„Praeses?“ Nick osloví démona, ktorý mu venuje len zvedavý pohľad.

„Môžeš zistiť čo sa stalo keď bol preč?“ zúfalo mu pozerá do očí.

„Nick, pochop neviem,“ váhavo začína démon, „v stave v akom je teraz, veď ho počuješ.“

Nastalé ticho v miestnosti pretína ďalšie zúfalé a bolesťou naplnené vytie.

„Nick čo s ním je?“ pýta sa znepokojený Ian.

„Ja neviem, bol na výprave aby získal liek, nič mi o tom nepovedal. Sám sa v noci vykradol, neviem kde bol a neviem čo sa tam stalo, ale videl si ako sa vrátil domov,“ agentov hlas preteká netrpezlivosťou.

„Ako zlé to je?“ pýta sa ustaraný modrooký veterinár.

„Úprimne neviem, nemám poňatia čím si prešiel, neviem čo sa stalo v noci, ale videl si ho, bol zničený, zranený a pravdepodobne mal sex,“ nervózne sa otočí ku dverám a vykročí k nim, „idem za ním, možno sa mi ho podarí trochu upokojiť, efekt kvetu nočnej akili pretrvá ešte pár hodín a potom sa bude cítiť ako po búrlivom fláme, takže ho nečaká nič príjemné.“

„Nick, ale iné riešenie nebolo, idem s tebou,“ rozhodne zaznie nízko položený Ianov hlas.

***

Znovu skučím a dvere na izbe sa otvoria. Uplakaným pohľadom sa zahľadím na prichádzajúceho. „Je to on, vrátil sa,“ šťastne mi víria myšlienky v hlave.

Hodím sa agentovi okolo krku a šťastne zašepkám: „Vrátil si sa.“

„Samozrejme hlupáčik,“ upokojujúco ma hladí po chrbte.

„Poď posadíme sa,“ vedie ma k posteli a ja samou radosťou poskakujem a teraz by som sa nechal odviesť hoc do nemocnice.

Nick si sadne na posteľ pozrie na mňa a pomôže mojim mierne nekoordinovaným pohybom uvelebiť sa vedľa neho. Hlavu si zložím na jeho kolená a nechávam sa upokojovať jeho blízkosťou. Až teraz som zaregistroval prítomnosť dvoch osôb v miestnosti. Vystrelím do sedu a zavetrím. „Nie sú nebezpeční,“ zhodnotím a znovu sa túlim k môjmu bezpečnému prístavu.

„Praeses môžeš?“ vnímam len zvuk jeho hlasu, slová ma nezaujímajú.

„Dante,“ osloví ma zelenooký démon, „otvor oči.“

Moja reakcia vyjadruje odmietanie a napätie celého tela poukazuje na to ako veľmi to nechcem.

„Hej maličký,“ milovaný hlas mi prenikne do môjho oblúzneného vedomia, „tak otvor očká, neboj sa som tu s tebou.“

Zhlboka sa nadýchnem a poslúchnem aj keď nerozumiem dôvodu prečo to mám urobiť, a prečo to tak veľmi urobiť nechcem. Ušká tesne pritlačené k hlave mi nežne hladkajú hrejivé prsty môjho drahého. Vystrašene zakňučím, keď sa ponorím do Praesovho pohľadu a znovu bežím lesom. Moje telo sa nekontrolovateľne chveje a chcem utiecť, znovu zatínam tesáky do krku mojej obete. „Nechcem, už nie,“ hlasitý výkrik sa rozľahne mojou mysľou a všetko zastrie modro-strieborná hmla, farba JEHO očí. Milovaná farba mi prináša pokoj a únik od spomienok, ktoré nechcem. Viac sa pritúlim k rokmi práce v teréne vypracovanému telu lovca a svet znovu vybuchne vo víre tanca farebných motýľov.

„Niekoho zabil, ale viac z neho nedostanem,“ konštatuje hlasom profesionála kocúr.

Ian vyvaľuje oči neschopný slova. Nick ma pevnejšie zovrie v náručí.

„Máš ma rád?“ pýtam sa a dôverčivý zelený pohľad upieram na tvár lovca.

Úsmev mu skriví pery: „Viac ako rád.“

Šťastne mu obliznem líce a pritúlim sa.

***

Ohnivá túžba preniká do môjho vedomia a zároveň si uvedomujem ochromujúcu bolesť hlavy. Privriem oči a čakám či prejde. Stále cítim blízkosť môjho lovca. Trochu nespokojne zaskučím a zamrvím sa.

„Fungovalo to?“ zisťujem.

„Fungovalo? Čo malo fungovať?“ pýta sa nechápavo čiernovlások.

„Veď ten liek, je tvoja mamka v poriadku?“ objasňujem samozrejmé.

„Aha, poďme sa pozrieť, čo ty na to?“ navrhuje Nick.

Zavetrím a zároveň zavrčím: „Je tu doktor.“

„To je Ariannin manžel ty trdlo,“ mračí sa na mňa Nick.

