„Och, už musím ísť. Mám tu návštevu.“ pozrie sa Nick na hodinky, „Seb. Dohliadni na Danteho, prosím.“ Otočí sa ku mne: „Ty,“ ukáže na mňa prstom, „skús sa nedostať do problémov.“ Urazene sa nafúknem. Čo si ten trubiroh o mne myslí?

„Dante? Pôjdeme von? Je tu jazero.“ pýta sa ma Sebastián.

„Áno, áno.“ prikyvujem a moja zlá nálada, spôsobená Nickovou poznámkou, je hneď v ťahu.

Kráčame po smragdovozelenom trávniku. Slniečko príjemne hreje a ja nastavím tvár miernemu vetríku, ktorý vanie od lesov. Nakoniec to tu nie je až také zlé. Zvedavo sa obzerám po okolí. Prepletáme sa stromami na okraji lesa. Je to takmer magické. Hra zlatých slnečných lúčov farbená zeleným baldachýnom listov. Vo vzduchu sa trbliecu drobné čiastočky prachu. Farebné motýle predvádzajú vzdušné tance.

Riky vrčí. Prekvapene pozriem na psa. „Čo sa deje?“ pozriem sa smerom kam upiera pohľad. Je tam jazero. Ale to čo zaujalo pozornosť môjho psa je skupinka deciek a akýsi tvor, ktorý sa pred nimi krčí. Tá vysoká postava a dlhé hnedé vlasy sa mi zdajú známe. Odkiaľ?

Bez rozmýšľania vletím medzi nich. „Hej, čo to robíte?“ spýtam sa s temným pohľadom v očiach. Môj pohľad sa stretne s tým fialovým. Aha, zapne mi. Už viem kto to je.

„Tss, čo teba do toho?“ arogantne sa pýta Koguo.

„Tuším ťa nenaučili slušnému správaniu. Iba bastard ublíži bezbrannému. Len slaboch si vyberá niekoho slabšieho ako je on sám.“ Urážam ho ani pri tom nemrknem. Keigo Kogua si to nakoniec zaslúži. Riky mi napäto stojí po boku.

Sebastián niečo kričí. Ale táto situácia mi nedovolí ho vnímať. Plne sa sústredím na tú partičku predo mnou a okrajovo vnímam to stvorenie čo sa mi krčí za chrbtom.

No jasné, lovci používajú mágiu. To len ja neviem ako na to. Uvedomím si potom, čo mi ostrá bolesť prejde rukou a vidím planúce pohľady tých deciek. O ou. No Dante, teraz sa ukáž ako sa dostaneš z tohto. Použijem hrubú silu. Napriek bolesti a pocitu teplej lepkavej tekutiny čo mi steká po lýtku a vpíja a do nohavíc sa pohnem vpred. Vrazím menšiemu, tučnejšiemu chlapcovi do zubov až sa prekotí. Ešte, že sme dnes s Nickom trénovali. Počas boja s presilou si vytváram nový štýl. Zložený z toho elegantného bojového umenia, čo som sa učil dnes a drsného štýlu, ktorý mi je dôverne známy z môjho doterajšieho života. Riky má čo robiť s tými ich zvermi.

Medzitým nič netušiaci Nick Holden...

...spokojne popíja kávu so svojím bratom. Až pokým ho Zara nezačne poplašene ťahať za vlasy.

„Au, čo robíš?“ spýta sa jej agent a naviaže s ňou mentálne spojenie. Rýchlo mu posiela v obrazoch katastrofický scenár na kusy roztrhaného toho divného šteňaťa s tak zvláštnymi bielymi vlasmi pretkanými čiernou.

Agent pochopí: „Do riti. Nemôže vydržať ani chvíľu bez toho aby robil problémy?“

„Čo sa stalo? Kto robí problémy?“ vyzvedá Nickov brat Mike.

„Poď so mnou a uvidíš.“ rýchlo vyzve Mikea.

Rýchlym krokom vyrazia z hradu. Mike síce kríva od doby čo bol v Doktorovej „starostlivej“ opatere ale na rýchlosti mu to neubralo.

„Rýchlo k jazeru.“ povie s obavami Nick a s Mikeom po boku sa rozbehne.

Obaja neveriaco pozerajú na scénu, ktorá sa odohráva pred nimi. Bezradný Sebastián sa snaží zastaviť Danteho a skupinku študentov, ktorí stoja proti sebe. Zatiaľ čo decká vrhajú po vlkovi kúzla, ten útočí len hrubou silou. Dokonca sa pravdepodobne necíti na toľko v ohrození aby využil podobu mesačného vlka. Takže sú zatiaľ všetci nažive. Síce krvácajú ale sú živý. V priebehu niekoľkých úderov srdca, sú dvaja vyradení z boja.

