Prebúdzam sa s pocitom príjemného tepla sálajúceho z tela, ku ktorému sa tisnem. Na nose ma šteklia krátke vlasy. Vdychujem opojnú vôňu slobody. Vnímam drsnosť látky tvoriacej oblečenie, v kontraste s hladkosťou odhalenej pokožky. Nechávam oči zatvorené a vychutnávam si tak príjemné ráno.

„Čo...čo to má znamenať?“ kokce nejaký hlas. Kto je hneď od rána taký hlučný? Inštinktívne vyskočím, postavím sa do obranného postoja, aby som chránil to, čo je moje. Neuvedomujem si, že moje telo halil len mäkký uterák a prikrývka, o ktorej netuším kde sa vzala. Cítim bolesť. Prudké pohyby spôsobili, že sa mi hlbšie rany znovu otvorili. Po nahom tele mi stekajú pramienky červenej krvi a tvoria na mojej bledej pokožke priam umelecké dielo. Svoje vlčie zmysly zameriavam na človeka stojaceho vo dverách. Odkedy som sa dostal k plnej magickej a vlčej sile je mi podoba mesačného vlka oveľa prirodzenejšia ako tá ľudská, na ktorej je zvláštna iba moja farba vlasov. Zároveň vnímam prebúdzajúceho sa lovca za mnou. Varujúco vrčím na Mikea, ktorý na mňa fascinovane vypliešťa oči a končeky uší mu horia na červeno. Červeň mu rozkvitá i na lícach a postupne sa rozlieva dolu krkom.

„Čo si robil môjmu bratovi?“ zadrháva sa mu hlas.

„Čo ťa do toho? A on mi nerobil nič.“ zavrčí spoza mňa Nick, skôr ako sa zmôžem na nejakú odpoveď. Veď ani netuším ako sa ku mne na tú kožušinu dostal. Zmätene pozerám z jedného brata na druhého, stále však stojím tak, aby som Nicka mohol chrániť. Ja už si ho nedám vziať.

„Fajn!“ odsekne Mike, „Potom nechoď plakať za mnou.“

Buchne dverami a počujem iba vzďaľujúci sa dupot.

Otočím sa k Nickovi a opatrne sa pýtam: „Nick? Toto bolo čo? A ako si skončil pri mne?“

Nick si odkašle a začne vysvetľovať od mojej poslednej otázky: „Včera si zaspal na kožušine pred krbom. Chcel som ťa iba prikryť dekou ale zúfalo si skučal. Asi sa ti niečo snívalo. Snažil som sa ťa zobudiť ale ty si sa ovinul okolo mojej ruky a odmietal si pustiť. Rezignoval som a uložil sa vedľa teba.“

Trochu zahanbene klopím oči a čakám odpovede na ďalšie otázky.

„Poď sadni si. Toto bude na dlhšie.“ vyzve ma Nick tichým hlasom a usadí sa na pohovku. „Zabaľ sa aspoň do tohto.“ podáva mi deku, pod ktorou sme strávili spoločnú noc.

Pás a nohy si zabalím do deky, usadím sa vedľa neho a čakám.

„Tesne predtým ako som skončil akadémiu a stal som sa agentom. Mal som čerstvých 20,“ usmeje sa, „ bol som nerozumný.“ „Mal som si brať Stellu, dievča s dobrej rodiny, mal som ju rád,“ na perách mu hrá jemný úsmev a pohľad upiera do diaľky, akoby hľadal to, čo vtedy stratil, „ale pobláznil ma lovec. Starší, sveta skúsený. Rozprával mi príbehy z ďalekých krajín. Opisoval odvážne misie. Získaval si ma,“ zasekne sa a zbiera odvahu na to pokračovať, pohľad prestúpený bolesťou klopí k zemi: „keď vzal, vlastne dostal čo chcel, jednoducho sa vysmial naivnému decku a odišiel.“ Črty Nickovej tváre pokrýva tieň bolesti. Ruku mám jemne položenú na jeho stehne a vyjadrujem tak tichú podporu. Vo mne to vrie. Keď sa mi ten bastard dostane do rúk tak skončí na kúsočky ako žrádlo pre rybičky.

