Otvorím oči. Chvíľu neveriaco žmurkám. Čo robí ten chlap v mojej posteli? Uškrniem sa. Pritisnem sa ešte tesnejšie k tomu pevnému telu agenta. Tak príjemne hreje. So zavretými očami si vychutnávam jeho blízkosť, jeho vôňu. Jazykom mu opatrne prejdem po perách. Mmm, mňam. Nežne sa dotýkam tých krátkych čiernych vlasov. Sú tak príjemné. Len musím byť potichu a nezobudiť ho. Síce vôbec netuším ako sa objekt mojich túžob dostal do mojej postele ale to je teraz nepodstatné. Kradnem si bozky z jeho pier.  Ešte jeden a ďalší. Pozerám sa do tých úchvatných očí a znovu zakúšam chuť tých lahodných úst. Počkať čo? Pozerám sa mu do očí? Veď má spať. Opatrne sa odtiahnem a kontrolujem toto zistenie. Znovu sa topím v tých modro-strieborných dúhovkách. Neodťahujem sa, na moje šťastie ani Nick neprotestuje. Renrak pristáva medzi nami. Šťastne pohladím dráčika po hlavičke. Spokojne sa ku mne pritúli a zazerá na Nicka.

„Dobré ráno.“ usmejem sa. Úsmev sa mi mení v bolestivú grimasu, na chodbách sa ozýva poriadny rachot. Zvuk mi spôsobuje ostrú bolesť hlavy. Zavriem oči, chytím sa za hlavu. Nedokážem ani myslieť.

„Dante, čo je?“ znepokojene sa ma pýta Nick.

„Hlava,“ snažím sa rozprávať, zatiaľ čo predýchavam bolesť, „bolí.“

Nick škrípe zubami: „Ja ho zabijem.“

Zviniem sa do klbôčka.

„Zostaň tu.“ šepká Nick., vstane z postele, upraví sa a už odchádza.

Riky dobehne ku mne. Vycítil, že mi je zle. Oblizuje mi ruku. Skočí do postele, kde pred chvíľou ležal Nick. Dáva pozor na mňa i na renraka. Ležím nehybne so zavretými očami a snažím sa spomínať na ráno. Zavŕzgajú dvere. Vstúpil Nick, hneď za ním sa tlačí Mike. Ruku ma priloženú k tvári. Začína mu to opúchať a rysuje sa poriadna modrina.

„Dante, vypi toto.“ Hovorí na mňa starší z bratov a podáva mi tekutinu v pohári.

Podozrievavo sa na to pozriem. Ale rozhodne sa nemám k tomu vziať si to a nie ešte to aj vypiť. Nick ku mne pristúpi, vezme bratovi z rúk pohár. Podoprie ma aby som sa mohol napiť. Napriek bolesti sa mi srdce zalieva blahom. Poslušne vypijem tú odporne chutiacu vec. Po pár minútach bolesť hlavy ustupuje. Nespokojne sa vrtím v posteli, čo spozorujú obaja bratia.

„Už ti je lepšie?“ pýta sa starostlivo Nick.

„Uhm.“ prikývnem, nebudem mu predsa vešať na nos, že tá hlava stále boli, hlavne, že už je to znesiteľné.

Vstanem z postele a zamierim do kúpeľne. Renrak ide so mnou. Miluje vodu. Pustím na seba sprchu a snažím sa zistiť ako sa dostal sexi agent do mojej postele. V hlave mám úplne prázdno. Renrak okolo mňa šťastne poskakuje. Zrazu jeho pozornosť zaujme moje prebúdzajúce sa mužstvo. Tvári sa ako šelma pri love.

„Seth, neopováž sa.“ trochu so strachom ale prísne upozorním mláďa.

Strieborné oči sa uprú do tých mojich. Roztiahne krídla. Krídla, niečo mi to pripomína. Snaha o vylovenie spomienok len zhorší bolesť hlavy. Odrazí sa od zeme a skočí mi do náručia. Zachytím ho. Usmejem sa na túto malú potvoru. Túli sa ku mne. Ešte chvíľu si užívame spoločnú sprchu, i keď ja by som tu radšej mal istého lovca. Konečne sa odhodlám vyliezť z bezpečia kúpeľne. Samozrejme, žiadne šaty som si nevzal. No čo, omotám si uterák okolo bokov. Vojdem do svojej izby. Obaja bratia na mňa uprú pohľad. Ignorujem ich. Zo skrine vytiahnem čisté, voľné tepláky. Zaleziem naspäť do kúpeľne. Seth mi celý čas robí spoločnosť spokojne usadený na mojom ramene. Už oblečený sa vraciam späť do izby.

