Zobudím sa na to, že som sa pretočil v posteli. Bolia ma bedrá, kĺby, zadok. Vlastne skoro všetko. Otvoril som oči a v tme som dokonale rozoznal kde som. Oči mi padli na Mathewu hruď. Dvíhala sa pravidelne. Spal. Bol som oblečený (zbežne) a pod prikrívkou. Posledné čo si pamätám je, že som nemal kyslík a keď som sa postavil tak bola už len tma. Snažil som sa spomenúť si na čokoľvek čo sa stalo potom. Ako som sa dostal do sprchy a späť sem? Je mi jasné, že som kompletne čistý. Cítim to, jeho sprchový gél z mojej kože. Je tu možnosť, že by ma dostal do kúpelne? Natiahol som k nemu stuhnuté ruky. Mal som ich ako ľad.

Pozval ma na svadbu svojej ženy po tom čo sa kvôli tomu naštval. O čo mu vlastne ide? Neverím, že by to robil bez dôvodu? Asi by som mal prestať myslieť. Po sexe s ním je veľmi ťažké myslieť: reálne. Nedočiahol som k nemu. Dohodli sme sa na sexe ale nezapojovať do toho myšlienky je naozaj ťažké. Dnes som sa zamiloval do jeho tepla ale čo bude zajtra. Nechávam svoje hranice až moc nechránené. Mal by som odísť kým spí. To je správne rozhodnutie a tak to má byť. Nemal by som sa starať o jeho život a predsa to robím. Posunul som sa na okraj postele. Mám dosť síl aby som išiel ale ja nechcem. Naozaj nechcem ísť. Pozrel som sa k nemu. Je určite skoro ráno a vonku je zima. Pôjdem neskôr, to je lepšie, určite pôjde aj viac autobusov.

Dobre viem, že je to len výhovorka. Chcem zostať. Nemám právo spať v jeho posteli a už vôbec nie keď tu spí aj on a predsa to tak moc chcem. Naozaj som stratený prípad. Posunul som sa viac do stredu. Ak si všimne, že som hore, pravdepodobne je somnou koniec. Natiahol som k nemu ruku a nepatrne sa dotkol jeho horúcej hrude. Milujem keď je blízko mňa. Jeho dotyk. Posunul som k nemu ruku ešte viac a otvoril dlaň. NIE! Prudko som hu stiahol preč. Nie som blázon. Prakticky ma skoro znásilnil a ublížil mi. Stiahol som sa na svoju polovicu. Myslím, že začínam byť riadne zmetený v tom ako sa okolo neho cítim. Je to grázel. Kretén a má dobrý zadok. To však nič neznamená. Nenávidím ho. Chcem iba sex a jeho intimitu. Tak to presne je. Som proste nadržaný, pretože sa mi to tak moc páčilo, aspoň tá väčšia časť. Nemysli, nemysli, nemysli. Keď som otvoril oči do izby už prúdilo slnko. Znova som zaspal? Chcel som odísť pred svitaním. Otočil som sa opatrne na jeho polovicu postele. Nebol tam. NIEJE TAM! Nervózne som prebehol izbu pohľadom. Možno je v kúpeľni alebo tak. Započul som zvonček od dverí. Je možnosť, že odišiel do práce. Povzbudenie na mňa nefungovalo. Úplne zničený som sa postavil z postele. Budem mu musieť čeliť. Cítil som sa ako po tom najhoršom tréningu. Zhlboka som dýchal. Nebolo mi už tak blbo ako predtým než som stratil vedomie, takže v pohode. Zvonček sa už druhý krát neozval. Rýchlo som sa snažil obliecť do svojich vecí. Prehodil ich cez zábradlie.

„Páčil sa ti darček?“spýtal sa návštevy Mathew. Zmrzol som. Niekto tu je? Prehodil som cez seba tričko a naozaj bojoval s nohavicami. Mám ísť dole alebo nie?

„Bol pekný,“odpovedal mu známi hlas. Poznám ho. Christián! Opatrene som sa naklonil a snažil sa vidieť kde je.

