Niečo tvrdé a vlhké do mňa štuchá. Nespokojne zamručím a otvorím zelené oči. Čo to? Renrak. Ospalosť je hneď preč. Schytím mláďa.

„Ty jeden malý.....“ vrčím. Ale po pohľade do jeho očí so striebornou dúhovkou zmäknem. Pritúli sa ku mne a olizuje ma jazýčkom.

Až teraz sa rozhliadam. Kde to vlastne som? Mahagónová posteľ, zelené koberčeky, veľké okno. Aha vlastne ja som u Nicka. Čo sa mi hneď potvrdzuje.

„Už si hore?“ pýta sa agent.

„Uhm. Dobré ráno?“ skúsim.

Nick na mňa pozrie, vidí renraka ako sa túli a práve teraz mi oblizuje krk.

„To mláďa odvezieme do rezervácie. Tu nemôže zostať.“ prenesie chladným hlasom.

Ako? Oni ho chcú dať preč? Veď nikoho nemá. „Nie, zostane u mňa.“ rozhodnem.

„Tak to teda nie, je nebezpečný.“ neustupuje agent.

Vzpurne mu hľadím do očí: „Nie je.“

„Daj mi ho, Mike sa oň postará.“ pokračuje už značne vynervovaný Nick.

„Nie.“ neustúpim. On je možno zvyknutý, že mu nikto nekladie odpor. Ale mne poslúchanie rozkazov nikdy nešlo.

Nick sa ku mne približuje s hrozivým pohľadom tých úchvatných očí. Prečo sa ja nimi nikdy nemôžem kochať? Pevnejšie si chytím renraka. „Riky!“ zavolám psa. Skočím na posteľ. Prikrčím sa a hups. Zle som to vypočítal a pristanem rovno na Nickovi. No čo mal sa mi vyhnúť. Lenže všetko čo som teraz schopný vnímať zmyslami je agentovo telo pod tým mojim. Skloním hlavu. Nos zaborím do jeho krku. Nasávam tú opojnú vôňu. Nick natiahne ruku a pohladí ma. Myslím, že som zomrel a šiel do neba. Prechádza mi po vlasoch, pritom jemne prejde po vlčom uchu. Slastne privriem oči keď mi jeho dlhé jemné prsty prechádzajú po krku. Zrazu renrak nahnevane zasyčí. Zalapanie po dychu pritiahne moju pozornosť smerom k dverám. Stojí tam Mike. Nick ma od seba odstrčí. Sklamanie sa mi odrazí v očiach. Neviem ako mám reagovať. Nickov výcvik a roky v službe sa teraz prejavujú. Chladný nič nehovoriaci výraz.

„Snažil som sa získať renraka. Neúspešne ako vidíš.“ prehovorí smerom k bratovi.

Mikeov fascinovaný pohľad sa upiera na mňa. „Prečo si mi nepovedal, že Dante je mesačný vlk? Vieš, že je pravdepodobne posledný? Ako je možné, že je živý? Aké sú jeho schopnosti? Čo všetko dokáže? Kedy sa mení? Vie už ovládať svoju mágiu?“ spustí paľbu otázok.

Vypliešťam na neho oči. Ten chlap je nejako mimo nie? Zrazu je ako veverička po dávke kofeínu. Poskakuje okolo mňa. Hneď zasa pobehuje okolo Nicka. Začína ma z neho bolieť hlava. Nick chytí brata.

„Presne kvôli tomuto som ti to nepovedal. Ten chlapec je z toho sám zmätený. Tak sa upokoj a povieme ti čo budeme môcť. Aj keď veľa toho nie je.“ upokojí Nick Mikea. „Teraz by sme mali vyriešiť ten problém s drakom.“ upozorní na renraka v mojich rukách.

„Ten problém je vyriešený. Draka si nechávam.“ neustúpim mu.

„Nemôžeš si nechať draka. Už máš psa.“ vysvetľuje mi Nick.

„A môžem. Zostane pokým nevyrastie dosť na to, aby sa postaral sám o seba.“ beriem to tak, že mám posledné slovo, keďže renrakovi sa očividne odo mňa nechce. „Poď maličký ideme zohnať raňajky.“

Nick ma chce zastaviť ale predbehne ho Mike. „Dante, skutočne by mu bolo lepšie u nás v rezervácií. Máme tam malú skupinu renrakov. Mohli...“ nestihne dopovedať Mike.

Zatresnem za sebou dvere. Musím rozmýšľať ale to mláďa nechcem nechať samotné. A tí dvaja ma vôbec nepočúvajú. Nešťastne si sadnem do trávy. Riky si ľahne vedľa mňa a renrak sa napchá psovi medzi predné laby. Takže raňajky pre renraka. Zamyslene pozerám na zvieratko. Má ostré zúbky, takže mäso. Bol pri jazere teda možno ryby? Za pokus to stojí.

