Neomdlel som, hoc som zoslabol a sklátil sa ako strom. „Už si sa upokojil?“spýtal sa ma policajt.
„Christián, zavolaj do nemocnice.“rozkázal mu Mathew Seary. Policajt ma stále držal a ja som sa kolenami takmer dotýkal zeme. Unavene som vydychoval. Priblížil sa.
„Odnesieme ho dnu.“robil mu priestor aby ma preniesol cez dvere. Dotiahol ma až k pohovke a prinútil si ľahnúť. Začal som sa vracať. Nie som si istý, čo presne sa stalo, možno to bolo niečo ako výpadok. Privrel som oči a meditoval, keď som otvoril oči nakláňal sa nadomnou: Christián z jeho priateľom. Policajt si utieral nos do vreckovky. Už mu nekrvácal. Ách, áno to bola moja vina.
„Mrzí ma to ale nepustil si ma.“ospravedlnil som sa polovičate.
„Silu máš to ti nechám...“začal.
„Je jeho zranenie v poriadku?“ skočil mu do reči Mathew. Pozrel sa k nemu. Musel byť v kuchyni podľa smeru kam sa pozeral.
„Tak ty si zachránil môjho brata vlastným telom.“vzdychol chapajúco. BRATA? Christián sa usmial keď videl môj pohľad.
„Aj mňa to celkom prekvapilo keď som sa to dozvedel.“prezradil mi. Bratia? Ale veď sa vôbec nepodobajú.
„Ryan.“oslovil ho Christián. No jasné volá sa Ryan. Sumarizácia Christián chodí z Ryanom a ten je brat Searyho. Blbosť! Obaja majú priezvisko Seary takže policajt je bratom Mathewa. To je guláš. „Jordy.“prebudil ma z myšlienok Christián. Asi sa niečo pýtal. „Tvoja rana. Bolí ťa?“položil mi tú istú otázku aká mi ušla. Ležal som v pokoji.
„Možno, trochu.“priznal som.
„Po takom výkone. Ak si si neublížil môžeš hovoriť o šťastí.“ dostal som pohár vody od Ryana.
„Je ti už lepšie?“ ten kretén sa zjavil v mojom zornom pole. Blížil sa k pohovke a ja som sa pri pohľade na neho neovládol. Zahnal som sa rukou a naučeným švihom som chcel po ňom hodiť pohár. Ryan ho zachytil a vzal z ruky.
„Pokoj!“stiahol ma za pomoci Christiána naspäť. Udusím ho!
„Mathew môžeš ho prestať dráždiť!“zastavil ho v polke cesty ku mne.
„Nič nerobím.“prehovoril na obranu a zastavil sa. Daroval som mu vražebný pohľad. Nehral, že ho prekvapila moja reakcia.
„Čo si mu vôbec spravil, že sa správa ako besný pes?“odtiahol ho bokom a ja som už ani na jedného z nich nevidel.
„Iba som ho doberal a asi som to trocha prehnal.“odpovedal mu.
„Trocha?“spýtal sa ho. Neveril mu zjavne ho dobre pozná.
„No, nevedel som, že zareaguje až tak.“
„Obaja dobre vieme ako tvoje doberanie si niekoho dopadne. Naposledy si to skúsil na mňa a ja som ti rozbil tvár.“pripomenul mu. Mlčal. Christián sa k ním pozrel a usmial sa. Vie niečo čo ja nie?
„Čo ti povedali z nemocnice?“spýtal sa ho Mathew, ktorý zjavne zachytil jeho pohľad.
„NO, budú čakať jeho príchod a dajú vedieť jeho otcovi, že sa našiel.“odpovedal. Tak ty bonzáci ma prezradili. Uvoľnil som sa a konečne zo mňa začala vyprchávať zúrivosť. Tak ľahko sa však ku mne nepriblíži.
„Zaveziem ho. Budete tu?“ ozval sa Mathew.
„Neviem či je to dobrý nápad aby si ho išiel zaviesť. Nevieš kto presne sa ťa pokúša dostať. Mal by si si rozmyslieť svoje kroky a nekonať nerozvážne. Potom sa okolo teba tvoria samé problémy. Najprv ten chalan potom ten nepodarený únos. Nepreháňaš to?“poučoval ho jeho brat.
„Namyslím, že by bolo také nebezpečné niekoho zviesť do nemocnice.“
„Možno si ešte neuvedomuješ vážnosť situácie ale mal by si začať.“zvýšil na neho hlas. Posadil som sa aby som na nich videl.
„Nie som v Christiánovej situácii, Ryan. Som dospelý a viem sa o seba postarať aj sám.“nedal sa zastrašiť. Zjavne prišlo na hádku. Postavil som sa a na sekundu sa mi telo chcelo vzdať. Urobil som iba pár krokov.
„Jordy.“zavolal na mňa Christián. Postavil sa, že ma zastaví.
„Pamätaj čo som dokázal s nimi dvoma.“varoval som ho pred tým než sa ma dotkol. Nič mi to nepomohlo pretože ich pozornosť už aj tak kompletne patrila nám.
