsty ale toto je lepšie ako vibrátor.
„Čo mám urobiť?“ hlas sa mi triasol.
„Nič, nechaj to na mňa.“odpovedal mi. Vrátil sa rukami na môjmu zadok a roztvoril ho. Moja asistencia bola úplne zbytočná. Zaprel som sa rukami matraca a dúfal som, že ma nesklamú. Pohol sa. Nadýchol som sa. Cítil som bolesť. Je hrubší ako jeho pomôcky. Išlo to len ťažko a o to intenzívnejšie som cítil jeho pohyb. Pustil sa do mňa väčšou silou a mne sa podlomili ruky. Držal som sa na lakťoch. Zrýchlil a hýbal mi bokmi proti sebe. Narazil na citlivé miesto. Vzdychol som a on obetoval môj vzdych. Prsty čo ma doteraz pevne zvierali sa mu začali nepatrne triasť. Prestal som premýšľať a nechal sa zviesť pocitmi. Pohol som bokmi bez jeho pomoci. Moje telo s ním chcelo spolupracovať. Ja som to chcel! Už som sa zase blížil. Zadržal som svoje vzdychy a počúval som iba tie jeho. Pevnejšie som si zapchal rukou ústa. Jeho roztrasené ruky ma zovreli pevnejšie a bolesť sa začala miešať s rozkošou. Zaryl som si zuby do ruky a pred výpadkom pamäti som započul moje meno z jeho úst. V tom momente sa mi stratil všetky podnety a ja som pravdepodobne omdlel. Toto nieje dobré. Skrotil si ma. Urobil zo mňa jeho hračku. To mu neodpustím. Nikdy.