„Môžem s tebou hovoriť?“prehovoril ďalší známi hlas. Jeho brat. Prišli hneď ráno. To musí byť vážne. Zišiel som dva schody a skontroloval, čo sa dole deje. Na tretom som zakopol a všetci vedeli, že tu nie sú sami. Zachytil som sa aby som nepreletel dole.

„Dobré ráno?“ozval som sa aby som trochu zamaskoval ten fakt, že som takmer preletel (inkognito) cez schodisko.

„Á, Jordy,“usmial sa na mňa Christián, „spal si tu?“spýtal sa s úsmevom. Venoval som mu ho. Aha-ha. Trapas.

„Ja...“

„Áno spal,“odpovedal za mňa Mathew, „o čom si chcel hovoriť?“otočil sa k bratovi z menším úsmevom. Christián sa mi postavil do záberu na nich.

„Čo tvoje zranenie?“ spýtal sa ma milo. Natiahol som krk za neho. Sťahovali sa ďalej od nás.

„V pohode,“odvetil som zakríknuto.

„Vyzeráš trochu bledo,“poznamenal.

„Práve som vstal,“odsekol som. Potiahli sa do kuchyne a hovorili príliš potichu aby som im rozumel.

„Spíš s Mathewom?“ spýtal sa ledabolo a vyslúžil si moju kompletnú pozornosť.

„Čo?!“vyhŕkol som. Bolo to inštinktívne jednanie.

„Či máš s Mathewom sex,“premenil otázku. Skoro mi vypadli oči.

„Ja som rozumel! Prečo sa niečo také pýtaš?“upokojil som si hlas aby som neznel tak prekvapene. Prečo ma ta jeho otázka tak vydesila. Usmial sa.

„Bolo to len zo zdvorilosti. Bolo mi to ihneď jasné,“poznamenal. Zložil som s neho oči a pozrel sa do kuchyne. Nepočuli nás.

„Kam tým mieriš?“snažil som sa prísť na to čo je vlastne predmetom tohto rozhovoru.

„Vyzeráš unavene a trochu až moc …“prebehol ma pohľadom. „chápeš?“ mykol plecami. Viem na čo narážal. Je mi jasné, že tá noc sa odzrkadlila aj na mojom mimojazykovom vyjadrovaní. „Lenže nevyzeráte, že by ste spolu.. chodili,“zamračil sa na mňa. Jeho policajné senzory ma skúmali.

„To, že s ním spím neznamená, že k nemu musím mať nejaký vzťah,“odbil som ho.

„Takže... Ty k nemu nič necítiš?“spýtal sa. To bola naozaj zákerná otázka. Áno alebo nie? Prečo nad tým premýšľam. Nemusí nič vedieť, nieje to jeho vec. „Chápem, vie o tom ako sa cítiš?“ ozval sa než som ho stihol znova odbiť. Zostal som prekvapene stáť. Ja ale..

„To nemyslíš vážne! Nebuď blázon!“prerušil nás Ryanov hlas.

„Upokoj sa. Je to dokonalý plán,“ snažil sa ho uzemniť Mathew. Ryan na mňa zazrel. O čo tu vlastne išlo?

„Je to neskúsený chalan! Rozmýšľal si aj nad tým, že ohrozíš jeho ako aj seba!“ zvyšoval na neho hlas. Mathew si pokojne odložil kávu na pult.

„Už mi raz život zachránil, nie? Som si istý, žeby to dokázal znova,“vysvetlil mu. Christián rovnako prejavil záujem o tému ich hádky. Záchrana!

„Ale takmer pri tom zomrel!“vyvrátil ho z omylu. Je jasné, ze som predmetom ich hádky, ale prečo?

„O čo ide?“spýtal som sa ho keď sa ku mne pozreli. Ryan sa mi obrátil chrbátom.

„Ideš na svadbu mojej ženy,“skonštatoval.

„Bývalej,“opravil ho Ryan. Stále sa nechytám.

„Ktorý normálny človek ide na svadbu svojej bývalej ženy?“ozval sa vedľa mňa Christián. To je fakt!

„Je to dôležité,“odvetil mu milo Mathew.

„Pre koho?!“zvýšil na neho hlas Ryan.

„Stále nechápem o čo ide,“ozval som sa. Naozaj netuším.

