Mladý lovec - Kapitola 14
Bežím stále hlbšie do lesa. Nickovu váhu takmer nevnímam. No, takmer, bráni sa ako lev. Udiera ma rukami, kope nohami a snaží sa ma zastaviť. Určite z toho budem mať modriny ale to mi je v tejto chvíli jedno. Potrebujem Nicka a potrebujem ho hneď. Inštinktívne nachádzam jaskyňu. Zaleziem aj s Nickom dnu. Tu mi ho nikto nevezme. Zhodím agenta na zem a prišpendlím ho pod svojim telom. Vdýchnem jeho dokonalú vôňu. Pohladí mi zmysly. Môj penis na situáciu neomylne reaguje.
„Dante, prestaň!“ prikazuje moja obeť.
Zakňučím v odpoveď. Špičkou jazyka jemne prechádzam po štíhlom krku. Nick napína svaly, aby sa vyslobodil. Hádže sebou. Kopne ma do rozkroku. Tým sa mu na chvíľu podarí uvoľniť a vstáva. So zúrivým vrčaním ho chytím pod krkom a prirazím k stene jaskyne. Otáčam si ho tak, aby som sa mohol tisnúť k jeho pevnému zadočku. Stojí ma obrovské úsilie ovládať sa a neublížiť mu. Znovu jazykom láskam jeho krk. Cítim pulzovať tepnu. Ešte viac sa k nemu pritisnem. Nútim ho otočiť tvár ku mne. Cítim jeho strach.
„Dante, takto to nechceš. No tak.“ snaží sa mi prehovoriť do duše.
Používa proti mne mágiu. Páli a bodá. Môj vzrušením zastretý mozog si len ťažko uvedomuje čo agent robí. Aj ja dokážem používať mágiu. Stále hrozí, že ho nakoniec podpálim ale skúsim to. Zameriavam sa na cieľ. Zazubím sa a vzrušene hľadím na zviazaného Nicka. Roztrhnem mu košeľu. Tým odhaľujem vypracované prsné svaly. Nádherné, ploché bruško. A Tetovanie. Čierne ornamenty sa vinú od okraja nohavíc cez pravý bok na hruď a končia na bicepse. Oči sa mi rozširujú úžasom. Spomínam si na svoj sen. Sen o striebornom jazere, čiernom motýľovi a nahom neznámom. Končekmi prstov obkresľujem línie čiernych ornamentov na jemnej koži môjho agenta.
„Čierny motýľ.“ zašepkám a zo vzrušením zdrsneného hlasu mi zaznieva láska k tomuto mužovi.
Uvedomujem si, že Nick sa mojim dotykom už nebráni. Ďalej ho hladím po tele. Skláňam hlavu k tým lákavým perám. Špičkou jazyka ochutnávam spodnú peru. Spájam naše pery. Nick začína odpovedať na moje bozky. Snažím sa vydobyť si vstup za jeho hradbu z bielych zubov. Rukou mu jemne zavadím o bradavku. Prekvapene vzdychne. Využívam túto príležitosť a jazykom vnikám do tepla jeho úst. Chutí ako najsladší nektár. Tak opojný. Nick sa mi poddáva. Bozk sa stáva horúcim plným vášne. Počúvam svoje inštinkty a triem sa o Nickovu tvrdosť. Vnímam agentove dotyky na celom tele. Obom sa nám z úst linú vzrušené vzdychy. Vychutnávam si to poddajné, horúce telo pod sebou. Rozopínam gombík na nohaviciach. Nick pridvihuje panvu aby mi uľahčil odstraňovanie nepotrebného oblečenia. Obdivným pohľadom prechádzam po jeho mužstve. Najskôr len nežne hľadím jeho vzrušený penis. Citlivým vlčím ušiam neunikajú prejavy súhlasu a slasti vychádzajúce z lovcových pootvorených úst. Skláňam sa k ďalšiemu bozku. Nickova dlaň mi prechádza po krížoch. Pomaly sa presúva na bruško. Trhane sa nadychujem. Jeho ruka hladká roztúženého kamoša stále väzneného mojimi teplákmi. Túžobne zakňučím. Moja ruka sa mazná s jeho vtákom a Nick sa stále zdráha siahnuť na mňa. Zahľadím sa do lovcových očí. Ohromením stuhnem. Sú tak nádherné, zastreté vzrušením. Modrá stmavla a strieborná doslova žiari. Neuvedomujem si, že identický modro-strieborný trblet halí moje telo. Konečne Nickove dokonalé prsty zvierajú môj penis. Prirážam mu do dlane. Zvyšujem tempo, v ktorom spracovávam jeho úd. Nick je nádherný. Cítim, že nemám ďaleko ku koncu a môj agent je na tom rovnako. Ešte zintenzívnim starostlivosť, ktorú mu venujem.
