Mal by som sa poddať alebo vzdorovať jeho bozku? … Jemu …

To, čo som chcel bolo ….

Náhle sa odtiahol od mojich pier.

Mlčky a zjavne úplne bez myšlienkových pochodov, som na neho hľadel.

Trochu sa pousmial, len tak letmo, aby ma nerozúril jeho drzosťou. Prstami sa ladne a hbito dostal pod môj vrchný kus oblečenia a chladnejšími prstami, než bola moja telesná teplota, vyvolal na mojej pokožke zimomriavky.

Tak jednoduchý a úplný obyčajný dotyk spôsobil, že som to cítil po celom tele. Najintenzívnejšie to bolo v mojej nižšej časti tela.

„Ľudia sa dívajú,“povedal vzápätí na svoje pousmiatie.

Roztvoril som oči a začal rozprestierať aj periférne videnie.

Tých pár ľudí, ktorý prechádzali okolo, sa naozaj, veľmi zaujato dívali. Až príliš rýchlo, než som chcel, som si vybral jeho ruky z pod môjho trička.

„Čo si myslíš, že robíš?“zasyčal som úplne zbytočne, ale moja logika sa ešte nestihla pripojiť s mozgom.

„Ako, čo? Zjavne ťa bozkávam,“odpovedal pokojne na moju otázku.

Neurazil sa za moje odstrčenie a v dobrom naladení mi popravil tričko na boku, ktoré sa nestihlo poriadne upraviť.

Trvalo to asi sekundu, kým mnou prešiel prúd silnej hanblivosti a ja som sa mu zvrtol chrbátom.

Čo to stváram, uprostred ulice?

„Smiem niečo povedať?“ozval sa a nehľadel na to, že sa pred ním skrývam.

„Bude to niečo nevhodné?“

„Z môjho uhla pohľadu alebo z tvojho?“

Pootočil som sa k nemu.

„Záleží na tom?“

„Iste,“pripustil.

Prezrel som si ho a snažil sa podľa jeho postoja zistiť, čo to bude za otázku. Nebolo to však také jednoduché ako sa zdalo. Moje oči zachytávali nepotrebné informácie, ako miesto, ktoré si pri holení zle oholil, alebo nesprávny strih košele, ktorá mu teraz obopínala ramená a odhaľovala jeho dobrú stavbu tela.

S hrčou v hrdle som sa znova otočil.

„Čo je to za vec?“zamrmlal som, kým som vyháňal, tak nepotrebné detaily.

Jediný bozk s ním, my pokazil všetky zmysli.

Znechutený sám sebou som sa pred ním uzatváral.

Všetko sa pokazilo, kvôli tomu, že som sa s ním vyspal, keby sa to nestalo, necítil som sa byť nakazený jeho feromónmi. A už vôbec by som nemal mokré sny s ním, ako hlavným aktérom. Je to vlastne moja chyba.

„Chcem sa s tebou znova vyspať,“povedal bez ostychu.

Prudko som sa k nemu zvrtol.

„Čo? Príliš drzé?“dodal rýchlo, kým som stihol, čokoľvek odpovedať.

Pozeral som sa ne neho a on sa tváril neprestrielne.

Myslí to úplne vážne. Kto to hovorí tak priamo?

Rozosmial som sa, pravdepodobne, aby som zakryl, ako ma jeho slová rozhodili. Odvrátil som sa od neho a čakal, kedy to vzdá a povie, že to bol vtip. Neurobil to a mne začínalo dochádzať, že to ani nespraví. Svoj nevhodný smiech som si zotrel rukou z úst. Neodhodlal som sa k nemu pozrieť.

„Je úplne normálne chcieť mať sex s človekom, ktorý sa mi páči,“povedal, keď môj smiech úplne zanikol.

„Sex s človekom, ktorý sa mi páči,“zašomral som si popod nos, ako keby sa mi doteraz vysmieval.

Sekunda pauzi medzi mojim mozgom a vnímaním. Než mi jeho slová došli k ušiam, preťala ich moja ozvena v hlave, ktorá ich vzápätí zopakovala. Pochopil som, čo mi povedal.

„Ha?!“

Usmial sa.

„Nepredstavuj si, že ťa bezbožne a neodolateľne milujem, ale pravdou je, že po dlhšej dobe si niekto, kto ma naozaj zaujal i napriek tomu, kto si,“hovoril otvorene a s príjemným hlasom, ktorý spôsoboval, že som jeho slová necítil ako zlý návrh.

Jeho slová sa ma dotýkali emočne. Môj vnútorný svet sa príjemne chvel pocitmi.