„Kam si myslíš, že znova ideš?!“využil na mňa Mathew hnev z hádky so svojim bratom.
„Trhni si.“ukázal som mu prostredník. Nemyslel som si, že to takto dopadne ani v najmenšom. Malo to byť iba tiché pozorovanie a vzniklo z toho brodwayské divadlo.
Mathew obišiel brata ale ten ho zastavil rukou.
„Nechaj ho.“požiadal ho pevne.
„Je zranený.“
„Aj ty budeš keď sa k nemu ešte raz priblížiš.“uviedol na pravú mieru jeho brat. Ten poliš nakoniec nemusí byť až tak zlí ako sa na prvý pohľad zdá. Pokojne som si vykročil z jeho domu.
„Ryan,“počul som ako vyslovil bratove meno a v tej dobe som stál už pred dverami aby som odišiel. Bolo to nesprávne. Nasral ma, preto som zaútočil. Nemôže si snáď myslieť, že by som mu trpel úplne všetko. Tak moc ma vytočil. Milovať ho! Ts! Namyslenec!
„Hej! Zastav sa!“ zavolal za mnou jeho brat. „Zveziem ťa.“ povedal.
„To nieje nutné.“odvetil som mu zdvorilo.
„Chceš ísť pešo, mne to nevadí ale si si istý, že tam dôjdeš?“ zdvihol na mňa obočie. To je fakt. Neviem či by som to dal vôbec do polky cesty.
„Pôjdem.“pripustil som na jeho plán hry. Bol príjemnou spoločnosťou. Nebavil sa somnou a už vôbec sa nič nepýtal. Ignoroval moju maličkosť a nechcel hovoriť o mojom výstrelku z pred desiatich minút.
Zastavil pred nemocnicou.
„Nabudúce ho nebi.“požiadal ma než sme vystúpili. Otočil som k nemu tvár. „Iba ho tým posilníš. Robí to rád. Vie ľudí dobre odhadnúť a povie všetko čo si myslí, že vidí. Často je to pravda, ktorú poslucháč vlastne nechce počuť. Môžeš to nazvať aj chorobu právnika zo súdnej siene.“poučil ma o bratovom charaktere.
„Neviem či to neporuším.“otvoril som si dvere. Je mi ľúto, že ho sklamem.
„To chápem, vyrastal som s ním.“ vzdychol a natiahol sa aby za mnou zavrel. Zabuchol som dvere a on sa išiel ihneď otočiť. Pravda, ktorú nechcem počuť. Uhm? Vydal som sa do vnútra budovy. Privítali ma s otvorenou náručou a takmer priviazali k posteli. Mal som potrhané niektoré zo štichov ale vďaka liekom som o tom vlastne ani nemal tušenie. Sestrička ma takmer ubila, zabudol som si vziať lieky proti zápalu rany a samostatne aj za to, že som ušiel. Celá nemocnica zrazu stála proti mne. V noci som nespal. „... začal vášnivo milovať...“pravdu ktorú nechcem počuť. Milovať. Milovať. Pri tom slove ma chytá strašný strach. Jeho? Nie. Je to klamár a hulvát, ktorý sa ku mne správala ako k nenávidenému zvieraťu. Pravdou je, že túžim po sexe s ním. Otec neprišiel ďalšie tri nasledujúce dni a vlastne nikto neprišiel. Mal som zakázané vychádzať a akokoľvek opúšťať izbu. Väznili ma takmer celý týždeň a po tak dlhej dobe som začal veriť, že zas môže byť všetko ako predtým, až na mňa. Cítim sa sexuálne frustrovaný. Prišiel ma vyzdvihnúť otcov pracovník. Vyšiel som z nemocnice a bol viac unavený než pri príchode do nej. Späť vo svojej izbe. Späť vo svojom živote. Mal by som byť šťastný. Cítim sa však oklamaný a okradnutý. Len si nie som istý o čo presne. Na stole v kuchyni som si našiel odkaz. “Svoje osobné veci a doklady máš u Mathewa Searyho. Vyzdvihni si ich hneď ako prídeš domov!“ Otec. Začali sme komunikovať po týždni aspoň cez lístočky. To je dobrý začiatok. Odtrhol som ho z chladničky a ignoroval to. Nejdem za ním. Týždeň bez jeho prítomnosti a ja som sa začal cítiť znova ako Trauner. Moje sny prestali a moje podvedomie ho vytlačilo. Bol niekde medzi spomienkami, ktoré si nepripomínam. Dva celé dni som strávil striedavo na počítači a xboxe ale nedokázal som sa zabaviť. Nudil som sa a jednoducho ma to nebavilo. Upratal som si izbu a zašiel tak ďaleko, že si vyhodil skrine a znova ich dal dokopy. Ignoroval som všetky správy o mojich dokladoch a mobile. Celé dni som trávil sám. Bolo to strašné. Ležal som na posteli a nudil sa k smrti. Po nejakej dobe sa mi vynárala v mysli jeho tvár a ja som sa jej nemohol zbaviť. Tie hnedé oči, ktoré sa na mňa pozerali ako sa urobím. Jazyk a zuby na mojej koži. Jeho penis. Začal som byť nechutne nadržaný. Cítil som jeho ruky na mojom zadku ako ma roztvárajú. Po tak dlhej dobe? Zašiel som si rukami do nohavíc. Zastal som. Stál mi. Ak to urobím bude to akoby som mu znova podľahol. “Len raz a nikto to nebude vedieť.