Sebastián vykríkne zúfalým hlasom: „Bariéru!“

Bratia sa spamätajú okamžite vyšlú svojich spoločníkov dračicu Zaru a netopiera Flipa a Sebastián Frenkieho aby vytvorili trojuholník okolo zápasiacej skupiny. Oni sami sa rozdelia Sebastián a Mike a oproti nim Nick a vytvoria červenú bariéru, ktorá rozdelí študentov a Danteho.

„A dosť!“ zavelí prísne Nick, „vy na ošetrovňu.“ Fialový pohľad ešte zúrivo šľahne na mladíka na druhej strane bariéry ale agenta si nedovolí neposlúchnuť ani on.

***

Akonáhle sa dali na odchod ja sa začnem venovať tomu stvoreniu, ktoré som pred nimi chránil. Zvedavo si ho obzerám. „Čo si zač?“ prihovorím sa upokojujúcim hlasom vystresovanému zvieratku. Mláďa na mňa cerí ostré zúbky. Keď sa k nemu približujem oháňa sa chvostom, na konci ktorého sú ostré tŕne. Telo mu pokrývajú lesklé šupinky, ktoré odrážajú slnečné svetlo a medzi lopatkami vyrastajú krídla. Zviera je sivé ale slnečné odlesky mu dodávajú kovový nádych. Hustá tmavá krv vyteká z otvorených rán.

„No tak neboj sa maličký.“ ďalej sa pokojne prihováram mláďaťu. „Neublížim ti.“ snažím sa získať si ho. „Ššš len pokojne.“ opatrne k nemu natiahne ruku. Zviera sa mi zahryzne ostrými zúbkami do dlane. Druhou rukou ho začnem upokojujúco hladkať. Toto nie je prvýkrát čo pomáham zranenému a nebezpečnému zvieraťu. Je to mláďa, len sa bojí. Vidím ako mi začína dôverovať. Cíti teplo, ktoré sála z môjho tela. Povolí zovretie čeľustí a začne sa ku mne túliť. Usmejem sa, vezmem tvora do náručia. Obrátim sa k trom dospelým lovcom, ktorí neveriaco pozerajú na to čo zas vyvádzam.

„Ty vieš vôbec čo to máš v rukách?“ pýta sa ma Nick.

Nechápavo pozerám: „Ako to asi tak mám vedieť? V živote som nič také nevidel.“

„To je renrak. To čo máš v rukách je mláďa veľmi vzácneho druhu draka.“ Vysvetlí Mike a vydá sa smerom ku mne.

Čo tu chce ten chlap? Nedôverčivo na neho pozerám a začnem ustupovať. Chce mu ublížiť? Chce ho skúmať?  Zavetrím ale kvôli pachu mojej a renrakovej krvi nie som schopný cítiť nič.

„Aj ty si zranený mal by si ísť na ošetrovňu.“ Pokračuje v približovaní sa ku mne.

Po slove ošetrovňa zo mňa zázračne opadla všetka únava. Nie tam ma teda neodstanú. Šialený strach mi musí doslova žiariť z očí. Renrak vycíti vnútornú zmenu vo mne. Vypískne a viac sa ku mne pritlačí. Utiecť. Táto myšlienka mi víri hlavou.

„Počkaj,“ počujem Nickov hlas a mierne natočím hlavu, „nemusíš na ošetrovňu. Privedieme Iana. Dobre?“

Neveriaco sa na neho pozriem. Naozaj, naozaj privedú Iana? Iba prikývem a stále ostražito čakám. Uvedomujem si že mladý renrak potrebuje ošetriť.

„Ehm...“ prečistím si hrdlo, „Nick? Môžem ošetriť rany tuto dráčaťu?“ Spýtavo na neho pozerám.

Prikývne: „Poď so mnou.“

Vedie ma do svojho bytu. Spolu s nami ide aj Mike. Čo tu chce ten chlap? Vŕta mi hlavou. A aké má plány s Nickom? Oni spolu niečo majú? Neuvedomujem si to ale tlmene vrčím vždy, keď sa k Nickovi priblíži na vzdialenosť, ktorá sa mi zdá nevhodná. Čo je takmer stále.

„Wrrr“ tentokrát je to ostrejšie. Tí dvaja sa o niečom rozprávajú a dostávajú sa nebezpečne blízko jeden vedľa druhého.