Zastrihám ušami. Počujem veselý Sebastiánov hlas: „ Jee už ste hore. Tu máš, Dante, toto si obleč.“

Hodí po mne dva kusy oblečenia. Zhrozene sa na to pozerám. Košeľa a nohavice. On ma naozaj chce navliecť do košele? Pohŕdavo si nad tým odfrknem. A nechápem, prečo mi dáva košeľu, keď aj tak by nasiakla krvou. Tie nohavice sa mi tiež nepáčia.

„Ehm....ja...by som radšej tepláky.“ poviem  hneď.

„Dante...“ začne Sebastián.

Vypleštím oči, vyskočím na nohy a vypísknem: „Halucinácia.“

„Ja nie som halucinácia ty tupý vlk.“ oborí sa na mňa démon.

Toto definitívne rozosmeje oboch lovcov.

„Dante, to je ochranný démon. Sú to prvé bytosti, ktoré sa učíme rozlišovať na akadémií.“ vysvetľuje mi Nick, že naozaj nejde o halucináciu.

„Takže vy ho vidíte tiež?“ pýtam sa pre istotu.

„Samozrejme.“ uisťuje ma Sebastián.

„Myslím, že je čas ošetriť ti rany.“ povie Nick a snaží sa ku mne priblížiť.

Nesúhlasne zakrútim hlavou a ostražito ustupujem. Seth a Riky vycítia moje rozpoloženie a okamžite mi stoja po boku, ochotní ma chrániť.

„Dante, ak ti to neošetríme bude sa ti to zle hojiť. Mali sme to urobiť už včera ale trvalo kým sme zohnali novú dávku toho liečivého balzamu.“ tichým hlasom sa mi prihovára Nick.

Ukazujem im stále dlhšie a dlhšie tesáky. Vlčie uši tisnem k hlave až sa strácajú v mojich dlhých rozježených vlasoch. Z hrdla mi vychádza temné vrčanie. Nechcem im ublížiť ale nechcem ani aby sa ma dotýkali.

„Nick, nevezmeme ho k Ianovi Ayatovi? Myslím, že jemu dovolí ošetriť tie rany a bude to aj bezpečnejšie. Už ho určite hľadajú.“ navrhne Seb.

„Prosím, choď po môjho brata, nech sa presne dohodneme.“ prosí Sebastiána Nick.

Seb s Frenkiem opúšťajú miestnosť.

„Dante,“ snaží sa Nick upútať moju pozornosť a zároveň ma upokojiť, „ obleč si tie nohavice. Pôjdeme za Ianom.“

Toto zaberá. Okamžite zo seba zhadzujem deku a súkam sa do nohavíc. Tá látka je jemná, takže to pre mňa nie je až také utrpenie. Zapínam gombík a do izby vchádza Mike nasledovaný Sebastiánom.

„Seb, ty by si mal zostať tu na akadémií. A Mike ty sa vráť k svojej práci v rezervácií a mohol by si rodičov pripraviť na to, že sa môžem doma objaviť s vlkom. A ja s Dantem sa zatiaľ presunieme k Ianovi a podľa toho aká bude situácia sa zariadime čo ďalej.“ prednesie svoj návrh Nick. Ešte chvíľu sa s ním dohadujú, nakoniec mu tento postup schvália.

Zelené oči mi žiaria radosťou, uši mám vzpriamené, teším sa na Iana. Tak kedy to tam už budeme? A viete čo je super? Ide so mnou len Nick. Keby ma rany po biči nebolia rozhodne skáčem dva metre do vzduchu. Nick ide so mnou, on ma nechce opustiť. Nechce sa ma zbaviť. Začína vo mne klíčiť nádej, že nakoniec by ma mohol niekto chcieť. Ale bojím sa ju nechať rásť. Čo keď... Zisťujem, že nevnímam rozhovor a už je čas sa lúčiť. Rozlúčim sa s lovcami.

„Ja vás k tomu Ianovi prenesiem, len mi musí Dante dovoliť dostať sa k jeho spomienkam na miesto, kam potrebujeme ísť.“ vysvetľuje démon a pozerá sa na moje značne hyperaktívne ja.