“ozýval sa mi alarm v hlave. Proti nemu stál ďalší. “Nerob to!“pevne som zaťal zuby a dotkol som sa svojho penisu. Zavrel som oči a vymazal ho z pamäti. Budem myslieť na nejakú ženu. Predstavoval som si ženské krivky tela a honil si. Moja ruka mi poskytovala pomoc ale to bolo všetko. Začal som byť podráždený. Nešlo to. Nervózne som si odopol gate a dal si ich dole. Možno mi vadili. Vrátil som sa k svojmu onanovaniu a sústredil sa na svoju ruku. Zovrel som ju okolo seba hrubšie. To je lepšie. Ah! Mathew! Druhou rukou som si začal trieť špičku tak ako to urobil prvý krát. Srdce mi vynechalo úder. Áno! Už. Svaly na stehnách sa mi začali nepatrne triasť. Jeho hnedé oči ma začali pozorovať. Urobím sa. Zašiel som si druhou rukou medzi nohy a pohladil semenníky. Prstami som zašiel nižšie až na moje zakázané územie. Nedočiahol som tam poriadne. Chcem si tam dočiahnúť. Bez ďalších zbytočných myšlienok som sa otočil na brucho a zdvihol zadok. Hlavu som si zaboril do matraca a tlmil svoj dych. Aký to bol pocit mať ho vo mne? Nechal som svoj predok trochu upokojiť a tak predĺžiť to príjemné chvenie pred orgazmom. Urobil som ako mi to urobil on. Zašiel jednou rukou pomedzi nohy a urobil si cestu. Cítil som chlad z okolitého prostredia. Horel som po dotyku. Druhou rukou som si nabral trochu vlhkosti a zastrčil do seba prst. Prišlo chvíľkové sklamanie. Nebolo to ono. Snažil som sa ísť hlbšie ale viac ako som už bol sa nedalo. Pridal som ešte jeden a hýbal bokmi dúfajúc, že nájdem svoju bod tak ako on ho vždy našiel.
„Chceš pomôcť?“ ozvalo sa od dverí a ja som sa vydese obrátil. Seary. Opieral sa o rám dverí do mojej izby. Inštinktívne som sa seba tiahol plachtu.
„Vypadni!“ zreval som a hlas sa mi nechcene zlomil. Chcem umrieť! Stál tam naďalej. „VYPADNI Z MOJEJ IZBY!“zahučal som. Keď som sa odvážil pozrieť sa k dverám už tam nestál. Vydýchol som si. Možno sa mi to iba zdalo. Čo by tu robil?! Celé moje telo zachvátila panika a hlavne rozpaky. Cítim sa tak strašne trápne! Nezdá sa mi to a on ma práve videl onanovať, že áno? A k tomu som ho používal ako predstavu. JA chcem UMRIEŤ! Načiahol som sa po nohavice. V krku mám sucho a radšej by som skočil z okna ako sa na neho mal teraz pozrieť. Dočiahol som ich a obliekol si ich. „Už si hotový?“ spýtal sa z chodby. Musel sa opierať o stenu vedľa mojich dverí. Naozaj tam stál. Otočil ku mne zrak a ja som mu ich zabuchol pred nosom.
„Čo tu robíš?!“oprel som sa o ne a udieral sa po hlave. Mal som si aspoň zavrieť dvere alebo zamknúť vchodové!
„Tvoj otec hovoril, že si prídeš vyzdvihnúť svoje veci a keď si nechodil, dohodli sme sa, že ti ich zanesiem.“vysvetlil pokojne. Práve ma videl onanovať! To by nebola až taká katastrofa ak by ma nenachytal v polohe z vlastnými prstami vo mne a k tomu otočený úplne k nemu.
„Tak prečo si vošiel bez zazvonenia!“ kopol som do dverí.
„Vlastne som ti ich chcel iba podať a ísť ale počul som tie vzdychy a...“
„MLČ!“udrel som do nich znova otvorenými dlaňami.
„Otvor dvere.“požiadal ma milo. Na to zabudni. Ak by som sa chcel cítiť horšie, otvoril by som.
„Choď proste preč.“poprosil som ho na oplátku. Je to viac ako desať dní čo sme sa videli.
„Aby si to mohol dokončiť?“zaujímal sa. Čo to hovorí za blbosti.
„NIE! Pretože si v cudzom dome a ja ťa o to žiadam.“ odpovedal som nespokojne.