Uvedomujem si, že takto podobne som sa mal cítiť, keď ma tá žena pozývala na rande. Pocit niečoho ako nadšenie, vzrušenie, úžas a mnoho ďalších.

„Nie,“odsekol som zbrklo.

To nejde.

„Prosím?“spýtal sa akoby prepočul.

„Nie. Nie! Určite nie!“zopakoval som niekoľko krát za sebou. „To nemôžeš!“zamietol som natrvalo.„Čo presne nemôžem? Spať s človekom, ktorý to aj tak chce?“spýtal sa prísnym hlasom.

Ustúpil som od neho.

„Chceš mi povedať, že klamem. Túžiš po tom, aby som sa ťa dotkol,“vyslovil presvedčený, že je to pravda.

Chcel som pokývať v nesúhlase hlavou, ale on znova prehovoril rovnako pevne ako predtým.

„Popravde sa ti moje dotyky nehnusia, priťahujú ťa, ale ty máš asi strach priznať si to. Viem, že si pamätáš na to ako sme mali sex. Tak mi teraz povedz, že klamem a ja tento rozhovor už nikdy nespomeniem,“odvetil.

„To všetko nie je pravda,“odpovedal som s nervozitou po celom tele.

„To nieje všetko pravda, takže zo štvrtiny sa nemýlim,“vyslovil sebavedome.

„Keď chceš, tak dokážeš svoj mozog aj použiť.“

Hlasno sa nadýchol.

„Čo z toho je nesprávne?“

„Neklamem keď ti hovorím, že si nepamätám sex s tebou. Je pravda, že isté momenty z neho sa mi vybavujú a myslím, že sú to tie najdôležitejšie časti, ale inak si veľa z toho, čo sa tú noc medzi nami stalo, nepamätám,“ priznal som to, čo bola skutočne pravda.

„A chceš si to pamätať?“

„Nie,“zvýšil som hlas.

David sa začal usmievať a keď už svoj úsmev nedokázal udržať zasmial sa.

„Uvedomuješ si, že nech ti poviem čokoľvek tvoja odpoveď vždy obsahuje zápor?“spýtal sa ma mimo tému doterajšieho rozhovoru.

„V žiadnom prípade, nikdy, neodpovedám stále nie.“

David sa začal smiať ešte viac.

Ľudia sa k nám otáčali ako keby sme sa opäť bozkávali.

„Máme nový rekord, štyri zápory v jednej vete,“bavil sa.

„To nie je pravda,“zamietol som.

„Zamysli sa na malí moment,“požiadal ma pobaveným úsmevom.

Neochotne som sa zamyslel nad svojimi poslednými vetami. Zamračil som sa na neho.

Mykol obočím so zvedavosti, prečo som sa tak zatváril.

„Nemám rád, keď máš pravdu,“zamrmlal som si popod nos.

Naklonil sa ku mne.

„Ako?“vyslovil zadosťučinene.

„Počul si,“odvrátil som od neho pohľad.

„Veľmi by som to chcel počuť znova, pretože toto sa už asi nestane,“požiadal ma s nadšením.

„Nie,“odmietol som rázne.

„Dobre teda. Pre dnešok ťa už odprevadím domov,“ukončil rozhovor medzi nami.

Spokojne, akoby dosiahol všetko, čo chcel sa obrátil na cestu.

Pozeral som sa na jeho chrbát.

Prečo je tak vyrovnaný aj napriek tomu, že som odmietol všetko, čo chcel? Nechápem ako ?

Pohol som sa za ním, aby som nezaostával. Okrem toho som sa nechcel hádať ohľadom jeho rozhodnutia.

Vlastne mi to takto vyhovovalo.

Bolo už takmer osem hodín večer. Napriek tomu, že bolo doteraz celkom slnečno sa vonku začínalo mračiť. Takže mraky boli zrazu výraznejšie.

Vyzerá to tak, že v noci bude asi pršať. Počasie ma nijak zvlášť nezaujímalo, ale vďaka tomu, že som sa mu venoval polovicu cesty domov, nemusím premýšľať nad všetkými vecami, ktoré mi David vložil do hlavy. Nenávidím, že to robí. Tak jednoducho manipuluje s mojimi pocitmi, že vykolajuje môj život z normálnej trasy. Okrem otázok s jednoduchými odpoveďami zrazu existuje mnoho vecí, ktoré neviem riešiť.

Jednou vecou je aj samotný David.

Pozrel som sa k nemu.

Kráčal vyrovnane. Občas očami zablúdil k nejakému predmetu pri ceste, ale inak sa zdalo, že sa sústredí na cestu.