Nick na mňa pozrie: „Dante čo je?“ „Jaj, som vás nepredstavil.“ spomenie si. „Mike,“ obráti sa na orieškovookého Mikea, „toto je Dante Moon, študent na akadémií lovcov, teda vlastne môj študent. Dostal som ho ako misiu.“ Potom pozrie na mňa: „Dante, toto je Mike Holden, môj brat.“

Brat? Takže Nick je v bezpečí. Uškrniem sa a potrasiem si rukou s Mikeom. Ďalšia cesta do Nickových komnát prebieha už v pokoji.

„Umy ho, týmto mu rany potri a obviaž mu ich.“ Inštruuje ma Mike. On sa totižto stará v rezervácií  o magické a mýtické bytosti, ktoré to potrebujú. Viem on by bol zručnejší pri ošetrovaní mláďaťa renraka ale tento tvorček ho jednoznačne odmietol. Po ošetrení renraka ešte kontrolujem Rikyho. Má pár škrabancov ale nie je to nič vážne.

Zacítim Iana. Bezhlavo vyskočím a rozbehnem sa k nemu. Napriek bolesti a únave sa mu vrhnem do objatia. Rany mi už nekrvácajú oblečenie čo sa na ne prilepilo sa o to postaralo.

„Tak čo si zasa vystrájal?“ pýta sa ma káravo.

„Ja nič.“ tvárim sa nevinne.

„Prosím, mohli by ste mu ošetriť rany? Zachraňoval to mláďa, ktoré drží v rukách.“ Bonzne na mňa Sebastián.

Hodím po ňom zamračený pohľad.

„Tak ukáž.“ požiada ma Ian. Nick, Mike a Sebastián nám prenechali celú izbu. „Stále musíš zachraňovať nebezpečné zvieratá?“ hreší ma Ian zatiaľ čo dezinfikuje a zašíva moje rany. „Jaziev už máš viac než dosť. Potrebuješ ďalšie?“

„Keď ti to tak vadí. Tak ma nechaj tak. Nepotrebujem to ošetriť, zahojí sa to.“ Už som z toho nervózny. Navyše Ianove dotyky, jeho blízkosť, jeho vôňa mi spôsobujú nemalý problém tam dole. Vždy som bol na Iana vnímavý ale teraz keď sa prebudila moja stránka mesačného vlka všetko vnímam oveľa intenzívnejšie. Ak rýchlo neprestane neudržím sa a skočím po ňom.

Ian sa mi otočí chrbtom. Niečo hľadá vo svojej taške. Ja ako zhypnotizovaný vstanem a zozadu sa pritlačím na jeho telo. Aj cez jeho oblečenie cítim ako hreje. Jeho vlasy ma šteklia na krku. Hlasno nasajem jeho vôňu. Ian sa otočí a odtláča ma od seba.

„Dante, no tak. Prestaň som ženatý a budem mať dieťa.“ snaží sa ma odradiť od zámeru. Nie som schopný vnímať slová a tak mi jeho hlas vysiela do tela ďalšie výboje vzrušenia. Zachvejem sa. Začnem mu rozopínať gombíky na košeli. Vzrušením pritom vrčím a ťažko dýcham.

Ostrá bolesť mi vystrelí do celého tela. Skácam sa na zem. Zviniem sa do klbôčka sa snažím sa nájsť logické vysvetlenie tej bolesti. Nie som schopný ani pohybu. Bolesťou doslova revem. Ian na mňa nechápavo treští oči. Rovnako ako Sebastian, Mike a Nick, ktorí pribehli. Všetci strnulo stoja a nevedia čo sa deje. Riky zachráni situáciu. Vezme sivého renrka jemne do papuľky zdvihne ho do vzduchu. Tým ho donúti pustiť zo zovretia ostrých zubov môj rozboľavený nástroj lásky. Vtedy všetkým došlo čo sa stalo. Vyprsknú v smiech. Urazene zazerám na toho zákerného draka. Nick s Mikeom sa ku mne sklonia. Pomáhajú mi na nohy. Mike vytiahne akúsi mastičku a zároveň do mňa Ian leje niečo proti bolesti. Zvinutý v klbku v Nickovej posteli čakám pokým bolesť ustane. Lieky zabrali. Ja sa viac zahrabem do perín. Myslím, že mi dali aj niečo na spanie. Čím je bolesť miernejšia tým viac sa mi chce spať. Ian ako už toľkokrát, keď som sa vrátil pomlátený a polámaný z boja sa zachová ako starostlivý brat. Sedí vedľa mňa a upokojujúco ma hladí. Tento prejav nežnosti mi zahreje srdce ale našťastie nevyvolá žiadnu búrlivú reakciu môjho organizmu.