„Máš pravdu. Pôjdem.“priznal pokojne. Nastalo ticho. Naozaj sa vzdal? Počúval som ticho na druhej strane dverí. Vchodové dvere sa zabuchli. Odišiel. Trochu zo mňa opadlo. Stále ma však pálila tvár z tej situácie. Stavím sa, že kvôli dnešku sa zase objaví v mokrom sne. Prečo sem musel ísť! Otvoril som dvere a zamieril do kúpelne aby som si umyl ruky. Stále som ich mal napachnuté svojím vzrušením. Opieral sa o stenu oproti mojich dverí. Zacúval som a ona ma zachytil.
„Varujem ťa. Pusti ma!“ trhal som sa mu a on mi objal moje zápästia ešte tuhšie.
„Chýbal som ti?“spýtal sa ma jeho barytónom.
„Nie!“zaútočil som na jeho tvár a on ma drsne hodil o stenu. Vidieť ho po takej dobe bolo až nečakane silný pocit.
„Chýbalo ti moje telo?“spýtal sa inak. Prebodol ma tými hnedými očami a priložil si moju pravú dlaň k ústam.
„Č-čoo to robíš?“strhol som ju späť. Triasli sa mi ruky. Ešte stále som bol vzrušený a on tomu vôbec nepomáhal.
„Dokončil si sa?“neodpovedal. Zovrel som sánku a on svoju odpoveď hľadal kolenom. Pevne som si zahryzol do líca a udržal v sebe vzdych. Zrazu mi to príde akoby to bolo včera čo som ho videl. Moje telo ma sklamalo a prešli mi po ňom zimomravky. „Prestal si kvôli mne? To si ale nemusel.“zatlačil ma svojim telom.
„Daj mi pokoj.“zvýšil som na neho hlas. Dokázal na neho takmer zabúdať, tak nech to nerobí. „Inak budem pokračovať tam kde som naposledy prestal a tvoj brat ťa tentokrát nezachráni.“varoval som ho. Usmial sa a pustil ma.
„Poslúž si.“rozprestrel ruky. O čo mu ide? „Tých desať dní čo si sa mi vyhýbal mi chýbala tvoja tvrdohlavosť.“usmieval sa nad mojim záporným postojom.
„Proste vypadni. Daj mi pokoj. Nebudem ťa obťažovať a ani kontaktovať tak urob pre mňa to isté.“požiadal som ho rozumne.
„Inak čo? Zbiješ ma? Bojíš sa ma, pretože ma miluješ..“
„NEMILUJEM!“opravil som ho nahlas. Nikdy.
„Á, dobre dajme tomu, že nie. Tak potom sa bojíš o svoj penis alebo zadok? Nedokážeš sa urobiť bez predstavy na to ako ti ho tam strkám.“ znova ma ponižoval. Pevne som zaťal zuby. Pravdu, ktorú nechcem počuť som poznal dávno.
„Máš pravdu. Som tak teplí, že mi pri myšlienke na tvoj penis stojí. Chceš s tým niečo urobiť?“ vysmial som sa mu. Na sekundu zastal. Nepatrne som cukol hlavou.
„Nie, prečo by som mal....“oprel sa rukami vedľa mojej hlavy. „ale ty môžeš. Pred chvíľou ti to celkom išlo.“ pochválil ma sarkasticky. Nesklopil som oči. Aj keď by som rád pri predstave na to radšej umrel. Nasilu som sa usmial. Prudko som mu priložil ruku na rozkrok a zovrel mu ho v dlaniach.
„Stojí ti z toho?“jeho svaly na nohách sa zovreli a mňa dosť prekvapilo, že mu skutočne stál. Iba som si ho doberal. Naklonil sa k môjmu uchu.
„Presne tak.“zašepkal. Okamžite som ho pustil ako by ma jeho rozkrok popálil. Odstrčil som ho. Dostalo ma to.
„Odíď!“ ukázal som mu smer k dverám. „Povedal som aby si šiel. Skôr než sa naserem a vykopem tvoj zadok von!“pritvrdil som a on sa prikradol a objal ma. Pevne a tuho. Uväznil mi ruky medzi našimi telami a aj som sa nemohol nadýchnuť. Zamykal som telo. „Pusť ma ty hovädo.“ zatlačil ma ešte tvrdšie. „Nemôžem dýchať!“pridusil ma a bol som prinútený sa prestať toľko metať.
„Urobím ťa. Čo ty na to? Vždy keď budeš nadržaný, tak ťa spravím až budeš plakať aby som prestal“navrhol mi hrubo. „NIKDY!“snažil som sa okolo neho obtočiť nohami ale šmýkali sa mi po ňom dole.
„Nechceš ho cítiť znova v sebe? Pretože mne prišlo, že by si to uvítal.“pripomenul mi vražebným hlasom a nepovoľoval svoje zovretie. Plytko som sa nadýchol aby som mohol niečo povedať. Lakte sa mi zarývali do hrude.
„NE-mô-že-mm dý-chch-ať. Math-ew.“vyslovoval som medzi nádychmi.