Nechápem ho. Prečo ja? Nie, prečo to všetko?

Sledoval som ako sa jeho nohavice z obleku letmo obtierali o jeho nohy, keď kráčal. Ako sa jeho košeľa napínala podľa pohybu jeho svalov na rukách. I sako, ktoré sa pri každom jeho kroku trochu šuchlo po jeho stehnách.

Nebol to magazínový muž, model, ale rozhodne sa na neho podobal.

„Peňaženku mám v pravom zadnom vrecku,“ozval sa zrazu.

Otočil ku mne tvár. „Ja len, že si ma prezeráš ako keby si ma chcel okradnúť,“dodal pokojne.

Ihneď som uhoľ pohľadom od jeho tela. Civel som na neho v tom má pravdu.

„Prepáč,“vyslovil som s ostychom. Musel som vyzerať ako hlupák. „ja to len nechápem.“

„Čo nechápeš?“spýtal sa ma, keď sme prichádzali na našu ulicu.

„Teba,“odpovedal som jednoslovne.

David sa zasmial.

„To je celkom stručné. Čo na mne nechápeš?“pozrel ku mne bokom očí.

„Odmietol som ťa,“pripomenul som mu.

Naozaj to berie tak pokojne a s dokonalým dospelým nadhľadom.

„Ďakujem za pripomenutie, ale vieš nie si prvý na svete kto ma odmietol. Náhodou ich bolo mnoho a možno ťa prekvapí, že medzi nimi bolo viacej žien. Neznamená to, pre mňa koniec sveta. Rešpektujem, tvoje rozhodnutie a ak znamená, že nie. Tak teda nie,“vysvetlil mi s letmým náčrtom úsmevu.

Dostal som pocit, že za jeho úprimnosť som mu dlžný aj tú moju.

„Nechcem s tebou sex..“

„Ja viem,“prerušil ma než som stihol dopovedať celú vetu.

„Nie, nevieš,“snažil som sa mu vysvetliť, prečo som ho odmietol, ale v tedy sa spustili prvé kvapky na zem. Rozpršalo sa až veľmi rýchlo. Veľké kvapky dažďa nám takmer okamžite zmočili vlasy a ramená.

„Poď,“pohnal ma, aby som išiel rýchlejšie.

Môj domom bol už na dohľad a k dverám, nad ktorými bol malý prístrešok, sme sa dostali behom cez veľké kvapky dažďa.

Stlačil som kľučku, ale dvere boli zamknuté. Nikto nebol doma.

Trochu som predpokladal, že bude pršať až v noci. Meteorológ zo mňa rozhodne nebude.

David stál vedľa mňa a pozeral pred náš dom do dažďa.

„Rýchlo choď dnu nech nenachladneš,“navrhol mi.

Jeho hlas znel tlmene, pretože ho prudká prehánka prehlušovala.

Natiahol som sa po náhradný kľúč schovaný pod ťažkým črepníkom. Trochu som ho nahol a chcel získať s pod neho poklad.

Držal som kvetináč oboma rukami, aby sa neprevážil na zem.

David si všimol ako zápolím a tak sa poň natiahol a vybral kľúč od domu spod kvetináča.

„Ďakujem,“zobral som si ho od neho a ani raz mu nepozrel do očí.

Nemal som na to odvahu. Akosi som nevedel, ako reagovať. Desí ma.

„Niet začo,“odpovedal mi.

Rýchlo som kľúč otočil v zámke, ale aj napriek tomu, že som odomkol dvere a mohol vôjsť dnu som zostal stáť. Vonku príšerne lialo.

„Nedajú sa ti otvoriť dvere?“spýtal sa ma, keď si všimol, že som zastal v pohybe.

Chcel mi pomôcť a natiahol sa po kľúč, ktorý som ešte stále držal v ruke.

„Nie,“zastavil som ho než sa ma dotkol. „vzhľadom k tomu, že vonku príšerne prší, nechceš si zavolať taxík a počkať vo vnútri?“spýtal som sa ho.

Len na sekundu sa od mlčal a intenzívne pozeral do mojich očí. Hneď potom mu jeho pohľad zjemnel.

„Ak to pre teba nie je problém,“vyslovil s očakávaním odpovede.

„Nie,“odpovedal som rýchlo, než som si to premyslel a ihneď otvoril dvere, aby som sa od neho konečne dostal aspoň na meter ďaleko.

Držal som mu otvorené dvere a čakal, kedy vojde dnu, aby som mohol za ním zavrieť dvere.