„Pôjdeme na raňajky a potom budeme pokračovať v tvojom výcviku.“ informuje ma môj posteľový spoločník.

***

„Dante na čo zasa myslíš?“ kričí na mňa Nick.

„Na teba.“ drzo poviem a pozriem mu do očí.

„Sa konečne sústreď. Si myslíš, že ma baví tráviť čas tu, keď môžem byť v teréne?“ nevrlo na mňa zazerá.

„A si myslíš, že mňa toto baví? Poviem ti je to ohromná sranda.“ už som vytočený. Pokračujem v mojom monológu: „Tak agentík sa chce sťažovať? Nech sa páči, ja som sa o toto neprosil.“

„Ty jedno malé drzé šteňa.“ Reve na mňa vytočený Nick.

„Ty jeden mrzútsky dedko.“ to má za to drzé šteňa.

„Znovu!“ ostrý príkaz.

„Nie.“ čo si o sebe myslí?

„Povedal som znovu!“ myslím, že o chvíľu sa rozletí od jedu.

„Ja som povedal, že nie.“ aj ja som už s nervami v koncoch.

„Neser ma a poslúchaj.“ úplne vynervovaný agent mi z blízka výhražne pozerá do očí.

„Prosím? A kto si ty, že ťa mám poslúchať? Kráľ Nick Holden?“ posmešne poviem.

„Ty jeden drzý skrček, mám ťa tak akurát dosť.“ nezvláda situáciu agent.

„Vaše veličenstvo.“ vystrúham mu poklonu a spravím čelom vzad. Ráznymi krokmi mierim ani neviem kam, hlavne čo najďalej od toho trubiroha.

„Študent Moon.“ ozve sa Isanov hlas. Prevártim očami toto nemôžu myslieť vážne.

„Čo chceš?“ vyšteknem.

„Riaditeľ ťa chce vidieť,“ oznamuje mi, „máš dnes nejaké preskúšanie. Prosím nasleduj ma.“

Rázne kráčam za Isanom ponorený vo vlastných myšlienkach.

„Vitajte študenti,“ oslovuje nás akási žena v ružovom klobúku, „som tu aby som posúdila vaše schopnosti. Dnes budeme preverovať ako zvládate protokoly číslo 218 a 599.“

Bezradne sa okolo seba obzerám. Nemám najmenšie tušenie čo za protokoly by to mohli byť. Obhliadam situáciu sú to len mladší lovci z posledného ročníka. Alesiu tu nevidím, zato sa tu vyskytuje ten fialovooký somár. Moja nálada sa už dávno nachádzala ďaleko pod bodom mrazu, teraz klesá ešte nižšie. Okrem toho všetkého ma celý deň bolí hlava a ja netuším prečo.

„Nasledujte ma.“ vyzve nás poskok ženy v ružovom klobúku.

Vedie nás k akejsi bráne. Obzerám si neznámy priestor. Vyzerá to ako postapokalyptické mesto. Zrútené budovy, vraky áut... Každý  dostávame mapu s označením bodu kam sa máme dostať. Vpúšťajú nás tam len po dvojiciach. Mne priradili typickú blondínkovskú pipinu. Ešte zazriem Nicka ako sa dohaduje s riaditeľom a už vstupujem do zničeného mesta. Moje citlivé uši zachytia zvuk blížiacej sa guľky. Strhnem blondínu k sebe a hodím sa s ňou k zemi. Musím jej rukou zakryť ústa, lebo jej pišťavé výkriky prehlušujú všetko naokolo a stupňujú moju bolesť hlavy.

„Čuš.“ zahriaknem ju.

Urazene sa oduje ale aspoň je ticho. Ten jej miláčik maličká sovička sa ma tuším tiež zľakla, sadla si pipine na rameno a čušala tiež. A možno sa len bojí renraka, ktorý tróni na mojom ramene a cerí ostré zúbky. Riky mi potichu našľapuje po boku. Rúti sa na nás akési obrnené vozidlo. Uskakujem z cesty a pipinu ťahám za sebou. Tá by tu sama neprežila ani dve sekundy. No super odskočil som priamo pod strom odkiaľ sa na nás zosypalo asi 15 hadov. Blonďatá pipina spustí vresk ako na povel. Unavene si prejdem rukou po tvári už mám toho vážne dosť.