„Nechce si zobrať ochranu. Trvá na tom, že ty stačíš,“odpovedal mi podráždene. Nastalo ticho. Moment.

„Pozval si ma aby som ti robil ochranku?“spýtal som sa ho. To ma trochu zabolelo.

„Nie tak celkom. Potrebujem vyprovokovať Crystal. Ty sa s ňou videl keď robila nezákonnú činnosť. Mňa sa snažila využiť v prospech. A keď ma uvidí, že som prišiel s tebou, znervóznie.“

„A pokúsi sa vás zabiť,“doplnil ho nahnevane brat.

„Na svadbe svojej drahej sestry? Pochybujem. Nebude na to pripravená a môže spraviť chybu v ďaka ktorej ju môžeme dostať,“ vysvetlil v skratke svoj plán. Na to, že je to ten najväčší kretén na svete, jeho plán je dokonale logický. Dáva to zmyslel ak ma uvidí s ním, bude dosť nervózna a taký ľudia robia chyby. Ryan sa na mňa pozrel.

„Je to naozaj logické,“vyslovil Christián to, na čo sme všetci mysleli. Ryan prešiel medzi nami pohľadom. Zamračil sa.

„To nejde,“zamietol.

„Prečo?“spýtal sa ho nepokojne Mathew.

„Je to iba chalan!“namietal.

„Ktorý sa vie biť a má inštinkty dobrého policajta,“doplnil ho Mathew. Ryan vydýchol. Pozoroval ma.

„Vieš akú ma silu aj keď bol zranený,“našepkával mu Mathew. Jeho plán je dobrý, lenže Ryan má pravdu. Ak sa ho predsa len pokúsia dostať, neviem či ho dokážem ochrániť úplne sám. Učil som sa brániť seba, nie ľudí.

„Vyskúšam ho,“ukončil hádku Ryan. Vyskúšať? Ako, mňa? Nervózne som zablúdil očami na prizerajúcich.

„Aby som to chápal. Chceš sa somnou biť?“spýtal som sa jeho brata. Christián mi položil ruku na plece. Mám to brať tak, že je to problém.

„Presne tak. Ak prejde. Dovolím ti ten šialený plán,“ ozval sa k Mathewovi. Prečo mám pocit, že toto je boj medzi bratmi a mňa Mathew využil ako náhradu.

„V poriadku,“súhlasil akoby som nebol svojprávny.

„Hneď ako ti skončí súd príď s ním do telocvične. Vieš kam?“spýtal sa ho. Prikývol. Konečne sa mohol pokojne vrátil k svojej šálke kávy. „Uvidíme sa,“usmial sa na mňa a mne to prišlo hrôzostrašné. Tuším, že je dobrý. Dal som mu v amoku dosť silnú ranu a on ju aj tak ustál. Asi budem mať dnes problém. Zvrtli sa na odchod. Christián sa na mňa tiež usmial a pripomenul sa mi dnešný rozhovor.

„Počkať,“zastavil som ich. Ryan sa otočil, „môžem.“ Pozrel som sa na Christiána. Poslal pohľadom Ryana do chodby. Skontroloval som Mathewa, stále bol za rohom v kuchyni.

„Áno?“

„Čo si myslel tým, že či vie o mojich pocitoch. Ja ale nič...“umlčal ma rukou.

„Keď nie tak nie. Len si zaváhal ak by tam skutočne nič nebolo nezaváhal by si, nie?“mykol plecami a stíšil hlas.

„Nemám ho rád. Radšej by som ho zabil ako miloval,“vyslovil som a po prvý krát som sa cítil, že chcem iba aby to bola pravda na 100%. Posmelil ma úsmevom.

„Nechcel som ťa rozrušiť. Prepáč. Mal som iba pocit, že som možno niečo videl,“stiahol sa.

„Ja nie som rozrušený,“pokýval som záporne hlavou. Na moment sa zasekol.