Ako každý nový návštevník v cudzom dome, aj on si prezrel prvý priestor do ktorého vošiel.

Konečne som mohol zavrieť dvere a vyzuť sa na svojom obvyklom mieste.

David po mne opakoval úkony, ale neprestával sa občas pozastaviť na nejakom predmete.

„Máte veľmi pekný dom,“ozval sa, tak ako každý hosť, ktorý je zdvorilí voči hostiteľovi.

„Predstavoval si si niečo iné?“spýtal som sa ho hlúpo.

„Asi nie,“odpovedal krátko.

„Donesiem ti uterák na vlasy,“informoval som ho skôr než som zmizol a nechal ho samého na prízemí.

Bral som schody po dvoch, aby tam nemusel stáť príliš dlho.

Vybral som prvý uterák z kôpky uloženej v skrini a dole som sa už tak neponáhľal.

Stál presne na tom istom mieste ako, keď som odchádzal.

Díval sa na mňa pocelí čas, ako som kráčal dole schodmi.

Natiahol som k nemu ruku s uterákom, ešte skôr než som zišiel i posledné dva schody.

Pochopil to a vybral sa mi naproti.

Zobral si ho od mňa.

„A ty?“spýtal sa než ho úplne prevzal.

Dal veľký pozor na to, aby sme sa pri tom nedotkli rukami.

„Nepotrebujem uterák. Prezlečiem sa,“odpovedal som mu.

Nesúhlasne stisol pery.

„Nesúhlasím,“vyslovil dodatočne.

Postavil sa na rovnaký schod na ktorom som stál a zabalil mi vlasy do uteráku, ktorý som pre neho priniesol. Šúchal mi doň vlasy a snažil sa mi ich vysušiť.

Prekvapilo ma jeho iniciatívne jednanie, no napriek tomu som vytrvalo vydržal jeho starostlivosť.

Mám problém sa poriadne nadýchnuť. Srdce sa mi rozbúchalo a pľúca ma opäť šteklili pri každom nádychu.

Tak ako predtým aj teraz som bláznil, šalel som. Umieral som na baktériu, ktorú vyvolával jeho dotykom.

Viem, čo musím urobiť, aby som sa toho pocitu zbavil.

Prudko a s plným vedomím, že je to neslušné a neprimerané som odstrčil jeho ruky.

„Zavolám ti taxík,“oznámil som mu odmerane.

„Iste. Ďakujem,“pripustil a nehneval sa za to, že som ho znova odstrčil, ako už niekoľký krát v tomto dni.

Mobil som mal v izbe, tam kde som ho nechal.

Rozobratý.

Baterku som vkladal správnym smerom a na jej právoplatné miesto. Zapol som ho a čakal s očami na obrazovke, kým sa nenačítal a nepýtal si PIN.

Tak nejak zvláštne rozhodený a nervózny, pravdepodobne nie len z jeho prítomnosti, sa mi nedarilo spolupracovať s technikou v mojich rukách a práve preto mi PIN kód vyšiel až na druhý krát.

Slabé zaklopanie na moje dvere ma presvedčilo o tom, že stojí v dverách do mojej izby. Zdvihol som k nemu pohľad iba na pár sekúnd, aby som sa presvedčil, že je to naozaj David.

„Áno?“zaujímal som sa.

„Chcel som ti povedať, že už som zavolal zo svojho telefónu,“oznámil mi.

Raz som sa pozrel na obrazovku mobilu, ktorá sa pred pár sekundami načítala a druhý raz na neho.

„Chápem,“vydýchol som.

Medzi nami sa zhostilo ticho.

Neznášal som ho, to ticho.

Mlčky sme na seba pozerali očami.

„Donesiem ti niečo na pitie?“spýtal som sa ho zdvorilo a vyrušil ho, keď si prezeral rôzne druhy plagátou na stenách.

„Nie, ale ďakujem,“odmietol zdvorilo. „Máš naozaj zaujímavú izbu,“vyslovil vzápätí.

„Čakal si niečo iného?“spýtal som sa znova o niečo otrávenejšie.

„Asi nie. Vyzerá to tu dobre. Páči sa mi toto. Čo to je?“

„Periodická tabuľka prvkov,“odpovedal som s neskrývaným prekvapením nad jeho nevzdelaním.

„Žartujem. Viem, ako vyzerá Mendelejova tabuľka. Len som chcel vidieť ako sa zatváriš,“zasmial sa.

„Veľmi vtipné,“pochválil som ho ironicky. „Práve kvôli takýmto hlúpym otázkam vyzeráš ako hlupák, akým pravdepodobne aj si.“

„Takže hlupák, hovoríš,“nadvihol obočie.