„Priznaj si pravdu a ja ťa nechám nadýchnuť.“prikázal mi vzdať sa mu. Trhol somnou a ja som mal pocit, že som stratil na moment vedomie. V skutočnosti sa mi iba zatočila hlava od nedostatku kyslíka.
„D-do-bre.“prikývol som bezvládne. Ako sa to naučil. Od Ryana? Uvoľnil ma a ja som padol na kolená. Dýchal som o život. Hruď ma stále tlačila od jeho zovretia.
„No?“sklonil sa ku mne. Pravdu, hm? Klesnem keď si to pripustím ale padnem keď to vyslovím. „Čakám.“ zdvihol som k nemu oči a rozmýšľal, že ho jednoducho uspím do bezvedomia. „Pokúsiť sa o to môžeš, až ti to pomôže.“prekúkol ma. Ublíži mi. Keď to pripustím, zničí ma. Zrujnuje a nechá ma zhniť. Bojím sa čo spraví keď to priznám. Sklopil som zrak k zemi. Nebola to pre mňa novinka. Len som to nechcel.
„Chcem to s tebou robiť. Dlho a tvrdo.“zašomral som.
„Prosím?“spýtal sa akoby nepočul.
„Počul si.“zamrmlal som podráždene a stále sa na neho nepozeral.
„Povedz to hlasnejšie.“rozkázal mi. Zhlboka som sa nadýchol a pozrel sa na jeho tvár. Trochu sa stiahol.
„Chcem to z tebou robiť!“vyslovil som hlasnejšie. Spokojne sa usmial.
„Dobrý chlapec.“pochválil ma a pohladil ma po vlasoch. Zhnusene som mu uhol. „Ale azda sa chceš hnevať. Biješ sa za pravdu?“ urobil ku mne krok a pritlačil si moju tvár k nohe.
„Nenávidím keď ma urážaš.“opravil som to na správnu odpoveď. Chcem ho. Viem, že ma naozaj prinútil potrebovať ho. Je to pravda potrebujem ho, či už ako predmet mokrých snov.
„Neurážam ťa. Ukazujem ti aký si klamár k sebe samému.“odpovedal mi. „Prestaň sa pretvarovať. Chceš aby som ťa skrotil. Urobil. Ponížil.“vyslovoval. „A ja ti poviem, že to urobím rád. Skrotím ťa aby si volal v noci moje meno.“vošiel mi do vlasov a pevne mi ich zovrel. „Potrebuješ ma.“vyslovil.
„Áno.“prikývol som.
„Nebráň sa mi a ja ti neublížim.“povedal zvodne. Podvolil som sa. Mal ma v klietke a ja som v nej pre tentokrát chcel nejakú dobu byť. Potrebujem ho. Nenávidím tú časť mňa ale je to pravda. To čo sa na mne zmenilo najviac zavinil on. Nadvihol mi tvár za bradu. „Pamätaj si už mi patríš nejakú dobu.“pripomenul mi jeho hru aby ma k nemu priviazal. Chytil som mu nohavice a potiahol ich dole.
„Ja viem.“pripustil som a odhodil všetku svoju hrdosť. V deň keď ma dostal z väzenia bol dňom keď ma ulovil do svojej hrsti ale až teraz som si pripustil, že do tej hrsti patrím. Stiahol som mu ich. Nemalo by to byť správne. Znížil sa na moju výšku.
„Cítiš sa podradný?“spýtal sa ma. Áno i nie. Nechcem mu patriť a zároveň áno. Som zmetený. Zobral mi tvár do dlaní a prinútil sa na neho pozrieť. „Ver mi aspoň v sexe. Nechcem od teba city.“vyslovil upokojujúcim hlasom. Pohladil som ho po šiji a pritiahol som sa k nemu. Odhodil som svoje zmetené myšlienky o citoch. Stačí aby som sa ti odovzdal v sexe. Potvoril som ústa a zapájal som svoj jazyk. Každá bunka si na neho spomenula. Otočil som hlavu a pohladili sme sa nosmi. Milujem jeho bozky. Pustil mi tvár a vyzliekol tričko. Oči sa nám stretli keď mi ho prevliekal cez hlavu.
„Nohavice.“vyslovil a aj som vedel na čo naráža. Dal som si ich dole a on sa zbavil zbytku svojich. Kľačal a ja som mu zhodil sako. Rukami som vošiel pod košeľu a posúval po ňom ruky. Ešte som nemal možnosť preskúmať ho tak dôkladne. Nechal ma. Od vrchu si rozopínal posledný kus oblečenia až kým si ju nedal dole.
„Kľudne pokračuj.“povolil mi všetko čo som chcel. Neviem čo chcem urobiť. Nahol som sa k jeho hrudi a nadýchol sa jeho vône. Olizol ju. Nemal žiadnu chuť. Objal som ho okolo krku a jemne uhryzol jeho adamové jablko. Cítil som ako sa hýbe keď dýcha. Presunul som sa k jeho tvári a obtrel sa o ňu ako mača. Bola trochu drapľavá. Našiel som jeho ústa a spojil sa s nimi. Potlačil ma a ja som sa chrbátom dotkol steny. Skĺzol som sa po nej a on spomalil rukami môj pád na chrbát. Uvoľnil som trocha objatie okolo jeho krku a on si kľakol medzi moje nohy. Vyvliekol sa z neho úplne a uhryzol ma do bradavky.
