„Kate, ty si tehotná.“ uvedomím si zrazu.

Vykročím k šokovanej žene a objímem ju.

„Gratulujem, budeš mama.“ usmejem sa.

„A-a-a-ako to vieš?“ pýta sa neisto.

„Ver mi, cítim to.“ ubezpečujem ju a stále ju držím v objatí.

Kate sa rozžiari a objatie im opätuje. Sebastian na mňa prekvapene pozerá. Vtedy do miestnosti vstúpia Ian s Nickom.

„Zlato, deje sa niečo?“ ustarane sa pýta Ian.

Vtedy pustím Kate so svojho objatia. Pozriem jej do očí a usmejem sa. Tak do toho dievča. Kate pristúpi k Ianovi.

„Miláčik, čakáme bábätko.“ oznámi mu nadšene.

„Kate, láska....“ nenachádza Ian slová a z očí mu kvapkajú nádherné slzy radosti.

Cítim sa strhane, vyčerpane a prázdno. Obraz, ktorý pred sebou vidím je nádherný. Napĺňa ma teplom, sú šťastní. Môj Ian je šťastný. A bolesťou, aby im to zostalo ja musím preč.

„My už pôjdeme.“ preruší rozbor mojich pocitov Sebastianov hlas.

Na tvári vykúzlim ten najšťastnejší úsmev. Ian s manželkou nás odprevádzajú až k nášmu autu.

Puf. Ozve sa. Spozorniem. Čo to? Obzerám sa okolo seba. Telo pripravené na boj. Obaja lovci robia to isté. Tiež to počuli a cítia niekoho. Naši spoločníci nervózne sondujú okolie. Tak kde si? Čo tu chceš? Už ho vidím. Iskrivý oblak odhaľuje nevítaného návštevníka. Striebristé vlasy, čierne oči, úzke pery. Vychudnutá vysoká postava. Oblečený je celý dozelena. Čo sa v sekunde zmení a jeho telo halí čierny habit.

„Čo tu chceš?“ zavrčím nevrlo.

Nepáči sa mi. Cítim z neho nebezpečenstvo. Nedovolím mu aby ublížil Ianovi alebo Kate. O ich dieťatku ani nehovorím. Za nich som ochotný obetovať svoj život.

„Tak je to pravda. Beštia ako ty žije. Mal si byť už dávno mŕtvy.“ Prenesie hlasom pripomínajúcim škrekot vrany. „Prišiel som to napraviť.“

Nejak nechápem čo chce urobiť. A prečo chce zabiť práve mňa? V živote som nikoho ako on nevidel. Nikomu som nič neurobil. Ale skôr ako stihnem zareagovať ucítim bolesť ako nikdy v živote. Čo to? Moje kosti sú ako v plameňoch. Cítim ako dopadám na kolená. Bojujem s tým. Čo to do pekla je? Prečo? Ničomu nerozumiem. Odrazu cítim ako sa mi predĺžili tesáky. Bolesť ma zbavuje zdravého rozumu.

„Chráňte ich, prosím.“ žiadam lovcov hlasom plným bolesti.

Zrýchlene dýcham. Svet sa mi mení pred očami. Intenzívne vidím iba teplo, čo vydávajú ľudské telá. Myslím, že sa mi zostrili všetky zmysli. Cítim pach toho čarodeja. Či čo to je. Mojím telom prejde ďalšia ostrá vlna bolesti. Zvíjam sa na zemi. Sebastian a Nick sa o niečo snažia. Nie som schopný ich vnímať. Už dosť. Z hrdla sa mi vyderie zvierací rev. Pozbieram všetky sily čo mi zostali. Myslím, že Nick so smaragdovou dračicou práve narušili čarodejovu bariéru. Vyrušilo ho to zo sústredenia.  Ani neviem kedy sa tu zjavil ten druhý s ktorým bojujú Seb a Frenkie. Riky stráži Iana s Kate. Napnem svaly. Rozbehnem sa. Skočím. Čarodej skončí priklincovaný pod mojim telom. Ja sa neovládnem. Tesáky zabodnem do jeho hrdla. Na jazyku ma pošteklí chuť čerstvej, teplej krvi. Ostré hroty tesákov prenikajú stále hlbšie. Sipivý chrapot sa derie z hrdla mojej obete.