Takže o to mu išlo!

„Vyprovokoval si ma k tomu,“obvinil som ho v záchvate vedenia.

„Ale chytili si sa,“pripomenul mi moju chybu.

„Ty si chcel, aby som ťa nazval hlupákom!“ukázal som na neho prstom a on spokojne prikývol.

„To je správne. Chcel som, aby si ma tak nazval,“pripustil.

„V tom prípade sa to nepočíta a žiadny trest nebude.“

„Dobre teda,“nadvihol ruky v obrane, „máš pravdu, to si chcel, nie?“

Stiahol sa trochu ďalej od mňa, ale jeho oči hovorili pravdu. Celé telo hovorilo, čo skutočnosti zamýšľa.

„Klamár,“nenechal som sa oklamať jeho slovami, aspoň pre tento krát.

Pohol sa s úsmevom ku mne.

„Máš pravdu. Nemám v úmysle nechať to po tvojom,“priznal.

Gepardím útočným krokom sa ku mne približoval.

„Nepribližuj sa! Nenávidím ťa,“zasyčal som a pohol sa druhým smerom okolo stola, než šiel on.

Chcel ma oklamať telom, ale ja som sledoval jeho pohyby, aby ma nedostal.

„Kým príde taxík, koľko máme asi tak času?“opýtal sa ma, kým sme sa nehýbali od bokov môjho stola.

„Asi desať minút, podľa premávky a množstva zakázok. Prší,“odpovedal som mu okamžite.

„To stíham,“vyslovil nahlas, aby som to počul.

Pohol sa doprava a ja som prešiel okolo stola doľava.

Zastavil strede môjho stola a ja na jeho vrchole. Pridržiaval som sa okraja. Nečakal som ako radikálne zakročí. Natiahol sa nad stôl a ľavou rukou mi za zápästie pridržiaval priklincovanú ruku k stolu.

Ihneď som vedel, že je zle. Potiahol som si ju z jeho zovretia, ale namiesto toho, aby som sa od neho uvoľnil som mu viac nahral.

Nevšimol som si jeho pravú ruku, ktorá sa po mňa natiahla. Dlaňou si ma pritiahol, za môj krk k sebe a pobozkal ma.

Prudšie držal naše pery spojené.

Jeho pery boli rovnaké ako z pred pol hodiny, možno o niečo chladnejšie, kvôli prudkému dažďu, ktorý mi bubnoval do skla na okne.

Až po troch sekundách som si uvedomil, že mám svoju ľavú ruku voľnú. Snažil som sa ňou dať dole jeho ruku na mojom krku, aby som sa mohol od neho odtiahnuť.

Sám ma uvoľnil ma spod jeho pravej ruky.

Hlasno som sa nadýchol kyslíku, ktorý mi ukradol, kým ma bozkával.

Usmial sa.

„Bolelo to?“spýtal sa provokatívne.

Nahnevane som trhol svojou uväznenou rukou na stole, ale on ju nepustil. Držal ju tam až kým neobišiel stôl a nestál pred mnou.

„Vieš, čo som sa naučil?“vyslovil rečnícku otázku. „že keď niekoho urazíš, alebo zraníš jeho city, bude na teba myslieť celý deň,“prezradil mi.

„A?“

„Myslíš na mňa?“spýtal sa okamžite s vážnou tvárou.

Privrel som oči, aby som sa nemusel dívať do jeho tváre a pevne som zovrel k sebe pery, aby som zakryl úsmev. Taká blbosť. Kde na také veci vôbec chodí?

„Ty sa smeješ?“vyslovil prekvapene.

Ľahko mi v rukách zovrel ramená a priblížil sa ku mne.

„Áno. To je tak...“zastavil som sa pred vyslovením osudovej chyby, „premyslené.“

„Ale pravdivé,“dodal.

Znova sa o niečo posunul, až stál takmer pred mojou tvárou.

Neodťahoval som sa.

„Nie,“slabo som pokýval do nesúhlasu hlavou.

Hypnotizoval ma pohľadom a moje srdce mi hlasno bilo.

„Ale áno,“protirečil mi.

„Nie.“

„Áno,“vyslovil prísnejšie a sklonil sa ku mne tvárou.

Sledoval som ako sa približuje až sa úplne rozmazal. Nosom sa občas dotkol toho môjho.

Znova sa ma dotýkal.

Z tejto blízkosti musel počuť moje hlasné srdce.

Dychom mi pohladil ústa a ja som iba nasucho prehltol.