„Iste, že nie si. Moja chyba, zle som zhodnotil situáciu,“ospravedlnil sa a začal sa odoberať na odchod. Prečo mám pocit, že on bol jediný kto v tomto rozhovore hovoril pravdu. Je možnosť, že som cez noc padol až tak nízko. Ha-ha to je blbosť. Som chalan. Chcem sex a ten dostávam. Nič viac. Začal som si uvedomovať aký hrozný strach som mal z tohto rozhovoru až keď sa mi podarilo upokojiť. Nečakal som kým sa za nimi zatvorili dvere. Musím si nájsť ponožky aby som mohol vypadnúť. Otočil som sa a po dvoch krokoch vrazil do Mathewa, kedy sa sem dostal?

„Dobré ráno,“nadvihol kútiky úst a priložil si šálku k perám. Ako chutí tá káva v jeho ústach? Hm...?..Uhm! Uhol som pohľadom.

„Iba si nájdem veci a pôjdem,“obišiel som ho.

„To je naozaj kruté po tom čo som ti včera pomohol v tvojom stave,“zavolal za mnou.

„Koho si myslíš, že je to vina, že som bol v takom stave?“zašomral som si pod nos.

„Rozhodne moja,“priznal z úsmevom. On má uši všade! „musím však uznať, že si bol úžasný,“dokončil. Zamrzol som pred schodiskom. Vzhľadom k tomu, že sa mi všetko premietlo cez rozum som sa cítil dosť trápne a nereagoval na jeho poznámku. „Musím sa však ospravedlniť, že som zašiel až dosť ďaleko... Naštvalo ťa to?“ dedukoval z môjho zamrznutého postoja. Nie, vlastne nie. Otočil som sa k nemu.

„Štve ma, že si zo mňa robíš figúrku bez toho aby si sa ma spýtal, čo si o tom myslím,“povedal som mu pravdivo.

„Dobre, máš absolútnu pravdu, nepovedal som ti pravé zámery. To nebolo správne a však aj ja mám svoje dôvody a potrebujem tvoju pomoc. Takže,“pohol sa ku mne bližšie, „skús tolerovať moje rozhodnutie aj keď sa ti nepáči,“požiadal ma. Podal mi šálku a ja som ju od neho automaticky prevzal. Netuším načo. „Súhlasíš?“ díval sa mi hlboko do očí. Ako by som mohol odmietnuť jeho prirodzený talent ovládať ma jeho charizmou?

„Urobím to aj keď tvoj brat má pravdu, vystavuješ veľkému riziku,“stále ma prebodával a upravil mi prameň krátkych vlasov.

„A ja ju nemám?“

„Máš, to však nič nemení,“stisol pery a letmo prikývol. Naklonil sa ku mne.

„Tak stoj pri mne ešte chvíľu,“stíšil jeho hlas. Prečo to hovorí? Naklonil sa k moje tvári a ja som sa nebránil. Pootvoril som ústa ale on sa len obtrel svojimi perami. Uh-hm. Trochu sa odtiahol.

„Dobre,“prikývol som dúfajúc, že bude pokračovať. Unavuje ma stále proti nemu bojovať. Stúpil som si bližšie a napadol som jeho ústa. Pridržal ma k sebe a ja som chcel tú šálku pustiť. Potrebujem používať ruky.

„Zveziem ťa domov,“odtiahol sa na nádych.

„Dobre,“prikývol som. Dovolil mi pokračovať a ja som ochutnával chuť rannej kávy. Pije ju horkú.

„O druhej ťa vyzdvihnem,“oznámil mi. Prerušoval našu spoluprácu. Zavesil som si šálku na prst a uväznil ho v mojom priestore. Mal by som odísť, požiadať ho nech ma nechá ísť. Posunul sa rukami po mojom chrbáte.

„Snažíš sa ma rozptyľovať?“spýtal sa ma. Ak toto bude pokračovať nikam sa nepohneme.

„Ty, robíš presne to isté,“privrel som oči keď mi vsal kožu na krku. Musím ísť. Nadýchol som sa jeho vône a až potom sa od neho odtiahol. Vrátil som mu šálku.

„Idem si nájsť ponožky,“prakticky som utiekol. Čo ak má Christián naozaj pravdu? Preplazil som celú podlahu v jeho izbe. Nie, nemá. Našiel som ich, konečne! Bol som kompletné oblečený a pripravený odísť. Zišiel som dole a Mathew práve prichádzal z vonku so psom. Pozrel sa ku mne a znova sa mu začal venovať.