„Nie.“ ženský výkrik.

Obrátim svoju pozornosť za tým hlasom. Z úst mi odkvapkáva krv. Vidím Kate ako v mdlobách padá Ianovi do náručia. Uvedomím si pohľady lovcov i Iana. Ja, ja čo som to? Obrátim pozornosť na toho podo mnou. Zdesene od neho uskočím.

„To to to... to ja? Čo čo čo čo som to? A-a-a ako?“ Zdesene koktám.

Sebastián pribehne k zranenému čarodejovi. Vidím modrú žiaru, ktorá čarodejovi uzatvára rany. A následne jeho telo obmotajú povrazy. Odtiahne ho k tomu, s ktorým bojoval. Vyčerpaním sa suniem k zemi. Nedokážem viac stáť na nohách. Očakávam tvrdý dopad na zem. Miesto toho ma zachytia niečie hrejivé ruky. Do uší mi prenikne upokojujúci hlas.

„Ššššš, len pokojne. Neboj sa, bude to v poriadku.“ Šeptá mi Nick.

Vnímam ešte, že pribehli Ian s Kate.

„Si v poriadku?“ strachujú sa.

„Nebojte sa, je len vyčerpaný. Vezmeme ho späť na akadémiu. Bude v poriadku.“ Počujem Nickov hlas.

Je mi zima. Moje telo ešte stále bolí. Zatvárajú sa mi oči. Chce sa mi spať. Nick so Sebastianom ma dostanú do auta. Nick si sadne ku mne dozadu a nechá moju hlavu na jeho kolenách. Upokojujúco ma hladí vo vlasoch. Viac sa k nemu pritúlim a zaspím.

Zatiaľ čo som mimo

Pokojný dych naznačuje že spí. Ale kňučanie, ktoré sa mu derie z hrdla dáva jasne najavo ako trpí.

„Seb?“ ozve sa Nick. „nemáš tu deku? Celý sa trasie. Musí mu byť zima.“

„Kruci, deka zostala v kufri. A tam sú teraz tí dvaja. Nemyslím, že mu ich pach spraví dobre.“ Odpovie Seb. „Ale hoď na neho aspoň toto.“ Podáva Nickovi svoju mikinu. Ten ňou prikryje mladíka s bielymi vlasmi pretkanými čiernymi prameňmi.

„Čo je vlastne zač? Ako je možné, že po tom kúzle čo ho zasiahlo bol schopný pohybu? A čo tie jeho tesáky a uši?“ Kladie otázky agent.

„Neviem. A podľa jeho reakcie myslím, že on sám o tom nič nevie. Ale možno dostaneme odpovede od tých dvoch čarodejov.“ Nestráca nádej Sebastian.

Ticho v aute opäť pretne bolestné skučanie. Nick ho hladí, šeptá upokojujúce slová, len nech sebou nehádže. Mohol by si ublížiť ešte viac. Riky si sadne a hlavu mu zloží na hruď. Zara, Nickova smaragdová dračica sa znesie vedľa Rikyho hlavy a Frenkie sa obmotá mladému lovcovi okolo ruky. Všetci traja cítia, že trpí a snažia sa mu pomôcť. Tieto vnemy mladíka upokoja.

***

„Seb, musíme ho dostať na ošetrovňu. A my dvaja tam potrebujeme tiež.“ Konštatuje ich stav Nick.

Keď sa ma snažia dostať z auta preberie ma to. Zmätene sa pozerám okolo seba. Kde to sme.