Keďže tričká nenosím tak si len  vyhrniem tepláky nad kolená a vojdem do jazera. Zmrznem na mieste a čakám. Ligotavá ryba si pomaly pláva a netuší, že o chvíľu skončí ako potrava pre draka. Čakám, musím vystihnúť ten správny moment. Žblnk. A mám ju. Víťazoslávne sa usmejem na psa a malého dráčika. Riky veselo zašteká a renrak zamáva krídlami.

Podávam rybu zvieraťu, natiahne ňufáčik a zvedavo ju ovoniava. „Budem ti hovoriť Seth, páči sa ti to?“ prihovorím sa renrakovi. Asi mu to je jedno, rybu si vezme a za chvíľku je v ňom.  Potom čo zožerie niekoľko rýb sa mi Seth vyškriabe na rameno a chvost obmotá okolo môjho bicepsu. Ale dáva pozor aby mi tŕne, ktoré má na končeku nezapichol do svalu. Hlavičkou sa mi nežne otiera o líce.

„Ach, máme spoločnosť.“ prihovorím sa obom zvieratám.

„Dante, je čas na tvoj výcvik.“ oznámi mi Nick.

Potešene sa usmejem. Zdá sa, že si renraka môžem nechať. Zvedavo pozriem Nickovi do očí a čakám z čoho bude pozostávať dnešný tréning.

„Keďže učiť ťa teóriu je prakticky nemožné, pokúsim sa naučiť ťa ovládať mágiu.“ neutrálnym hlasom pokračuje agent.

Potešene sa uškrniem. V okamihu stojím na nohách pripravený na čokoľvek.

„Poď, pôjdeme do tréningovej miestnosti.“ vyzve ma čiernovlasý sexsymbol.

„Rozkaz.“ veselo nasledujem Nicka.

***

„Dante, sakra, sústreď sa!“ reve na mňa Nick.

Prikrčím sa: „Čo je? Čo som zasa spravil?“ Už som úplne vyčerpaný, pot sa zo mňa leje asi tak ako voda v Niagarských vodopádoch.

„A znovu!“ zaznieva príkry rozkaz z tých zmyselných pier.

Zavriem oči, snažím sa myslieť na prevedenie kúzla. Myslieť na cieľ. Zasiahnuť toho slameného panáka. Počujem vlastný dych a tlkot srdca. Myslím na renraka. Je to drak. Oheň. Predstavujem si, toho sprostého panáka horieť.

„Dante, prestaň!“ ozve sa Nickov hlas.

Poplašene otvorím oči. Síce som niečo podpálil ale slamený panák to nebol. Zapálil som Nickove nohavice. V rámci akcie „Zachráňte princeznú“ Mike leje vedro vody na svojho brata.

„Na dnes končíme.“ Nickov nasratý hlas sa rozlieha po miestnosti.

Naopak, ja myslím, že začíname. Úchylný úsmev sa mi rozlieva na tvári. Nickov zadok v mokrých nohaviciach. Moje telo reaguje okamžite. Všetka únava je preč. Opatrne sa zakrádam, pokiaľ mi je agent otočený chrbtom a upratuje neporiadok, čo som narobil pri mojich pokusoch s mágiou. Zohne sa aby zodvihol zo zeme pre mňa neidentifikovateľný predmet. Ten pohľad ešte viac podnecuje moju túžbu. Mám pocit akoby mi žilami koloval oheň. Nick vycíti moju prítomnosť, otočí sa a spraží ma pohľadom. Frustrovane zaskučím túžbou.

Renrak niečo naháňa. Skočí, roztiahne krídla, pristáva Nickovi na ramene. Odrazí sa a bum. Seth ma knockoutuje k zemi. Žmurkaním sa snažím rozohnať hviezdičky.

Posadím sa. „Seth, čo zasa robíš?“ pýtam a toho nepodarka. Skúmavo si ho prezerám. Netrpezlivo kmitá špičkou chvostíku, prikrčený, striehne. Obzerám sa. Čo to tak aktívne loví? Aha vtáčik. Renrak skočí a vtáča drží v papuľke. Jeho ostré zúbky sa zaryli do krehkého telíčka. Mŕtvolku mi hrdo prinesie ukázať. Položí vtáčika na zem a labkou ho prisúva ku mne. Zvedavo ho pozorujem. Seth tichučko zavrčí a jeho strieborný pohľad sa upiera na mňa.

„To je pre mňa?“ pýtam sa dojato. Prelezie do mojej blízkosti a ňufáčikom ma štuchne do ruky. Jemne ho škrabkám. Skloním sa k vtáčikovi, ovoniam ho a tichučko nad ním zavrčím. Prisuniem ho späť k Sethovi, ktorý ho s potešeným výrazom zlikviduje.