„Môžme?“pustil ho do bytu.

„No,“vzdychol som. Obul som sa a vošiel s ním do výťahu.

„Ako sa cítiš?“prerušil ticho. Čo tak náhle?

„Fajn,“zameriaval som sa na stenu výťahu.

„Mám sa tváriť, že ti to verím?“výťah sa zastavil na druhom poschodí.

„Ak budeš taký dobrý,“odpovedal som mu než vošli obyvatelia z druhého. Všetci sme sa vydali svojim smerom.

„Čo tá náhla zmena nálady?“

„Čo ten náhli záujem?“

„Vždy sa zaujímam,“odpovedal trochu ublížene. Isteže, áno. Možno to trochu preháňam. Pokojne som sa nadýchol.

„Som unavený, všetko ma bolí a ty ma využiješ ako svojho robota v súboji s bratom. Nemaj mi za zlé, že som trochu náladový,“ otočil som sa k nemu aby som videl ako zareaguje. Usmial sa.

„To je fér... Je niečo čo ťa poteší?“

„Pokoj?“skúsil som.

„Dúfal som v niečo ako: Pohľad na to ako zhoríš vo svojom aute,“ napodobnil ma. Zasmial som sa. To je výstižné.

Všimol som si jeho pohľad a prestal.

„Celkom trefné,“pripustil som bez výrazu.

Išli sme mlčky. Toleroval, že mi nieje do rozhovoru. Prichádzali sme na naše sídlisko. Zastavil mi pred vchodom.

„Nezabudni,“pripomenul mi. Prikývol som a sledoval ho až kým sa mi nestratil z dohľadu. Čo to bolo za pohľad? Doma už nikto nebol. Znova som sa osprchoval aby som sa zbavil jeho vône. Najedol som sa. Dal si rozcvičku, čo sa už dlho nestalo. Vyčerpalo ma to ešte viac ako som už sám bol a tak zvyšok voľného času som prespal. V poslednom čase niesom sám sebou a k tomu unavený viac než dosť. Prebudil ma mobil. Vydesene som sa mykol a z pamäti zdvihol hovor.

„No?“spýtal som sa a až potom sa pozrel kto volá.

„Čakám ťa pred vchodom?“oznámil mi. Jasné, že áno! Pozrel som sa na hodiny. Bolo takmer pol tretej. Á, sakra! Vystrelil som z postele. Vzal si kľúče, zamkol a doslova preskočil celé schodisko. Keby sme boli v akčnom filme preskočím do auta cez okno. Otvoril som si dvere a nastúpil.

„Môžeš,“vydýchol som. Nemal som kyslík ani na dýchanie nie to ešte na rozhovor s ním.

„Zabudol si?“pozrel sa na mňa.

„Zaspal,“opravil ho. Naštartoval. Bolo nemožné aby sa tá chvíľa necvičenia na mne tak zle odrazila.

„Aký bol súd?“krotil som si dych a aj srdce.

„Dobrý. Obe strany sa dohodli,“odvetil. Neznelo to akoby dohoda oboch strán bolo to čo si predstavoval. Ale čo ja viem, že? Zabočil z hlavnej cesty. Pozoroval som kadiaľ ideme. Bolo zjavné, že jeho prácu somnou rozhodne preberať nebude. Kam vlastne ideme? Viem, že do telocvične, ale to je všetko. Mám obavy, že dneska ma zmasakrujú. Nepovedal by mi predsa, že ma vyskúša keby si nebol sám sebou istý alebo nie? Došli sme. Telocvičňa. Obyčajná.

Pozeral som sa na neho a dúfal, že mi niečo povie ako: „Daj si bacha, môj brat je fakt dobrý v útoku.“

Viedol ma mlčky dopredu. Mám z tohto miesta zmiešane pocity. Zaviedol ma do bočnej miestnosti od všetkých ľudí. Ryan a Christián tu už boli. Rozprávali sa spolu, teda od vtedy čo sme vošli. Čo robili pred tým mi nebolo celkom jasné.

„Meškáte,“zavolal k nám nahnevane.

„Beriem to ako poďakovanie,“odpovedal mu Mathew drzo. Narážať na ich aktivity, to bolo naozaj jeho štýlom.