Pevnejšie si pritiahnem Nicka k sebe a olizujem mu krk, pomaličky sa presúvam vyššie a chcem prísť k perám, keď zaregistrujem jeho ruku, ktorá tlačí na moju hruď a snaží sa medzi nami vytvoriť medzeru. Nespokojne zamrnčím.

„Hej, daj si pohov, Cassanova,“ jeho slová ma doslova zmrazia na mieste.

„Mal si sex, niekoho si zavraždil, čo ešte sa stalo? Môžeš mi to vysvetliť?“ ešte stále je v jeho hlase patrné sklamanie.

„Ja... tak dobre,“ vzdám sa a pustím sa do prerozprávania nočných udalostí.

„Spýtam sa otca, možno bude vedieť čo to bolo za tvora,“ uvažuje nahlas môj pozorný poslucháč.

„Odpustíš mi?“ pýtam sa ešte pre istotu, pretože ten pocit, ktorý mi dáva keď ma objíma, ako ma podporoval keď som mu rozprával o udalostiach minulej noci a jeho viditeľné ušká mi dávajú jasne najavo, že mi už odpustil.

Presviedča ma, láka ma a za prísľub vášnivého sexu ma prinúti vyliezť z izby a čeliť stretnutiu s Arianinným manželom.

„Nie je to on, nie je to on,“ stále si opakujem v duchu.

Snažím sa nevrátiť v spomienkach späť. Vojdeme do kuchyne, ktorá je plná ľudí. Sú tu Nickovi rodičia, jeho brat, môj Ian, Arianna aj s oboma chlapcami a ten, ktorého sa najviac bojím.

„Dante, to je Dr. Paul Stern,“ predstavuje mi ho môj partner a ja na neho nedôverčivo zazerám.

Chvíľu sa snažím venovať rozhovoru, ktorí sa odohráva okolo mňa ale jediné na čo dokážem myslieť je blízkosť jedného čiernovlasého lovca, jeho strieborno-modré oči a poddajné telo. Som tvrdý, preto sa snažím Nickovi naznačiť, že je čas ísť. Stále ma ignoruje.

Chcem byť jemný, chcem ho milovať. Chcem aby vedel, že je milovaný, aby vedel, že je vlastnený. Potláčam zviera teraz potrebujem byť milenec. Tá krotená divokosť stále pulzuje blízko povrchu, stále obklopuje moje telo a Nick ju stále vníma. Venujem mu nežné dotyky, maznám sa s jeho telom. Svojimi prstami rozohrám každý kúsok, jeho krv prinútim tiecť rýchlejšie a srdce v hrudi tĺcť. Chcem mu povedať, že aj keď pokĺznem a aj keď si nabijem čumák, vrátim sa k nemu. Slovami to nedokážem. Všetko to vkladám do pomalého, hlbokého bozku, do ťahov mojich rúk na jeho tele. Maľujem obraz lásky. Jemným bozkom na každé viečko prosím o odpustenie a opatrným pohryznutím do šije vyjadrujem túžbu o prijatie toho čo som, toho kým som. A on mi to opláca, prijíma ma a necháva sa viesť. Nevadí mu že mu zoblečiem čierne tričko, neprotestuje keď kreslím vlhké cestičky na jeho hrudi. Je potešený keď obkresľujem jeho tetovanie. Jazykom sledujem tú líniu, ktorú mi určuje pás jeho nohavíc. Nosom sledujem cestičku nahor. K jeho pupku a ešte vyššie, obídem kontúru krku a jazykom sa venujem jeho ušku. Je na nich tak citlivý. Cítim tlak pevného penisu proti môjmu stehnu. Vnímam jeho túžbu po uvoľnení, po splynutí. A s prísľubom vyplnenia jeho prianí, ho chcem ešte chvíľu pomaly a nežne rozmaznávať a zahŕňať všetkým čo nedokážem vyjadriť slovami. A on mi to dovoľuje, aj keď je starší, je skúsenejší, je múdrejší. Necháva ma ukázať mu že mi patrí a nechá mi priestor vyjadriť, že patrím aj ja jemu. Teraz v tejto chvíli mu dobrovoľne odovzdávam seba. Svoje telo, svoje srdce, svoju dušu. Každý kúsok zo mňa mu patrí. On mi na oplátku dáva to isté.