Bláznil som, bol som zhypnotizovaný.

Chcel som, aby prestal. Stačí aby som sa odtiahol!

Slabo sa dotkol mojich pier.

Nedokázal som sa ubrániť nutkaniu, ktoré ma viedlo privrieť oči. Vďaka tomu som sa mohol sústrediť, iba na jeho prítomnosť.

Rýchlo som dýchal a srdce mi bilo až v krku, keď to zopakoval.

Bol som tu znova. Stál som v tom istom momente s dvoma možnosťami.

Pravda!

Zostalo mi odpovedať si úprimne na to, čo som chcel, ale to už predsa viem.

Chcel som, aby ma bozkával.... Teda iba pre tentokrát.

Nesmelo som mu odpovedal.

Cítil to a potom sa pritiahol ešte intímnejšie.

Roztrasenou rukou som sa dotkol miesta, kde sa jeho košeľa napínala pod jeho svalmi.

Rukou som preskúmal, aké to je byť priliehavý k jeho telu.

Okrem toho, že som cez vlhkú košeľu cítil horúcu pokožku a jeho prirodzenú vôňu zmiešanú s drogériou pre mužov, ma obklopovalo aj množstvo iných vnemov, ktoré mi posielal:

Pevnejšie zovretie jeho prstov na mojich rebrách, dotyk jeho stehien na tých mojich.

Bozky mi zrazu prišli dôležitejšie, než za aké som ich mal predtým. Letmý dotyk našich pier by nestačil, aby som cítil tú túžbu.

Roztvorenými prstami vkĺzol do mojich vlasov a pritiahol si tak moju tvár drsnejšie k sebe.

Znova si dovolil prekĺznuť pod moje oblečenie a prstami pokračoval tam, kde predtým prestal.

Zacítil som chvenie v celom tele. Reagoval som na neho, na jeho prácu s prstami.

Malíčkom sa opatrne obtrel o jednu z mojich bradaviek a tá mi okamžite stvrdla.

To šteklenie, ktoré sprevádzalo jej tvrdnutie mi ubralo kyslík v pľúcach a ja som hlasnejšie zabojoval za čerstvý.

David mi daroval ten svoj a sklonil sa ku mne hlbšie, aby dočiahol na môj krk. Horúcou špičkou jazyka našiel kúsok odhalenej kľúčnej kosti, ktorá ho zaujala.

Obetavo som zaklonil hlavu pod jeho manipulovaním môjho tela.

Pod jeho starostlivosťou som sa cítil príjemne, ako v mojom mokrom sne. Dokonca aj teraz som mu bol poslušne odovzdaný, nemysliac na následky.

Odhalil spod trička moje brucho a nakoniec sa zbavil úplne môjho trička.

Nebolo mi chladno, pretože jeho ruky mi zahrievali kožu.

Bozkával ma na krku.

Veľmi jemne mi zovrel ruky v zápästiach a dal si ich okolo krku.

Podvolil som sa jeho vedeniu. Postavil som sa na špičky a pevnejšie som ho zovrel.

Rovnakou jemnosťou a opatrnosťou ma pohladil po chrbáte. Posúval sa dole, prešiel mi pevnejšie po zadku a za stehná si ma vyhodil na ruky.

Naznačil mi, aby som ho objal nohami.

Poslúchol som a on ma objal okolo rebier.

Otočil sa a niekoľkými krokmi ma preniesol do postele. Opatrne ma do nej položil.

Uvoľnil som svoje zovreté nohy okolo neho.

„Tentokrát si zapamätaj všetko,“vyslovil opätovne na mojich perách.

Načúval som jeho hlbokému hlasu.

V hrudi sa mi zovreli pocity a ja som si to vážne chcel rozmyslieť.

Nesmiem robiť takú blbosť.

Pritlačil sa bokmi k môjmu zadku a tento krát som mu videl do tváre.

Silou sa obtrel svojou erekciou v nohaviciach o môj penis.

Zabolelo to dobrou bolesťou. Vyvolával vo mne povedomé brnenie, ktoré spôsobovalo vzrušenie v mojom tele.

Sklonil sa ku mne a držal sa na lakťoch vedľa mojej hlavy.

Kravata mu klesla na moju hruď a ja som prešiel očami z nej do Davidových oči.

„Prosím,“povolil mi dať mu ju dole, keď si všimol, že sa na ňu dívam.

„Nie,“vydýchol som odťažito.

Zdvihol bradu a odhalil mi uzol kravaty.

„Len dotoho,“vyslovil potichu.