„Potrebuješ sa rozcvičiť?“otočil sa ku mne Ryan. Ahm? Pozrel som k Christiánovi bokom oka a on za jeho chrbátom prikyvoval.

„Áno?“ vyčítal som a Christián ihneď prestal. Usmial sa.

„Fajn. Priestor je tvoj, Mathew,“otočil sa zase na brata, „nezasahuj,“varoval ho. Mám pocit akoby som sa chystal na súťaž. Dal mi čas natiahnuť sa. Všetci traja sa bavili v kruhu a trpezlivo čakali. Trvalo mi to asi desať minút. Nebolo to tak, že by som súrne potreboval rozcvičku. Urobil som si kompletku doma, takže. Skončil som. Ryan sa odpojil od kruhu a postavil sa predomňa.

„Nebudem ťa šetriť, tak to nerob ani ty somnou,“oznámil mi. Prikývol som. „Nevadí mi žiadny štýl boju,“dodal.

„Nejaké konkrétne pravidla?“spýtal som sa. (Cítil som sa ako kedysi z otcom: „Musíš to brať vážne a vedieť, že boj nieje hra ale dôležitá vec,“ na tej vete som vyrastal.)

„Nie,“odpovedal. Prikývol som na súhlas. Urobil krok dozadu a uklonil sa mi. To už som dávno nevidel. Odmrzol som a rovnako ako on som mu vyjadril úctu. Uklonil som sa. Boj začal a ani jeden z nás nepohol. Pozoroval ma a robil opatrné kroky do kruhu. Bolo to jednoduché. Obaja vieme čo hľadáme chyby. Ten kto nájde prvý slabý bod, zaútočí. Nie je to tak jednoduché. Hodnotenie súpera je jedna z najhorších a najťažších vecí. Nikdy si nikto nieje istý či vníma súpera správne. Ryan podnikol rýchli výpad a ja som sa vykryl. Zaujal som otvorený postoj a nechal ho útočiť. Je jasné, že one je tu ten čo hodnotí. Výpad na nohy. Uhol som doboku a zaútočil na jeho hruď. Bol rýchli. Bolo mi jasné už len atmosférou ktorú vytváral, že to nieje pouličná bitka. Vedel čo robí. Útočil opakovane a ja som ho odbíjal z ťažkosťou. Bol silnejší a jeho rany ma boleli. Bol si toho vedomí. Opakoval som mú ranu do ramena. Zachytil mi ruku a podkopol ma. Ihneď som reagoval a ušiel mu z pod nôh. Je jasné, že neútočí tak aby ma zničil ale vyčerpal. Funguje to. Opakovaná obrana a útok sa podpisovala aj na mne aj na ňom. Niekoľko krát ma dostal na zem ale vždy sa mi podarilo sa postaviť. Čím dlhšie to trvá tým ťažšie je pre mňa sledovať ho a vedieť sa brániť. Musím priznať, že po nejakom čase nevládzem. Je príliš dobrý a hlavne reaguje rýchlo. Nenecháva mi čas na to aby som mohol dýchať. Udrel ma do rebier pár centimetrov nad takmer vyliečenú ranu, ďalšiu ranu som dostal do tváre a tretia ma uzemnila na zem. Dočerta. Nepohol som sa a strop telocvične sa nechcel prestať rúcať.

„Postav sa,“rozkázal mi Ryan. Rozťal mi peru. Zrýchlene som dýchal a potil sa ako prasa. Okrem toho, bolo mi fakt blbo. Ako náhle som sa zastavil bolo ťažké pokračovať.

„Bijete sa sedemnásť minút. Ryan, nemyslíš, že sa do toho moc vkladáš a preháňaš to?“ zavolal k nemu Mathew.