„Dante.“ osloví ma Nick a chňapne moju ruku.

Okamžite ju vytrhnem z jeho zovretia, uskočím a zavrčím.

„Dante, ideme za Ianom. Daj mi ruku nech môžeme ísť.“ prikazuje mi netrpezlivo Nick.

Neochotne mu podám ruku. Čierny ovčiak a renrak mi stoja pri nohách. Zara sedí Nickovi na ramene. Démon stojí oproti nám a jednu ruku kladie na rameno Nickovi a druhú mne. Otrasiem sa.

„Vĺča, pozri sa mi do očí.“ rozkazovačne povie démon. Len čo to vykonám môj zelený pohľad zostane zajatý tým mačacím.

Cítim sa divne, všetko sa mi rozplýva, víria okolo mňa farby. Zelená, modrá, strieborná, čierna. Zrazu stojím v Ianovej obývačke. Je mi zle. Celý sa trasiem. Rýchlosťou blesku upaľujem do kúpeľne, kde sa môj žalúdok rozhodne nechať svoj obsah. Ešte trochu roztrasený a riadne zelený sa vraciam do Ianovej obývačky. Nechápem čo sa práve stalo ale som u Iana. Všetko mi je tak dôverne známe.

Vlčie uši otočím za zvukom. Buchli vchodové dvere. Sústredene načúvam.

„Kate.“ vykríknem nadšene a bežím jej oproti. Avšak vôbec nevenujem pozornosť tomu ako vyzerám. Krvavý, s vlasmi po pás, pazúrmi, tesákmi a vlčími ušami. Kate vykríkne a odpadne. Hrniem sa k nej a chcem jej pomôcť. Ženský krik privábil Nicka, démona a počujem, že po schodoch beží Ian.

„Je mi to ľúto, nechcel som ťa vystrašiť.“ ospravedlňujem sa Kate a vrhám na ňu dokonalé šteňacie pohľady.

Rukou mi rozstrapatí vlasy a usmeje sa: „Už je dobre, trdlo.“

Som šťastný, že ona aj dieťatko sú v poriadku.

„Čo vás k nám privádza a prečo on vyzerá tak ako vyzerá?“ zisťuje Ian a ukazuje na mňa.

„Mohli by ste ho ošetriť a potom vám vysvetlíme čo sa stalo.“ navrhuje najvhodnejšie riešenie Nick.

„Počkajte tu. Skočím si po lekárničku a poviem Caroline aby ma zavolala iba v súrnom prípade.“ ponáhľa sa Ian do veterinárnej ambulancie.

Som trochu nervózny, veľmi sa mi nepáči, že ma budú ošetrovať ale niektoré z mojich rán sa mi podarilo znovu rozkrvácať.

„Tak ukáž.“ prihovára sa mi Ian hlbokým hlasom, okamžite po návrate z ambulancie. Nespokojne sa zamračím.

„Kate, prosím, prines mu niečo proti bolesti a vodu.“ prosí svoju manželku zatiaľ čo si obzerá moje rany. „Pán Holden, čo keby ste mi povedali ako sa toto stalo?“ upiera vyčítavý pohľad na Nicka.

Keď zapíjam lieky proti bolesti, Nick sa púšťa do vysvetľovania všetkého okolo toho, že som mesačný vlk a moje zranenia vysvetľuje krotiteľom. Cítim Ianov hnev a tak sa mierne prikrčím a nastražím uši keby sa náhodou chýlilo k nejakej katastrofe.

Tie známe Ianove dotyky, štípanie dezinfekcie a mierna bolesť zo šitia. Všetko tak známe, uvoľňujem sa pod príjemne teplými rukami môjho veterinára. Cítim ako sa dráždivé úponky vzrušenia rozbiehajú od jeho rúk a rozohrávajú každú žilku môjho tela. Moja reakcia na Iana je však oveľa miernejšia ako tomu bolo v minulosti. Je to príjemné, doslova sa roztápam pod jeho dotykmi. Ešte kontroluje zvyšok, či niečo nie je zlomené. Uvoľnene vydýchnem a nespokojne zamručím keď stratím kontakt s jeho rukami. Nick mu podáva ten hnusný liečivý balzam.