„Roztiahol si sa?“ spýtal sa ma. Pozrel som sa na neho a nespúšťal z neho oči.
„Ahm.“skrátil sa mi dych, prikývol som. Spojil k sebe kolená a chytil ma za bedrové kosti. Zdvihol ma do svojho pása. Zovrel som ho stehnami.
„Nie. Uvoľni sa a roztiahni viac nohy.“požiadal ma. Uvoľnil som sa okolo neho a vzal svoju váhu sa na špičky. Roztiahol som nohy a on sa prisunul bližšie. Dotkol sa penisom môjho rozkroku a vnútro sa mi v očakávaní stiahlo. Nastavil sa. Zhlboka som sa nadýchol. Všetko vo mne začalo vnímať. Chcel som všetko vidieť a cítiť ale cez svoje lono som nedokázal vidieť jeho erekciu. Pritlačil. „Nesťahuj sa.“zašomral. Chytil ma za boky a pritlačil ma k sebe. Dych sa mi triasol. Bol horúci. Nohy sami triasli v členkoch. Skúsil to znova a ja som ho do seba prijal. Zašiel až po koreň. „Bolí to?“ spýtal sa ma. Držal som sa na pleciach a rukami vedľa svojho tela som vyrovnával svoju váhu.
„Nie.“vydýchol som a najradšiej by som sa pohol bokmi, lenže viem ako ma chce viesť. Dnes sa mi nepodarilo dokončiť sa. Chýbalo mi ako preskúma moje hĺbky. Bol hlboko a čím dlhšie takto zostával tým viac som ho hltal. Oblizol si pery. Pohol bokmi a sledoval ako sa vo mne hýbe. Neskrýval som aké je to výborné. Pridal a hýbal sa hrubšie a netrpezlivejšie. Sklonil hlavu a na jeho tvári sa zjavili prvé kvapky potu. Mňa zalievala prudká vlna tepla. Potreboval som si pomôcť. Dráždil moje steny prirýchlo. Zrýchlene som dýchal a snažil sa udržať si rozum. Zatláčal sa do mňa hlbšie a mne sa začali podlamovať nohy. Ten tlak ma urobí bez toho aby sa ma dotkol. Moje vnútro sa v predzvesti zovrelo. A ja som nahlas zadržal dych. Pozrel sa ku mne. Zastal. Bolestivo som vzdychol a moje sťahy okolo neho zosilneli. Vzal mi moju pravú nohu za členok. Klesol som k zemi. Vyložil si ju na plece. „Otoč sa do boku.“vyslovil udychčane. Ale je stále vo mne! Pritlačil si moje stehno k hrudi. Padal som. „Noták.“pobádal ma. Roztraseným telom som sa otočil na ľavý bok a svojimi teľami sme vytvorili X. Začal som sa rúcať. Pomaly sa pohol a ja som hlasno vykríkol. Zakryl som si prekvapene ústa. Bol som citlivejší. „Trasieš sa je to dobré?“zasunul. Zbláznim sa. Nedokážem sa udržať vo svojom tele. MATHEW!
„Áno.“prikývol som túžobne. „Áno.“zašomral som si do ruky. Prudko do mňa vstúpil a pritlačil ma k sebe. Moje telo sa mu vzdalo a ja som sa urobil iba z toho, že mi to robil cez zadok. Triasol som sa. „Už si sa urobil?“hlas mu zachrípol. Cítil som ako pulzuje. Prirážal do mňa a zosilňoval mi orgazmus. Mathew. Začalo to bolieť. Napol sa.
„Môžem sa do teba urobiť?“privrel oči. Odpovedal som mu iba nejasnou hláskou. Prudšie ma k sebe zasunul a niekoľkými jemnými pohybmi ma naplnil. Zachytil sa pravou rukou o zem. Prevrátil som sa na chrbát a moja noha z neho spadla. Stále som sa chvel a návaly tepla sa začali striedať z tlakom. Navlhčil som si suché pery. Nečakane sa odomňa odtiahol. Zatajil som výdych. Nedokázal som sa pohnúť. Moje telo už zrazu nebolo moje. Robilo si čo sa mu zachcelo. „Jordan. Musíš vstať z tej zeme.“ Mathew Seary sa začal dvíhať. Všetky svaly som mal v kŕči a stále bol pod jeho tlakom. „Jordan.“upozornil ma.
„Ja nemôžem.“vyslovil som potichu. Telo sa mi trhalo v intervaloch a nechcelo reagovať na mozog. Totálne ma od neho odpojil. Začalo mi byť zima. Zachytil ma za ruku a posadil.