„Sľúbil si, že nezasiahneš,“pripomenul mu pevne naoplátku. Ryan sa nadomňa naklonil a ja som sa prevalil na zdravý bok aby som sa postavil. Je jasné, že ak sa prestanem biť priznám, že mám toho dosť. Ryan je vážne dobrý. Nikdy som sa nedostal do takejto situácie. Zničil ma. Bolo jasné, že som prvé kolo prehral a na druhé nemám dosť síl. Postavil som sa. Nešlo o to aby mi povolil byť s Mathewom. Prijal som to ako tréning, ktorý som skutočne potreboval. Prehrať a naučiť sa znova postaviť. Dostať ma na zem po druhý krát trvalo ešte menej ako minule a vždy sa mu to podarilo inak. Nemusel mi viac krát kázať aby som vstal. Urobil som to pretože som to chcel.

„Ryan. Myslím, že už máte obaja dosť,“zasiahol Christián keď videl, že už nedokážem takmer dýchať. Postavil sa medzi nás. „Stačí, nie?“otočil sa k Ryanovi a ten sa uvoľnil. Boj skončil. Chváľabohu. Ihneď som sa zniesol k zemi. Ten poliš ma úplne zriadil. Obaja bratia mi dávajú riadne zabrať.

„Si v poriadku?“ oslovil ma Mathew. Otočil som sa k nemu a on mi natiahol ruku aby mi pomohol sadnúť si.

„Hej,“prikývol som. Kľakol si predomňa a podal mi fľašku vody. Musel ju kúpiť keď sme sa bili. Zabral som si ju a snažil sa ju otvoriť s roztrasenými rukami.

„Máš rozťatú peru ale aspoň žiadne monokle,“skonštatoval s pohľadom stále na mojej tvári. Obdaril som ho unaveným úsmevom a vypil celý obsah.

„Neruším?“ votrel sa medzi nás Ryan. Mathew sa postavil.

„Trochu to preháňaš,“zvýšil na svojho brata hlas.

„Pozri. Dohodli sme sa, že ho vyskúšam. Urobil som to,“nenechal sa zastrašiť Ryan. Dostal som uterák od Christiána.

„Dík,“mávol som mu a on iba súcitne prikývol. Ryan ignoroval hádku a otočil sa ku mne.

„Kto ťa cvičil?“spýtal sa ma.

„Otec,“odpovedal som a postavil sa. Bol som doteraz jediný na zemi.

„Ako dlho ťa učil?“

„Do desiatich.“

„Potom?“

„Sám,“odpovedal som mu takmer okamžite. Pretrel si dlaňami spotenú tvár.

„To je ten problém. Máš dobré základy ale v pokročilých pozíciach si si neistý a pomalý,“začal, „tvoja obrana zápästím je najväčším nedostatkom. Máš ich neohybné a slabé. Tak tiež, využitie tvojej sily je nepravidelné. Dokonalý útok je v pomere síl: 1, 2, 3 ale tvoj je 1, 3, 2,“zastavil sa a začal premýšľať. Všetci sme mlčali. Doteraz som si mohol naivne myslieť, že som dokonalý. „Tvoja kombinovaná ochrana z útokom je dobrá ale prechod medzi jednotlivými sústavami je nedokonalý. Keď sa obraciaš, nekryješ si dostatočne okolie, čo môže byť nebezpečné a toto ti hovorím aby si sa zlepšil nie aby som ťa urazil,“ dokončil.

„Bol si dobrý,“pochválil ma Christián.

„Môžeš byť oveľa lepší,“opravil ho Ryan.

„Dúfam, že nie si nikdy vážne zranený,“dodal Mathew. Pozrel som sa k nemu.

„Nie,“odpovedal som mu pokojne. Vzal mi prázdnu fľašku a prebodával ma pohľadom. Bolo mi hneď jasné, že vie, že úplne nezranený nie som. Vydýchol som si a radšej prehodil pohľad na Ryana. Všimol si môj pohľad.

„Cvič svoje zápästia a silu,“nakázal mi. Pozrel sa k bratovi, „Mathew, robíš obrovskú blbosť,“to znamená, že som prešiel.

„Ja viem,“ vydýchol s pohľadom niekam inam. Tak zrazu to už vie? „Prídeš na rodinnú večeru?“ vrátil sa očami k Ryanovi. Nevyzeral nadšene. „Pýtala sa aj na Christiána,“dodal. Nejako rýchlo sa zmenila téma aj atmosféra.