Tesáky trhajú kožu. Počujem Nickovo bolestné syknutie. Vnárajú sa hlbšie do svalu. Cítim sladkú, železitú chuť krvi na jazyku. Môj lovec končí v slastnom výkriku. Naposledy prirážam a skropím čiernovláskovu ruku mojím semenom. Spokojne sa zveziem vedľa vyčerpaného lovca. Myslím, že lovec sa stal korisťou.
Do vedomia mi preniká pach krvi. Kontrolujem Nicka.
„Hups. Prepáč.“ ukazujem na jeho pohryzené rameno.
Nick sa bolestne zamračí. Berie košeľu a pritíska si ju k rane. Kontrolujem jeho stav. Na tele sa mu objavujú škaredé modriny. Vidím niekoľko hlbokých škrabancov. Snažím sa zistiť, či som mu neublížil nejako vážnejšie.
„Rýchlo, obliekaj sa.“ Hovorí nevýrazným hlasom.
Čo sa stalo? Hnevá sa? Ale to by kričal. O čo teda ide? Je sklamaný? Uvažujem zatiaľ čo si naťahujem tepláky. Nick na mňa upiera tie okúzľujúce oči. Má v nich vážny výraz.
Strhnem sa a uskočím z cesty malej zelenej dračici.
„Zara?“ vypadne zo mňa.
Pozerám na ňu ako kontroluje svojho pána. Vrhá sa na mňa. Jej plameň mi páli kožu na pravej strane. Oblasť kľúčnej kosti, ramena až po lakeť. Iba ticho zakňučím.
„Zara dosť!“ okrikuje ju Nick.
„Čo to má znamenať?“ rozlieha sa jaskyňou hlas tej strašnej ženskej s ružovým klobúkom.
Ježia sa mi vlasy na zátylku. Prekvapene sa otočím. Vidím pred sebou tú strašnú ženskú, jej poskoka, modrovlasého riaditeľa, zozadu vykúka blonďavá Sebastianova hlava a ešte niekoľko ozbrojených lovcov. Zmätene na nich pozerám.
„O čo ide?“ pýtam sa naježene.
„Zneškodniť nebezpečný objekt podľa 638!“ prikazuje ženská lovcom tvoriacim jej skupinu.
Ani sa nestíham spamätať. Na krku cítim sťahujúcu sa reťaz. Preberiem sa zo strnulého státia a chystám sa na protiútok. Nick ku mne pristupuje zozadu. Jeho paže sa obkrúcajú okolo môjho tela.
„Ustúpte!“ prikazuje.
„V žiadnom prípade! Nebezpečné zviera treba zneškodniť!“ jačí ženská.
Útočiaci lovci nerozhodne stoja a pozerajú raz na agenta, raz na ženu. Nick má ich rešpekt ale tá jačiaca žena je vyššie na sociálnom rebríčku lovcov. Zara letí k riaditeľovej sovičke. Myslím, že sa volá Puk.
„Stiahnite sa.“ prikazuje riaditeľ pokojným hlasom.
Lovci ustúpia. Nick ma pevne drží.
„Len pokojne. No tak. Dante pokojne.“ šepká mi do ucha. „Dante, pozri sa na mňa.“ prosí ma.
Cítim nebezpečenstvo. Reťaz mi pevne zviera krk. Neposlúcham jeho prosbu. Oni mi ho chcú vziať, to nedovolím. Všetky svaly hrajú napätím pripravené na boj.
„Dante.“ Nickova ruka sa dotýka mojej tváre, „no tak, pozri sa na mňa, prosím.“
Dotyk môjho agenta a jeho zúfalá prosba majú účinok. Pomaly sa otáčam. Zelená sa stretá s tou jedinečnou farbou.
„Odpusť mi... šteniatko.“ šepkajú lovcove pery.
Autoři
Moon
I am not crazy. My reality is just different than yours. - Lewis Carroll;