Konečne ho vyslobodím z väzenia tesných nohavíc a zľahka sa špičkou nosa dotýkam zamatu jeho pýchy. Nedokáže tlmiť svoje vzdychy. Skučí potrebou a prianím dostať to čo ponúkam. Vezmem ho do úst a počujem zalapanie po dychu. Pohnem hlavou, odpoveďou sú mi súhlasné zvuky plné vášne. Potrebuje ma rovnako ako potrebujem ja jeho. Viac roztiahne nohy v nemom pozvaní. Stále sa venujem jeho vzrušenému údu a jemne hladím jeho dierku. Viem, že vlci v nás chcú viac, chcú divoký, dravý sex, ale ja teraz túžim po pomalom, precítenom milovaní. Dokážem krotiť obe beštie, zatiaľ čo prvým prstom vnikám do tela môjho drahého. Je tak horúci, tak vítajúci, tak túžiaci. Ešte chvíľu nám to obom odopieram, nechcem mu ublížiť. Pridávam druhý prst a hladím čarovnú uzlinku, ktorá posiela intenzívne výboje rozkoše do tela môjho milenca. Sajem iba jeho citlivý žaluď a dovolím mu pocítiť uvoľnenie a svoje ústa nechám vyplniť nezameniteľnou chuťou jeho semena. Tie modro-strieborné očká žiaria spokojnosťou, ale ja to chcem úplné. Priviniem sa k nemu. Hladím jeho telo a tromi prstami vypĺňam jeho vnútro. Pomaly reaguje a jeho penis sa nalieva krvou. Je krásny. Celý môj Nick je nádherný, líca zružovelé, oči žiariace a telo poddajné a túžiace. Už nedokážem dlhšie čakať. Pomaly aby som mu neublížil prsty nahradím tým, po čom tak túži. Zotrvám. Bozkávam, obhryzkávam jeho pery, hladím hladké, pevné svaly. Netrpezlivo sa pohne a ja stratím všetky zábrany. Dovolím nám byť vlkmi, byť divokými, byť dravými a nechám sa unášať vlnami prichádzajúceho potešenia. Intenzívny vrchol ma zastihne takmer nepripraveného, plním jeho vnútro svojím horúcim semenom a on niekoľkými bielymi prameňmi kropí naše telá.

Dni plynú v spokojnom rodinnom nažívaní. Som tu šťastný. Mám tu Nicka. Ak by tu aj bola pustina a bol tu Nick, je to všetko čo potrebujem. Rikyho i Setha som musel už niekoľkokrát ubezpečiť, že som v poriadku ale aj oni sú tu šťastní, je tu toľko obyvateľov, že sa majú stále s kým hrať. A Alec a Davy sú Sethom dokonale okúzlení a splnili by mu všetko čo mu vidia na tých strieborných očiach. Nickov otec, Johan,  sa stará o môj tréning. Učí ma bojovať a presvedčil Nicka aby cvičil so mnou. Obaja si to vážne užívame. Zbystrím, niečo sa mi nezdá. Niekto neznámy vstúpil na moje územie. Zavrčaním upozorním oboch starších lovcov na nastalú situáciu. Obaja s Nickom vykročíme vpred hrozbe ale zastaví nás jeho otec.

„Až za mnou,“ povie potichu.

Myslím, že vie o čo ide a tak ho obaja nasledujeme. Celý sa otrasiem nechuťou keď zbadám tú ružovú príšeru v doprovode niekoľkých ozbrojených strážcov a riaditeľa akadémie.

„Dobrý deň,“ pozdraví Johan zdvorilo ale s jasnou autoritou toho, komu to tu patrí.

Ich pozdravom je len pokynutie. Nick ma drží za rameno aby som neurobil nejakú hlúposť.

„Smiem vedieť, čo vás sem privádza?“ pýta sa kultivovaním hlasom Johan.

„Máme zatykač a vlastnícke práva na toho vlka,“ ukazuje na mňa tá ružová potvora.

Celý sa klepem túžbou skočiť jej po krku ale Nickov upokojujúci dotyk zabraňuje tejto reakcii. Pevne ma drží, ruku má obtočenú okolo môjho drieku.

„Madam Kogua, prepáčte ale mýlite sa,“ prekvapene počúvam stále zdvorilý hlas Johana.

Ten chlap je neskutočný myslím si o ňom.

„Dovoľte mi aby som vám to vysvetlil, zobral som ho do učenia, podstúpi výcvik pod mojim dozorom rovnako ako ho podstúpil môj syn. Mimochodom budú perfektný tím. Takže týmto sa oficiálne Dante Moon stáva mladým lovcom a členom rodiny Holdenových ako právoplatný partner môjho syna Nicka Holdena. Ďakujem, že ste sa unúvali až sem a teda sme to mohli podľa zákona urobiť oficiálne,“ hrdo vyhlásil Nickov otec a môj zapálený obhajca.

Tá ružová ženská sa nafúkne a chce protestovať ale riaditeľ akadémie a vrchný predstaviteľ lovcov šťastne potriasa ruku najskôr pánovi Holdenovi a hneď na to Nickovi a mne. Ženská urazene pochoduje preč neochotná uznať svoju porážku. Ja sa spokojne škerím.

Otáčam sa k Nickovi a vášnivo a hlboko ho bozkávam. Nakoniec aj môj príbeh má šťastný koniec a viac nie som tým divným chalanom bez rodičov, bez lásky. Stávam sa hrdým vlkom s milujúcim partnerom a veľkou rodinou, ktorá sa stará o svojich členov. A ja ich budem chrániť až do posledného dychu.