„A ty? Vezmeš jeho,“ mykol ku mne hlavou. Mňa? Aká rodinná večera? Pozrel som sa k Christiánovi, on vedel o čom sa bavia. Chytil som ho za plece a odtiahol ho bokom. Tieto tajomstvá o jeho rodine ma raz dostanú do hrobu.

„O čom je reč?“ spýtal som sa ho v tajnosti. Len medzi nami.

„Ich matka robí ako každý rok na výročie smrti ich otca rodinnú večeru,“vysvetlil mi rýchlo. Konečne som vedel niečo viac. Stavím sa, že Christán toho vie oveľa viac.

„Čo mi ešte vieš povedať o nich,“ukázal som k ním jemne rukou. Viem, že toto by som nemal robiť a hlavne nič vedieť ale ja konám impulzívne. Zostal zaskočený ale zjavne nevedel ako presne ma odpovedať. Popohnal som ho očami kým sa stále dohadovali.

„Nie som si istý či som ten pravý,“zachytil som ho za plecia. Čo to robím?!

„Povedz mi všetko,“stíšil som varovne hlas.

„Ahm, ich otec bol generál a Ryan bol jeho obľúbený syn. Mathew sa väčšinou staral o ich matku, ktorá ho zbožňuje. Do teraz mu napríklad dáva posielať jedlo z domu,“rozprával rýchlo na čo si spomenul. Stáva sa mojim spojencom a priblížil sa ku mne bližšie.

„Čo jeho bývala žena?“ spýtal som sa. Zasekol sa.

„O nej moc neviem. Iba krátko viem o jeho manželstve. Takže, možno vieme v podstate to isté: Jeho žena sa vydáva ale aj napriek tomu majú oboje rodiny medzi sebou stále dobré vzťahy, kvôli dieťaťu,“zhrnul informácie, ktoré si myslel, že vieme. Ja som ich ale nevedel. Dostal som silnú ranu. Dieťa? Má dieťa? Pozrel som sa na Mathewa. Pustil som Christiánove plecia. Nie lenže mi zabudol spomenúť, že okrem bývalej ženy má aj dieťa ale on ma ešte aj pozval na svadbu kde bude aj ona aj dieťa. Vydal som sa pomaly k nemu. Prečo by robil niečo také?! Opustiť dieťa a radšej sa „zabávať“ somnou! Celý ten čas?! Zmieril som sa s tým, že má bývalú ženu ale ja sa nemôžem pozrieť na jeho dieťa a vedieť čo som s ním robil. Všimli si, že sa blížim.

„Uhm, Jordy?“vyslovil neisto Christián. Pozeral som sa Mathewovi do očí. Ako mohol?! Už len kvôli dieťaťu. Napriahol som sa a celou silou ho udrel do nosa.

„Ty zkurvysyn!“zachytil si nos a ja som si želal ublížiť mu ešte viac. Ryan sa ma snažil zachytiť ale uhol som sa.

„Prijal som fakt, že máš bývalú a aj to, že by som jej čelil ale,“zdvihol ku mne oči s nosom v rukách. Nechápal.

„Ja nemôžem,“vzdychol som, „už nemôžem,“hlas sa mi zasekol. Načo sa snažím?! Sotil som ho z mojej cesty. Ešte som sa takto necítil. Skutočne nikdy!

Rozrazil som dvere na telocvični a vyšiel von. Nevládzem. Prečo sa cítim ako mi ma upálili, vykuchali a nabodli na kôl aby ma ožrali vtáky. Pripadá mi to ako by to celý čas plánoval. Trestať ma, zničiť ma spôsobom, ktorý by som najmenej čakal. To, že ma to tak zasiahlo muselo znamenať, že Christián mal pravdu celí ten čas a nebol jediný, aj samotný Mathew ju mal. Celý ten čas! Nevidel som pred seba, bolela ma hlava. Plakal som. Po dlhej dobe som naozaj reval. Kvôli nemu?! Áno i nie, plakal som pretože som hlupák, ktorý si až teraz uvedomil, že ho milujem. 

Jeho.

Sex a blízkosť nebolo jediné čo som miloval, bol to celý čas ten kretén, klamár, tyran ….

Došiel mi kyslík a ja som sa musel zastaviť. Aspoň na chvíľu.