„Dante,“ prenikne ku mne Nikov hlas. „sme späť v akadémií. Musíme do ošetrovne si zranený.“

Ošetrovňa? Doktori? Strachom sa mi rozšíria oči. Zblednem ešte viac a ruky sa mi roztrasú. Cítim tú bolesť v mojom vnútri ale ten strach je väčší.

„Som, som v poriadku. Nič mi nie je.“ Dostanem zo seba a na dôkaz vyleziem z auta.

Len čo sa postavím na nohy zatočí sa mi hlava, podlomia sa mi kolená. Musím sa zachytiť auta aby som nespadol.

„Dante, no tak teraz nie je na toto čas.“ Dohovára mi Sebastián.

Dýcham rýchlo. Jediné čo ma teraz ovláda je strach. Napriek tomu sa nechám odviesť Sebom a Nickom do útrob akadémie. Musím niekam utiecť. Zacítim ten dezinfekčný pach tak typický pre lekárov a nemocnice. Zapriem nohy do zeme. Viac už ani krok.

„No tak poď.“ Prehovára ma Sebastián.

Tým pocitom a spomienkami na Doktora som ochromený, nie ja tam nemôžem. Zozbieram posledné sily a dám sa na zbesilý útek. Ani neviem ako vletím do knižnice. Aha skriňa. Vleziem do nej. Možno nie najlepší úkryt ale ja už viac nemám síl. Nahmatám tenkú knihu. Zahryznem do nej. Len s veľkými ťažkosťami potláčam bolestné steny derúce sa von. Riky sa zachoval ako správny parťák a odmieta ukázať komukoľvek kde som. Srdce mi bije tak, že sa bojím aby ho niekto nepočul.

***

Sebastian s Nickom zašli do ošetrovne a hľadanie mňa prenechali iným lovcom. Zatiaľ ma tu nikto nenašiel. Ale tá bolesť je príšerná. Otravná. Unikne mi bolestné zaskučanie. Prezradilo ma to. Niekto otvorí moju skriňu. Je to Alesia. Zhrozene zhíkne keď ma uvidí. Musím vyzerať strašne. Hneď ma obkľúči niekoľko lovcov. Keď nemôžem utiecť budem bojovať. Prikrčím sa pripravený na útok.

„Ustúpte od neho.“ rozľahne sa knižnicou Nickov hlas.

Neupokojí ma to. Som stále v bojovom postoji ale vyčerpaný na najvyššiu možnú mieru. Sám cítim, že dlho nevydržím.

„Dante,“ začne sa mi prihovárať. „pokojne chlapče, neublížim ti. No tak.“

Úplne sa sústredím na jeho hlas. Zara mi pristane vo vlasoch. Cítim ako sa od nej šíri nejaké teplo. Čo to je? Neovládam svoje telo. Vystrašený výraz v mojich očiach hovorí za všetko.

„Pokojne, je to v poriadku.“ upokojuje ma Nick.

Ako bábka na špagátikoch sa blížim k nemu.

„Tak je to správne,“ pochváli ma Nick, „len poď, neboj sa. Nikto ti neublíži.“

Dostane ma až do ošetrovne. Myslím, že som až zelený ako mi to tu všetko pripomína. Ale utiecť nemôžem. Nemám na to silu. Nedokážem sa dostať z toho jeho ovládacieho kúzla.

Žena v bielom plášti pristúpi ku mne. Začnem sa vzpierať a hádzať.

„Prosím, podržte mi ho.“ požiada agenta.

Nick ma pridrží ale nie je dosť opatrný. Pohryziem ho a zavrčím. Je to výstraha. Ale nie je mi nič platná. Nick ma drží pevne. Doktorka sa na mňa zahľadí jantárovými očami. Vystrie ruky cítim teplo, chlad a nakoniec príšernú bolesť. Upadám do bezvedomia.

Keď sa preberiem ležím vo svojej posteli s Rikym schúleným pri nohách.