„No ták.“prehodil cez mňa jeho košeľu. „Poď. Vstaň.“ zachytil ma za lakeť aby ma zodvihol. Lenže keď sa o to pokúsim tak sa asi niečo dostane von. Pomohol som si nohami a nakoniec sa na jeho želanie postavil. Cítil som na svojich stehnách teplí cestičku. A! Zahanbene som sa odtiahol. Tlak vo mne klesal. Naozaj sa urobil do mňa. Možno to urobil aj minule ale v tedy som odpadol a nepamätám si to. Oprel som sa o stenu. Ešte stále ma mal v moci a ja som cítil pokoj. Bolo to presne to čo som potreboval. Sex s Mathewom Searym.
„Nemôžeš stáť?“než som stihol odpovedal chcel ma pridržať.
„Nie. Potrebujem ísť súrne do kúpeľne.“odtiahol som od seba jeho ruky. Jeho oči klesli k mojím nohám.
„Áh, áno..“odsunul sa mi z cesty a ja som sa zavrel v kúpeľni. Zhodil som so seba jeho košeľu, ktorá ním bola kompletne nasiaknutá a vošiel do sprchy. Pod prúdom vody som sa konečne dokázal uvoľniť. Na konci som to neľutoval. Vymazal úplne všetko. Jediné čo zostalo bola príjemná bolesť. Sex je to jediné čo dokážeme zdielať bez toho aby sme sa chceli navzájom zabiť. Myslel som, že nikdy nebudeme mať nič čím budeme môcť komunikovať ale zdá sa, že ma naučil cudzí jazyk. Sex. Zabalil som sa do uteráku a uvedomil si, že takto musím vyjsť lebo som si nevzal žiadne veci. Otvoril som dvere a v dome bolo ticho. Odišiel kým som bol v sprche, jediné čo po sebe zanechal bol môj telefón a peňaženka v mojej izbe. Musel odísť bez košele. Pocítil som sklamanie. Ale zase ak by som ho tu objavil asi by som ho aj tak vyhodil. Neboli by sme sa maznali alebo také niečo, takže je v podstate dobre, že odišiel potichu a v kľude. Ten hnusný pocit sklamania však neodišiel.
Zotrel som chodbu pred svojou izbou aby som zakryl stopy a spravil si večeru. Večer som si previazal ranu, ktorá sa za tie dni pekne spojila a začala sa hojiť. Po tom čo som si ľahol do postele som sa prebral až ráno. Zdal sa mi nejaký sen ale Mathew Seary v ňom rozhodne nebol. Otec akurát odchádzal a ja som si počkal kým za sebou nezavrel dvere až potom som si išiel spraviť raňajky. Dal som si mobil na nabíjačku a skontroloval si tú spúšť, ktorá nastala po jeho zapnutí. Predrúzgal som sa správami a zmeškanými hovormi. Z mobilom a dokladmi som bol kompletný. Posledná správa bola od Mathewa Searyho z dneska rána. Mám si prísť pre papiere z brigády, majiteľ ukončil dočasne svoju činnosť. To sa dalo čakať. Bolo len otázkou času kedy dostane peniaze a vysťahuje sa. Nechcelo sa mi s ním stretnúť. Nie hneď o deň ale naše roli boli jasné, stretneme sa keď budeme chcieť sex. Nieje nič len telesný kontakt. To som mu prisľúbil... moje telo. Prezliekol som sa a či už sa mi chcelo alebo nie, išiel som. Autobusom mi to trvalo len chvíľu. Prísť k jeho kancelárii mi prišlo nostalgické. Vošiel som dnu a jeho sekretárka ku mne zdvihla prekvapene pohľad. Áno, žijem. Nikto tu práve nebol. Zamieril som k jeho dverám,
„Môžeš ešte chvíľu počkať. Telefonuje.“zastavila ma takmer pred dverami. Stiahol som späť svoje ruky. Počkám. Oprel som sa o jej pult a pozoroval ako sa pohybujú ľudia po ulici. Na parkovisku vošlo auto. Zjavne už prichádzajú klienti. Nakukol som sekretárke cez pult a tá ma obdarila nepekný pohľadom. Zaznamenal som blízky pohyb. Hneď ako som zachytil vyčesané ryšavé vlasy vedel som, že je zle. TÁ ŽENSKÁ! Rýchlo som sa zohol a než prešla cez dvere vbehol som mu do kancelárie. Čo tu robí? Chce ho dostať? Cez pootvorené dvere som pozoroval ako vošla dnu. Naozaj čo tu chce? Prišla k pultu.
„Jordan?“ vyslovil z prekvapenia, že ma tu vidí. Nespúšťal som z nej oči. Usmiala sa na sekretárku. „Čo to tu predvádzaš?“ozval sa hlasnejšie. Nemusí tak hučať! Zavrel som pomaly dvere aby ho nepočula.
„Ticho!“ohriakol som ho šepotom.