Zaváhal som, ale on neustúpil. Neistou rukou som sa dotkol uzla a hánkami som sa pri tom dotýkal jeho krku. Potiahol som ho do boku, aby sa trochu uvoľnil.

Zachytil mi ruku s uzlom v ruke a prevliekol si kravatu cez hlavu.

Zostala mi v rukách.

Všimol si môj neistý pohľad a trochu sa pousmial.

Nie.

„Košeľa?“zašepkal otázku.

Sklonil sa k mojej tvári, ale nepobozkal ma.

Oprel sa o mňa čelom a trochu sa popravil telom, aby vošiel rukou do mojich nohavíc.

Svaly na zadku sa mi trhli v kŕči, keď mi ho ukryl vo svojej dlani.

Z mojich úst vyšiel tichý, takmer nerozpoznateľný vzdych.

Hladil ma na penise a držal sa iba niekoľko milimetrov nad mojimi ústami.

Veril som, že sa naše pery znova spoja, tak ako naše horúce výdychy.

Túžil som po tom.

„Košeľa,“vyslovil znova, ale o niečo zmyselnejšie, vďaka vzrušeniu, ktoré ukrýval v nohaviciach.

Odpovedal som na jeho slovo akciou, prstami som zovrel malí gombík a pretlačil ho cez dierku v košeli.

Povolil a odhalil mi väčší kúsok jeho dekoltu.

Pustil som sa na ďalší a vôbec sa na to nedokázal sústrediť.

Celé moja myseľ bola v nohaviciach s jeho rukou.

Snažil som sa pozerať iba na moju zadanú úlohu, ale on ma dokonale odhadol.

Pevnejšie okolo mňa zovrel jeho dlaň.

Ruky na jeho košeli sa mi zatriasli a ja som svoje pocity zovrel s jeho košeľou v dlaniach.

„Bál som sa, že to ani necítiš,“pobavil sa.

Pomaly som vydýchol a on ma vďaka nadšeniu, ktoré z jeho zásahu získal, pobozkal.

Konečne.

Uvoľnil som mu košeľu a pohladil ho po líci, aby som ho prinútil bozkávať ma dlhšie.

Zameral sa na oblečenie, ktoré mu prekážalo v plnom pohybe.

Jeho košeľu, ktorú sa mi podarilo doteraz rozopnúť aspoň do polky, si prehodil cez hlavu.

Moje nohavice, boli pre neho zjavne tiež problémom a preto sa ich zbavil po svojom.

Nenechával ma vychladnúť.

Jeho obšťastňovanie ma, bolo, čím ďalej tým účinnejšie.

Kolenami som sa obtrel o jeho boky a odolával povoliť svojmu telu pritiahnuť sa k nemu.

David akoby vedel s čím zápolím, to urobil za mňa.

Pritiahol sa bližšie medzi moje nohy a dráždil ma svojou blízkosťou.

V tejto polohe som mal dokonalú možnosť cítiť jeho erekciu.

Prepadol ma istý druh strachu z nepoznaného, ale potom som si uvedomil, že tento istý druh pocitu som dostal aj v momente, keď sme to robili prvý krát a on sa dostal tiež tak blízko. V tedy, ako aj teraz, mi primitívnym úkonom masturbovania ukázal, že je to zbytočné obávať sa.

Oprel sa o môj rozdráždený penis a pohýbal bokmi.

Inštinktívne som ho zovrel stehnami. Rukami som mu pohladil chrbát a pritiahol sa k nemu hruďou.

Všetko, vo mne po tom prahlo. Po tom najhoršom pude, ktorý vlastnil každý človek, po ukojení.

David mi primeranou silou zvieral zubami kúsky citlivej kože na mojom tele. Od lalôčkov uší až po bradavky. Chvel som sa neukojeným vzrušením a túžil som zažiť orgazmus, ktorý mi určite nakoniec daruje.

Tak ako v mojom mokrom sne aj teraz ma ukájal svojou prítomnosťou.

Hlučné nie, však vždy prerušilo hlučnejšie a naliehavejšie: áno, pri každom jeho dotyku.

Dlaňou sa hral s mojim zadkom a prstami občas zašiel hlbšie k miestu, ktoré ho aj napriek všetkým bodom proti, už čakalo.

Bruškom prsta zatlačil na môj otvor a užíval si ,ako sa tepe, pod jeho prstom.

Oblizol si ho a vrátil sa, aby preskúmal moju hĺbku.

Pomaly ho do mňa vložil a perami sa dotýkal kútiku môjho úst, keď trhane vydýchol:

„Bože, tvoje telo je tak úprimné i keď mám v tebe len prst.“

Pohýbal s ním a ja som bol otrokom svojich vlastných pocitov.