Beriem ju za ruku a ťahám za sebou. Radšej sa čo najskôr dostať do cieľa nech sa zbavím mojej nevítanej spoločníčky. Ustavične sa na niečo sťažuje. Ako by som ja za toto mohol. Mám chuť rozbehnúť sa a vraziť hlavou priamo do tej polozrútenej steny predo mnou. Zhlboka sa nadýchnem. Zahneme do bočnej uličky aby sme sa vyhli otvorenému priestranstvu. Zúrivý brechot mi napovie, že toto nebola najšťastnejšia voľba. Stojím v strede ulice, Seth mi verne sedí na ramene a Riky stojí po boku. Nebudem bežať. Blondínu som strčil do jednej zrútenej budovy, nech sa tam schová kým nepominie nebezpečenstvo. Rútia sa na mňa dva obrovské psy. Pokojne stojím v strede. Psy to prekvapí, spomaľujú. Pozerám im do očí a výhražne zavrčím. Psy zastavujú. Stoja a premeriavajú si ma pohľadom. Neustúpim, znovu vrčím a ukazujem tak moje predĺžené tesáky. Má to efekt, pomaly sa blížim ku psom. Ľahajú si a čakajú na mňa v podriadenej pozícií. Hľadím oba psy po hlave. Otáčam sa. Oba psy sa zdvihnú a nasledujú ma. Uvrešťanú pipinu držím za ruku, teraz už taká uvrešťaná nie je. Cítim z nej strach. Veľmi sa bojí. Pevne ju držím za ruku a vykročím. Psy nás nasledujú úplne pokojne. Konečne vidím cieľ. Je tam brána. Prichádzame k bráne, otvárajú ju. Dievča sa rozbehlo. Sakra začujem za sebou vrčanie oboch zvierat. Korisť, ktorá pred nimi uteká je lákavá. Dožadujú sa adrenalínu z lovu. Zhlboka sa nadýchnem, nechávam mesačného vlka aby ma prestúpil. Trblet na mojej koži. Vlčie uši vo vlasoch. Predĺžené tesáky. Zmysly zostrené na maximum. Vnímanie sveta hlavne na základe teploty mojej koristi. Psy práve vybiehajú za blondínkou. So zavrčaním sa dlhými skokmi ženiem za nimi. Predbieham ich a zastanem pred nimi. Je mi jasné, že teraz sa boju nevyhnem. Rikyho aj Setha som poslal s dievčaťom aby šli k Nickovi. Zastavujem pred psami. Hrozivé vrčanie sa ozýva z troch hrdiel. Prikrčím sa ku skoku. Zrazím sa s jedným zo zvierat. Tým dominantnejším. Pohryzie ma, ja mu to oplatím rovnako. Snažím sa ho svojou váhou tlačiť k zemi. Zisťujem, že to nedokážem. Pažami obopnem zvierací krk a pritlačím zviera k sebe do tesného objatia. Dochádza mu kyslík. Skučí. Z posledných síl mi oblizne tvár podriadi sa. Vstávam od tohto zvieraťa a presúvam svoju pozornosť na to druhé. Z očí mu vidieť strach. Bojí sa ma. Ustupuje, líha si a ukazuje mi brucho. Psy vyskočia na nohy a s pokorne vrtiacimi chvostmi sa mi otierajú o nohy. Poškrabkám ich a naznačím aby šli strážiť teritórium. Poslúchnu moju výzvu a rýchlym klusom sa vzďaľujú. Konečne aj ja zamierim k bráne. Adrenalín ani moja podoba mesačného vlka ma stále neopúšťa. Zavetrím známu, dráždivú vôňu. Snažím sa čo najskôr dostať k jej zdroju. Tých ľudí je tu tak veľa. Všetci sa tlačia na to čo je moje. Nick je môj ustúpte. Z hrdla sa mi derie zlovestné vrčanie. Približujem sa k agentovi. Nick úplne stuhol a strnulo na mňa pozerá. Priblížim hlavu k jeho krku a nasajem tú opojnú vôňu.

„Mladý muž, vy nemáte vôbec žiadne spôsoby.“ škrekľavý hlas ženy v ružovom klobúku podráždi môj citlivý sluch a pritom mi ešte prstom štuchá do hrude.

„Otravná baba.“ zamrmlem a odsotím ju do davu.

Schytím agenta a rozbehnem sa preč. Práve teraz mi je jedno kam. Neznesiem už aby sa na môjho agenta tlačila taká hromada ľudí, aby sa ho dotýkali, aby... čokoľvek. Je môj.