„Čo..“ išiel sa niečo spýtať ale ja som mu ukázal nech mlčí. Položil som si ucho na dvere. Vo svojom rozhovore sa dobre bavili. Zdá sa, že sa tie dve poznajú. Spolupracujú proti Mathewovi? Hlasy sa stíšili. Mohlo to znamenať viac vecí ale najpravdepodobnejšia bola len jedna. Dočerta! Ide dnu. Rozbehol som sa k jeho stolu a skočil za jeho chrbát šípku vo chvíli keď sa otvorili do jeho kancelárie dvere. Moja rana sa ozvala. Otočil sa ku mne na stoličke. “Otoč sa a mlč!“naznačil som mu v znakoch. Zamračil sa a ja som urobil na neho veľké oči aby poslúchol. Otočil sa.
„Mathew.“oslovila ho šťastne a hlavne familiárne.
„Crystal.“postavil sa zo stoličky a tá mi skoro prešla po tvári. POZNÁ JU?! Crystal? To vôbec neznie ako meno pre takú hroznú osobnosť.
„Nechcem ťa príliš zabávať. Asi máš aj tak veľa práce.“hovorila milo. Je tu možnosť, že by existovali dve rovnako vyzerajúce ženy v rovnakom meste. Dvojičky?
„Nie. Kdeže. Môžem ti nejako pomôcť?“spýtal sa jej veľmi úctivo. Počul som kroky. Zjavne ju usadil lebo potom sa vrátil do svojho kresla. Oči sa nám na sekundu stretli.
„Vlastne nejde o prácu...“ubezpečila ho. „Doniesla som ti toto.“Pre niečo sa natiahol. „Dúfam, že ťa tam uvidím.“vyslovila dokonalou žiadosťou v hlase.
„Uvidím čo sa bude dať robiť.“odpovedal na jej prosbu charizmaticky. Zjavne ju nechcel odmietnuť. Niečo tu nieje strašne v poriadku ale neuveriteľne moc. Nastalo medzi nimi ticho a obaja si vytvárali okolo seba intímnu atmosféru. Čo to..!? kopol som ho do kolesa na stoličke. Nevie si ho udržať v nohaviciach?! Kretén! Zakryl môj kop tým, že sa postavil.
„Dáš si niečo?“prerušil to. (len vďaka mne)
„Nie. Vlastne už by som mala aj tak ísť do práce.“odmietla ho zdvorilo. Presne ták, choď do práce. Tajnej plackárne! Krava!
„To je škoda. Dúfal som, že by sme sa viac porozprávali.“išiel hu vyprevadiť k dverám. O čom to mele? To ryšavá líška na neho poslala svoje štence aby ho dostali a pravdepodobne aj uniesli!
„Nabudúce. Mohli by sme zájsť treba na večeru.“navrhla nenútene. Večeru? Sliepka! Je to iba trik aby ho dostala.
„Iste.“súhlasil. A ten dement ešte aj naletí. Chytil som sa za hlavu. Dvere sa za ňou zavreli a ja som vyskočil na nohy.
„JOR-DAN“natiahol naštvane moje meno. Pomaly sa ku mne otočil. HA! Tak ja som tu ten zlý? Ten hlupák ani netuší, že vďaka jeho rozkroku nevidí, že má jeho gule v kabelke. „Čo to malo byť?“zasyčal.
„Vieš kto to je?“spýtal som sa ho.
„Viem.“prikývol. Vie?
„A vieš čo robí?“
„Áno.“..Áno? Prišiel ku mne kým som sa mračil. A stále sa okolo nej vrtí ? Ale veď jeho brat hovoril, že nevie kto presne po ňom ide. Žeby mu o nej nepovedal alebo za tú dobu čo sme spolu neboli mi niečo ušlo? To sa mi nezdá.
„Jeden z nás má v tom prípade zlé informácie a ja si nemyslím, že to nie som ja.“oznámil som mu.
„Zlé informácie o čom?“nechápal.
„Čo tu chcela?“zamračil som sa na neho. Vykrivil kútiky úst a z povzdychom sa natiahol za mňa, na stôl. Priblížil sa až intímne a ja som na chvíľu prestal dýchať. Odtiahol sa a ukázal mi obálku.
„Doniesla mi toto.“pohýbal s ňou. Prešiel som očami z obálky na jeho tvár. Unavený z môjho správania ju išiel otvoriť. Vytrhol som mu ju.
„Čo ak je v tom bomba?“rýchlo som ju nasmeroval k svetlu. Vzal si ju späť. Chcel som ho zastaviť.
„O čom to stále meleš?“prudko ju otvoril. Bola tam biela kartička.
„Toto,“podal mi ju do ruky. „Je pozvánka a žiadna bomba.“ pokýval nadomnou neveriacky hlavou. „Doniesla mi ju švagriná.“vysvetlil mi nahnevane. Klesol som očami ku kartičke a oči mi padli na svadobné oznámenie. Švagriná. ŠVAGRINÁ! Doplo mi to. Nielen, že je tá klamárka a ganksterka jeho švagriná ale k tomu je Mathew ŽENATÝ?! V mojom mozgu sa rozptýlila tma a ticho, jediné čo sa tam zjavilo bolo: Uhm... Počkať... ČO?!