„Dante,“ zvýši na mňa hlas Ian, keď vidí ako sa ošívam a snažím sa dostať z jeho blízkosti, „okamžite s tým prestaň a nechaj si natrieť ten balzam.“

Nešťastne sklopím uši a zamietavo zakrútim hlavou na Setha a Rikyho, ktorí sú pripravení znovu ma zbaviť tej nepríjemnosti. Ian mi nanáša balzam na rany. V podstate ma s tým celého zababre. Krčím nos nad tým ako hrozne to smrdí. Nabudúce si radšej zorganizujem rande s tchorom.

„Myslím, že by sme mali nejako vyriešiť tento Danteho vzhľad, pretože na obed k nám príde niekoľko známych.“ zasiahne Kate do mojich romantických úvah o tchorovi.

„No to by nemal byť problém. Dante, zmeň svoju podobu do ľudskej.“ hovorí Nick smerom ku mne.

Bezradne na neho pozerám: „Nejde to.“

„Šteňa, zavri oči a sústreď sa. Predstav si samého seba ako obyčajného človeka, bez tvojich typických vlčích znakov. Nebráň mágií. Nechaj ju nech tvoju predstavu zmení na skutočnosť.“ znovu mi inštrukcie k mojim schopnostiam podá démon.

„Prepáčte a vy ste kto?“ pýta sa Ian démona, pretože až doteraz nezaznamenal jeho prítomnosť.

„Som ochranný démon.“ vysvetľuje on. A hneď predvedie svoje schopnosti keď skryje svoju pravú podobu za podobu obyčajného človeka.

„Ja som Ian a vy?“ predstaví sa veterinár.

„Moje meno je Praeses.“ venuje Ianovi srdečný úsmev démon.

„Chlapci zostaňte tu, ja zatiaľ pripravím obed.“ veselo oznámi Kate a už mizne z obývačky.

Spokojne sa usadím do môjho obľúbeného kresla, Riky sa mi uloží na koberec k nohám a Seth mi vyskočí na nohy a spokojne sa uvelebí na mojich stehnách. Nick s Ianom a Praesom sa dohadujú o tom, čo sa teraz deje medzi lovcami, prečo je to tam pre mňa nebezpečné a či na krátky čas môžeme zostať tu. Objasňujú čo je to démon, čo lovec a ako svet lovcov funguje.Ja sa zatiaľ strácam v mojich fantáziách. Intenzívne vnímam Nickovu a Ianovu vôňu. Počujem ich príjemné hlasy. Vybavujem si chuť dokonalých agentových bozkov a predstavujem si tie doktorove. Oboch doslova vyzliekam pohľadom. Gombík po gombíku rozopínam košele. V očiach sa mi odráža túžba. Silná, živelná, pálčivá. Vystrčím špičku jazyka pomedzi pery. Navlhčím si ich. V predstavách hladím vypracované Nickovo telo. Vidím svaly ako sa napínajú. Ako reaguje na moje dotyky. Nechám ho rukami skúmavo pátrať po mojom tele a venujem sa Ianovi. Zbaviť ho košele a skúmať každý sval, preberať sa chĺpkami na jeho hrudi. Zistiť ako citlivé sú jeho bradavky. Každého z nich rozmaznávam jednou rukou. Chcem sa pokochať pohľadom na roztúžených mužov. Zúrivo zavrčím keď sa imaginárny Ian začne venovať imaginárnemu Nickovi.

„Dante čo sa deje?“ prekvapene sa ma pýta Nick a Ian na mňa rovnako prekvapene pozerá. Démon sa tvári pobavene akoby niečo vedel.

Zahanbene sklopím pohľad a uprene sledujem renraka. Ešte šťastie, že tak skvele maskuje môj značný problém, ktorý tie tesné nohavice v žiadnom prípade neskryjú. Cítim to nepríjemné teplo ako sa mi hrnie do tváre a rozlieva takmer celým telom. Som si istý, že červený som aj na zadku.

 „E-e-e a-ale ni-nič.“ podarí sa mi vykoktať.