„Mám obavy, že keď ti ho tam dám, urobím sa,“vyslovil s letmým úsmevom na mojich perách.

Zmohol som sa iba na: „Aj ja.“

Urobím sa, keď ho ucítim v sebe, aký je tvrdý a horúci.

Opatrne pridal ďalší prst, ktorým si pripravil dokonalý vstup.

Rukou som sa ho dotkol cez nohavice, aby som ho ucítil, než do mňa vnikne. Zareagoval.

Cítil som ako sa zachvel v mojej dlani.

Som úplný blázon. Idiot. Slaboch. Nenávidím ho. Nenávidím!

V hrdle mi navrela hrča. Nedokážem to už vydržať.

Pevnejšie som zovrel jeho penis, akoby som to mohol ucítiť aj na tom svojom a urobiť sa.

Hlasnejšie vzdychol a ja som zatúžil cítiť ten nával vzrušenia, ktorý mu to spôsobil.

Ukázal mi ako to doviesť do dokonalosti a pomohol mi vytiahnuť mu ho z nohavíc.

Rýchlo si zo zadných nohavíc vybral peňaženku a dvoma prstami vybral z jednej priehriadky kondóm.

O ostatné sa nezaujímal.

Zvuk priliehajúceho kondómu na jeho klenot sa odrazil v tichu medzi nami.

Pohladil ma palcami na vnútorných stranách stehna.

Na miestach, ktoré si označil prstami mi zostávalo horúco.

Hruďou sa slabo obtrel o tú moju, keď sa naklonil po bozk.

Jednou rukou som ho objal okolo ramien.

Svojou voľnou dlaňou si so mnou preplietol prsty a spoločnými silami sme ho priviedli do mňa.

David sa mi pozeral do tváre, aby videl každý kúsok toho čím ho odmením za jeho prítomnosť v mojom vnútri. Dych sa mi počuteľne chvel. Bolo to intenzívnejšie prepojenie ako minule.

„Bolí to?“spýtal sa starostlivo a nosom ma ľahko pohladil po tvári, keď sa ku mne sklonil.

Zastal až keď bol vo mne úplne ponorený.

Istým zmyslom to bolelo a bolo nepohodlné, ale viac ako to som cítil vzrušenie z jeho prítomnosti.

„Nie.“

Privrel oči na vyjadrenie, že pochopil a bokmi sa vo mne pohol.

Svaly na nohách sa mi rozbrnili v príjemnej triaške. Nohou som ho k sebe viac zovrel a oboma rukami ho objal. Hýbal sa pomaly a opatrne.

Každý prudší pohyb nás mohol priviesť okamžite k vrcholu, ale ja som nechcel, aby to ukončil tak rýchlo a zjavne ani on. Načúval som k jeho vzrušeným vzdychom a odpovedal im rovnako potichu.

Prichádzal som pomaly, veľmi pomaly. Intenzívne sa vo mne pocity zhoršovali až do toho bodu, že som to nemohol vydržať. Dosiahol som ten najsilnejší suchý orgazmus v mojom živote.

„D-david,“oslovil som ho, dúfajúc, že mi pomôže s tým ako sa to nedalo vydržať.

Triasol sa, čelom sa opieral o moje rameno a hlasno dýchal. Musel tiež vyvrcholiť.

Ani po pár sekúnd som neprichádzal o tie pocity a zvieral som ho stále v sebe. Ruku som mu vnoril do jeho vlasou a uvoľnil sa. Privrel som na chvíľu oči, aby si moje telo mohlo oddýchnuť.

Keď som precitol, všade okolo bolo ranné, nesmelé svetlo.

Bolo mi príšerné teplo a zle sa mi dýchlo. Príčinu som vyriešil takmer okamžite.

David ma objímal rukou cez rebrá a druhú mal položenú nad mojou hlavou. Čelom sa ma takmer dotýkal na hlave.

Nie. Nie! NIE!

Ihneď som sa mu otočil chrbátom, ale posteľ nebola pre nás dvoch dostatočne veľká a ja som kvôli tomu padol na zem.

„Keith, raňajky,“vbehla Anna do izby.

NIE!

Pozrel som sa k dverám a pripomenul si, že som úplne nahý.

„Bože,“vykríkla nahlas a pobavene, otočila sa mi bokom, aby sa na mňa nemusela pozerať.

Potiahol som na seba roh prikrývky a dbal na to aby som neodhalil aj polonahého Davida, ktorý sa zobúdzal.